Vybrané charakteristiky riadenia ľudských zdrojov

analýza znalosti všeobecne uznávaných zásad spoločenského styku a protokolárnych zvyklostí.

Ing. Daniela Blahová, PhDr. Darina Brukkerová, PhD., MPH

Kľúčové slová

Ľudské zdroje, riadenie, riadiaci pracovník, sociálna komunikácia, vedenie, spoločenské vzťahy, správanie sa, spoločenský styk, spoločenský protokol.

Rozvoj riadenia ľudských zdrojov  sa na Slovensku niesol v znamení osvojovania si skúsenosti a zavádzania medzinárodných štandardov, čo bezprostredne súvisí s  etablovaním sa zahraničných spoločností na našom území po roku  1989. V tomto období sa do vedenia zahraničných spoločností obsadzovali prevažne zahraniční manažéri, ktorí sa podieľali na  zavádzaní procesu zmien v spoločnosti, reštrukturalizácii a vytváraní efektívneho pracovného prostredia s odborným pracovným tímom. Postupne sa počet zahraničných riadiacich zamestnancov znižuje a  zodpovedných kontrolných a riadiacich  funkcií sa ujímajú kvalitní  slovenskí manažéri. 

Novému trendu sa museli prispôsobiť aj stredné a vysoké školy, ktoré sú nútené vychovávať absolventov podľa existujúceho dopytu na trhu.

Aj napriek tomu, že  v celom svete sa kladie dôraz na kvalitné riadenie a rozvoj ľudských zdrojov a  vytvárajú sa medzinárodné združenia, na Slovensku je málo informácií na uvedenú tému. Chýba hlavne dostatočná informovanosť a  prepojenosť medzi základnými zásadami správania sa a vytváraním kvalitného pracovného prostredia.

To je jeden z dôvodov, prečo je potrebné spracovať túto tému tak, aby slúžila ako návod, resp. pomôcka pri získavaní potrebných informácií týkajúcich sa správania sa zamestnancov, nadriadených aj podriadených, vytvárania kvalitného pracovného prostredia a prípravy pracovníkov na reprezentáciu svojej organizácie na adekvátnej úrovni.

Pre pôsobenie riadiacich pracovníkov nielen doma, ale aj v zahraničí je potrebná znalosť všeobecne uznávaných zásad spoločenského styku a protokolárnych zvyklostí.

V súčasnosti práca na mnohých pozíciách a  v  rôznych funkciách čoraz väčšmi nadobúda aj spoločenský charakter. Ľudia sa často dostávajú do situácií, keď pracujú aj mimo kancelárie na rôznych pracovno - spoločenských stretnutiach, pracovných obedoch, recepciách, konferenciách a podobne. V takýchto chvíľach sa vysoká odbornosť a manažérska kompetentnosť kombinujú so sociálnymi zručnosťami, ktoré by mal človek v určitom postavení zvládať automaticky, aby ho niektoré pravidlá spoločenskej etikety či bontónu nerušili, ale naopak podporili v úspešnom riešení odborných úloh a otázok.

Znalosť spoločenských pravidiel, zvládnutie protokolu, imidž, sociálna komunikácia, vzhľad sa pre ľudí budujúcich svoju profesijnú či politickú kariéru stáva čoraz dôležitejšou konkurenčnou výhodou.

Väčšími či menšími prehreškami v oblasti spoločenskej etikety môžu aj najlepší odborníci zmariť doterajšie úspechy.

Spoločenské správanie je staré ako ľudstvo samo. Spoločenská etiketa a jej pravidlá prešla vývojom a mení sa v čase i priestore. V jednotlivých krajinách ju ovplyvňuje najmä história, kultúra, národné tradície a zvyky. Základ týchto pravidiel – „univerzálny svetový protokol“ - je však viac-menej rovnaký  a akceptuje sa všade rovnako[1].

Cieľom prijatých pravidiel správania sa je teda uľahčenie vzájomných vzťahov a stykov človeka s človekom. Chránia nás pred spoločenským úrazom.

Za účelom zistenia úrovne ovládania etikety a spoločenského protokolu bol vykonaný prieskum medzi poslucháčmi Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Pri výbere respondentov bol zohľadnený predpoklad určitého stupňa riadiacej funkcie, teda potreba respondenta dodržiavať pravidlá spoločenského správania sa na pracovisku i mimo neho a tvorba profesionálneho imidžu respondenta. Vybraní respondenti boli poslucháčmi externého štúdia „Master of Public Health“ a kurzu špecializačného štúdia pred špecializačnou skúškou zo špecializačného odboru „Zdravotnícky manažment a financovanie„. Celkovo sa na prieskume zúčastnilo 117 respondentov, ktorí boli rozdelení do skupín podľa ročníka štúdia, resp. odboru štúdia /tab. č.1, graf č.1/

Tab. č.1   Počet respondentov  v skupinách
 

Graf č.1 Počet respondentov  v skupinách

Prieskum sa uskutočnil formou dotazníka so sumárnym hárkom. Dotazník obsahoval 40 otázok, ktoré neboli pre respondentov tematicky usporiadané. Charakteristika jednotlivých otázok sa nachádza v tabuľke č. 2 – stručná charakteristika otázok.

Tab. č. 2     Stručná charakteristika otázok

Tab. č.3     Matrica odpovedí základného súboru

Z tabuľky č.3 „Matrica odpovedí základného súboru“ je zrejmá úspešnosť respondentov pri riešení zadaných otázok, resp. správnosť odpovedí. Z uvedeného prehľadu je vidieť, že náročnosť otázok bola rozdielna, keď pri počte 117 respondentov bola maximálna dosiahnutá úspešnosť pri jednej otázke /otázka č.1/ 99,15% , t.j.116 správnych odpovedí a minimálna 6,84% úspešnosť, t.j. 8 správnych odpovedí tiež pri jednej otázke /otázka č. 39/.

Pri vyhodnotení jednotlivých skupín respondentov môžeme konštatovať približne rovnaké znalosti skúmanej problematiky. Dosiahnuté výsledky sa pohybovali v rozmedzí od 62,81% do 66,76% úspešnosti pri celkovom priemere 65,17 %.

Pri vyhodnocovaní prieskumu sa sme zamerali nielen na percentuálne vyhodnotenie úspešnosti v jednotlivých skupinách, ale tiež sme zisťovali aký výsledok dosiahli respondenti pri porovnaní počtu správnych odpovedí na otázky. Dosiahnutý priemerný počet správnych odpovedí na 1 respondenta v skupine z možných 40 je znázornený v grafe č. 2. Celkový priemer dosiahnutých správnych odpovedí bol 26,08 správnej odpovede zo 40 možných.

Graf č.2   Priemerný počet správnych odpovedí na jedného respondenta

Pre účely podrobnejšieho vyhodnotenia prieskumu bol základný súbor 40 otázok rozdelený do 5 podsúborov, v ktorých bolo 8 tematicky blízkych otázok /Tabuľka č.4 – rozdelenie otázok do podsúborov podľa tém/. Témy podsúborov boli nasledovné:

pozdravenie, predstavenie, podávanie rúk

oblečenie, doplnky

pozvanie na podujatie, spoločenské podujatie

stolovanie

etiketa, dary

Tab. č. 4     Rozdelenie otázok do podsúborov podľa tém

            Pri takomto rozdelení otázok podľa tém sme získali ucelenejší obraz o oblastiach etikety, resp. protokolu, ktoré respondenti zvládajú bez väčších problémov  alebo im práve tá-ktorá téma problémy spôsobuje. Ako budeme mať možnosť ďalej vidieť, znalosti respondentov sa pohybovali od 41,67% úspešnosti až po 79,78% úspešnosť /Tabuľka č. 5 – úspešnosť riešenia otázok pri rozdelení do podsúborov  v %/

Z uvedenej tabuľky č.5 vyplýva, že najľahšie si respondenti, či už v bežnom živote alebo pri slávnostnejších príležitostiach vyžadujúcich aj protokolárne znalosti vedia poradiť v oblasti stolovania. Otázky zamerané na správanie sa pri jedle, prípitkoch a podobne nerobili respondentom ťažkosti a v priemere dosiahli celkovo 77,67% úspešnosť.

Prekvapením možno bude najhorší výsledok v oblasti obliekania. Tu sa dopúšťame zrejme najväčších prehreškov, či už je to bežné denné oblečenie /farba ponožiek, výber vhodnej kravaty/ alebo oblečenie do spoločnosti, resp. na spoločenské podujatie. Pri tejto téme respondenti dosiahli v priemere len 45,62% úspešnosť.

Najlepšie si tieto výsledky môžeme porovnať v nasledovných grafoch /č.3, 4/, pričom sme vychádzali z tabuľky č. 5.

Graf č.3    Úspešnosť riešenia otázok v skupinách po rozdelení do podsúborov

Graf č.4   Úspešnosť riešenia podsúborov v skupinách v %

Záver

Aby sa ktorýkoľvek pracovník stal skutočne profesionálom, musí zdokonaliť aj prezentačnú stránku svojej osobnosti. Konečný úspech často podmieňuje forma reprezentácie a znalosť etikety a protokolu, a tak by sa mala aj tvorba pozitívneho imidžu so všetkými jeho zložkami stať súčasťou ďalšieho  rozširovania vedomostí a zručností.

Nástrahy spoločenskej etikety a protokolu sú nevyčísliteľné. Život prináša v tejto oblasti nepomerné množstvo kombinácií, vyžadujúcich si často rýchlu orientáciu a riešenie. Každý človek však má v určitých situáciách svoju vlastnú „diplomaciu“, aj keď si to neuvedomuje, alebo ju jednoducho označuje inak.

Každý jednotlivec si iba sám na základe vlastnej praxe môže dotvoriť skutočnú mozaiku možností a potrieb nastolených životom pri oficiálnych príležitostiach. A tak ju obohatiť o osobný a osobnostný rozmer.

Problematika všeobecne uznávaných zásad spoločenského styku a protokolárnych zvyklostí by mala byť súčasťou profesionálnej prípravy manažérov a pracovníkov, ktorých súčasťou  pracovnej náplne je manažérska komunikácia. A súčasťou efektívnej profesionálnej prípravy musí byť analýza znalosti všeobecne uznávaných zásad spoločenského styku a protokolárnych zvyklostí.

Literatúra :

1. BALUŠEK M., Umenie diplomacie. Bratislava: Belimex, s.r.o., 1996, 222 s.

ISBN 80-8532-717-1

Adresa autora:

Ing. Daniela Blahová

Katedra medicínskej sociológie

Fakulta verejného zdravotníctva

Slovenská zdravotnícka univerzita

Limbova 12

SK – 833 03  Bratislava