Základy poradenského procesu v poradni na odvykanie od fajčenia
Ochaba, R., Rovný, I., Bielik, I.
Slovenská zdravotnícka univerzita
Súhrn
Príspevok predstavuje základné dokumenty, ktoré boli vytvorené za účelom rozvoja poradní na odvykanie od fajčenia pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva na Slovensku. Rozoberá postupy a metódy pri poskytovaní poradenskej starostlivosti v rámci procesu odvykania od fajčenia. Príspevok charakterizuje základy komunikácie v poradenskom procese a etické aspekty práce poradcu v poradniach zdravia.
Kľúčové slová: poradenský proces, komunikácia, klient, poradca.
Úvod
S účinnosťou od 1. 9. 1999 vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR odborné usmernenie č. 33 na zriaďovanie, prevádzku a činnosť Poradenských centier ochrany a podpory zdravia. V článku 4 odsek 3 tohto usmernenie sa hovorí priamo o organizácii poradenských centier na úseku poskytovania špecializovaného poradenstva prevencie a odvykania od fajčenia. V rámci určenia pracovných postupov v základnej poradni a špecializovaných poradniach zdravia bolo vypracovaných niekoľko odborných manuálov čo sa týka podpory psychického zdravia (Vargová, 2003), správnej výživy (Kajaba, 1999), pohybovej aktivity (Krak, 1997), zásad ako si upraviť hmotnosť (Panáková, 1998). Inak tomu nebolo ani pri určení postupu v poradenskej činnosti v poradni na odvykanie od fajčenia (Dobiášová, 1997). V roku 2000 vydal kolektív autorov manuál, ktorý mal komplexne pokrývať problematiku zásad, metód a foriem poskytovania poradenskej starostlivosti v poradenských centrách zdravotnej výchovy a podpory zdravia (Avdičová, 2000). Na Slovenku bol pre potreby klientov, ktorí navštevujú poradňu na odvykanie od fajčenia, vydaný aj svojpomocný manuál (Rovný, 2005).
V súčasnosti platný zákon NR SR č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve kladie dôraz na výchovu k zdraviu s akcentom na činnosť poradní zdravia na Úrade verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
V Českej republike vydal v roku 2001 Státní zdravotní ústav publikáciu s názvom Metody a postupy v poradnách podpory zdraví. Publikácia mala za cieľ zjednotiť a štandardizovať prácu poradní, ktoré poskytujú poradenské služby v zmysle zákona č. 258/2000 Sb. o ochrane verejného zdravia.
Cieľom príspevku je podať zásady práce v poradni na odvykanie od fajčenia, ktoré pôsobia v rámci siete poradní zdravia pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Prvý kontakt s klientom
V mnohých ohľadoch je výsledok poradenského úsilia závislý od prvého stretnutia s klientom. Poradňu na odvykanie od fajčenia navštevujú väčšinou spontánne typy klientov, ktorý majú vlastnú skúsenosť a záujem o zanechanie fajčenia. Sami sú ochotní počúvať a napĺňať rady a odporúčania poradcu. Vzhľadom k tomu, že klient, ktorý navštívi poradňu, má opakované neúspešné pokusy so zanechaním fajčenia, motivácia prestať fajčiť je na vysokej úrovni.
V prípade, že poradňu navštívi klient posielaný svojím príbuzným, partnerom či rodičom, motivácia takéhoto klienta je na nízkej úrovni a klient nám na opakované stretnutie často krát nepríde. Prianie rodinných príslušných nemá na mieru vnútornej motivácie veľký vplyv. Pokiaľ klient nenavštívi poradňu z vlastného presvedčenia o účinnosti takejto návštevy, výsledok poradenského procesu ostáva len na informatívnej úrovni.
Klienti distribuovaní alebo odporúčaní z iných zariadení sú nie vždy dostatočne motivovaní k zanechaniu fajčenia. Takýto klient musí zvyčajne absolvovať viacero stretnutí s poradcom, ktorý ho informuje o možnostiach, metódach a postupoch odvykania. Avšak motivácia takéhoto klient k opakovanej návšteve poradne je väčšinou nízka.
Podanie ruky klientovi patrí v našej kultúre medzi základné prejavy slušnosti a úcty. V prípade, že klient ruku neprijme, nemalo by to narúšať predmet poradenského procesu, ktorým je zanechanie fajčenia. V úvodnej fáze sa odporúča, aby sa poradca klientovi predstavil menom, vzhľadom k tomu, že poradenstvo je osobným kontaktom založeným na dôvere. Ak to nie je z kontextu úvodného stretnutia zrejmé, poradca by mal v krátkosti prestaviť aj zameranie zariadenia, kde sa poradenstvo poskytuje. Kontakt s klientom vo vestibule, pri dverách alebo inom priestore pred poradňou by mal byť čo najkratší, aby nevytvoril dojem o nevítanosti. Odporúča sa, aby sedenie v poradni bolo čo najviac bezbariérové. V rámci úvodného stretnutia sa odporúča použiť techniku roztápania ľadov, kde sa rozhovor začína na neutrálnu tému, klient sa ponúkne minerálkou či kávou. Pri prvom stretnutí by mal mať klient pocit, že sa zaujímame o jeho problém a snažíme sa mu pomôcť. Prvé stretnutie by malo byť naplnené nasledovnými časťami:
Úvod
privítanie
predstavenie sa
vysvetlenie účelu rozhovoru
čas k dispozícii
Popis problémov a príznakov
príznaky
životné problémy
začiatok – vývoj – kontext závislosti
správanie, emócie, vegetatívne reakcie, poznávanie
kde, kedy, s kým, ako často, kde nie
pocity beznádeje
Spoločne vypracovaný zoznam problémov
Stanovenie jednotlivých cieľov poradenstva
Informácie o závislosti a o zmysle a postupe poradenstva
praktické podrobnosti
bludný kruh závislosti a nutkania fajčiť
motívy k zanechaniu fajčenia
možnosť zmeny životného štýlu
Zahájenie poradenstva
zvolenie prvého problému, na ktorý sa poradenstvo zameria
Zadanie domácej úlohy
písomné sledovanie, kde, kedy sa fajčí/nefajčí
graf nálady
Dohoda o ďalšom stretnutí
Diagnostická časť
Diagnostika fajčenia a s tým súvisiacich osobných záležitostí je predovšetkým založená na dotazníkových metódach a individuálnom rozhovore. Objektívne hodnotiace metódy pomocou analýzy vydychovaného oxidu uhoľnatého a biochemickej analýzy kotinínu v moči sú skôr pomocnými metódami na potvrdenie výpovede klienta. V úvodnej fáze sa neodporúča overovať výpoveď klienta týmito metódami vzhľadom k tomu, že sa nenavodí vzťah dôvery.
Všeobecná anamnéza klienta pozostáva zo zistenia veku, mena, dosiahnutého vzdelania, mena ošetrujúceho lekára /praktického lekára/ a zdravotných problémov. Behaviorálna anamnéza klienta pozostáva z údajov typu o počte denne vyfajčených cigariet, o dobe fajčenia, o značke cigariet, o počte pokusov prestať s fajčením, o dôvodoch, prečo došlo k zlyhaniu, o určení dôvodov k zanechaniu fajčenia. Časťou behaviorálnej anamnézy je aj určenie stupňa závislosti od nikotínu prostredníctvom Fagerstromovho dotazníka, dotazníka o fajčiarskych návykoch (HSBI), dotazníka o odolnosti voči nutkaniu fajčiť (CQ).
Na základe určenia stupňa závislosti, dôvodoch zlyhania, motívoch prestania fajčiť, sa určujú metódy odvykania od fajčenia. V súčasnosti sú známe dva prístupy odvykania:
náhle odvykanie
postupné odvykanie
Z hľadiska organizačného poznáme metódy individuálneho a skupinového poradenstva. Vzhľadom k náročnosti zorganizovania skupinového poradenstva sa v poradniach na odvykanie od fajčenia volí častejšie individuálne poradenstvo, a to aj napriek tomu, že skupinové poradenstvo je efektívnejšie.
Intervenčná časť
Náhle odvykanie sa odporúča pri typoch klientov, ktorí majú vysokú motiváciu prestať fajčiť a stupeň závislosti je nízky až stredný podľa Fagestromovho dotazníka. Odporúča sa pre tých klientov, ktorý nemajú závažné zdravotné indikácie alebo sú zaradení do dispenzárnej zdravotnej starostlivosti. V prípade zvolenia metódy náhleho odvykania sa odporúča konzultovať praktického lekára alebo špecialistu, s ktorým sa preberá použitie farmakologických prípravkov, ktoré zmierňujú prejavy abstinenčných príznakov u klientov.
Medzníkom pri náhlom odvykaní je stanovenia dňa, od ktorého sa klient rozhodol prestať fajčiť. V mnohých prípadoch sa odporúča, aby bola s klientom spísaná akási zmluva alebo rozhodnutie, kde sa klient rozhodol prestať fajčiť. S tým úzko súvisí potvrdenie svedka, ktorý klienta sleduje a pomáha mu pri problémoch na ceste k nefajčeniu. V tomto ohľade je dôležité, aby klient informoval a požiadal o pomoc najbližšie okolie na ceste stať sa nefajčiarom. Na ceste k nefajčeniu sa uplatňujú tieto najdôležitejšie stratégie zmeny správania:
Náhradná činnosť – spočíva v hľadaní potešenia z činností, ktoré odpútavajú pozornosť na fajčenie, napríklad prechádzky v prírode, športová a relaxačná činnosť, domáce práce, koníčky a záujmy.
Vyhýbanie – spočíva v počiatočnom sa vyhýbaní miest, ľudí a činností, ktoré môžu viesť k nutkaniu si zapáliť. Sem môžeme zaradiť aj prípravu k nefajčeniu tým, že odstránime v najbližšom okolí veci, ktoré súviseli s fajčením (popolník, zapaľovač)
Zmena stravovacích návykov – spočíva v pestrosti stravy v smere zvýšenia množstva zeleniny a ovocia v dennom jedálničku, ďalej obmedzenie pitia kávy a pitia alkoholických nápojov.
Prípravky k zmierňovaniu abstinenčných príznakov
V rámci zmierňovania prejavov abstinenčných príznakov v dôsledku absencie nikotínu sa používa rad prípravkov a pomôcok, ktoré sú založené na náhrade nikotínu, napríklad prípravky Nicorette a Niquitin (Baška, 2004). Výnimku tvorí prípravok s názvom Zyban, ktorý znižuje negatívnu náladu (disfória) a využíval sa v minulosti ako antidepresívum (Baška, 2001). V praxi sa málo využíva vzhľadom k pomerne vysokej cene a podmienke predpisovania zo strany lekára.
V prípade využitia metódy postupného odvykania je potrebné evidovať počet denne vyfajčených cigariet. Súčasťou denného sledovania je aj miesto a účasť ľudí, s ktorými si klient zapálil. Na základe takého denného evidovania je potom nutné stanoviť úlohy, ktoré súvisia s ďalším obmedzovaním počtu vyfajčených cigariet. Hranica obmedzovania je pritom je konzultovaná s poradcom, ktorý spolu s klientom určuje úlohy v zmysle znižovania počtu denne vyfajčených cigariet v týždňových intervaloch. Klient s poradcom preberá záznamy o počte vyfajčených cigariet a snaží sa určiť čas, kedy môže prísť k postupnému obmedzeniu fajčenia. Cieľom metódy postupného odvykanie od fajčenia je znížiť počet denne vyfajčených cigariet na takú úroveň, ktorá predstavuje z dispozičného hľadiska pre klienta optimum. Pokiaľ klientovi takýto prístup nevyhovuje alebo sa ukázal ako neúčinný, treba skúsiť použiť metódu náhleho odvykania. To platí aj v opačnom prípade. Metóda odvykanie pomocou postupných krokov sa prednostne odporúča u klientov, kde sa diagnostikovala veľmi silná závislosť a kde je odolnosť voči nutkaniu zapáliť si nízka. V rámci metódy postupného odvykania sa prípravky na zmierňovanie abstinenčných príznakov neaplikujú.
Ukončenie poradenského procesu
Každý poradenský prístup viac menej vychádza zo záveru, že sa musí v istom čase ukončiť. Jednak z dôvodu, že klient dosiahol svoj cieľa a stal sa nefajčiarom alebo z dôvodu, že klient nenavštívil poradňu a proces tak dobrovoľne ukončil. Každé ukončenie poradenského procesu je poradca povinný zaznamenať do dokumentácie o klientovi spoločne s uvedením dôvodu ukončenia poradenstva a dosiahnutých výsledkoch. V tomto smere patrí medzi základné úlohy poradcu založenie dokumentácie o klientovi, kde je obsiahnutá anamnéza, výsledky dotazníkov, termíny stretnutí a ďalšie veci, ktoré súvisia s poskytovaním poradenskej starostlivosti v poradni zdravia.
Základy komunikácie v poradenskom procese
Verbálna komunikácia
Základným predpokladom primeranej komunikácie je umenie počúvať klienta. Poradca by mal počas hovorenia klienta pozorne načúvať jeho slovám, nezasahovať a neprerušovať sled myšlienok klienta. Táto zásada sa obzvlášť vzťahuje na prvé stretnutie s klientom, kde je prvoradou úlohou toho, kto poskytuje poradenstvo, získať dôveru. Na jednej strane síce existujú skutoční odborníci vo svojich odboroch, často krát však bez predpokladu nadviazať osobný a dôverný kontakt s klientom či pacientom. Pomerne veľkým rizikom je takzvané selektívne počúvanie, kedy poradca počúva iba to, čo zapadá do jeho konceptu ďalšej otázky alebo vyšetrenia klienta. Dvojkoľajná komunikácia potom často môže viesť k predčasnému ukončeniu spolupráce. Aktívne počúvanie spoločne so spätnou väzbou sú základné predpoklady účinnej komunikácie. Jednou z foriem overovania ale zároveň aj predpokladom aktívnej komunikácie je preberanie úloh a obsahu rozhovorov z predošlých sedení.
Významné miesto v komunikácii predstavuje kladenie otázok. Otázky poradcu by mali byť zrozumiteľné a jasné. Klientovi kladieme spravidla čo najmenej otázok, na ktoré čakáme zas jasnú odpoveď. Kladenie otázok je dôležitou časťou poradenského procesu z pohľadu preberania a hodnotenia úloh, ktoré mal klient splniť. Na základe zhodnotenia sa cez otázky kladú ďalšie úlohy, ktoré by mali motivovať klienta k ich plneniu. Čím sú otázky a úlohy zrozumiteľne a jasne formulované, tým je aj vyššia pravdepodobnosť ich splnenia.
Jednou z ďalších neodmysliteľných podmienok efektívnej komunikácie v poradenstve je akceptácia klienta s jeho problémami a zlyhaniami. Zvlášť sa to týka zlyhaní v opakovaných pokusoch prestať fajčiť. Tento typ klientov najčastejšie navštevuje poradňu na odvykanie od fajčenia. Poradca by mal rešpektovať právo klienta na zlyhania, postoje či pocity. Poradca nedokazuje klientovi jeho neschopnosť prestať s fajčením, naopak ho nabáda k ďalším pokusom s cieľom prestať.
Empatia znamená schopnosť poradcu vcítiť sa do prežívania klienta, oslobodenie sa od na seba vzťahujúcich myšlienok a pocitov. Na druhej strane je empatiu potrebné chápať ako prostriedok na ceste k pochopeniu pocitov klienta a nie ako cieľ poradenského procesu. Výsledkom poradenského procesu je zanechanie fajčenia pomocou vcítenia sa do myšlienok, postojov a názorov klienta, ktoré súvisia s odvykaním.
Medzi základné komunikačná zručnosti poradcu patrí kongruencia, ktorá vyjadruje zhodu medzi skutkami a myšlienkami. Respektíve medzi tým, čo skutočne cíti a medzi vonkajším vyjadrovaním. Poradca by mal byť v komunikácii neprotirečivý, to isté sa týka aj odporúčaní a rád, vyjadrovania vlastných skúseností či pri interpretácii skúseností iných klientov. V prípade vzniku protichodných informácií vzniká u klienta napätie či neistota, ktoré nevytvárajú podmienky na efektívnu komunikáciu a naplnenie cieľa stať sa nefajčiarom.
Neverbálna komunikácia
Významnou zložkou komunikácie v osobnom poradenskom procese je neverbálna stránka. Mimoslovná komunikácia predstavuje v histórii ľudstva prvotnú formu dorozumievania sa prostredníctvom gest či mimických prejavov. Klienti počas poradenstva prejavujú rôzne prejavy správania v podobe kývania nohami či rukami, držaním si rúk, prudkých pohybov, ktoré vypovedajú o celkovom duševnom rozpoložení človeka.
Paralingvistika vypovedá o všetkých sprievodných prejavoch slovnej komunikácie okrem slov. Plynulosť reči patrí medzi základné podmienky efektívnej komunikácie v poradenstve. V poradenstve je odmlka v trvaní 4,5 sekundy považovaná za nežiaducu. Je úlohou poradcu, aby využíval pauzy v reči na premyslenie postupu pri odvykaní. Ticho medzi pauzami sa využíva na zdôraznenie slov, častí odporúčaní či hodnotenie. Ďalším dôležitým fenoménom paralingvistiky je hlasitosť. Človek môže vydávať hlasy až do výšky 60 decibelov. Sila hlasu v rozhovore sa pohybuje na úrovni 40 – 50 decibelov. V tomto momente vie hovoriaci aj najviac modulovať svoj hlas. Sila hlasu odhaľuje vzťah poradcu k tomu, čo hovorí, preto aj v poradenstve sa dôležitejšie informácie zdôrazňujú miernym zvýšením hlasu. V poradenskom procese sa odporúča meniť silu hlasu. Ďalším hlasovým faktorom v poradenstve je rýchlosť reči. Dlhotrvajúca pomalá či krátkotrvajúca rýchla reč a navyše monologická klienta unavuje. Poradca by mal uplatňovať striedanie rýchlosti reči na uľahčenie vnímania obsahu hovoreného. Odporúča sa hovoriť pomalšie v momentoch, keď sa jedná o duševne citlivú tému a intímne veci. Výška a melódia hlasu patria medzi premenné, ktoré môžu stimulovať komunikáciu. Extrémna výška hlasu sa v poradenstve môže hodnotiť ako negatívna vzhľadom k tomu, že sa používa na vyjadrenie negatívnych emócií. Na druhej strane zas vyjadrenie radosti v extrémnej forme môže klienta vystrašiť. Aj v tomto prípade sa odporúča meniť výšku a melódiu v závislosti od obsahu hovoreného. Jedným z významných prejavov neverbálnej komunikácie je produkcia, ktorá reprezentuje zovňajšok človeka, jeho oblečenie, účes. Kedysi sa podľa vzoru lekárov poradcovia obliekali do bielych plášťov, čo vyvolávalo u klientov dojem, že je chorý. Z tohto pohľadu je aj poradenstvo na odvykanie od fajčenia osobitým procesom, kde by sa mali premietať niektoré zo zásad práce s klientom, kam patrí aj primeraná úprava zovňajšku do takej miery, aby mal klient pocit, že sa s ním nejedná z pozície nadradenosti.
Mimika je komunikácia prostredníctvom tváre. Pre klienta poradne je očný kontakt signálom, že o neho máme záujem, že sústredene počúvame to, čo nám hovorí. Odvracanie pohľadu, zameranie pohľadu na iné miesta v miestnosti, či stále robenie si poznámok môže klient chápať ako povrchnosť, nezáujem, neistotu poradcu. V opačnom uprenom očnom kontakte môže klient cítiť napätie a neistotu. Pri styku s klientom sa odporúča očnému kontaktu vymedziť zhruba 60 % času počas rozhovoru. Vo väčšine situácií sú úsmev a smiech prejavmi priateľských citov. Úsmev sprevádzaný sklonením hlavy nabok stimuluje klienta k rozhovoru a upokojuje. V poradenstve sa nepoužívajú grimasy, pretože pôsobia rušivo. V literatúre sa opakovane potvrdzuje súvislosť mimiky so zdravím človeka. Ľudia, ktorí neprejavujú navonok svoje emócie trpia častejšie na cievne ochorenia a ochorenia srdca na rozdiel od tých, ktorých mimika je otvorenejšia.
Gestikulácia je komunikácie pomocou pohybov rúk. Poradca môže gestami signalizovať klientom prijatie, otvorenosť, radosť, podporu či povzbudenie. Klient prostredníctvom gestikulácie môže doplniť hovorené slov a zdôrazniť tak svoju výpoveď. Aj tu sa však zdôrazňuje, že priveľa gestikulácie zo strany poradcu môže odviesť pozornosť od obsahu reči a zneistieť klienta.
Haptika je druh neverbálnej komunikácie, ktorý sa realizuje prostredníctvom dotyku. Najbežnejším dotykom v poradenstve je podanie ruky. Odporúča sa podávanie rúk pri každom príchode a odchode klienta, ktorý navštevuje poradenské zariadenie. Bežné podanie roky je krátke a sprevádzané krátkym pohľadom do očí. Rovnocenní partneri si podávajú ruky vo vertikálno-zvislej polohe.
Proxemika zahŕňa aspekt vzdialenosti medzi poradcom a klientom. V rámci poradenského procesu sa majú dodržiavať vzdialenosti do 2 metrov, kam patrí osobná zóna človeka, do ktorej vstupujú ľudia, ktorí sú človeku osobne blízki. Do vzdialenosti 20 centimetrov je intímna zóna, kde človek umožňuje vstúpiť ľuďom, ktorým veľmi dôveruje. Ak si v rámci poradenstva poradca a klient narúšajú hranice osobnej zóny, môže predovšetkým blízkosť klienta ohroziť a komunikácia začať viaznuť. Na druhej strane pokiaľ je odstup od klienta veľký, môže to u neho vyvolať pocit odstupu, chladu až odmietania. Takisto sa neodporúča klienta situovať do nesymetrickej polohy, napríklad, keď poradca nechá klienta stáť alebo poloha na stoličke vytvára asymetriu vo výške.
Posturológia sa zaoberá komunikáciou prostredníctvom polohy tela. Pri ležérnej polohe tela môže poradca klientovi signalizovať nezáujem a apatiu. Poradca by mal sedieť na kresle vzpriamene a uvoľnene. Týmto svojím postojom dáva klientovi signál o kompetencii riešiť jeho problémy. Vzhľadom k tomu, že telo poradcu ale i klienta má počas sedenie rôznu dynamiku, odporúča sa sebapozorovanie poradcu.
Etické zásady práce v poradniach zdravia
Každá činnosť v rámci poradní zdravia by sa mala riadiť určitými etickými zásadami, ktoré upravujú správanie medzi klientom a poradcom. Vzhľadom k tomu, že v oblasti poradni zdravia v rámci siete regionálnych úradov verejného zdravotníctva nie sú vytvorené etické zásady či kódex správania sa poradcu voči klientovi, bude v najbližšom období žiaduce, aby sa týmto nedostatkom venovali odborné a stavovské organizácie.
Morálna zodpovednosť poradcu voči klientovi spočíva v prvom rade v oblasti pravdivého informovania o postupoch a krokoch poradenstva na odvykanie od fajčenia. Klient musí súhlasiť a byť informovaný o všetkých spôsoboch a možnostiach odvykania, o etapách a priebehu poskytovaného poradenstva. Poradca by v prvom rade mal minimalizovať ukladanie rád a preferovať prístupy, ktoré podporujú aktivizáciu vlastných schopností a motivačných mechanizmom klienta na ceste k nefajčeniu. Klient má právo odstúpiť od poskytovania poradenstva bez udania dôvodu. Poradca nekoná v mene klienta, nezastupuje ho na verejnosti a ani vo vzťahu k príbuzným. Poradca nesmie zneužívať klienta po ekonomickej, emocionálnej a sexuálnej stránke.
Informácie z dokumentácie klienta sa nesmú zverejňovať bez písomného súhlasu klienta poradne. Ani v prípade žiadosti zo strany príbuzných sa nezverejňujú informácie, ktoré vyplynuli z poradenského procesu. Isté nedorozumenia môžu nastať v prípade, ak o procese informuje rodinný príslušník klienta, ktorý je podporovateľom klienta v odvykaní. V tomto prípade sa odporúča, aby poradca pozval na stretnutie klienta a jeho podporovateľa, ktorý môže byť pozitívnym príkladom a tým, kto posiľňuje odhodlanie klienta stať sa nefajčiarom. V prípade, že klient je odporúčaný do poradne na odvykanie od fajčenia z inej inštitúcie alebo zariadenia, kde je klient zaradený do dispenzárnej starostlivosti alebo navštevuje iný typ poradenského zariadenia, je povinnosťou poradcu kontaktovať a konzultovať ďalšie postupy a vhodnosť použitých metód s cieľom výberu náhleho alebo postupného zanechania fajčenia. Samozrejme, v špecifických prípadoch sa od rozhodnutia zanechať fajčenie môže po vzájomnej dohode upustiť.
Klient má právo vedieť, že poradca robí písomné záznamy do dokumentácie, že rozhovor nahráva alebo inak uchováva. Má právo na informácie, ktoré sa týkajú umiestnenia záznamov, prístupu iných ľudí k týmto záznamom. V prípade, že poradca konzultuje iného odborníka, klient by mal dať súhlas na konzultáciu s takýmto odborníkom.
Medzi všeobecné zásady práce v poradni s klientom zaraďujeme podmienku vylúčenia konzumu alkoholických nápojov, drog, liekov, cigariet. Poradca v stanovenom čase nemôže odmietnuť klienta na základy rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov.
Medzi ďalšie povinnosti a predpoklady výkonu poradenstva patrí podmienka nezhadzovať kolegov pred klientmi a na verejnosti. Odborné a ľudské problémy rieši na iných miestach a s ľuďmi, ktorých sa to týka.
Poradca by mal rozvíjať svoje predpoklady na výkon poradenstva, dbať na ďalšie sebavzdelávanie a zúčastňovať sa kurzov a vzdelávacích podujatí, ktoré majú za cieľ rozširovať a prehlbovať poznatky a zručnosti vedúce k skvalitneniu práce a osobnostnému rastu.
Záver
Vzhľadom k ďalšiemu skvalitneniu činnosti poradní na odvykanie od fajčenia je žiaduce zefektívniť ich činnosť cestou ďalšieho vzdelávania pracovníkov, ktorí v poradniach pôsobia alebo majú zámer pôsobiť. V súčasnosti na Slovensku pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva pôsobí 31 poradní na odvykanie od fajčenia. Účinnosť práce poradní sa dnes stanovuje na základe dát, ktoré merajú počet odvyknutých od fajčenia po období 3 mesiacov. Na základe meraní z roku 2004 takto ponímaná účinnosť predstavovala hodnotu 2,0 % u žien a 2,1 % u mužov úspešne odvyknutých od fajčenia po troch mesiacoch pri celkovom počte 2118 klientov. Z uvedeného vyplýva, že efektívnosť poradenskej práce je na pomerne nízkej úrovni. Z prehľadov a sumárov sa tiež nedozvieme, koľko ľudí obmedzilo počet denne vyfajčených cigariet. Tento údaj nie je z pohľadu sociálneho, zdravotného i ekonomického zanedbateľný a skôr si zaslúži pri zbere údajov väčšiu pozornosť.
Z pohľadu poskytovania poradenskej starostlivosti v zariadeniach verejného zdravotníctva je potrebné venovať zvýšené úsilie otázke komunikačných schopností poradcov, miery ich kvalifikácie a účasti na vzdelávacích podujatiach.
Literatúra
Avdičová, M. at al: Metodická príručka pre prácu v poradniach zdravia. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR, 2000, 57 s. ISBN 80-7159-125-4
Baška, T. et al: Pharmacotherapy in smoking cessation. Bratislavské lekárske listy. 2001; 102 (6): 298-301.
Baška, T. et al: Economics Rewarding of Smoking Cessation-facilitating drugs – comparison of over the counter and prescribed nicotine replacement therapy. Expert Opin. Pharmacother. 2004; 5 (3): 487-491.
Dobiášová, V. a kol.: Odvykanie od fajčenia. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy 1997, 39 s. ISBN 80-7159-090-8
Kajaba, I.: Správna výživa. Bratislava: Národné centrum podpory zdravia, 1999, 33 s. ISBN 80-7159-114-9.
Krak, J.: Pohybová aktivita v primárnej prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy 1997, 35 s. ISBN 80-7159-088-6
Panáková, I., Matušková, M.: Ako si upraviť hmotnosť. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy 1998, 35 s. ISBN 80-7159-093-2
Rážová, J. at al: Metody a postupy v poradnách podpory zdraví. Praha: Státní zdravotní ústav 2001, 74 s. ISBN 80-7071-182-5
Rovný, I., Kollárik, T., Ochaba, R.: Prečo a ako prestať fajčiť. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR, 16 s. ISBN 80-7159-147-5
Vargová et al: Poradňa podpory psychického zdravia. Bratislava: Štátny fakultný zdravotný ústav SR, 2003, 22 s. ISBN 80-7159-136-X