Verejné zdravotníctvo v informačnom veku.

Editorial

Nedávno som sa dostal do kontaktu so študijným programom „Verejné zdravotníctvo“ a tak som sa dostal aj k zamysleniu nad tým, čím môžu exaktné vedy ako je fyzika a matematika v spojení s modernými informačnými technológiami prispieť k riešeniu tak závažnej a aktuálnej úlohy ako je zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. 

Ak psychológia doslovne znamená „logika života“, patológia „logika chorôb“, potom zdravotná informatika sa dá charakterizovať ako logika zdravotnej starostlivosti.  Jej súčasťou je štúdium spôsobov, akými sa klinické poznatky získavajú, vyvíjajú, zdieľajú a aplikujú do praxe. Nakoniec je zdravotnícka informatika aj o tom ako sa vytvára a riadi organizačná štruktúra efektívne fungujúceho verejného zdravotníctva. S takýmito úlohami je jasné, že sa zdravotnícka informatika v tomto storočí stane tak fundamentálnou pre zdravotnícku prax, ako bola v minulosti napríklad anatómia.

Žijeme v období, ktoré sa nazýva obdobím informačnej explózie. Pokiaľ nie sme na akúkoľvek explóziu pripravení, môže mať obrovské negatívne dôsledky. Explózia informácií v biológii, medicíne a v zdravotníctve vôbec jasne ukázala, že inovatívne prístupy k uchovaniu, spracovaniu a interpretácií dát vedcami a zdravotníckymi pracovníkmi sú podstatné z hľadiska kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Lekári sa už nemôžu spoliehať na to, že komplexne a na úrovni najmodernejších poznatkov zvládnu svoju disciplínu. S nárastom poznatkov sa musia stále viac spoliehať na rôzne stratégie riešenia problémov, ktoré im poskytujú rôzne expertné systémy, ale i na schopnosť systematicky získavať informácie potrebné na starostlivosť o pacienta. Všetky tieto moderné požiadavky v sebe integruje zdravotnícka informatika. Jej definícia sa s časom menila, no možno si pod ňou predstaviť schopnosť využívať metódy a prostriedky, ktoré umožňujú zdieľať a používať informácie potrebné pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.  Treba poznamenať, že pojem zdravotnícka informatika dnes začína vytláčať pojem medicínska informatika, čo vlastne reflektuje zmenu, ku ktorej spoločnosť dospela a ktorá znamená, že informačná agenda potrebná pre poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti je podstatne širšia ako sa pôvodne zdôrazňovalo. Nezastupiteľnú úlohu v nej hrá občan ako nositeľ (agent) svojej vlastnej zdravotnej starostlivosti, ale aj nelekársky zdravotný personál, hlavne v oblasti korektného štatistického a informačného spracovania dát.

Zdravotnícka informatika sa tak stáva postupne veľmi významným prvkom v celkovom systéme verejného zdravotníctva. Tento narastajúci význam zdravotníckej informatiky v celkovom systéme zdravotnej starostlivosti viedol nakoniec v poslednom desaťročí aj ku kreovaniu akademickej disciplíny „Zdravotnícka informatika“. Dôvodom pre formovanie sa tejto disciplíny v rámci všeobecnej informatiky je jej  určité špecifické postavenie, ktoré spočíva v tom že v sebe integruje, resp. v nej vzájomne interagujú medicína, informatika, matematika, psychológia, epidemiológia, a technológie predovšetkým elektrotechnické a  komunikačné.    

Ešte v nedávnej minulosti, verím že už nie teraz, sa pod zdravotníckou informatikou rozumelo len používanie počítačov zdravotníckymi pracovníkmi. Dnes sa počítače stali už súčasťou každodennej zdravotníckej praxe a preto v modernom ponímaní sa v zdravotníckej informatike oveľa menej kladie dôraz na počítačové technológie, ale naopak sa zdôrazňuje význam informácie v rutinnej práci zdravotníckych profesionálov, v komunikácii, v zdieľaní vedomostí a zručností, v argumentačnej podpore rozhodnutí ako aj v komplexných sociálnych a funkčných požiadavkách organizácií a jednotlivcov poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť.   

V súčasnosti existujú určité pochybnosti (hlavne medzi zdravotníckymi profesionálmi) o prínosoch masívneho nasadenia informačných technológií v oblasti zdravotníctva, ktoré sa na druhej strane stretávajú s prílišným optimizmom (najmä politikov a manažérov) v očakávaniach prínosov od informačných technológií a organizačných zmien založených na nich, čo mnohí považujú za jedinú podstatnú zmenu v charaktere a kultúre zdravotníckej práce.

Problémy s rôznymi pohľadmi na úlohu a prínosy zdravotníckej informatiky pre zdravotnú starostlivosť sú celkom prirodzené a majú už svoju historickú analógiu. Snáď najväčšou zmenou v klinickom zmýšľaní v posledných dvoch storočiach bol nástup vedy, vedeckého prístupu do medicíny. Odkedy bola táto metóda akceptovaná stala sa základom pohľadu na svet, a stala sa takisto základom pohľadu na chorobu, ale i na spôsob ako s ňou bojovať. Teraz je už pre mnohých vôbec ťažko si predstaviť, ako náročné kedysi bolo zaviesť teóriu a experimentálne metódy do medicíny. V tom čase tento prístup mal silných odporcov v empirikoch, ktorí tvrdili že pozorovania, nie vedecký výskum založený na teórii je jediný racionálny prístup k medicínskej praxi.

Z tohto pohľadu je celkom prirodzené počúvať  opäť starých empirikov, že „zdravotná starostlivosť je druh umenia (povolania)“ a nemajú tu miesto nepotrebné špekulácie a formalizácia, tak príznačná pre informatiku. Zdravotnícka informatika  je oblasťou, ktorá pomaly, s odporom empirikov presadzuje rozvoj teoretických metód, ktoré sa snažia nejakým spôsobom rozvíjať formálne teoretické metódy, štandardizovať a regulovať bežne zaužívanú prax vo verejnom zdravotníctve. Slová ako kvalita a bezpečnosť, klinický audit, merateľnosť výstupov, racionalizácia zdravotnej starostlivosti, sú predmetom intelektuálnych sporov (ale u nás aj iných sporov). Vstup vedeckého výskumu do klinickej praxe viedol k hlbšiemu chápaniu mnohých zdravotných problémov na molekulárnej a genetickej úrovni, nástup informatiky viedol k progresu nielen v tejto oblasti, ale aj na opačnej strane na strane zmien v organizácii verejného zdravotníctva. V prvom rade, zdravotná starostlivosť sa stalo odvetvím, ktoré je schopné spotrebovať viac financií ako je ktorákoľvek krajina ochotná do neho investovať. Aj keď sa zavše nájdu hrdinovia, ktorí sa snažia zastaviť nárast zdravotníckych rozpočtov, ich snahy sú zatiaľ neúspešné. Informatizácia zdravotníckej starostlivosti môže značnou mierou prispieť k riešeniu tohto závažného problému.

Informačná explózia, spomenutá vyššie, má vplyv aj na klinickú prax, určitým spôsobom ohrozuje aj vedecké metódy, ktoré sa v nej udomácnili aj napriek tomu, že tieto zaznamenávajú ohromný pokrok. Množstvo vynikajúcich vedeckých výsledkov vedie k zahlteniu informačných tokov a neumožňuje ich efektívne využívanie. Každý týždeň je produkované množstvo nových poznatkov, ročne je v klinických disciplínach opublikovaných viac ako 3 milióny vedeckých článkov. V skutočnosti však niekedy trvá aj desaťročia, kým sa nové poznatky z výskumu dostanú do klinickej praxe. Klinickí pracovníci, aj keby mali čas, objektívne nie sú schopní absorbovať a zaviesť do praxe najnovšie poznatky. Prax teda za výskumom zaostáva.

V súčasnosti je zdravotná starostlivosť v rovnakej situácii ako bola lekárska prax pred dvesto rokmi. Dnes, keď vedecké metódy sú plne akceptované, stojí zdravotníctvo pred úlohou zameniť organizačné procesy a štruktúry tak, aby ľubovôľa v prístupe k zdravotnej starostlivosti bola zamenená za postupy, ktoré sú formalizované, testované, optimalizované a všeobecne aplikovateľné. Moderné zdravotníctvo sa musí posunúť k systémovému prístupu charakterizovanému aj tým, že choroba je chápaná ako narušenie komplexného systému s množstvom interakcií. V tomto pohľade napríklad aj infekcia nie je len invázia patogénnych organizmov, ale komplex interakcií individuálneho imúnneho systému, výživových, environmentálnych a genetických faktorov. Systémový prístup k jednotlivým zložkám zdravotnej starostlivosti je kvalitatívnou zmenou, ktorá do značnej miery bude determinovať budúci charakter zdravotníctva. Je potrebné budovať a aplikovať systémy poznatkov, prostriedkov, jazykov a metód. Žiadna zo zložiek týchto systémov, ale ani samotné systémy nemôžu vzniknúť v intelektuálnej izolácii. Každý z týchto systémov má zmysel len v určitom prostredí širších poznatkov, v konfrontácií s predchádzajúcimi metódami a prístupmi ako aj v kontexte spoločenských možností a požiadaviek.

V kontexte vyššie povedaného možno formulovať základné výzvy, ktoré pred zdravotníckou informatikou stoja.  Patrí medzi ne rozhodne vytvorenie systému poznatkov potrebných pre klinickú prax s ohľadom na možnosti ich efektívneho šírenia  aplikácie v rutinnej starostlivosti. Je takisto potrebné vyvinúť organizačné procesy a štruktúry, ktoré by minimalizovali prostriedky pri maximalizácii benefitov v zdravotnej starostlivosti. A nakoniec jeku starostlivosť, ktorý by viedol k riešeniu vyššie uvedených úloh.

Rozsah záberu zdravotníckej informatiky je veľmi široký. Zahŕňa návrh klinických rozhodovacích systémov pre prax, vývoj počítačových nástrojov pre výskum a vývoj, efektívne prostriedky pre riadiace rozhodovacie procesy.

Rýchly progres v základných a klinických vedách, v diagnostických a terapeutických prístupoch,  ktoré priamo ovplyvňujú aj úroveň verejného zdravotníctva, kladie mimoriadne požiadavky na pracovníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Preto viac ako kedykoľvek predtým musia byť mentálne pripravení a disponovať intelektuálnymi prostriedkami na to, ako realizovať a správne smerovať prebiehajúce zmeny v zdravotnej starostlivosti. Kvalita prvotného, ale aj celoživotné vzdelávanie musí zohrať v príprave a realizácii zmeny podsastnú úlohu. Vzdelanie musí prejsť podstatnou zmenou, zmenou, ktorá absolventov odboru verejné zdravotníctvo „naučí učiť sa“ a „učiť sa pre život“.              

Adresa autora:
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.
Katedra teoretických disciplín, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita Limbová 12, 833 03 Bratislava.