Reformné zákony a práva pacientov

L. HEGYI *, K. TÓTH **

* Katedra výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU

** Katedra medicínskeho práva SZU

 

Úvodom

 

            Až  do polovice 20. storočia nebola diskutovaná otázka ľudských práv v oblasti medicíny a už zvlášť nie právo pacienta môcť ovplyvniť priebeh liečby. Až hrôzy 2. svetovej vojny, porušovanie základných ľudských práv a pokusy na ľuďoch akcelerovali potrebu prijať medzinárodné záruky týchto práv. Postupom času sa problematika ľudských práv rozšírila na oblasti ľudskej činnosti, kde vznikala možnosť ich porušovania. K takým patrí aj oblasť medicíny a vzťahov medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom.

            Práva pacientov sa odvíjajú od Všeobecnej deklarácie ľudských práv, prijatej Zhromaždením Spojených národov v roku 1948. K právam pacientov sa vzťahujú nasledovné dokumenty:

Charta práv pacientov, vydaná Americkou asociáciou nemocníc

Charta práv a povinností pacienta, vydaná vo Francúzsku

   Charta hospitalizovaného pacienta, vydaná vo Francúzsku

1976   Návrh práv chorých a zomierajúcich, prijatý Parlamentným zhromaždením Rady Európy

Charta hospitalizovaného pacienta, prijatá Nemocničným výborom Európskeho spoločenstva

Návrh, predstavujúci pacienta ako aktívneho účastníka v jeho vlastnej liečbe, prijatý  Komisiou ministrov Rady Európy

Lisabonská deklarácia práv pacientov, prijatá Svetovou lekárskou spoločnosťou

1984      Európska charta práv pacientov, prijatá ako rezolúcia Európskym parlamentom

1994      Deklarácia Svetovej zdravotníckej organizácie o šírení práv pacientov v Európe, podpísaná 34 členskými štátmi Európskeho regiónu SZO v Amsterdame

1995      Revidovaná verzia Lisabonskej deklarácie práv pacientov, prijatá Svetovou lekárskou spoločnosťou

1996      Ljubljanská charta SZO reformy zdravotníctva, podpísaná takmer všetkými členskými štátmi Európskeho regiónu SZO

1996          Konvencia o ľudských právach a biomedicíne, prijatá Radou Európy

Slovenská legislatíva upravuje práva pacientov predovšetkým v článku 40 Ústavného zákona, a potom najmä v zákonoch:

Zákon NR SR č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (13)

Zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí (14)

Zákon NR SR č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (15)

 

Zákon NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení (16)

Asociácia nemocníc Slovenska vypracovala v roku 1992 Chartu práv pacienta, vychádzajúcu z medzinárodných dokumentov (8).

Už návrh práv chorých a zomierajúcich ukázal, že okrem všeobecných práv pacientov sa budú vyvíjať zvláštne práva, vzťahujúce sa na skupiny chorých, u ktorých by mohla vzniknúť diskriminácia. Tak sa vytvorila Listina práv pacientov s rakovinovou bolesťou, charta práv hospitalizovaných detí, charta práv chorých demenciou a napokon aj charta štandárd starších ľudí, prijatá Medzinárodnou asociáciou gerontológie (IAG) v roku 1997 v Adelaide.

Na Slovensku vznikla v roku 1999 asociácia Nádej pre pacienta, ktorej cieľom je mimo iné šírenie informácií a zvyšovanie povedomia občanov v otázkach ochrany zdravia a koordinácia úsilia pri presadzovaní práv občana v tejto oblasti

,

Čo sú to ľudské práva?

 

Prameň: Rezolúcia Valného zhromaždenia 217 A (III) z 10.decembra l948.

 

Z ľudských práv, ktorých základné myšlienky pochádzajú z 18. storočia z Veľkej francúzskej revolúcie a z amerického Vyhlásenia nezávislosti, sa odvíjajú mnohé súčasné právne normy. Mimo iné sa v nich hovorí, že:

... Každý  má  právo  na  takú  životnú  úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho  zdravie a blahobyt,  aj zdravie a  blahobyt jeho rodiny,    vrátane   potravy,    ošatenia,   bývania,   lekárskej starostlivosti  a nevyhnutných  sociálnych služieb;  má právo  na zabezpečenie   v  nezamestnanosti,   v  chorobe,   pri  pracovnej nespôsobilosti,  pri  ovdovení,  v   starobe  alebo  v ostatných prípadoch straty zárobkových  možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle...

Európska charta práv pacientov

 

1.              Právo na prevenciu

2.              Právo na prístup k zdravotníckym službám

3.              Právo na informácie

4.              Právo vyjadriť súhlas

5.              Právo slobodného výberu

6.              Právo na súkromie

7.              Právo na rešpektovanie pacientovho času

8.              Právo na kvalitu

9.              Právo na bezpečnosť

10.            Právo na inovácie

11.            Právo predchádzať utrpeniu a bolesti

12.            Právo na zohľadnenie osobných potrieb

13.            Právo sťažovať sa.

14.            Právo na náhradu škody

 

Práva pacientov v SR sú garantované reformnými zákonmi NR SR z roku 2004.

 

 Má pacient právo na prevenciu?

Prameň: Zákon NR SR č. 577  / 2004 Z. z. z 21. októbra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti úhradách na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti toto právo rieši v § 2 a prílohe č. 2. 

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky:

Ø                   u pediatra u detí do jedného roku 9 krát,

Ø                   jedna do 18 mesiacov u špecialistu,

Ø                   raz za 2 roky vo veku od 3 do 15 rokov,

Ø                   jedna od 15 rokov veku u praktického lekára pre dospelých raz za 2 roky,

Ø                   nad 50 rokov u mužov u urológa raz za 3 roky.

Ø                   U zubného lekára 2 preventívne prehliadky ročne do 18 rokov, potom 1 preventívna prehliadka ročne.

Ø                   Tehotná poistenkyňa má nárok na 2 prehliadky u zubného lekára, raz za mesiac u gynekológa-pôrodníka počas tehotenstva a raz 6 týždňov po pôrode

Ø                   Žena nad 18 rokov alebo po prvom tehotenstve má nárok na 1 preventívnu prehliadku u gynekológa-pôrodníka ročne.

Poistenec uhradí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti /ďalej len „poskytovateľ/, u ktorého absolvoval preventívnu prehliadku, plnú úhradu za poskytnuté zdravotné výkony. Na základe potvrdenia o úhrade mu zdravotná poisťovňa následne preplatí zodpovedajúcu výšku úhrady na základe verejného zdravotného poistenia

 

Môže si pacient slobodne vybrať lekára alebo nemocnicu?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 zákona o zdravotnej starostlivosti garantuje každému právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zakazuje diskrimináciu z dôvodu, pohlavia, farby pleti, jazyka, národného alebo sociálneho pôvodu majetku, rodu, alebo iného postavenia, § 5 zákon o poskytovateľoch ukladá štátu povinnosť garantovať minimálnu sieť a zabezpečiť tak dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

 

Každý jedinec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby, alebo doby prístupu  k zdravotníckej starostlivosti. Každý má právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Toto právo sa nevzťahuje na osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, na žiadateľa o azyl a na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,  Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ak takej osobe určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad.

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity.

 

 

Zaručuje zákon pacientom primeranú diagnostiku a liečbu ako i pomoc v utrpení?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 11, ods. 8, písm. h/ zákona o zdravotnej starostlivosti garantuje každému nárok na zmiernenie utrpenia.

 

Každý jedinec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobenie jeho osobným potrebám. Každý jedinec má právo, pokiaľ je to len  možné, aby sa predchádzalo a čo najviac zmierňovalo jeho utrpenie a bolesť vo všetkých etapách jeho choroby.

 

Na aké informácie má pacient právo?

Prameň: : Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 6 zákona o zdravotnej starostlivosti má každý právo na informovaný súhlas za presne definovaných podmienok. Podľa § 11 ods. 8 má každý pacient právo na informácie o svojom zdravotnom stave.

§ 25 zákona o zdravotnej starostlivosti zabezpečuje pacientovi prístup do zdravotnej dokumentácie a možnosť vyhotovenia kópie zdravotnej dokumentácie. Novela zákona č. 140 o lieku ukladá povinnosť lekára aj lekárnika informovať pacienta o lacnejšej generickej substitúcii.

 

Každý jedinec má právo na prístup k všetkým druhom informácií, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby: tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu, ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi, osobe splnomocnenej na základe písomného plnomocenstva osoby podľa písmena a) alebo b) s osvedčeným podpisom podľa osobitného predpisu v nevyhnutnom rozsahu uvedenom v plnomocenstve, a tiež úradným osobám, ktoré stanovuje zákon. Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie má právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ustanovenom v odseku 1. Poskytovateľ môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu. Každý má právo domáhať sa rozhodnutia súdu, ak sa domnieva, že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie sa mu odmietlo neprávom.

 

Čo je informovaný súhlas a prečo je dôležitý pre pacienta i lekára?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 6 zákona o zdravotnej starostlivosti ukladá povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku – tak, aby sa pacient mohol slobodne rozhodnúť.

 

Každý jedinec má právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví. Tieto informácie sú základnou podmienkou  pred akoukoľvek procedúrou a liečbou, vrátane účasti na vedeckom výskume. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovania zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť poučenie)

a) osobu ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť , alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka, alebo osobu, ktorá má maloleté dieťa v pestúnskej starostlivosti (ďalej len „zákonného zástupcu)

Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Každý, kto má právo na poučenie, má právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam. Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

Informovaný súhlas dáva osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo zákonný zástupca. Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby. Každý má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať. Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade

a) neodkladnej starostlivosti, ak ho nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,

c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.

Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie.

 

V čom spočíva právo pacienta na súkromie a mlčanlivosť?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 11 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti má každý právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, zachovanie mlčanlivosti v súvislosti s údajmi o jeho zdravotnom stave, a na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotných pracovníkov. § 18 až 25 zákona o starostlivosti upravujú správne vedenie zdravotnej dokumentácie a pravidlá jej sprístupňovania.

 

Každý jedinec má právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobným informáciám a mlčanlivosť, vrátane informácií, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u  lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.

 

Zaručuje zákon právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť?

Prameň: : Zákon NR SR č. 578 z 21. októbra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 4 zákona o zdravotnej starostlivosti definuje zdravotnú starostlivosť lege artis –správne poskytnú zdravotnú starostlivosť , ktorú je poskytovateľ povinný poskytovať.

§ 9 zákona o poskytovateľoch  ukladá poskytovateľovi  nepretržite zabezpečovať  systém kvality

§ 42 zákona o poskytovateľoch  ukladá povinnosť zdravotníckych pracovníkov celoživotne sa vzdelávať.

 

Každý jedinec má právo na prístup k zdravotníckym službám vysokej kvality na základe špecifikácie a dodržiavania presne stanovených noriem. Poskytovateľ  je povinný nepretržite zabezpečovať systém kvality na dodržiavanie a zvyšovanie kvality tak, aby sa vzťahoval na všetky činnosti, ktoré môžu v zdravotníckom zariadení ovplyvniť zdravie osoby alebo priebeh jej liečby a personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia zodpovedalo požiadavkám

 

Čo je právo na bezpečnosť a zohľadnenie osobných potrieb?

Prameň: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 11 zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník zo zákona povinný informovať pacienta o rizikách poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, prípadne o rizikách jej odmietnutia.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti ukladá  poskytnutie zdravotnej starostlivosti  „lege artis“.

Podľa zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou každý môže začať konanie na Úrade pre dohľad, ak je presvedčený, že mu zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá „lege artis“.

Podľa § 18, ods. 1, písm. b/ zákona o dohľade Úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

 

Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. Každý jednotlivec má právo neutrpieť škodu spôsobenú nedostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti a chýb, a právo na prístup k zdravotnícky, službám, ošetreniu a liečbe, ktoré spĺňajú vysoko stanovené bezpečnostné normy.

Každý jednotlivec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobenie jeho osobným potrebám.

 

Má pacient právo sa sťažovať a žiadať náhradu škody?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nesmie byť nikto stíhaný ani prenasledovaný v súvislosti s vymáhaním svojich práv. Podľa § 43 zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou  Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nezávislý od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Zákon NR SR č. 365/2004 z 20. mája 2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pre diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/.

 

Každý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu a má právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby. Každý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v primerane krátkej dobe vždy, keď utrpí telesnú alebo morálnu a psychickú  ujmu, spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotnej služby. Každý má právo na nezávislé vyšetrenie svojho prípadu Úradom pre dohľad. Antidiskriminačný zákon a Občiansky zákonník poskytujú ďalšie možnosti na domáhanie sa svojich práv.  

 

Aké sú povinnosti pacienta?

Prameň:: Zákon NR SR č. 576  z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 11, ods. 11 a 12.

Ø                  Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie

Ø                  Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,  určiť okruh osôb, na ktorú mohla prenosnú chorobu preniesť.

Ø                  Pacient, ktorý podpíše informovaný súhlas, má povinnosť spolupracovať s lekárom pri poskytovaní diagnostiky, liečby a rehabilitácie.

 

Adresa autora:

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

Vedúci Katedry výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU

833 03 Bratislava 37, Limbová 14