Biologické zbrane a legislatívne nástroje  ich   kontroly  I.

Základné charakteristiky biologických agensov.

 

C. Klement*,  L. Maďarová*, I. Rovný**

 

*Regionálny úrad, verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici

**Slovenská zdravotnícka univerzita, Fakulta verejného zdravotníctva, Bratislava,

Katedra environmentálneho zdravia

 

sÚHRN

Bakteriologické, (biologické) a toxínové zbrane sú problémom vojenským, ekonomickým, legislatívnym, diplomatickým a zahraničnopolitickým, zdravotníckym a verejno-zdravotníckym. Tento problém  je teda  multisektoriálny ale Slovenská republika sa mu nevenuje dostatočne azda preto,  že nemá problémy s dodržiavaním  Dohody  o zákaze  výroby, vývoja, skladovania bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní  a ich zničení. (Dohoda ). Verejné zdravotníctvo  by mohlo  a malo byť v tejto problematike aspoň duchovným lídrom  bez toho, aby sa miešalo do kompetencie iných rezortov.

Autori predkladajú odbornej verejnosti niekoľko článkov, ktoré umožnia  komplexnejší pohľad na  túto problematiku, ktorá je  dosť rozsiahla na to, aby  ju bolo možné inštitucionalizovať a aby sa jej  v budúcnosti mohol venovať  väčší počet pracovníkov ako dosiaľ. Slovenská republika má  ešte  nesplnené záväzky voči medzinárodnému spoločenstvu v implementácií  národnej legislatívy dotýkajúcej sa biologických zbraní.

 

Kľúčové slová: Bakteriologické, (biologické) a toxínové zbrane, agensy, baktérie, riketsie, huby a vírusy, národná legislatíva, Ženevský protokol, Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení , dual-use.

 

1.ÚVOD

 

1.1. Základné charakteristiky biologických zbraní a ich agensov

Bakteriologické (biologické)  a  toxínové zbrane sú definované aj ako „odvrátená stránka verejného zdravotníctva“, pretože ide o zámerné  použitie ochorení a jedov na zneschopnenie  alebo usmrtenie ľudí. Potenciálne  bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane sú vlastne mikroorganizmy ako: baktérie, riketsie, huby a vírusy, spôsobujúce infekciu, ktorá  vyvoláva  zneschopnenie  alebo smrť jedinca. Toto platí pre toxíny, chemikálie a priemyselne upravené baktérie, huby, vírusy, zvieratá a rastliny. Mikrobiálne patogény vyžadujú  inkubačný čas   od dvadsaťštyri hodín  do  šiestich  týždňov medzi  vznikom infekcie  a objavením sa prvých symptómov (1).

Toxíny sa  naopak  nereprodukujú  v hostiteľovi. Účinkujú relatívne rýchlo, spôsobujú zneschopnenie  alebo smrť počas niekoľkých minút alebo hodín.

Z histórie použitia  biologických zbraní je známe, že neúmyselné šírenie infekčných ochorení v čase vojny spôsobilo väčšie škody  ako skutočný  boj.

Takéto infekčné agens môžu  byť namierené proti domácim zvieratám či hotovej úrode, a to  by mohlo spôsobiť  nedostatok potravín   a následne spôsobiť  ekonomické škody. Hoci biologické zbrane  zvyšujú  všeobecné ohrozenie, nikdy  neboli  uvedené  v širšom rozsahu do  obecnejšieho používania aj vzhľadom na  obmedzenia  vyplývajúce z implementácie   medzinárodných dohôd.

Agensy  bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní, ktoré boli uskladňované počas  oboch vojen a vývoj, ktorých pokračoval, boli označované ako               „atómové bomby  chudobných“ (2). 

 

1. 2. Overovanie výroby biologických agens - efektívny  nástroj kontroly.

Overovanie, či sa vyrábajú biologické zbrane alebo nie, na rozdiel od chemických, je omnoho obtiažnejšie vo svojej podstate z troch dôvodov.

·        Po prvé, biologické zbrane sú živé organizmy a pomnožujú sa  v hostiteľskom  organizme. Sú preto omnoho účinnejšie  s ohľadom na  váhovú jednotku, pričom  chemické zbrane musia byť uskladňované  v stovkách alebo tisíckach ton, biologické agens ako napríklad  Bacillus anthracis spôsobí porovnateľné poškodenie v oveľa menšom množstve, nehľadiac na to, že  je omnoho ľahšie  ho ukryť pred  „nepovolanými“ očami.

·        Po druhé, zatiaľ čo  výroba pôvodcov chemických zbraní si vyžaduje  použitie  charakteristických prekurzorov, a preto  aj reakcie a postupy bez zvyšku  vypovedajú, že sa jedná  o výrobu  chemických zbraní.  Výroba  biologických zbraní používa  materiály  a pracovné postupy  na  „dvojaké“ použitie. Výsledkom  môže  byť  mimoriadne obtiažne spoľahlivé odlíšenie výroby  bakteriologických zbraní od legálnych aktivít povolených Dohodou  ako je napríklad výroba vakcín.

·        Po tretie, pretože sú tu vlastnosti  biologických  agens  ako takých, a to najmä ich schopnosť exponencionálneho rastu   do vojensky významných množstiev už v priebehu  dní, čo môže byť predmetom  utajenej činnosti.

Všetky tieto faktory  vytvárajú pomerne vážne otázky pri verifikácií povolených  a zakázaných aktivít s ohľadom na Dohodu o biologických zbraniach.

Bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane  sú často zamieňajú medzi sebou. Sú však napriek tomu rozdielne  a to rozličnými spôsobmi. Najobvyklejším rozdielom je, že zatiaľ čo chemické agens sú vyrobené človekom a sú  to neživé jedovaté látky, biologické agens sú infekčné mikroorganizmy, ktoré  sa pomnožujú vo vnútri živého organizmu, /hostiteľovi/  a spôsobujú neschopnosť ba až smrť jedinca.

Toxíny, jedovaté chemické  látky vyrobené živými  organizmami majú charakteristiky oboch, chemických  ako aj biologických agens.

         Schopnosťou patogénnych mikroorganizmov je ich rýchle pomnoženie sa vo vnútri hostiteľa. Následne z toho logicky vyplýva, že aj malé množstvá biologických agens ak sú  v značnom rozsahu diseminované napr. vzdušnou cestou spôsobujú postihnutie  veľkého počtu jedincov a to  na rozsiahlom území.

Váhovo sú bakteriologické (biologické) a toxínové agens  sto až tisícnásobne účinnejšie ako najsmrteľnejšie pôsobiace chemické agens a vytvárajú  takto skutočné zbrane hromadného ničenia.

Dĺžka inkubačného času mikrobiálnych patogénov vytvára značné obmedzenia pre ich použitie na bojisku, s výnimkou  nevyhnutného použitia bakteriologických zbraní pri sabotážnych akciách namierených proti veliteľským stanoviskám, komunikačným uzlom hlboko za nepriateľskými líniami alebo úderom proti  masívnym zoskupeniam vojsk pred ich nasadením na  bojisku.

Naviac, oddialený  účinok  pôsobenia biologických zbraní nezabráni ich skrytému použitiu namierenému proti úrode, dobytku, obyvateľstvu poškodzujúc pri tom ekonomiku, psychológiu a morálku postihnutej krajiny.

Bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane sú potenciálne nebezpečnejšie ako chemické alebo jadrové vzhľadom na to, že váhovo zanedbateľné  množstvá spôsobia závažné poškodenia, pričom  výroba si vyžaduje omnoho  menšiu a lacnejšiu infraštruktúru a nevyhnutná technológia a jej know-how je takmer  úplne dual-use, (má obojaké, mierové aj vojenské použitie),  ktoré je  široko dostupné a aj využívané.

Napriek nevýhodám biologických agens pre taktické využitie, napr. (oneskorený účinok, závislosť na meteorologických podmienkach v pomere k ich účinnosti, obtiažnosti ich presnému zacieleniu), môžu byť však príťažlivé ako zbraň pre malé, nenukleárne národy zapletené do regionálnych konfliktov či tie, ktoré sa cítia ohrozované jadrovými štátmi.

Technickými problémami pri získavaní vojensky významnej schopnosti produkcie bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní je zabezpečenie adekvátnej ochrany  bezpečnosti pri  výrobe a zaobchádzaní s takýmito zbraňami. Je taktiež technicky obtiažne dopraviť biologické agens do cieľovej oblasti a spôsobiť infekciu želateľným a predvídateľným spôsobom z pohľadu útočníka.

Doprava štandardne využívaných agens použiteľných na strategické útoky proti rozsiahlym, husto zaľudneným oblastiam, (mestám), by mohla byť relatívne ľahko vykonaná pomocou pevných dopravných systémov ako sú napr., poľnohospodárske rozprašovače. Takýto spôsob dopravy  nad cieľ je však väčšinou nekontrolovateľný a je ovplyvniteľný  atmosferickými podmienkami.

Pokroky v biotechnológii umožnili  vyrábať vojensky významné množstvá patogénov a toxínov rýchle, ľahko a v malých zariadeniach, ktoré je možné utajiť. Z toho vyplynuli viaceré komplikované úlohy pri detekcii bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní s ohľadom na   národno-technické osobitosti surveillance infekčných ochorení.

Monitorovanie utajených programov je potrebné na to, aby bolo možné integrovať údaje z rôznych zdrojov s dôrazom na ľudské spravodajstvo, (humint–human intelligence) ako aj informácie agentov a defektorov, (prebehlíkov).

Hoci existuje veľké množstvo prístrojov a pomôcok na dvojaké použitie pri výrobe biologických agens  indikujúcich výrobu  bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní je potrebné overiť si produkciu  aj agens samotných. Väčšina mikrobiálnych agens vyrábaných  na mierové účely nemá žiadne vojenské využitie a vyrába sa len na niekoľkých miestach a to vo veľmi malých množstvách.

Zákonné požiadavky na výrobu nebezpečných patogénnych druhov a toxínov (napr. pri výrobe vakcín a použití toxínov pri liečbe neurologických porúch a experimentálnej  terapií malignít) sú odôvodnené  na  veľmi málo miestach a zariadeniach, poväčšine v sofistikovaných biomedicínskych zariadeniach, ktoré sa bežne nenachádzajú v rozvojových krajinách.

K pretváraniu biologických agens na účinné zbrojné systémy prináleží testovanie biologických aerosólov, munície a dopravných systémov spolu s výcvikom jednotiek. Tieto činnosti je  možné  detekovať pomocou satelitov alebo inými metódami verifikácie.

 

 

 

 

1.3. Biologické a toxínové agens, klinické prejavy a ich charakteristika pre vojenské

       využitie

Napriek tomu, že mikroorganizmy spôsobujú závažné ochorenia (tab.č.1), nerobí to zo všetkých potenciálne bojové agens. Z niekoľko sto patogénnych mikroorganizmov, ktoré priamo alebo nepriamo sužujú  ľudí len asi 30 pripadá do úvahy ako bojový prostriedok.

     Charakteristické vlastnosti biologického prostriedku vyvíjaného  na vojenské použitie by mali byť nasledovné:

·        schopnosť vhodne infikovať v malých dávkach,

·        vysoká virulencia alebo schopnosť spôsobiť akútne ochorenie  vyúsťujúce v neschopnosť alebo smrť bez  odskúšania  nadmerných  strát  ich účinnosti počas výroby, skladovania  a transportu,

·        krátky inkubačný čas medzi infekciou a objavením sa začiatku symptómov,

·        minimálna infekciozita ochorenia vzhľadom na  možný interhumánny prenos zabraňujúci  nekontrolovateľnému šíreniu a možný bumerangový efekt na populáciu  útočníka,

·        rezistencia na liečbu bežnými antibiotikami,

·        výhodnosť priemyselnej produkcie vo vojensky  signifikantných množstvách z dostupných surovín,

·        ľahký transport a stabilita počas vojnového konfliktu  ako aj v poľných podmienkach s ohľadom na skladovanie,

·        jednoduchý rozptyl, (napr. aerosólovým mrakom),

·        schopnosť prežiť environmentálny stres, (napr. počas diseminácie a to: tepelný, svetelný, vysúšanie, tlak a ťah),

·        dostupnosť ochrany  proti infekčným agens útočiacich jednotiek  prostriedkami ako sú vakcíny, antibiotiká, ochranné odevy a respirátory3.

 

Skoré klinické príznaky ochorenia po vystavení sa účinkom agensov bioterorizmu1      Tabuľka č. 1

 

Klinické príznaky2

Agens/Ochorenia

Respiračné

Chrípke podobné ochorenia +/- atypická pneumónia

Tularémia, brucelóza, Q-horúčka, alfavírusy (Venezuelská, východná a západná konská encefalomyelitída)

Chrípke podobné ochorenia, doprevádzané kašľom a respiračné ťažkosti

Pľúcna forma antraxu, pneumónický mor, Inhalačná  tularémia, ricín, vystavenie sa aerosólom stafylokokového enterotoxínu B, hantavírus

Exudatívna faryngitída a cervikálna lymfadenopatia

 

Kožné

Vezikulárna vyrážka3 spojená s teplotou, bolesťami hlavy, malátnosťou

Pravé kiahne

Bezbolestný vred progredujúci do čierneho pľuzgiera resp. Chrasty

Kožná forma antraxu

Vred a bolestivá lymfadenopatia spojená s chrípke podobným ochorením

Ulceroglandulárna tularémia

Petechie s horúčkou, bolesti svalov, vyčerpanosť

Vírusová hemoragická  horúčka

Kardiovaskulárne

Šok po respiračnom zlyhaní

Pľúcna forma antraxu, ricín vírusové hemoragické horúčky

Hematologické

Trombocytopénia

Brucelóza, vírusové hemoragické horúčky, hantavirus

Neutropénia

Vírusové hemoragické horúčky, alfavírusy Venezuelská, východná a západná konská encefalomyelitída)

Hemorágie

Vírusové hemoragické  horúčky

Roztrúsená intravaskulárna koagulácia

Vírusové hemoragické  horúčky

 

1V tabuľke sú zahrnuté len patogény expertmi uznané ako najčastejšie  využívané pri biologickom útoku

2Spektrum linických príznakov je veľmi variabilné a môže sa od spomínaných líšiť. Horúčka, bolesti hlavy, zvracanie, hnačky sú skorými symptómami mnohých iných ochorení.

3vyrážky ochorení, ktoré spôsobujú petechie alebo vezikulárne lézie môžu začať ako makulárne alebo papulárne lézie

 

 

Klinické príznaky2

Agens/Ochorenia

Neurologické

Chabá paralýza

Botulizmus

Encefalitída

Alfavírusy (Venezuelská, Východná a Západná konská encefalomyelitída)

Meningitída

Pľúcna forma antraxu, septikemický a pneumonický mor, alfavírusy (Venezuelská, východná a západná konská encefalomyelitída)

Gastrotntestinálne

Hnačky

Salmonella sp., Shigella dysenteriae., Escherichia coli  O157:H7, Vibrio cholerae, Cryptosporidium parvum

Zvracanie, bolesť brucha, krvavé hnačky, strácanie krvi

Gastrointestinálny antrax

Obličkové

Hemolyticko-uremický syndróm, trombocytopenická purpura (bodkovité krvácanie pod kožou)

Escherichia coli  O157:H7 a iné shiga-like toxín produkujúce kmene E. coli, Shigella dysenteriae

Oligúria, obličkové zlyhanie

Vírusové hemoragické horúčky, hantavírus

Iné

Bolestivá lymfadenopatia

Bubonický mor

Hnisavá konjunktivitída s cervikálnou alebo preurikulárnou lymfadenitídou

Okuloglandulárna  tularémia

 

 

1V tabuľke sú zahrnuté len patogény expertmi uznané ako najčastejšie  využívané pri biologickom útoku

2Spektrum linických príznakov je veľmi variabilné a môže sa od spomínaných líšiť. Horúčka, bolesti hlavy, zvracanie, hnačky sú skorými symptómami mnohých iných ochorení.

3vyrážky ochorení, ktoré spôsobujú petechie alebo vezikulárne lézie môžu začať ako makulárne alebo papulárne lézie

 

 

1.4. Baktérie ako pôvodcovia  biologických zbraní

         Baktérie sú jednobunkové organizmy, ktoré sú príčinným agens antraxu, brucelózy, tularémie, moru a iných ochorení s rozličnou infekciozitou a letalitou. Napr. mikrób spôsobujúci tularémiu je vysoko infekčný. Vdýchnutie asi 10 mikroorganizmov  spôsobí infekciu a po  3-5 dňovom inkubačnom čase spôsobuje masívnu pneumóniu, ktorá ak nie je liečená má fatálny priebeh u 30-60% postihnutých.

Brucelóza  je iné bakteriálne ochorenie s nízkou, asi 2% mortalitou, ale s vysokou schopnosťou spôsobiť ďalšie komplikácie. Počas infekcie stúpa teplota, objavuje sa zimnica, bolesti hlavy, nechutenstvo, depresia, slabosť, bolesti kĺbov, potenie.

Bakteriálne agens, ktorému je venovaná najväčšia pozornosť a ktorého pľúcna forma je smrteľná je Bacillus   anthracis (4).

Za určitých okolností vo vonkajšom prostredí sa antraxové baktérie transformujú do stabilnej formy spór a sú odolné voči  teplote, tlaku a vlhkosti. Jeden gram vysušených antraxových spór obsahuje viac ako 10 na 11 častíc. Smrteľná inhalačná dávka pre opice je neobyčajne nízka.  1g  antraxových spór teoreticky obsahuje 10 miliónov letálnych dávok

Podrobnejšie o bakteriologických agens , ktoré prichádzajú do úvahy ako biologické zbrane pozri tab. č.2

 

 

                                                            Baktériové agens                                                       Tabuľka č. 2

 

 

Agens

Spôsoby možného nakazenia

Interhumánny prenos

Inkubačný čas

Trvanie ochorenia

Letalita

Očkovanie

/antitoxín po expozícii

Symptómy a účinky

Liečba

Možný biologický agens

Antrax

1. Spórami  

    v aerosole

2. Sabotáž

   (jedlo)

Nie, okrem kutánneho antraxu

1-43 dní

3-5 dní

Kožný antrax

5-20%

Inhalačný antrax je takmer vždy smrteľný-oba údaje sú bez prihliadnutia k ATB liečbe

Nie

Prejavy podobné chrípke, respiračné zlyhanie, teplota, šok, smrť po 5 dňoch

Kožná forma- čierny vred, tzv. „uhlák“

Vakcína je možná pri kutánnej forme a inhalačnej forme. Kutánny antrax je možné liečiť: penicilínom, tetracyklínom, chloromycetínom, sulfadiazínom.

Pľúcnu formu -imunizačné sérum v prvotných štádiách.

Vysoko možný, Irk a USSR- biologické programy, pracujú na vývoji antraxu ako biol. zbran

Brucelóza

1. Aerosol

2. Sabotáž  

   (jedlo)

Neznáme

1-3 týždne, niekedy mediace

Neznáme

Nízka

Vakcína

Nepravidelné zvyšovanie teploty, bolesti svalov, stála únava

Antibiotiká

Neznámy

Escherichia coli (0157:H7)

Kontaminácia vody  a jedl

Neznáme

Neznáma

5-10 dní

0-15% ak sa vyvinie hemolyticko-uremický syndróm, 5% ak sa vyvinie trombocytopenická purpurea

Nie

Gastrointestinálne (hnačky, zvracanie), vo vážnych prípadoch zástava srdca a smrť

Antibiotiká

Neznámy

Tularémia

1. Aerosol

2. Králiky

   a hmyz

Nie

2-10 dní

Viac ako

2 týždne

Niekedy v neliečených prípadoch

Konečne nedostupná

Horúčka, pneumónia, zväčšenie lymfatických uzlín, bolesti hlavy, anorexia, malátnosť, suchý kašeľ

Vakcinácia pomocou živého oslabeného organizmu, antibiotiká                 ( streptomycín, aureomycín, doxycyklín a chloramfenikol)

Vysoko možný,

Vysoko infekčný v aerosole (90-100% infekčnosť)

 

 

Agens

Spôsoby možného nakazenia

Interhumánny prenos

Inkubačný čas

Trvanie ochorenia

Letalita

Očkovanie

/antitoxín po expozícii

Symptómy a účinky

Liečba

Možný biologický agens

Cholera

1. Aerosol

2. Sabotáž     

   (jedlo)

Zriedkavé

3-5 dní

Viac ako

1 týždeň

Nízka s liečbou menej ako 1%, bez liečby vysoká viac ako 50%

Nie pokiaľ došlo k vystaveniu aerosólu

Nevoľnosť, zvracanie, hnačky, rýchla dehydratácia, toxémia, kolaps

Dopĺňanie tekutín a elektrolytov, antibiotická (tetracyklín, ciprofloxacín, erytromycín), efektívna rehydratácia

Nemôže byť rozptýlený vo forme aerosolu

Diftéria

Neznáme

Vysoké

5-7 dní

Neznáme

5-10%

DPT vakcína 85% účinnosť, Preočkovanie každých 10 rokov

Lokálna infekcia najviac v respiračnom trakte, oneskorenie liečby môže mať za následok poškodenie CNS a srdca.

Antitoxín je extrémne efektívny, penicilín, skracujú dĺžku ochorenia

Veľmi malá pravdepodobnosť, málo prípadov vážnej infekcie

Sopľavka

(Malleus)

1. Aerosol

2. Kožný

Vysoké

7-16 dní

Neznáme

50-70%

Nie

Lézie na koži, ulcery, poškodenie resp. traktu pri

Antibiotická liečba, streptomycín a sulfadiazín

Neznámy

 

 

 

 

 

Agens

Spôsoby možného nakazenia

Interhumánny prenos

Inkubačný čas

Trvanie ochorenia

Letalita

Očkovanie

/antitoxín po expozícii

Symptómy a účinky

Liečba

Možný biologický agens

Melioidóza

1. Kontaminácia  

jedla

2. Inhalácia

3. Uhryznutie hmyzom

4. Priamy kontakt s infikovaným zvieraťom

Nie

2-5 dní

4-20 dní

Premenlivá

Nie

Kašeľ, horúčka, bolesti svalov, zvracanie, smrť

Antibiotiká: Doxycyklín, tetracyklín,chloramfenikol, a sulfadiazín

Mierny

Mor (bubonický a pneumonický)

1. Infikovanie 

blchou (obe formy)

2. Aerosol (len   pneumonický)

Vysoké (pneumonický)

10-12 dní

1-6 dní (obvykle smrteľné)

Ak sa lieči:

U bubonického 5-10%

U pneumonického 30-70%

Pri  neliečení 95%

Vakcína nedostupná

Zväčšenie lymfatických uzlín, septikémia, meningitída

Doxycyklín, ciprofloxacín

Vysoko možný- vysoká infekčnosť

Brušný týfus

1. Kontakt  

s infikovanou  

osobou

2. Kontakt        s kontaminovanými látkami

Vysoké

1-6 dní

Neznáme

Ak s alieči menej ako 1%, pri neliečení

10 – 14%

Vakcína orálna Vivotif a jednodávková injekčná – obe ponúkajú účinnú ochranu 65-75%

Pretrvávajúce teploty, zväčšenie lymfatických uzlín, červené škvrny na koži, hnačky

Antibiotiká (amoxicilín, kotrimoxazol)

Nie je možnosť použiť vo forme aerosolu, možná kontaminácia jedla a vody

 

 

1.5. Riketsie ako pôvodcovia biologických zbraní

Riketsie sú mikroorganizmy  podobné baktériám  formou a štruktúrou, ale líšia sa tým, že sú intracelulárnymi parazitmi, ktoré sa môžu pomnožovať len vo vnútri živého organizmu. Príkladmi riketsiálnych ochorení, ktoré možno použiť ako bakteriologické zbrane sú škvrnitý týfus, Horúčka Skalistých hôr, Cucugamuši, Q horúčka. Riketsie majú  množstvo prirodzených hostiteľov  ako sú cicavce a článkonožce, z ktorých najcharakteristickejšími sú kliešte, blchy a vši. Ak by však mali byť použité ako bakteriologická zbraň musia byť rozptýlené do vzduchu (4).

 

1.6. Vírusy  ako pôvodcovia biologických zbraní

Vírusy sú intracelulárne parazity, aké sú 100x menšie ako baktérie. Môžu infikovať ľudí, domáce zvieratá, úrodu. Vírusy sa skladajú z prúžku genetického materiálu, (DNK alebo RNK), obaleného ochranným obalom, ktorý napomáha prenosu z jednej bunky do druhej. Vírus venezuelskej  konskej encefalitídy, (VKE), spôsobuje neschopnosť a nezriedka zabíja. Naopak, niektoré vírusy hemoragických horúčok ako sú Lassa a Ebola sú výnimočne virulentné a usmrcujú 70 zo  100 postihnutých. Vírus HIV napriek svojej letalite by nebol účinný ako biologická zbraň nakoľko  inkubačný čas je 10 rokov a je to príliš málo na dosiahnutie  taktických alebo strategických účinkov ako aj fakt, že  infekcia nemôže byť  prenášaná vzdušnou cestou. Vírusové agens prichádzajúce do úvahy  ako biologické zbrane sú uvedené (4) v  tab.č.3.

 

 

                                                            Vírusové agens                                              Tabuľka č. 3

 

 

 

Agens

Spôsoby možného nakazenia

Interhumánny prenos

Inkubačný čas

Trvanie ochorenia

Letalita

Očkovanie

/antitoxín po expozícii

Symptómy

a účinky

Liečba

Možný biologický agens

Vírus Marburg

Aerosol

Neznáme

5-7 dní

Neznáme

25%

Nie

Horúčka, malátnosť, bolesti svalov, zápal spojiviek, bolesti hlavy, zápal hrdla, zvracanie, nevoľnosť, hnačky, krvácanie pod kožou, abnormálna pečeň a poškodená funkcia pečene

Nešpecifická. Vážne ochorenia si vyžadujú intenzívnu starostlivosť, pacienti sú často dehydratovaní a potrebujú vnútrožilové dopĺňanie tekutín

Vysoko možný

Vírus Junin

Neznáma epidemiológia

Neznáme

7-16 dní

16 dní

18%

Inaktivovaná vakcína dostupná v obmedzenom množstve

Hemoragický syndróm, strnulosť

Žiadna špecifická terapia, podporná liečba je nevyhnutná

Neznámy

Vírus Rift Valley

Komármi, aerosol, kvapôčkovou infekciou

Neznáme

2-5 dní

2-5 dní

Menej ako 1%

Nie

Febrility,  abdominálne napätie, zriedkavo šok, poruchy zraku

IV podávanie Ribavirínu (30mg/kg/6h počas 4 dní, potom 7,5mg/kg/8h počas 6 dní) môže byť účinné

Ťažkosti s komármi ako vektormi

Variola

Aerosol

Vysoké

10-12 dní

4 týždne

20-40% (Variola major)

1% Variola minor

Vakcína ochraňujúca pred ochorením počas 3-5 dňa expozície

Horúčka, bolesti hlavy, zvracanie, delírium, malé pupence formujúce sa do chrasty, odpadnú na 10-40 deň po objavení sa prvých lézií, oportúnne ochorenie

Imunoglobulín vakcínie (VIG) a podporná liečba

Možný, hlavne z dôvodu eradikácie kiahní celosvetovo, a teda z dôvodu že už sa neočkuje

 

 

 

 

 

Agens

Spôsoby možného nakazenia

Interhumánny prenos

Inkubačný čas

Trvanie ochorenia

Letalita

Očkovanie

/antitoxín po expozícii

Symptómy

a účinky

Liečba

Možný biologický agens

Venezue lská konská encefalitída

1.Aerosol

2. Infekčné vektory

Nie

1-6 dní

Dni- týždne

1-60%

Len experimentálne

Malátnosť a náhla choroba, horúčky, kŕče, bolesti hlavy, fotofóbia, bolesti svalov

Podporná liečba

Vysoko možný

Vírus žltej zimnice

Prenos komármi

Nie

3-6 dní

2 týždne

10-20% vážnych ochorení končí smrteľne

10-20% vážnych ochorení končí smrteľne

Horúčka, bolesti svalov, vážne problémy s GIT, poškodenie pečene, hemorágie pod kožu

Nešpecifická liečba, podporná liečba

Vysoko možný, pokiaľ je zabezpečené rozšírenie vírusu

Vírus Dengue

Prenos komármi

Nie

3-15 dní

1 týždeň

5% všetkých ochorení končí smrteľne v dôsledku hemoragie a šoku

5% všetkých ochorení končí smrteľne v dôsledku hemoragie a šoku

Horúčka, bolesti hlavy, bolesť za očami, bolesti svalov

Nešpecifická terapia, podporná terapia je nutná

Neznámy

Vírus Ebola

1.Priamy kontakt

2.Aerosol (BA)

Premenlivé

4- 16 dní

Smrť medzi

7-16 dňom

Vysoká pri Zaire kmeni, premenlivá pri Sudan kmeni

Vysoká pri Zaire kmeni, premenlivá pri Sudan kmeni

Febrilná teplota, zvracanie, hnačky, zlyhanie pečene a obličiek, vnútorné aj vonkajšie krvácanie, ktoré začína na 5 deň

Žiadna špecifická terapia, podporná liečba je nutná

Bývalý Sovietsky zväz

Konžsko-krymská hemoragická horúčka

Neznáme

Áno

7-12 dní

9-12 dní

15-20%

15-20%

Horúčka, ľahký kašeľ, hypotenzia, šok, edém, zvracanie, hnačky

Nešpecifická liečba

Neznámy


 

1.7.  Huby ako pôvodcovia biologických zbraní

Huby vo všeobecnosti nespôsobujú ochorenia u zdravých jedincov, hoci napr. Aspergillus  spp., ktorý spôsobuje infekciu vdýchnutím vyvoláva závažne ochorenie u jedincov s oslabeným imunitným systémom.

Niektoré ďalšie huby ako Coccidioides immitis a Histoplasma capsulatum, infikujú taktiež prirodzeným vdýchnutím a spôsobujú akútne pľúcne infekcie u vnímavých jedincov avšak by nemali byť brané do úvahy ako potenciálne  agens biologických zbraní.

Ochorenia vyvolané hubami poškodzujú významne rastliny môžu byť použité ako na zničenie úrody, spôsobiť hlad a hospodársky rozvrat. Príkladom  hubovitých ochorení rastlín je  zemiaková pleseň, ktorá  spôsobujú strany  na úrode až 70-80 %.

 

1.8. Toxíny ako pôvodcovia biologických zbraní

Toxínom nazývame  jedovatú substanciu vytvorenú živým organizmom alebo syntetickým analógom prirodzene sa vyskytujúcej jedovatej látky.  Ohromné množstvo toxínov vytvárajú baktérie, huby, morské organizmy, rastliny, hmyz, pavúky a zvieratá, pričom u viac ako 400 druhov toxínov poznáme ich zloženie. Také toxíny u ktorých sa uplatňuje ich účinok tromi rôznymi cestami: vpichnutím, inhaláciou, ingesciou a schopnosť  a účinok pôsobiť toxicky sa odvodzuje od vysoko špecifického pôsobenia na  miestach cieľových buniek (5).

Napr. mnohé toxíny  viažu špecifické miesta na bunkových membránach nervových buniek, narušujú prenos nervových impulzov a spôsobujú smrteľnú paralýzu respiračných funkcii.

Iné toxíny selektívne blokujú syntézu bunkových bielkovín a iné vitálne funkcie na bunkovej úrovni.

 

Z chemického hľadiska sú dve kategórie toxínov:

- bielkovinové toxíny, ktoré sa skladajú z dlhých znásobených reťazcov aminokyselín, (stafylokokový enterotoxin B-SEB, botulotoxín, ricín),

- nebielkovinové toxíny, ktoré vytvárajú malé ale komplexné molekuly (tetrodotoxín, saxitoxín, ciguatoxín, palytoxín, microcystín, batrachotoxín, trichocetén mykotoxíny) (tab.č.4).

 

                                                          Biologické toxíny                                              Tabuľka č. 4

 

Agens

Botulotoxín

Stafylokokový enterotoxín B

Mykotoxíny

Ricín

 

Saxitoxín

 

Spôsoby možného nakazenia

  1. Aerosol

  2. Sabotáž (jedlo a voda)

  1. Sabotáž (jedlo a voda)

  2. Aerosol

  1. Aerosol

Sabotáž (jedlo a voda)

  1. Aerosol

  2. Sabotáž (jedlo a voda)

Kontaminované ulitníky, inhalácia toxického projektilu

Interhumánny prenos

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Inkubačná doba

Variabilná (hodiny- dni)

3-12 hodín

2-4 hodiny

Hodiny- dni

5 min- 1 hodina

Trvanie ochorenia

Smrť 24- 72 hodín, pokiaľ nie je smrteľná tak mesiace

hodiny

Dni- mesiace

Dni- smrť 10 - 12 deň po požití

Smrť 2- 12 hodín

Letalita

5-60% u neliečených, menej ako 5% u liečených

Menej ako 1 %

Premenlivá

100% bez liečby

Vysoká bez podpory dýchania

Účinnosť očkovania

/antitoxín po expozícii

Botukínový antitoxín (IND)

Toxolide

Profylaxný toxoid (IND)

Nie

Nie

Nie

Nie

Symptómy a účinky

Sucho v ústach a hrdle, dvojité videnie, chabá paralýza, pokles orgánov, slabosť

Horúčka, bolesti hlavy, myalgia, suchý kašeľ, zvracanie, nevoľnosť, hnačky

Bolesť kože, začervenanie, bolesť pri dýchaní, kašeľ, bolesť na hrudi

Horúčka, kašeľ, pľúcny edém, ťažké respiračné zlyhanie

Poruchy videnia, bolesti hlavy, strata pamäti, respiračné zlyhanie, smrť

Liečba

Antitoxín s podporou dýchania (ventilácia)

Lieky proti bolesti a proti kašľu pri ľahších prípadoch, pri ťažkých prípadoch je potrebná mechanická podpora dýchania

Nešpecifická, podporná a symptomatická liečba

Kyslík, a lieky redukujúce srdcovú činnosť, výplach žalúdka, náhrada tekutín

Indukcia zvracania, respiračná pomoc, pomocné dýchanie

Možný biologický agens

Nie príliš toxický v podobe aerosolu, letálny pri orálnom požití

Varíruje môže byť použitý vo forme jedla a vo vode, šaláty

Vysoko možný-aerosolová forma (žltý dážď) v Laose, Kambodža, Afganistan 1981

Bol použitý r. 1978  vrahom  G.Markova, chemická zbraň, vysoký potenciál zneužitia ako biol. zbrane vo forme aerosolu

Varíruje, aerosolová forma je vysoko toxická

 

 

Záver

Biologické zbrane,  sú kontrolované  a zakázané medzinárodnými dohodami a to: Ženevským protokolom z roku 1925 a Dohovorom zákaze výroby, vývoja, skladovania bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní. Biologické zbrane sú:  biologické agensy, toxíny, resp. bioregulátory v spojení s prostriedkami na ich disemináciu pôsobia  v priestore napadnutia (munícia) a s prostriedkami na ich dopravu do priestoru napadnutia (nosné systémy). Optimálne biologické agensy pre biologické zbrane by mali vyhovovať desiatim klasickým Roseburyho kritériám:

-         vysoká infektivita (malá infekčná dávka)

-         vysoká morbidita spojená s vyradením zasiahnutých z činnosti, poprípade vysoká letalita

-         možnosť masovej produkcie agensa

-         vysoká odolnosť agensov voči vonkajším vplyvom pri ich diseminácii a skladovaní

-         možnosť nákazy infekčným aerosólom

-         vysoká kontagiozita

-         chýbanie možnosti profylaktickej imunizácie

-         liečba ochorenia náročná alebo neefektívna

-         nemožnosť alebo vysoká náročnosť detekcie a identifikácie použitého agensu

-         obmedzené riziko retroaktivity (prenosu agensu alebo ochorenia späť na útočníka)

Z tohto legislatívneho rámca vyplývajú aj povinnosti pre jednotlivé členské štáty Dohovoru  implementovať aj  národnú legislatívu. Táto sa v súčasnosti v Slovenskej republike pripravuje. Možné použitie  biologických zbraní pri vojenskom alebo bioteroristickom útoku  by  spôsobilo mimoriadnu situáciu, ktorá v Slovenskej republike má aj príslušný legislatívny rámec a na jej riešení sa  by  podieľali viaceré rezorty. Najdôležitejšie právne normy, ktoré by nadobudli účinnosť v tomto ohľade sú:

1.   Ženevský protokol o zákaze používania dusivých, otravných a iných plynov a bakteriologických spôsobov vedenia vojny (Z.z. č. 173/1938 Protokol o zákaze užívati ve válce dusivých, otravných...) (6).

2.   Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení (Z.z. č. 96/1975) (6).

3.   Základný systém biologickej ochrany obyvateľov Slovenskej republiky (Vláda SR 24.10.2001)

4.   Zákon o hospodárskej mobilizácii o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z.z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (414 z 29.5.2002) (6). 

5.   ZÁKON z 21. júna 2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu Zmena: 515/2003 Z.z. (6).

6.   Uznesenie vlády k správe o rozpracovaní súboru opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu EÚ, Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (2001) a ďalších relevantných dokumentov v podmienkach SR (č. 1137 zo 6.decembra 2001) (6).

7.   10 ZÁKON z 13. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (6).

8.      126 ZÁKON z 2. februára 2006 o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (6).

 

Literatúra

 

1.     Klement, C., Mezencev, R.., et. al.: Verejno zdravotnícke aspekty biologických zbraní I. HERBA, Bratislava, 2006. (V tlači).

2.     Hegers, J. P.: „Microbial Invasion-The Major Ally of War (Natural Biological Warfare)“, Military Medicine, vol. 143, No. 6, June 1978, pp.390 – 394.

3.     Larry K., et. al.: Red Book 2003 Report of the Committee on Infectious Diseases. American  Academy of Pediatrics.

4.     Fatah, A.A., Barrett, J. A., Arcilesi, R. D., Ewing, K. J.,  Lattin, Ch. H., Moshier, T. F.: et. al.:An Introduction to Biological Agent Detection Equipment for Emergency First Responders NIJ Guide 101–00 December 2001, National Institute of Justice, Law Enforcement and Corrections Standards and Testing Program, Washington, DC 20531.

5.     Alvarez, J.:  Draft treatment protocols against biological warfare agens. joint medical committee (jmc) in espc format. Working paper EAPC(JMC)WP(2004)0003-REV1. 29 July  2004.

6.     www.zbierka.sk

 

Adresa autora:

h.Doc. MUDr. C.K., PhD.

Regionálny úrad, verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici