Graf
č. 1študentka 3. ročníka externého štúdia, Verejné zdravotníctvo
Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove
Riaditeľ: MUDr. Jozef Sládek, MPH
Úvod: Štúdia sa zameriava na vyhodnotenie preventívnych intervencií u 12 - 15 ročných žiakov, zameraných na zvýšenie vedomostí o škodlivých účinkoch alkoholu a na formovanie záporného vzťahu k jeho nadmernej konzumácii .
Diskusia: Aby bolo možné očakávať výrazný úspech zdravotno-výchovnej prevencie v oblasti rizikovej konzumácie alkoholu, je potrebné najprv zadefinovať najoptimálnejšiu metódu preventívneho pôsobenia. Nájsť túto metódu, však zatiaľ znamenalo prejsť cestu vykonania menej efektívnych intervencií. Pozitívne na tejto ceste je to, že touto pilotnou štúdiou, sa podarilo jasne pomenovať problémové zložky preventívnych aktivít a samotného sledovania ﴾aj keď na malej vzorke respondentov﴿. Získal sa obraz o vedomostiach, názoroch a praktikách detí a dosiahlo sa aj pozitívne ovplyvnenie respondentov. Popísali sa najvýznamnejšie zistené výsledky vrátane výsledkov vyhodnotenia efektivity intervencií.
Záver: Poznanie a vyhodnotenie dopadu zvolenej primárnej prevencie bolo prvým krokom k rozbehnutiu aktivít, u ktorých sa očakáva, že prinesú želaný výsledok - výrazné ovplyvnenie vedomostí, názorov a praktik detí a mladých ľudí vo vzťahu k alkoholu.
Kľúčové slová: alkohol, prevencia, intervencie, vedomosti, názory, praktiky, ovplyvnenie detí a mladých ľudí
Problém zneužívania návykových látok je sociálno-patologický jav, ktorý neobchádza ani Slovensko.(1) Škody v dôsledku užívania alkoholu, vrátane nehôd, predstavujú veľký zdravotný problém. Podľa dokumentu „Zdravie pre všetkých v 21. Storočí“ do roku 2020 nemá byť spotreba alkoholických nápojov ročne viac než 6 litrov na obyvateľa a má sa blížiť k nule u mladších než 15 rokov.(2) Priemerná spotreba alkoholických nápojov v Slovenskej republike dosahovala v poslednej dekáde 20. storočia 111 l na osobu. Menovite 88,5 l, víno 13,3 l, liehoviny a ostatné alkoholické nápoje 9,21 l. Prepočet zahŕňa všetky vekové kategórie obyvateľstva.(3) Prevencia problémov s alkoholom je u mládeže dôležitá z mnohých dôvodov. Jedným z nich je to, že závislosť na alkohole sa u mladých rozvíja oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Mladý organizmus sa telesne aj psychicky neustále vyvíja a preto konzumácia aj malého množstva alkoholu pôsobí vážnejšie zdravotné problémy.(4)
Ako metóda výchovy k zdraviu sa využívala metóda skupinového pôsobenia formou prednášok a skupinových diskusií na vopred stanovené a aktuálne vzniknuté otázky. Prednášky boli doplnené o prezentáciu v programe PowerPoint. Využili sa aj ďalšie pomôcky, tlačené materiály, letáky a plagáty.
Respondenti intervencií boli žiakmi základných škôl v okrese Trebišov. Išlo o celé triedy, ktoré boli určené školou na základe jej požiadavky.
Ako nástroj na zber údajov sa použil dotazník. Bol členený na dve časti: Prvá časť obsahovala vedomostné otázky o alkohole a jeho účinkoch. Otázky boli vypracované na obsahovom základe prednáškovej časti intervencie. Druhá časť bola zameraná na názory a skúsenosti s alkoholickými nápojmi. Časť otázok v dotazníku bola zostavená za účelom tejto štúdie a boli použité aj otázky z dotazníkov: ESPAD 2003 - Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách; Zdravotné návyky a kvalita života dospelej populácie Slovenska v roku 2002. Otázky korešpondovali s prieskumami: TAD 1 - Prieskum „Tabak, Alkohol, Drogy“ u žiakov základných a stredných škôl na Slovensku, Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže v roku 1999 v Košickom a Prešovskom kraji. Žiaci vyplnili dva dotazníky, prvý – vstupný pred intervenciou a druhý - výstupný bezprostredne po intervencii.
Počet správnych odpovedí sa hodnotil pomocou programu Excel, v ktorom sa vytvorila databáza údajov z dotazníkov. Údaje boli spracované pomocou matematických nástrojov programu a nástroja Analýza dát s vyžitím funkcie Popisná štatistika. Vypočítalo sa proporčné zastúpenie jednotlivých odpovedí, priemerné hodnoty frekvencie správnych odpovedí pred a po intervencii ako aj konfidenčné intervaly s hladinou spoľahlivosti 95%.
Do intervenčných aktivít bolo celkovo zapojených 991 žiakov v rámci celého okresu. Do štúdie sa zaradili žiaci z troch základných škôl v meste Trebišov vo veku 12 –15 rokov (žiaci 7. – 9. ročníka). Získalo sa 204 kompletne vyplnených dotazníkov. Rozdelili sa podľa školských ročníkov a následne podľa pohlavia. Vzhľadom na potrebu porovnateľnosti sledovaných skupín a získaných výsledkov sa jednoduchým spôsobom náhodného výberu vytvorili 3 skupiny. V štúdii sa použilo 150 dotazníkov, po 50 od žiakov z každého ročníka s rovnakým zastúpením pohlaví t.j. 25 chlapcov a 25 dievčat.
Výsledky hodnotenia 1.časti dotazníka.
Graf
č. 1
Predpokladalo sa, že frekvencia správnych odpovedí bude vyššia po intervencii. Intervaly spoľahlivosti pred a po intervencii u žiakov siedmeho ročníka sa prekrývali, bolo zrejmé, že efekt intervencie z hľadiska zvýšenia vedomostí, nebol dostatočný (graf č.1).
Graf
č. 2
U žiakov 8 a 9 ročníka boli intervencie efektívne, keďže sa konfidenčné intervaly pred a po intervencii neprekrývali (graf č.2 a č.3). Predpokladalo sa, že so zvyšujúcim sa ročníkom vzrastie aj efektivita intervencií, to sa však nepotvrdilo.
Graf
č..3
Výsledky hodnotenia 2. časti dotazníka.
Jedna z otázok sa zameriavala na zistenie prítomnosti rizikového faktora – absencie mimoškolskej záujmovej činnosti a jej na vplyvu na konzumáciu alkoholu v porovnaní so žiakmi, ktorí túto činnosť vykonávajú. Z celkového počtu respondentov sa len 14% opýtaných nevenuje nijakej mimoškolskej záujmovej činnosti. Títo žiaci pili alkoholické nápoje v každom sledovanom časovom období v priemere s nižšou frekvenciou ako žiaci, ktorí sa venujú spomínanej činnosti.
Zisťovalo sa, či má častosť vykonávania mimoškolskej záujmovej činnosti vplyv na konzumáciu alkoholu u respondentov. Predpokladalo sa, že nižšia spotreba alkoholu bude u žiakov, ktorí sa venujú záujmovej činnosti častejšie, predpoklad sa nepotvrdil.
Graf
č. 4
Považujú respondenti mierne pitie alkoholu za normálnu súčasť zdravého spôsobu ich života? Toto zistenie bolo kľúčové pri hodnotení zmeny postoja respondentov k miernemu pitiu alkoholu. Výsledok vyjadruje mieru vplyvu intervencie na zmenu týchto postojov. Predpokladalo sa, že po intervencii bude považovať mierne pitie ako normálnu súčasť života, nižší počet žiakov. Potvrdilo sa to len u žiakov siedmeho ročníka, kde nastal pokles o 10% a u ôsmakov o 14% (graf č.4).
Niekoľko otázok v dotazníku bolo orientovaných na zistenie konzumácie alkoholu. V časovom období za celý život celkovo konzumovalo alkohol najmenej 40-krát 16% opýtaných. Táto frekvencia konzumácie alkoholu sa považuje za pravidelnú. Najčastejšie konzumovaným alkoholickým nápojom je pivo - 44% respondentov ho konzumuje niekoľkokrát do roka. Na druhom mieste je víno - 39%, tvrdý alkohol pije niekoľkokrát ročne 31% opýtaných.
Najčastejšie konzumovaným alkoholickým nápojom v uplynulých siedmych dňoch bolo víno, pilo ho v objeme 2 dl a viac 30% všetkých opýtaných. V priemere každý z nich vypil 4,19 dl. Na druhom mieste boli miešané nápoje - 19%. Pivo konzumovalo 17% opýtaných žiakov. Tvrdý alkohol pilo 14%. Časové obdobie, v ktorom sa odpovede získali, nebolo charakteristické žiadnymi tradičnými príležitosťami, ktoré by mohli byť zámienkou na takúto konzumáciu.
Miesta najčastejšej konzumácie alkoholu sú: 1) u nás doma 35%, 2) doma u niekoho iného 23%, 3) na diskotéke 15%, 4) v krčne, bare 14% (graf č.5).
Graf
č. 5
Vo výstupnom dotazníku sa mali opýtaní zaradiť do kategórie podľa konzumácie alkoholu. Do kategórie abstinentov sa zaradilo 50%, medzi konzumentov 47%, pijanov 3%.
Respondenti pre svoju spotrebu najčastejšie osobne nakupovali pivo, viac ako jedenkrát si ho kúpilo 26%, víno 21% a tvrdý alkohol 16%.
Najmenej raz za život bolo opitých 41% všetkých opýtaných. O miere silnej konzumácie alkoholu vypovedá frekvencia pitia 5 a viac dávok alkoholu za sebou („šnúra“ alebo „záťah“). Túto frekvenciu konzumácie udáva 13% respondentov. Konzumáciu 1 až 4 dávok udáva 27% opýtaných.
Pitie alkoholu prináša následky. Tie si uvedomujú aj respondenti. Problémy s rodičmi očakáva 71% opýtaných. Poškodenie zdravia – 67% žiakov. Spravím, čo budem ľutovať – 44% respondentov. Poriadne sa zabavím 40%.
Pred intervenciou uviedlo 91% opýtaných, že by nechceli aby ich deti pili alkohol, po intervencii takto odpovedalo 92% respondentov. 10% opýtaných uviedlo, že keď pijú ich rodičia alkohol, ponúkajú alkohol aj im.
Na základe získania nových informácií hodnotilo vykonané intervencie kladne 77% respondentov a z pohľadu získania zaujímavých informácií 66%. Posledná otázka bola zameraná na zistenie toho, či získané informácie ovplyvnia správanie respondentov vo vzťahu k alkoholu v budúcnosti. Kladne odpovedalo 43%, záporne 23%, nevedelo odpovedať 34%.
Diskusia
Problematika užívania (zneužívania) alkoholu sa doposiaľ vo zvolenom rozsahu sledovala hlavne u dospelej a stredoškolskej populácie. Pri porovnaní niektorých výsledkov nemohla byť dodržaná charakteristika jednotného veku. Očakávalo sa, že výsledky budú podstatne nižšie v porovnaní s vyššími vekovými skupinami, ktorých výsledky prieskumu boli k dispozícii.
V našom sledovanom súbore bolo výrazne menej žiakov, ktorí nikdy nepili víno (32% siedmakov a 64% ôsmakov) v porovnaní s prieskumom TAD 1, kde víno nikdy nepilo 86% siedmakov a 89% ôsmakov. To znamená, že naši respondenti majú podstatne väčšie skúsenosti s konzumáciou tohto alkoholického nápoja. Väčšina ostatných porovnávaných výsledkov je veľmi podobná a svedčí o rovnakom vývoji správania sa mladých vo vzťahu k alkoholu v celej republike.
V našej štúdii uviedlo konzumáciu najmenej jednej dávky miešaného nápoja za uplynulý týždeň až 19% žiakov. To je vysoká proporcia v porovnaní so štúdiou - Zdravotné návyky a kvalita zdravia dospelej populácie Slovenska v roku 2002, kde rovnaké množstvo konzumovalo len 5,8% respondentov. Tvrdý alkohol v súbore nami opýtaných pije 1x týždenne až 5% žiakov, čo je nepriaznivé pri porovnaní s vyššie uvedenou štúdiou, v ktorej rovnakú frekvenciu konzumácie tvrdého alkoholu uviedlo 6,10% dospelých. Ku konzumácii vína s frekvenciou 1x týždenne sa priznalo vyššie percento nami sledovaných respondentov (9%), v porovnaní so spomínanou štúdiou, kde to bolo len 6,8% opýtaných. Tento stav považujeme za veľmi nepriaznivý.
V štúdii Zdravotné návyky a kvalita zdravia dospelej populácie Slovenska v roku 2002 uvádza 83,6% respondentov vo veku 15 – 24 rokov, že konzumuje alkohol najmenej 1x za rok. V našom sledovaní sa k tejto konzumácii priznáva 69% žiakov, čo vzhľadom na rozdielnosť veku respondentov v porovnávaných štúdiách považujeme za veľmi nepriaznivé zistenie.
Tieto výsledky porovnaní sú veľmi závažné, pretože frekvencia a miera konzumácie alkoholických nápojov u 12 – 15 ročných detí je veľmi podobná konzumácii alkoholu u dospelých.
Štyri percentá našich respondentov bolo za uplynulý mesiac opitých najmenej 3-krát. Považujeme to za nepriaznivé, lebo v porovnaní so štúdiou ESPAD 2003 (stav opitosti uviedlo 6,4% opýtaných) ide len o málo nižšiu proporciu opitých v rovnakom a nižšom veku. Táto skutočnosť zodpovedá zvyšujúcej sa tendencii pitia so zvyšujúcim sa vekom a poukazuje na znižujúcu sa hranicu začiatku konzumácie alkoholu u mladých ľudí.
Do kategórie abstinent sa v našej štúdii zaradilo len 50% opýtaných žiakov v porovnaní so štúdiou Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže realizovanej v roku 1999 v Košickom a Prešovskom kraji, kde sa medzi abstinentov radilo podstatne viac - 80,9% respondentov. V nami sledovanom súbore bolo veľmi vysoké percento žiakov (47%), ktorí sa zaradili do kategórie konzument v porovnaní s vyššie uvedeným monitoringom, kde sa medzi príležitostných konzumentov zaradilo len 10% opýtaných.
Získané výsledky, poukazujúce na vzostup vedomostí, nesplnili očakávanie. Ako hlavné problémové faktory sa stanovili: klasická prednášková forma odovzdávania informácií a skutočnosť, že lektor je dospelá osoba. Bolo nevyhnutné prehodnotiť metódy odovzdávania informácií a prikloniť sa k metóde zážitkovej, kde by bol každý z účastníkov besedy alebo inej aktivity v rámci tzv. skupinových techník nenásilne nútený vyjadriť svoj názor, postoj a konfrontovať ho s ostatnými rovesníkmi. Potrebné bolo hľadať nové spôsoby v odovzdávaní informácií z pohľadu osoby lektora. Vychádzajúc zo zahraničných skúseností mladí ľudia prijímajú nové informácie vnímavejšie od svojich rovesníkov. Z tohto dôvodu v rámci pôsobnosti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove aktuálne pracujeme na vytvorení a vyškolení tzv. Peer skupín. Jedná sa o skupiny mladých ľudí prvého a druhého ročníka stredných škôl, ktorí budú intervenčne pôsobiť medzi svojimi rovesníkmi na základných a stredných školách. Uvedený predpoklad bude potrebné overiť porovnaním výsledkov prieskumu po rovesníckych intervenciách s v tejto štúdii získanými výsledkami.
Záver
Zistené výsledky v porovnaní s ďalšími štúdiami sú veľmi závažné, pretože frekvencia a miera konzumácie alkoholických nápojov u 12 – 15 ročných detí je veľmi podobná konzumácii alkoholu u dospelých. Najčastejšie konzumovaným alkoholickým nápojom je pivo, nasleduje víno a potom tvrdý alkohol. Pravidelne konzumuje alkohol 16% opýtaných. Najmenej raz za život bolo opitých 41% respondentov, 5 a viac dávok na jedno posedenie vypilo 13%, táto frekvencia je prejavom silnej konzumácie alkoholu. Do kategórie abstinentov sa radí len 50% opýtaných, medzi konzumentov 47%. Najfrekventovanejšie miesta konzumácie sú: „u nás doma“ a „doma u niekoho iného“, pričom 10% respondentov uviedlo, že im alkohol ponúkli aj rodičia.
Zámer zdravotno-výchovných aktivít, zvýšiť vedomosti o škodlivých účinkoch alkoholických nápojov, sa jednoznačne podarilo len u žiakov ôsmeho ročníka. Len 43% respondentov uviedlo kladný vplyv uskutočnených intervencií na ich postoje a správanie vo vzťahu k alkoholu. Preto je nevyhnutná zmena formy skupinových intervencií s využitím zážitkových metód a príprava lektorov z rovesníckeho prostredia – Peer aktivistov.
Literatúra
1. Schnitzerová, E.: Pohľad na konzumáciu návykových látok u žiakov základných a stredných škôl v obvode Košice – okolie. In: 31.dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu. Zborník prednášok z vedeckej konferencie. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva SR, 2004, 214 s., ISBN 80-7159-148-3
2. Zdravie 21 – zdravie pre všetkých v 21. storočí. Bratislava : Štátny zdravotný ústav SR, 2001, 155 s., ISBN 80-7159-119-X
3. www.seps.sk/zp/stuz/kapitoly/7/1.html, Vývoj Slovenska v poslednej dekáde 20. storočia vo svetle vybraných faktorov, 10.1.2005
4. Nešpor, K.: Změny rizikového chování. Pomoc lidem, kteří mají problémy s alkoholem. Praha : Státní zdravotní ústav, 1996, 137 s.
5. Nociar, A.: ESPAD 2003 - Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách. Dotazník. Bratislava : Národné monitorovacie centrum pre drogy, 2002, 17 s.
6. Avdičová, M., Hrubá, F., Herdová, O. et al.: Zdravotné návyky a kvalita zdravia dospelej populácie Slovenska v roku 2002. Bratislava : Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky Bratislava pre Štátny zdravotný ústav Banská Bystrica, 2003, 56.s., ISBN 80-7159-141-6
7. www.stopfajceniu.sk/page_clanok.php?=156, Prieskum „Tabak, Alkohol, Drogy“ u žiakov, študentov a učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku, 25.3.2005
8. Rešovský, J., Mišenda, P.: Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže, Podpora zdravia, 2002, č.1, s. 11-16.
Lucia Demesová
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove
Jilemnického 3370/2
075 01 Trebišov