Výskyt alergických ochorení u 5 - ročných detí vo vzťahu k environmentálnym faktorom v 8-ich regiónoch Slovenska s rozdielnym typom znečistenia
(Študentská
vedecko-odborná činnosť - ŠVOČ)
J. Tihányi
Školiteľ: Mgr. Katarína Rausová, VVZ SZU, oddelenie environmentálnej medicíny
Vedúci odd.: MUDr. Ľubica Palkovičová, PhD.
Súhrn
Téma: Výskyt alergických ochorení u 5 - ročných detí vo vzťahu k environmentálnym faktorom v 8-ich regiónoch Slovenska s rozdielnym typom znečistenia.
Ciele práce: Zhodnotiť výskyt alergických ochorení u vybranej kohorty detí v predškolskom veku vo vzťahu k environmentálne rozdielnym regiónom Slovenska a zhodnotiť vzťah medzi kontamináciou ľudskej placenty Pb a výskytom alergických ochorení u vybranej kohorty detí v predškolskom veku s prihliadnutím na anamnestické údaje s dotazníkov.
Materiál a metódy práce: Do projektu boli zaradené matky so zdravými donosenými novorodencami (37.- 42. týždeň), narodenými v 8-ich environmentálne rozdielnych regiónoch SR. Pri pôrode sa odobrala vzorka placenty a pupočníkovej krvi, vyplnil sa vstupný dotazník s matkou kvôli získaniu základných údajov o matke a o novorodencovi. Vzorky placent a pupočníkovej krvi boli neskôr analyzované. V tejto práci ŠVOČ sa zaoberám vplyvom kontaminácie ľudskej placenty znečisťujúcimi látkami so zreteľom na ubikvitárny výskyt olova a zvyšujúcu sa incidenciu alergických ochorení. Na objasnenie tohto vzťahu je okrem údajov o kontaminácii placent Pb a obsahu Pb v pupočníkovej krvi (ako indikátoroch expozície matky a plodu Pb), pozitivite uIgE (ako indikátore intrauterinnej senzibilizácie) a výskyte alergických ochorení, potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory, keďže ide o veľmi zložitý komplex vzťahov. Matky boli každoročne pozvané do alergologických ambulancií v jednotlivých regiónoch na klinické vyšetrenie detí na výskyt alergických ochorení. Pri návšteve alergológa matka v spolupráci s alergológom vyplnila alergologický dotazník, ktorý bol každoročne adaptovaný na príslušný vek dieťaťa. Na základe laboratórnych výsledkov, údajov o výskyte alergických ochorení a anamnestických údajov sa spätne hodnotili príčinné vzťahy medzi danými faktormi.
Výsledky: Jednoznačný vplyv environmentálneho znečistenia na výskyt alergických ochorení u danej kohorty detí nebol potvrdený, no vo viacerých prípadoch bolo možné pozorovať istý trend. V regiónoch s prevládajúcim chemickým znečistením som zaznamenal zvýšené množstvo pozitívnych vzoriek uIgE. Štatisticky významná spojitosť sa ukázala vo výskyte alergickej rinitídy v regiónoch s prevládajúcim metalurgickým priemyslom v porovnaní s ostatnými regiónmi (p<0,05).
Diskusia: Napriek tomu, že výsledky tejto práce nepriniesli zo štatistického hľadiska významné výsledky, z medicínskeho hľadiska môžeme predpokladať, že intrauterinná expozícia xenobiotikám by mohla pôsobiť ako prídatný faktor pri vzniku alergickej senzibilizácie dieťaťa a následne podporiť vznik alergického ochorenia v detstve. Čiastočne sa preukázala závislosť medzi typom znečistenia prostredia a výskytom alergickej rinitídy a vyšším počtom pozitívnych vzoriek uIgE, no priame vzťahy v spojení s prenatálnou expozíciou olovu sme nedokázali.
Zaver: Kedže práca pôvodom vychádza z pilotnej štúdie a kohorta detí v priebehu času z rôznych dôvodov výrazne poklesla, môžu byť do určitej miery dané výsledky počtom detí ovplyvnené. Výsledky tejto práce a údaje z literatúry však naznačujú potrebu rozvoja ďalšieho výskumu v oblasti pôsobenia environmentálnych faktorov pri vzniku alergickej senzibilizácie a alergického ochorenia. Tento výskum by mohol priniesť významné výsledky v primárnej i sekundárnej prevencii alergií a mohol by napomôcť zastaviť stúpajúci trend prevalencie alergických ochorení hlavne v detskej populácii.
Kľúčové slová: intrauterínna senzibilizácia, olovo, uIgE, alergické ochorenia
Téma tejto práce ŠVOČ vychádza z dvoch vedeckovýskumných projektov v spolupráci s pediatrickými alergológmi z 8-ich regiónov Slovenska:
Ø „Epidemic Investigation of Allergic Diseases among Children in the Slovak Republic“ (grant U.S. – Slovak Science and Technology Program No. ID 012-95).
Vedúca projektu: MUDr. Eva Reichrtová, DrSc.
Ø „Závislosť medzi koncentráciou vybraných toxických a esenciálnych prvkov a alergickými ochoreniami detí“ (grant APVT č. 21-025602).
Vedúca projektu: Ing. Monika Ursínyová, CSc.
Práca sa zaoberá iba malou časťou problematiky, na ktorú boli uvedené projekty zamerané, skúma vzťahy medzi výskytom alergických ochorení u detí v predškolskom veku v závislosti od typu environmentálneho znečistenia prostredia, v ktorom dané rodiny žijú a prenatálnej expozícii matky olovu (Pb). Pre objektívne porovnanie vplyvu environmentálnych faktorov na prenatálne a postnatálne zdravie detí je táto kohorta rozdelená do 8-ich environmentálne rozdielnych regiónoch Slovenska.
Úvod: Počas intrauterínneho života placenta okrem iného nahrádza aj väčšinu funkcií ešte nevyvinutých orgánov plodu, preto je kvalita placenty určujúcim faktorom kvality intrauterínneho života. Expozícia matky xenobiotikám v období pred oplodnením alebo počas gravidity, môže mať zásadný vplyv na vývoj plodu a kvalitu intrauterínneho života prostredníctvom narušenia placentárnych funkcií a štruktúry placenty xenobiotikami.
Xenobiotiká, či už organického alebo anorganického pôvodu, ktoré sú obsiahnuté vo vzduchu, v pôde, vode a potravinách majú imunotoxické a/alebo imunodeviačné účinky. Vplyv xenobiotík na organizmus je v tomto prípade o to závažnejší, že ide o vyvíjajúci sa plod, ktorý je zvlášť citlivý na nepriaznivé účinky toxických látok. Bol potvrdený vplyv fajčenia matky počas gravidity na vývoj respiračného systému plodu. Ako následok takejto expozície bola významne znížená funkcia pľúc exponovaných detí, čo môže byť jeden z faktorov, ktoré sa môžu podielať pri predispozícii jedinca na vznik astmy v budúcnosti (Reichrtová a spol., 1999).
Vplyv xenobiotík na kvalitu a funkcie placenty prezentovali poľskí autori Niwelinski a Zamorska (1990, 1995) na spomalenom dozrievaní mikroštruktúr tkaniva a porušenej vaskularizácii choriónových klkov v placentách z priemyselne znečistenej oblasti. Ako reakcia organizmu na hypoxiu sa v týchto placentách vytvorili tzv. "pohotovostné tenké klky” ako výsledok adaptačných mechanizmov, ktoré však nestačili kompenzovať poškodenie placentárnej štruktúry placenty, a tak došlo k významnému obmedzeniu výmeny látok medzi matkou a plodom. Tento stav zníženej výmeny látok medzi matkou a plodom viedol k hypoxii plodu a následnej zníženej pôrodnej hmotnosti. Vplyv xenobiotík na placentu je komplexný, a tak nepriaznivý vplyv na placentárne štruktúry sa môže následne prejaviť narušením funkcií placenty.
Obrázok č.1: Ischemická proliferácia syncyciotrofoblastu placenty (Reichrtová a spol., 2003a)
Obrázok č.2: Depozity jemných kovových častíc obsahujúcich Ni a Pb v syncýciotrofoblastickom leme choriónových klkov ľudskej placenty pri pôrode v termíne (Reichrtová a spol., 2003b)
Vplyv xenobiotík na štruktúru placenty a jej metabolizmus má teda dosah na množstvo biomechanizmov v ľudskom organizme vrátane imunitného systému. Takéto zmenené prostredie in utero môže ovplyvniť vývoj imunitnej odpovede dieťaťa voči alergénom v životnom prostredí v postnatálnom období (Palkovičová a spol., 2003; Reichrtová a spol, 2003a).
Fetálno-placentárny imunitný system má za úlohu zabezpečovať rovnováhu medzi Th1 a Th2 cytokínmi pre bezproblémový priebeh gravidity. Xenobiotiká môžu rovnováhu medzi Th1 a Th2 narušiť dnes ešte nie presne známymi mechanizmami, čím môžu prispievať k intrauterínnej senzibilizácii (Reichrtová a spol., 2003a).
Obrázok č.3.: Interakcia xenobiotík s imunitným systémom počas gravidity (Reichrtová a spol., 2004)
Placenta je pre xenobiotiká semipermeabilná bariéra. Permeabilita tejto bariéry je daná do určitej mieri aj vlastnosťami jednotlivých xenobiotík. Pb patrí medzi tie xenobiotiká, ktoré cez placentu prechádzajú pomerne ľahko, iba časť ostáva zachytená v štruktúrach placentárneho tkaniva narozdiel napríklad od Cd, ktorého väčšina zostáva v placente.
V tejto práci ŠVOČ sa zaoberám vplyvom kontaminácie ľudskej znečisťujúcimi látkami so zreteľom na ubikvitárny výskyt olova a zvyšujúcu sa incidenciu alergických ochorení u detí v predškolskom veku. Na objasnenie tohto vzťahu je okrem údajov o kontaminácii placent Pb, pozitivite uIgE (ako indikátore intrauterinnej senzibilizácie) a výskyte alergických ochorení, potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory, keďže ide o veľmi zložitý komplex vzťahov.
Hypotéza práce: Kontaminácia ľudskej placenty xenobiotikami, ako dôsledok environmentálnej expozície matky, môže byť sprevádzaná narušením kvality placenty a jej funkcií, čo môže byť jeden z dôležitých faktorov spolupodieľajúcich sa na vzniku alergických ochorení či už v prenatálnom alebo postnatálnom období života.
Materiál a metodika práce: Do projektu podľa určených kritérií vychádzajúcich zo správy Ministerstva životného prostredia SR o stave životného prostredia v SR a údajov z monitoringu ovzdušia projektu PHARE EU /93/AIR/22 bolo vybratých 8 regiónov. Na základe ich prevládajúceho typu znečistenia boli rozdelené do štyroch skupín:
Ø Vidiecky región – Snina
Ø Poľnohospodárske regióny – Nové Zámky, Levice
Ø Priemyselné regióny znečistené prevažne chemickým priemyslom – Bratislava, Ružomberok, Michalovce
Ø Priemyselné regióny znečistené prevažne metalurgickým priemyslom – Košice, Spišská Nová Ves
Vidiecky región
Poľnohospodárske regióny
Priemyselné regióny znečistené prevažne chemickým priemyslom
Priemyselné regióny znečistené prevažne metalurgickým priemyslom
Do projektu bolo zaradených 2000 matiek rovnomerne rozdelených medzi 8 regiónov. V každom regióne sa náhodným výberom vybralo približne 50 matiek s novorodencami, čiže približne každá piata matka podľa nasledovných kritérií:
Ø Pobyt matky počas gravidity v danom regióne a taktiež minimálne 2-ročný trvalý pobyt pred graviditou v danom regióne
Ø Fyziologický priebeh gravidity a jej ukončenie v termíne (40 týždeň 2)
Ø Novorodenec bez patologického nálezu, ktorého stav by vyžadoval prevoz do inej nemocnice
Ø Písomný súhlas matky s účasťou na štúdii
Pri pôrode sa odobrala vzorka placenty a pupočníkovej krvi, vyplnil sa vstupný dotazník s matkou kvôli získaniu základných údajov o matke a o novorodencovi. Vzorky placent a pupočníkovej krvi boli neskôr analyzované. Analýza placent na obsah Pb sa robila pomocou metódy atómovej absorpčnej spektrometrie s elektrotermickou atomizáciou (ETA-AAS) a analýza vzoriek séra z pupočníkovej krvi na obsah Pb sa robili pomocou metódy bezplameňovej atómovej absorpčnej spektrometrie v Laboratóriu toxických a esenciálnych prvkov na VVZ SZU. Analýza sér z pupočníkovej krvi na obsah celkového uIgE (umbilikálny immunoglobulin E) sa robila v laboratóriu Detskej kliniky SPAM v Bratislave. Matky boli každoročne pozvané do alergologických ambulancií v jednotlivých regiónoch na klinické vyšetrenie detí na výskyt alergických ochorení. Pri návšteve alergológa matka v spolupráci s alergológom vyplnila alergologický dotazník, ktorý bol každoročne adaptovaný na príslušný vek dieťaťa (Reichrtová a spol., 2004). Časom, vybraná kohorta detí zapojených s matkami do projektu z najrôznejších dôvodov klesala, takže pri dosiahnutí 5. roku života táto kohorta z pôvodných približne 400 detí dosahuje 185 detí.
Údaje z analýz boli uložené v databáze programu Microsoft Excel 2003 a SPSS 13.0. Na štatistické spracovanie boli použité programy Microsoft Excel 2003 a SPSS 13.0. Pri hodnotení boli použité tieto štatistické testy: neparametrický 2-stranný, 2-výberový Mann-Whitney U-Wilcoxon Rank Sum W test; Chi-kvadrátový test v kontingenčných tabuľkách a Fisherov exaktný test. Všetky testy boli robené na hladine významnosti α = 0,05.
Výsledky:
Koncentrácie Pb v placentách:
Koncentrácie Pb v pupočníkovej krvi:
Koncentrácie IgE v pupočníkovej krvi (uIgE):
Pozitivita vzorky sa hodnotila podľa podľa hodnôt uIgE v kU/l. Limit detekcie bol 0,35 kU/l. Negatívne vzorky = koncentrácia uIgE £ 0,35 kU/l. Pozitívne vzorky boli tie, ktoré mali hodnoty uIgE > 0,35 kU/l.
Frekvencia
výskytu vybraných alergických ochorení u 5-ročných detí:
Frekvencia výskytu vybraných alergických ochorení u 5 ročných detí podľa
prevládajúceho typu environmentálneho znečistenia v regióne
Zhrnutie najvýznamnejších výsledkov práce: Na hodnotenie jednotlivých príčinných vzťahov boli použité výsledky laboratórnych analýz placent a pupočníkovej krvi a informácie z dotazníkov vypĺňaných pri pôrode a neskôr aj z dotazníkov vypĺňaných v alergologických ambulanciách. Dané dotazníky obsahovali veľké množstvo údajov. Obsahovali údaje o rodine a jej zdravotnom stave, o životných podmienkach. Dotazníky boli zamerené predovšetkým na získanie údajov o možných faktoroch, ktoré by mohli súvisieť s výskytom alergií u detí. Všetky informácie som štatisticky zhodnotil. V tomto súhrne vyberám iba také výsledky, u ktorých som zistil štatisticky významné vzťahy alebo istý trend, ktorý síce štatisticky významný nie je, ale z medicínskeho hľadiska nie je zanedbateľný.
Ø Medzi koncentráciou Pb v placente a pozitivitou vzorky celkového IgE v pupočníkovej krvi som nezistil štatisticky významný vzťah (p=0,496), no môžeme konštatovať, že v prípadoch, ak bolo pozitívne celkové IgE v pupočníkovej krvi, boli hodnoty koncentrácií Pb v placente vyššie ako u prípadov, kedy bolo negatívne IgE v pupočníkovej krvi.
Ø Medzi koncentráciou Pb v pupočníkovej krvi a pozitivitou vzorky celkového IgE v pupočníkovej krvi som nezistil štatisticky významný vzťah (p=0,685), no môžeme konštatovať, že v prípadoch, ak bolo pozitívne celkové IgE v pupočníkovej krvi, boli hodnoty koncentrácií Pb v pupočníkovej krvi vyššie ako u prípadov, kedy bolo negatívne IgE v pupočníkovej krvi.
Ø Medzi pozitivitou celkového IgE v pupočníkovej krvi a výskytom alergických ochorení som nezistil štatisticky významný vťah, no pri atopickom ekzéme možno badať určitý trend (p=0,368), ktorý naznačuje možný súvis.
Ø Pozitivita celkového IgE v pupočníkovej krvi štatisticky významne nesúvisela s typom environmentálneho znečistenia regiónu, no medzi regiónom s prevládajúcim chemickým priemyslom a kontrolnou oblasťou je badať istý rozdiel v počte pozitívnych a negatívnych vzoriek.
Ø Štatisticky významná spojitosť sa ukázala vo výskyte alergickej rinitídy v regiónoch s metalurgickým priemyslom v porovnaní s ostatnými regiónmi (p<0,05).
Ø Výskyt bronchiálnej obštrukcie významne súvisel s vlhkým prostredím (p=0,04).
Ø V domácnostiach s ústredným vykurovaním sa častejšie vyskytovala alergická rinitída (p=0,019).
Ø Štatisticky významný vzťah sa ukázal medzi koncentráciami Pb v placente a vzdelaním otca. V prípade nižšieho vzdelania boli hladiny Pb v placente vyššie (p<0,001) ako u rodín, kde mal otec vyššie vzdelanie.
Diskusia a závery: V práci som potvrdil rozdiely medzi regiónmi z hľadiska znečistenia životného prostredia, ktoré odrážalo antropogénnu aktivitu v danej oblasti. Tento spôsob charakteristiky environmentálnej expozície vybranej populácie vo vzťahu k zdravotnému stavu človeka zvolili aj iní autori (Karmaus a Kruse, 2001; Karmaus a spol., 2003, Kočan a spol., 1994).
Na porovnanie vplyvu znečistenia životného prostredia na výskyt alergických ochorení u 5-ročných detí som v práci porovnával 8 environmentálne rozdielnych regiónov.
Jednotlivé regióny boli rozdelené do 4 skupín na základe charakteristiky ich prevládajúceho typu znečistenia. Jedna skupina predstavovala regióny s prevažne metalurgickým priemyslom, ďalšie s chemickým priemyslom a regióny s prevažne poľnohospodárskou výrobou. Vidiecky región predstavoval kontrolnú oblasť.
Práca mala dva ciele. Zhodnotiť výskyt alergických ochorení u vybranej kohorty 5 - ročných detí vo vzťahu k environmentálne rozdielnym regiónom Slovenska a zhodnotiť vzťah medzi kontamináciou ľudskej placenty Pb a výskytom alergických ochorení u vybranej kohorty 5 – ročných detí s prihliadnutím na anamnestické údaje s dotazníkov
Na tento cieľ boli použité výsledky z analýzy nielen placent, ale aj krvi na obsah Pb. Stupeň kontaminácie placenty nám naznačoval, akej expozícii boli matka a dieťa v prenatálnom období vystavené. Koncentrácie Pb v pupočníkovej krvi boli skúmané na presnejšie definovanie expozície plodu Pb.
V práci som koncentráciu IgE v pupočníkovej krvi (uIgE) použil ako možný biomarker intrauterinnej alergickej senzibilizácie dieťaťa. Kerkhof a spol. (2005) uvádzajú prenatálnu expozíciu plodu vybraným environmentálnym faktorom ako rizikový faktor intrauterinnej senzibilizácie respektíve vzniku alergie v prvých 4 rokoch života dieťaťa. Petrů a spol. (2000) popísali vo svojej práci príklad z klinickej praxe, keď matka bola počas gravidity exponovaná vysokým koncentráciám alergénu (čokoláda) a u dojčaťa bola následne preukázaná špecifická alergická senzibilizácia (zvýšené celkové aj špecifické IgE).
Pozitivita celkového IgE v pupočníkovej krvi štatisticky významne nesúvisela s typom environmentálneho znečistenia regiónu, no medzi regiónom s prevládajúcim chemickým priemyslom a kontrolnou oblasťou je badať istý rozdiel v počte pozitívnych a negatívnych vzoriek. Štatisticky významná spojitosť sa ukázala vo výskyte alergickej rinitídy v regiónoch s metalurgickým priemyslom v porovnaní s ostatnými regiónmi (p<0,05).
Medzi kontamináciou placenty Pb, koncentráciou Pb v pupočníkovej krvi a výskytom alergických ochorení som štatisticky významný vzťah nezistil. Tak isto som nezistil štatisticky významné vzťahy medzi pozitivitou celkového uIgE a koncentráciami Pb v placente a v pupočníkovej krvi a ani vzťah medzi pozitivitou uIgE a výskytom alergií. Viacero vzťahov, ktoré síce štatisticky významne nevyšli, možno pokladať za dôležité, pretože vo viacerých prípadoch bolo možné sledovať isté trendy. To, že sa viacero vzťahov jednoznačne nepotvrdilo by som pripísal najmä veľmi malej kohorte, ktorá neustále z roka na rok klesala z viacerých objektívnych dôvodov. Napriek tomu, že výsledky tejto práce nepriniesli zo štatistického hľadiska významné výsledky, z medicínskeho hľadiska môžeme predpokladať, že intrauterinná expozícia xenobiotikám by mohla pôsobiť ako prídatný faktor pri vzniku alergickej senzibilizácie dieťaťa a následne podporiť vznik alergického ochorenia v detstve. Čiastočne sa preukázala závislosť medzi typom znečistenia prostredia a výskytom alergickej rinitídy a vyšším počtom pozitívnych vzoriek uIgE, no priame vzťahy v spojení s prenatálnou expozíciou olovu sme nedokázali. Túto hypotézu však potvrdila moja predošlá práca ŠVOČ, kedy sa ukázalo, že kontaminácia ľudskej placenty organochlórovanými zlúčeninami (konkrétne p,p´-DDE, PCB-118) mala významný vplyv na koncentráciu uIgE (Tihányi, 2005).
Výsledky a údaje z literatúry
naznačujú potrebu rozvoja ďalšieho výskumu v oblasti pôsobenia
environmentálnych faktorov pri vzniku alergickej senzibilizácie a alergického
ochorenia. Tento výskum by mohol priniesť významné výsledky v primárnej
i sekundárnej prevencii alergií a mohol by napomôcť zastaviť stúpajúci trend
prevalencie alergických ochorení hlavne v detskej populácii.
Literatúra:
Ø KARMAUS, W., KRUSE, H.: Infections and Atopic Disorders Childhood and Organochlorine Exposure. Archives of Enviromental Health, 11-12, 2001, s.485-492
Ø KARMAUS, W., DAVIS, S., CHEN, Q., KUEHR, J., KRUSE, H.: Atopic manifestations, breast-feeding protection and the adverse effect of DDE. Paediatric and Perinatal Epidemiology, 17, 2003, s.212-220
Ø KERKHOF, M., WIJGA, A., SMIT, H.A., JONGSTE, J.C., AALBERSE, R.C., BRUNEKREEF, B., GERRITSEN, J., POSTMA, D.S.: The effect of prenatal exposure on total IgE at birth and sensitization at twelve months and four years of age - The PIAMA study. Pediatr. Allergy Immunol.,16, 2005, s.8-10
Ø KOČAN, A., PETRÍK, J., DROBNÁ, B., CHOVANCOVÁ, J.: Level´s of PCB´s and some organochlorine pesticides in the human population of selected areas of the Slovak Republic. Chemosphere, Elsevier Science, 9-11, 1994, s.2315-2325
Ø NIWELINSKI, J., ZAMORSKA, L., KACZMARSKI, F., PAWLICKI, R.: Enzyme histochemistry and microstructure of the human placenta as indicators of environmental pollution. Arch Ochr. Srod., 3-4, 1990, s.53-59.
Ø NIWELINSKI, J., ZAMORSKA, L.: The human placenta as an indicator of environmental pollution. Arch Ochr Srod, 2, 1995, s.143-151.
Ø PALKOVIČOVÁ, Ľ., REICHRTOVÁ, E., URSÍNYOVÁ, M., ŠUŠKA, P., RAUSOVÁ, K.: Intrauterínna expozícia olovu a kvalita placenty v ôsmich environmentálne odlišných regiónoch SR. Ed. Ághová, Ľ.: Životné podmienky a zdravie – Zborník vedeckých prác, LFUK, Bratislava 2003, s.40-42.
Ø PETRŮ, V., MICHALOVÁ, D.: Intrauterinní senzibilizace. Alergie,1, 2000, 19-24s.
Ø REICHRTOVÁ, E., PALKOVIČOVÁ, Ľ., ČIŽNÁR, P., ADAMČÁKOVÁ-DODD, A., RAUSOVÁ, K., ŠUŠKA, P., MCNABB, J.N.S.: Expozícia znečisťujúcim látkam v prostredí počas gravidity a výskyt alergie u najmenších detí (Exposure to Environmental Pollutants During Gestation Period and Allergy Prevalence in Early Infancy). Alergie, 2, 2003a, s.52-57.
Ø REICHRTOVÁ, E., PALKOVIČOVÁ, Ľ.: Expozícia kovovým časticiam počas gravidity. In: Ed. Ághová, Ľ.: Životné podmienky a zdravie – Zborník vedeckých prác, LFUK, Bratislava 2003b, s.37-39.
Ø REICHRTOVÁ, E., DOROCIAK, F., PALKOVIČOVÁ, Ľ.: Sites of lead and nickel accumulation in the placental tissue. Human & Experimental Toxicology, 17, 1998, s.176-181.
Ø REICHRTOVÁ, E., PALKOVIČOVÁ, Ľ.: Ľudská placenta ako bioindikátor narušeného prostredia (Human Placenta as a Bioindicator of Environmental Disturbance). Životné prostredie, 3, 1999, s.117-121.
Ø REICHRTOVÁ, E. a spol.: Záverečná správa za výskumnú úlohu: Výskyt alergických ochorení u detí v predškolskom veku vo vzťahu k životnému prostrediu V SR, ÚPKM – VVZ SZU, Bratislava, 2004, 26s.
Ø TIHÁNYI, J., ŠEGUL, L.: Vzťah medzi kontamináciou ľudskej placenty organochlórovanými zlúčeninami a intrauterinnou senzibilizáciou v dvoch environmentálne rozdielnych regiónoch Slovenska. Práca ŠVOČ, SZU FVZ, Bratislava, 2005, 29s.
Adresa:
Juraj Tihányi
študent 3. ročníka FVZ SZU
Röntgenova 12, 851 01, BRATISLAVA 5, SR
Tel.: +421 904 965 447
e-mail: tihanyi_juraj@yahoo.com