Niektoré aspekty
starnutia populácie v Európskej únii
Editorial
Európa kvôli svojej starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho
obyvateľstva čelí veľkým ekonomickým problémom (penzijné systémy a zdravotná
starostlivosť). Starnutie populácie zároveň prináša aj spoločenské problémy.
Sociálny kontext sa postupne mení (viac žien v pracovnom procese, neúplné
rodiny), a starým ľuďom často hrozí sociálne vylúčenie. Rozdiely vo finančných
štruktúrach spôsobujú nerovnosti v zdravotnej starostlivosti medzi európskymi
krajinami. Táto diverzita sa s ďalšími kolami rozširovania EÚ prehĺbi.
Zdravotná starostlivosť v Európskej únii je poskytovaná všetkým občanom EÚ na
základe štyroch princípov:
Rovnosť zaobchádzania: občania, nachádzajúci sa na území iného členského štátu,
majú rovnaké práva a povinnosti, ako občania daného štátu. Zdravotná
starostlivosť je im poskytnutá za rovnakých podmienok, ako domácim poistencom.
Podliehanie legislatíve iba jedného štátu: občania, pohybujúci sa medzi štátmi
EÚ (a Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom) budú poistení iba v jednom štáte,
obvykle je to štát, v ktorom pracujú. Ak však pracujú naraz vo viacerých
členských štátoch
a v jednom z nich bývajú, sú poistení v štáte bydliska, pokiaľ ich slovenský
zamestnávateľ vysiela pracovať do iného členského štátu, ostávajú slovenským
poistencom.
Zrátanie dôb poistenia: občanom, pracujúcim a poisteným vo viacerých členských
sa štátoch sa doby poistenia zratúvajú.
Zachovanie už nadobudnutých práv: ak má občan nárok na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v jednom členskom štáte, tento nárok sa prenáša aj do iného
členského štátu.
V reakcii na žiadosť zasadnutia Rady Európy Komisia v decembri 2001 predstavila
komuniké pod názvom „Budúcnosť zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o
starších: zabezpečenie dostupnosti, kvality a finančnej udržateľnosti“. Komuniké
navrhuje tri spoločné ciele EÚ pre zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o
starších ľudí: dostupnosť, zvýšenie kvality a finančná udržateľnosť.
K týmto cieľom Komisia dospela po zhodnotení najpálčivejších problémov národných
systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v
časovom horizonte rokov 2000-2050 musia zvýšiť o 0,7-2,3 % HDP alebo viac, v
dôsledku nestabilných rodinných štruktúr, ktoré môžu narušiť starostlivosť o
starších v rodinách. Technologický pokrok prináša nesmierne výhody pre občanov,
no zároveň vyvoláva otázku financovania a jeho zdroja. Z hľadiska šírenia nových
informačných technológií by mali byť medicínske informácie dostupné v širšom
rozsahu.
Starnutie európskej populácie vyvoláva množstvo dôležitých otázok, napríklad
zvládanie hospodárskych dopadov starnutia; prispôsobenie sa starnutiu populácie
a úbytku pracovnej sily; zabezpečenie zodpovedajúcich a udržateľných dôchodkov;
zaistenie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých;
zabezpečenie finančnej životaschopnosti systémov zdravotníctva.
Spoločnosť geriatrickej medicíny Európskej únie uvítala kolektívne starnutie
našej populácie ako jeden z najväčších triumfov 20. storočia. Organizácia však
zároveň varuje, že je potrebné zvýšiť úsilie pri propagácii rozvoja geriatrickej
medicíny. Geriatrická medicína napríklad nie je zastúpená v troch členských
krajinách EÚ a väčšina študentov medicíny v Únii počas štúdia neprichádza do
styku s geriatrickou medicínou. Spoločnosť geriatrickej medicíny navrhuje
vytvorenie oddelenia geriatrickej medicíny v každej všeobecnej nemocnici v EÚ a
podporila by zriadenie katedry geriatrickej medicíny na každej lekárskej fakulte
v Únii.
Európske fórum pre dobrú medicínsku prax (EFGCP) varovalo zodpovedné osobnosti v
EÚ, aby sa dobre pripravili na nadchádzajúce dramatické demografické zmeny, a
predišli tak „zvyšujúcej sa zraniteľnosti a opustenosti starších ľudí“.
Geriatrická populácia má zvýšené medicínske nároky a špecifické potreby spôsobu
predpisovania a dávkovania liekov. EFGCP odporúča vypracovanie nových etických a
regulačných usmernení pre klinický výskum u starších osôb. Pre rozvoj liekov,
ktoré budú napĺňať potreby starnúcej populácie, sú potrebné adekvátne stimuly
výskumu, financovaného zo súkromných i verejných zdrojov.
Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) tvrdí, že hoci sú
Európania presvedčení o tom, že kvalitu ich života by najviac zlepšil dobrý
zdravotný stav, existuje zásadný rozpor medzi legitímnym očakávaním Európanov
viesť dlhší a produktívnejší život a pripravenosťou spoločnosti plniť ich
súčasné a budúce zdravotné potreby. EFPIA vyzýva zodpovedné osobnosti, aby
zlepšili prístup ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti vrátane inovatívnych
liekov; a aby prehodnotili modely zdravotnej starostlivosti v Európe, ktoré sa
(z pohľadu EFPIA) v podstate riadia skôr nákladmi než napĺňaním požiadaviek
starnúcej populácie, čo sa týka najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Medzinárodné centrum dlhovekosti so sídlom vo Veľkej Británii kritizuje
skutočnosť, že podpora zdravia a kampane verejného zdravotníctva majú tendenciu
zameriavať sa skôr na zmenu prístupu u mladších ľudí. Organizácia tvrdí, že
„prevencia je aj pre starších“ a za hlavné faktory zdravšieho starnutia považuje
zdravú životosprávu, nefajčenie, fyzickú aktivitu a umiernenú spotrebu alkoholu.
Európska platforma starších ľudí (AGE) uvádza, že „problém diskriminácie
starších ľudí v zdravotníctve je potrebné riešiť. Je nutné uznať, že dobré
zdravie vo vyššom veku je produktom zdravého životného štýlu a že ľudia všetkých
vekových skupín by mali mať prístup k zdravotnému poradenstvu a preventívnym
službám. Starší ľudia by navyše mali mať adekvátny prístup aj k operáciám a
liečbe, a aj v situáciách, kedy vyžadujú intenzívnu podporu, ako napríklad
domácu alebo ošetrovateľskú starostlivosť, by sa k nim malo pristupovať ako k
jedincom s vlastnou dôstojnosťou a citlivosťou.“
Európske problémy samozrejme nachádzajú svoj odraz aj na Slovensku. Slovenská
spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí,
integráciu väčšieho množstva cudzincov (často z kultúrne veľmi rozdielnych
pomerov), zvýšené napätie v medzigeneračných vzťahoch. Na zvládnutie situácie
budú potrebné nové prístupy v populačnej, rodinnej, sociálnej, hospodárskej a
migračnej politike. Treba včas prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť
očakávané nepriaznivé dopady na spoločnosť a obyvateľstvo. Účinnosť populačných
opatrení je záležitosť dlhodobá. S ich uskutočňovaním treba preto začať s
časovým predstihom. Navyše všetky opatrenia treba pripraviť a realizovať s
jasným zámerom a vo vzájomnom prepojení."
Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Fakulta verejného zdravotníctva SZU