Niektoré aspekty starnutia populácie v Európskej únii

Editorial


Európa kvôli svojej starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho obyvateľstva čelí veľkým ekonomickým problémom (penzijné systémy a zdravotná starostlivosť). Starnutie populácie zároveň prináša aj spoločenské problémy. Sociálny kontext sa postupne mení (viac žien v pracovnom procese, neúplné rodiny), a starým ľuďom často hrozí sociálne vylúčenie. Rozdiely vo finančných štruktúrach spôsobujú nerovnosti v zdravotnej starostlivosti medzi európskymi krajinami. Táto diverzita sa s ďalšími kolami rozširovania EÚ prehĺbi.
Zdravotná starostlivosť v Európskej únii je poskytovaná všetkým občanom EÚ na základe štyroch princípov:
Rovnosť zaobchádzania: občania, nachádzajúci sa na území iného členského štátu, majú rovnaké práva a povinnosti, ako občania daného štátu. Zdravotná starostlivosť je im poskytnutá za rovnakých podmienok, ako domácim poistencom.
Podliehanie legislatíve iba jedného štátu: občania, pohybujúci sa medzi štátmi EÚ (a Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom) budú poistení iba v jednom štáte, obvykle je to štát, v ktorom pracujú. Ak však pracujú naraz vo viacerých členských štátoch
a v jednom z nich bývajú, sú poistení v štáte bydliska, pokiaľ ich slovenský zamestnávateľ vysiela pracovať do iného členského štátu, ostávajú slovenským poistencom.
Zrátanie dôb poistenia: občanom, pracujúcim a poisteným vo viacerých členských sa štátoch sa doby poistenia zratúvajú.
Zachovanie už nadobudnutých práv: ak má občan nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v jednom členskom štáte, tento nárok sa prenáša aj do iného členského štátu.
V reakcii na žiadosť zasadnutia Rady Európy Komisia v decembri 2001 predstavila komuniké pod názvom „Budúcnosť zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších: zabezpečenie dostupnosti, kvality a finančnej udržateľnosti“. Komuniké navrhuje tri spoločné ciele EÚ pre zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o starších ľudí: dostupnosť, zvýšenie kvality a finančná udržateľnosť.
K týmto cieľom Komisia dospela po zhodnotení najpálčivejších problémov národných systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v časovom horizonte rokov 2000-2050 musia zvýšiť o 0,7-2,3 % HDP alebo viac, v dôsledku nestabilných rodinných štruktúr, ktoré môžu narušiť starostlivosť o starších v rodinách. Technologický pokrok prináša nesmierne výhody pre občanov, no zároveň vyvoláva otázku financovania a jeho zdroja. Z hľadiska šírenia nových informačných technológií by mali byť medicínske informácie dostupné v širšom rozsahu.
Starnutie európskej populácie vyvoláva množstvo dôležitých otázok, napríklad zvládanie hospodárskych dopadov starnutia; prispôsobenie sa starnutiu populácie a úbytku pracovnej sily; zabezpečenie zodpovedajúcich a udržateľných dôchodkov; zaistenie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých; zabezpečenie finančnej životaschopnosti systémov zdravotníctva.
Spoločnosť geriatrickej medicíny Európskej únie uvítala kolektívne starnutie našej populácie ako jeden z najväčších triumfov 20. storočia. Organizácia však zároveň varuje, že je potrebné zvýšiť úsilie pri propagácii rozvoja geriatrickej medicíny. Geriatrická medicína napríklad nie je zastúpená v troch členských krajinách EÚ a väčšina študentov medicíny v Únii počas štúdia neprichádza do styku s geriatrickou medicínou. Spoločnosť geriatrickej medicíny navrhuje vytvorenie oddelenia geriatrickej medicíny v každej všeobecnej nemocnici v EÚ a podporila by zriadenie katedry geriatrickej medicíny na každej lekárskej fakulte v Únii.
Európske fórum pre dobrú medicínsku prax (EFGCP) varovalo zodpovedné osobnosti v EÚ, aby sa dobre pripravili na nadchádzajúce dramatické demografické zmeny, a predišli tak „zvyšujúcej sa zraniteľnosti a opustenosti starších ľudí“. Geriatrická populácia má zvýšené medicínske nároky a špecifické potreby spôsobu predpisovania a dávkovania liekov. EFGCP odporúča vypracovanie nových etických a regulačných usmernení pre klinický výskum u starších osôb. Pre rozvoj liekov, ktoré budú napĺňať potreby starnúcej populácie, sú potrebné adekvátne stimuly výskumu, financovaného zo súkromných i verejných zdrojov.
Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) tvrdí, že hoci sú Európania presvedčení o tom, že kvalitu ich života by najviac zlepšil dobrý zdravotný stav, existuje zásadný rozpor medzi legitímnym očakávaním Európanov viesť dlhší a produktívnejší život a pripravenosťou spoločnosti plniť ich súčasné a budúce zdravotné potreby. EFPIA vyzýva zodpovedné osobnosti, aby zlepšili prístup ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti vrátane inovatívnych liekov; a aby prehodnotili modely zdravotnej starostlivosti v Európe, ktoré sa (z pohľadu EFPIA) v podstate riadia skôr nákladmi než napĺňaním požiadaviek starnúcej populácie, čo sa týka najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Medzinárodné centrum dlhovekosti so sídlom vo Veľkej Británii kritizuje skutočnosť, že podpora zdravia a kampane verejného zdravotníctva majú tendenciu zameriavať sa skôr na zmenu prístupu u mladších ľudí. Organizácia tvrdí, že „prevencia je aj pre starších“ a za hlavné faktory zdravšieho starnutia považuje zdravú životosprávu, nefajčenie, fyzickú aktivitu a umiernenú spotrebu alkoholu.
Európska platforma starších ľudí (AGE) uvádza, že „problém diskriminácie starších ľudí v zdravotníctve je potrebné riešiť. Je nutné uznať, že dobré zdravie vo vyššom veku je produktom zdravého životného štýlu a že ľudia všetkých vekových skupín by mali mať prístup k zdravotnému poradenstvu a preventívnym službám. Starší ľudia by navyše mali mať adekvátny prístup aj k operáciám a liečbe, a aj v situáciách, kedy vyžadujú intenzívnu podporu, ako napríklad domácu alebo ošetrovateľskú starostlivosť, by sa k nim malo pristupovať ako k jedincom s vlastnou dôstojnosťou a citlivosťou.“
Európske problémy samozrejme nachádzajú svoj odraz aj na Slovensku. Slovenská spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí, integráciu väčšieho množstva cudzincov (často z kultúrne veľmi rozdielnych pomerov), zvýšené napätie v medzigeneračných vzťahoch. Na zvládnutie situácie budú potrebné nové prístupy v populačnej, rodinnej, sociálnej, hospodárskej a migračnej politike. Treba včas prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť očakávané nepriaznivé dopady na spoločnosť a obyvateľstvo. Účinnosť populačných opatrení je záležitosť dlhodobá. S ich uskutočňovaním treba preto začať s časovým predstihom. Navyše všetky opatrenia treba pripraviť a realizovať s jasným zámerom a vo vzájomnom prepojení."


Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Fakulta verejného zdravotníctva SZU