Rómsky asistent a spolupráca v komunite

h. doc. MUDr. Štefánia Moricová, Csc., RNDr. Miroslava Raučinová

Pracovisko: Katedra komunitnej medicíny FVZ SZU

Rómsky asistent pochádza z rovnakého kultúrneho kruhu ako celá komunita. Jeho význam spočíva v ovplyvňovaní rómskych klientov v ich prirodzenom prostredí s ohľadom na ich kultúru a potreby. Svojou prirodzenou autoritou má predpoklady ovplyvniť rómsku komunitu v oblasti dodržiavania osobných hygienických zásad, hygieny bývania, životného prostredia, stravovacích a kultúrnych návykov. Aby rómsky asistent mohol výchovne pôsobiť na svojich klientov, musí poznať a byť si vedomý odlišnosti rómskeho etnika od majoritnej spoločnosti. Poznanie týchto špecifík je nutnou podmienkou úspešnej práce v rómskych komunitách.

Rómovia sú považovaní za celoeurópsku špecifickú neteritoriálnu menšinu. Jej špecifickosť je odrazom odlišnej histórie, vyhladzovacích praktík 2.svetovej vojny, asimilačných programov v období komunizmu, ako aj pozostatkom nesystémových a povrchných prístupov v postkomunistickom období (1). Rómske etnikum predstavuje špecifický spoločenský problém sformovaný odlišnosťami životného štýlu, kultúrno-historickými, psychosociálnymi a ekonomickými faktormi.

Kultúrne odlišnosti rómskeho etnika sa prejavujú najmä:

v odlišnom jazyku, reči a jazykového vývinu

v odlišných vlastnostiach prejavujúcich sa v hudobných a pohybových prejavoch (tanec), v temperamente, a v obliekaní sa.

v nízkom národnostnom povedomí, ktoré je zapríčinené nízkou vzdelanostnou a kultúrnou úrovňou

zníženou informovanosťou vyplývajúcou z kultúrnej a sociálnej izolovanosti  mnohých osád

odlišnej kvalite plnenia funkcie rodinnej výchovy, oproti bežnej populácii

odlišným systémov spoločenských hodnôt

nízkym právnym povedomím

nízkou kultúrou bývania, zvýšená chorobnosť, časté zdravotné a psychické postihnutie

odlišnosti stravovacích návykov

zvýšená konzumácia alkoholických nápojov

život rómskych rodín je v sociálnom a morálne zdevastovanom prostredí na hranici ľudskej dôstojnosti

rodiny sa združujú v kolóniách osadách, aby zostali spolu

zlé sociálne, ekonomické podmienky spôsobujú v rómskych rodinách žijúcich v osadách vysoký stupeň kriminality

u týchto rodín sa prejavuje vysoký stupeň nezamestnanosti a invalidita živiteľov rodiny

v poslednom čase dochádza k migrácii rómskych rodín do zahraničia za vidinou lepšieho života (2)

Presný počet Rómov nie je známy. Vo svete žije približne 12 miliónov, v Európe asi 5 miliónov. Podľa posledných odhadov na Slovensku je v súčasnosti zhruba 400 000 Rómov, čo predstavuje približne 7 % z celkového počtu obyvateľov. Približne ¼ slovenských Rómov žije vo východoslovenskom regióne. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie v Európe (1).

Na základe spoločenskej integrácie  rozlišujeme tri základné skupiny Rómov:

plne integrovaní (asi 20%) prebrali zvyky majority. Táto skupina sa snaží o plnú spoločenskú emancipáciu a zvýšenie prestíže tak, ako to ich životu, práci a mysleniu zodpovedá.

čiastočne integrovaní (asi 50%) žijú v menšej izolácii a vzájomné pôsobenie medzi rómskou a nerómskou populáciou je intenzívnejšie. Na jednej strane u nich dochádza k narušeniu tradičných vzťahov k tradičnému rómskemu prostrediu, na strane druhej nové vzťahy k nerómskemu  okoliu neboli naviazané a neboli plne prevzaté a osvojené spoločenské normy majority.

neintegrovaní (asi 30%) bývajú v izolovaných zdravotne a sociálne rizikových lokalitách – osadách, oddelene od nerómskej populácie. Nepracujú, deti pravidelne nenavštevujú základné školy, je u nich typická nízka ašpiračná úroveň a rozšírený analfabetizmus, páchajú trestnú činnosť.

Najvyššiu hodnotu v rómskej komunite má rodina. Tradičná rómska rodina je mnohodetná a viacgeneračná. Vyznačuje sa charakteristickými znakmi, ktoré sa často podpisujú na jej problémoch. Ide predovšetkým o nasledovné:

nízky vek na začiatku života v partnerskom zväzku a nízky vek žien pri pôrode

značný podiel detí

menší podiel ľudí v produktívnom veku

viacčlenné domácnosti

vyšší podiel úplným rodín s deťmi do 15 rokov

spoločné bývanie niekoľkých generácií pokrvných príbuzných a spoločné hospodárenie (2)

Zdravotný stav Rómskej populácie je nepriaznivejší ako u ostatnej populácie. Stredná dĺžka života (očakávaná doba dožitia) je podľa demografických odhadov výrazne kratšia ako u ostatného obyvateľstva (u nás je rozdiel 7,5 roka u mužov a 6,6 roka u žien v neprospech Rómov).

Za hlavné faktory ovplyvňujúce zdravotný stav Rómov v osadách sú považované najmä:

nižšia vzdelanosť, spôsobujúca nedostatočnú úroveň zdravotného uvedomenia

nízka úroveň osobnej i komunálnej hygieny

nízky štandard bývania

rizikové znečistené a zdevastované životné prostredie

nezdravé stravovacie návyky a výživa

zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a fajčenia aj počas gravidity

rozrastajúca sa závislosť na  drogách

S nevhodnými životnými podmienkami súvisí zníženie imunity a zvýšenie náchylnosti na infekčné choroby. V rómskej populácii bol zaznamenaný najčastejšie výskyt týchto ochorení: infekčná hepatitída A, infekčná hepatitída B, dyzentéria, svrab, vši, salmonelóza, enteritídy, syfilis, invazívne meningokokove infekcie, tuberkulóza najmä u detí (až 72,2 % z celkového výskytu detskej tuberkulózy). K výskytu a ďalšiemu šíreniu prenosných chorôb prispieva okrem nevhodných  podmienok aj nezodpovedný prístup rómskych rodičov k očkovaniu svojich detí.

Úmrtnosť na neinfekčné ochorenia je u Rómov až 4-razy vyššia v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom. Rómska populácia je vysoko riziková pre kardiovaskulárne choroby a metabolický syndróm. Z výsledkov štúdie, ktorá skúmala zdravotný stav rómskych obyvateľov vyplýva, že najväčšie percentuálne zastúpenie mali tieto choroby: choroby kĺbov a svalov, ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, choroby tráviaceho traktu (vredová choroba žalúdka), cukrovka, respiračné choroby, nádorové ochorenia, duševná zaostalosť a mentálna retardácia (3).

Na vzniku neinfekčných ochorení sa podieľa aj zlá životospráva a výživa. Nutričný režim rómskeho etnika je odlišný od majoritnej populácie. Zistila sa vysoká spotreba tučného mäsa, údenín, bravčovej masti (pre ich cenovú výhodnosť), sladkých malinoviek, piva, alkoholu i cigariet a na druhej strane nízka spotrebu celozrných výrobkov, mlieka, zeleniny i ovocia. Pre Rómov na západnom Slovensku je typický vyšší výskyt nadváhy a obezity. Zistili sa aj nižšie hladiny anti-oxidatívnych vitamínov (vitamín C, beta karotén). V rómskej populácii bola zistená aj vysoká spotreba alkoholických nápojov, fajčenie u rómskeho etnika je vysoké, už v pomerne nízkom veku.

Geneticky podmienené ochorenia sú tiež časté, napr. kongenitálny glaukóm (zelený očný zákal, súhrn príznakov spojených so zvýšeným vnútroočného tlaku),  autozomálne dominantné polycystické ochorenie obličiek.

V detskej populácii bol zaznamenaný vyšší výskyt infekčných chorôb, poranení, otráv a popálenín, súvisiacich s faktormi vonkajšieho prostredia,  taktiež riziko SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat) je zvýšené. Častejšie sú predčasné pôrody s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Dojčenská úmrtnosť je zhruba 1,8 násobná v porovnaní s hodnotou v SR a 2,2 násobná, ak berieme do úvahy len neintegrovanú časť etnika.

Reprodukčné správanie je iné ako u majoritnej populácie. Plodnosť Rómiek je asi 2,5 násobne vyššia ako nerómskej populácie. Priemerný vek pri prvom pôrode je u rómskych matiek nižší (21,1 rokov; v osadách 19,6 rokov) ako u nerómskej populácie (24,6 rokov); podiel detí narodených mimo manželstva je dlhodobo vysoký. Pri pôrodoch sa častejšie vyskytuje hypotrofia, nedostatočná výživa plodu a predčasný pôrod. Gravidné ženy nenavštevujú prenatálne poradne.

Z definovaných problémov a špecifík rómskeho etnika vyplývajú pre rómskeho asistenta následné úlohy. Povinnosťou Rómskeho asistenta je pribežne sa vzdelávať, a to v oblasti hygieny, prevencie chorôb, význame správnej životosprávy, osobitostí pri užívaní liekov, poskytovaní základnej prvej pomoci, starostlivosti o chorých v domácnosti, vykonávaní základnej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie. Mal by disponovať základnými vedomosťami z oblasti komunikácie a zásadami etiky a morálky (4).

Rómsky asistent by mal mať teoretické poznatky a zručnosti pre:

systematické a cieľavedomé ovplyvňovanie zdravotného povedomia

presadzovanie zdravého životného štýlu t.j. správanie udržujúce a podporujúce zdravie

vytváranie a udržiavanie sebestačnosti klienta rozvíjaním jeho spoločenských   a pracovných návykov

ovplyvňovanie individuálnych záujmov na upevňovanie fyzickej kondície klientov v starostlivosti o zdravie

zručnosti pri uskutočňovaní sociálnych aktivít, asistencie pri terapii klientov

podporovanie záujmu rodičov o zdravie svojich detí

ovplyvňovanie  pohľadu jednotlivca na vlastne zdravie

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva je dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim zdravie populácie. Preto pozdvihnutie Rómov musí predovšetkým vyjsť so zlepšenia úrovne ich vzdelania, idúcej ruka v ruke so zlepšením ich zdravotnej situácie. Zvýšenie úrovne poznania prinesie vyššiu zodpovednosť za svoje zdravie.

Rómovia nemôžu byť pri riešení tejto problematiky len objektom pôsobenia, musia sami spolupracovať, iniciovať a realizovať zmeny v prístupe k normám, úlohám, cieľom, ktoré pred nich stavia spoločnosť.

Použitá literatúra:

BERTKOVÁ, I., PETRÁŠOVÁ, D.: Chorobnosť ako jeden z ukazovateľov zdravotného stavu rómskej populácie. Slovenský lekár, 14, 2004, č.11-12,     s. 332-334.

VANKOVÁ, K.: Cez históriu k podstate rómskej identity. In: Cesty k zvyšovaniu socializácie rómskeho etnika. Prešov: Pedagogická fakulta, 2005, s. 230.

NESVADBOVÁ, L., RUTSCH, J., KROUPA, A., SOJKA, S.: The state of health of the Romany population in the Czech republic. Cent. Eur. J. publ. Health, 8, 2000, s. 141-149.     

WICZMÁNDYOVÁ, D., MAGUROVÁ, D.: Komunitné ošetrovateľstvo zamerané na rómsku populáciu. REVUE ošetrovateľstva a laboratórnych metodík, 10, 2004, č.3, s. 109-111.

Adresa autora:

Slovenská zdravotnícka univerzita

Limbová 14, Bratislava