Metodika zdravotnej výchovy u romskych tehotných žien

PhDr. S. Žultáková, V. Lazorčák
(Katedra pôrodnej asistencie, Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove
Vedúci katedry: Mgr. Silvia Žultáková)

Súhrn
Zdravotná výchova je výchova k zdravému životnému štýlu. Potreba byť zdravým patrí medzi základné podmienky života človeka. Zdravie nie je trvalý stav, preto je veľmi dôležité sa o svoje zdravie starať Dôležité je to najmä v období tehotenstva. U rómskej tehotnej ženy je potrebné zistiť jej postoj k zdraviu a v tomto postoji ju buď upevňovať, alebo ho zmeniť. Predpokladom fyziologického priebehu tehotenstva je, aby rómska žena bola na tehotenstvo psychicky a fyzicky dobre pripravená, čo môže dosiahnuť len dostatočnou výchovou k zdraviu ( zdravotnou výchovou ) a pravidelnými návštevami poradne. Je potrebné, aby sa rómske ženy naučili starať sa o seba počas tehotenstva aj mimo neho, aby tak predišli poškodeniu vlastného zdravia, ale hlavne ohrozeniu svojho ešte nenarodeného dieťaťa. Navrhovaný plán zdravotnej výchovy u rómskych žien by mal jednoduchým spôsobom a účelne eliminovať rizikové faktory, ktoré práve počas tehotenstva ovplyvňujú jeho priebeh.

Kľúčové slová:
zdravotná výchova, metodika zdravotnej výchovy, rómska tehotná žena, plán zdravotnej výchovy

Výchova k zdraviu je založená na podpore pozitívnych a odstraňovaní negatívnych faktorov zo života tehotných rómskych žien. Slúži k vyššiemu zdravotnému uvedomeniu rómskych žien a tým k ich samotnej starostlivosti o svoje zdravie. Je východiskovým prvkom k zdraviu a všetkých aktivít zameraných na udržanie a upevnenie zdravia. Hegyi et al.( 2004 ) uvádza, že „výchova k zdraviu je komplexný pojem, charakterizovaný v prvom rade danosťami interdisciplinárneho medicínskeho odboru, ale zároveň akceptujúcim rovinu medicínsko-andragogicko-pedagogickú, ako aj rovinu výchovno-vzdelávacej osvetovej činnosti, zameranej na aktívny postoj k zdraviu, zvyšovanie zdravotného uvedomenia a zdravotných poznatkov, rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob života a tvorbu zdravého životného prostredia s cieľom zvyšovať kvalitu života“ ( Hegyi, L., Takáčová, Z., Brukkerová, D., 2004 ).
Výchova rómskych tehotných žien je nevyhnutná vzhľadom na zaostalosť rómskej populácie. Je potrebné im poskytnúť dôležité informácie o spôsobe prevencie. Prevenciou sa dajú rizikové faktory, ktoré pôsobia na tehotné rómske ženy identifikovať a následne eliminovať.
Na to, aby sme tieto rizikové faktory eliminovali, je potrebné zmeniť ich spôsob života, odstrániť ich škodlivé návyky a dosiahnuť, aby v období tehotenstva navštevovali gynekológa. Je známe, že prostredie, v ktorom človek žije, ho ovplyvňuje, preto je nevyhnutné, aby naša výchova prenikla do každej oblasti ich života. Výchovu rómskych žien musíme rozvíjať, aby ovplyvňovala všetky negatívne vplyvy pôsobiace na tehotenstvo. Dôvody, prečo je potrebné rozvíjať výchovu, sú jednoznačné. Čečetková (2003)uvádza problémy, ktoré charakterizujú súčasný zdravotný stav rómskej populácie:
- chorobnosť Rómov je 4-krát vyššia ako chorobnosť majoritnej populácie.
- Rómovia nemajú prístup k lekárskej zdravotnej starostlivosti
- nízke zdravotné a hygienické povedomie u Rómov
- negatívne prejavy Rómov k očkovaniu a zdravotnej prevencii
- chýbanie podrobných štatistických údajov o zdravotnom stave Rómov ( Čečetková M., 2003).
Tieto problémy sa vzťahujú aj na problematiku, ktorá je predmetom nášho záujmu a skúmania. Je potrebné, aby rómske ženy zmenili spôsob svojho správania a pohľad na svet. U rómskych žien je výchova sústavný, dlhodobý a náročný proces. Osvojenie vedomostí, ktoré je u nich veľmi dôležité sa vypestuje iba pravidelným, opakovaním výchovy a vzdelávania. Rómske ženy sú skupinou, pre ktorú je výchova nevyhnutnou súčasťou ich života.
Zameranie výchovy k zdraviu u rómskych tehotných žien:
- zákonitosti vzniku a vývoja života
- získanie zodpovednosti v oblasti sexuálnych vzťahov v tehotenstve
- zodpovedný prístup k ochrane svojho zdravia v tehotenstve
- pestovanie zručnosti pri uplatňovaní hygienických návykov v tehotenstve
- osvojenie si správnych stravovacích návykov v tehotenstve.
Princíp výberu účastníčok cieleného zdravotnovýchovného pôsobenia je zameraný na rómske ženy tehotné:
- v prvej polovici tehotenstva
- ktoré pochádzajú z väčšej komunity rómskeho osídlenia na vidieku
- prvorodičky alebo tie, ktoré rodili čo najmenej
- ochotné sa vzdelávať a spolupracovať.

Pre výchovu je veľmi dôležité, aby sa určil správny výchovno-vzdelávací cieľ. Môže sa stanoviť najprv dlhodobejší cieľ a v rámci jeho dosahovania formulovať čiastkové ciele, ktoré by po splnení boli pozorovateľné v podobe určitej zmeny v živote rómskych žien. Výchovný cieľ možno realizovať na základe správneho metodického postupu. Pri výchove sa musí spájať teória s praxou. Výchovné plány pre výchovu zostavuje vychovávateľ. Obsah výučby je daný cieľom. Plánovanie tém vzdelávania z jednotlivých zložiek výchovy by nemali byť od seba izolované, vzájomne by sa mali prelínať a dopĺňať. Všetky výchovné zložky sa snažíme realizovať v súlade s možnosťami a osobitosťami rómskych žien tak, aby danú problematiku pochopili a vedomosti úspešne uplatnili v živote. Pre správnu výchovu je potrebné zabezpečiť priestor, čas a prostriedky. Vzhľadom na to, že rómske ženy zdravotnícku pomoc nevyhľadávajú, by mala výchova prebiehať v ich prirodzenom sociálnom prostredí, čiže v rómskych osadách.
Má to aj svoje výhody, pretože vychovávateľ má možnosť v ich prostredí určiť rizikové faktory spôsobu života rómskych žien, ktoré nepriaznivo pôsobia na ich zdravie a tehotenstva. Na uskutočnenie výchovy je potrebné využívať učebné pomôcky, ktoré môžu urýchliť a podporiť proces učenia. Učebné pomôcky umožňujú, že rómske ženy sa môžu k materiálom opakovane vracať. Prostredníctvom nich si môžu úroveň svojich vedomostí nadobudnutých počas výchovy overiť, prípadne doplniť. Touto učebnou pomôckou môže byť napríklad brožúra. Rómskym ženám je potrebné poskytnúť dostatok času na upevnenie vedomosti. Výchovný proces musí byť prispôsobený možnostiam rómskym žien, primeraný veku, vzdelanosti, kultúrnej a sociálnej úrovni. V dôsledne realizovanej výchove musí byť zásada plánovitosti a sústavnosti. Dôležité je zamerať sa na želateľnú zmenu. Výchova sa uskutočňuje metódou hovoreného slova. Výchovné pôsobenie slovom je veľmi účinné a výhodne. Sprostredkuje možnosť prispôsobiť sa potrebám jednotlivca ( Závodná, V., 2002 ).
Výchova rómskych žien je realizovaná vzhľadom na ich odlišnosť. Podávanie informácii musí byť pomalé a zrozumiteľné, prispôsobené ich úrovni vzdelania. Vhodné je jednotlivé témy výchovy s rómskymi ženami diskutovať, aby vznikla spätná väzba. Vo výchovných plánoch má významnú úlohu rodina. Je dôležité, aby boli s potrebou výchovy ženy v tehotenstve oboznámení a aby ich v tom podporovali. Rómske ženy sú nedôverčivé a utiahnuté, preto je nutné počítať s tým, že na začiatku s nami spolupracovať nebudú. V prvom rade musíme navodiť dobrú atmosféru a zvýšený individuálny prístup, ktorým dosiahneme záujem pre spoluprácu. Dôležitá je aj formulácia slov. Vhodné slová vyvolajú v rómskej žene dôveru k vychovávateľovi a dodajú jej povzbudenie k lepšiemu zvládnutiu situácie. Pri prvom kontakte preto pozitívne a dôveryhodne zapôsobí predstavenie sa rómskym ženám v ich jazyku. Je potrebné dosiahnuť, aby rómske ženy mali záujem sa o seba postarať sami.
Vzťah rómskych žien s vychovávateľom založený na dôvere pôsobí ako najlepší prostriedok motivácie a ochoty rómskych žien spolupracovať a uplatňovať požiadavky vychovávateľa v každodennom živote. Osobné vzťahy však musia byť podľa možnosti rovnomerné k všetkým rómskym ženám. Vychovávateľ nesmie uprednostňovať niektoré rómske ženy na úkor iných podľa sympatie. To by mohlo narušiť úspech výchovného úsilia. Vážnym narušením výchovnej práce je aj nedostatočná plynulosť, často súvisiaca so striedaním výchovných osôb. Nie je to vhodné vstupovať do už vytvorených vzťahov osobe, ktorá sa bude podieľať na výchove k zdraviu v jej priebehu. Výchova môže byť individuálna alebo skupinová, podľa toho, akú formu si vychovávateľ zvolí.
Rómske ženy je najlepšie vychovávať v skupinách, pretože sa navzájom povzbudzujú, zároveň je väčší predpoklad spolupráce. Pri výchove musí vychovávateľ vychádzať zo schopnosti rómskej ženy učiť sa. Musí vedieť rozlišovať výchovné metódy, pretože rôzna výchovná metóda môže vyvolať rozdielnu reakciu. V rámci skupinovej výchovy by mal zabezpečiť vo svojej skupine maximálnu individuálnu starostlivosť o každú rómsku ženu. Individuálna výchova rómskych žien v rámci skupinovej výchovy je veľmi náročná úloha. Vyžaduje si sústavnú pozornosť vychovávateľa na všetky rómske ženy a častejšie sa venovať tým ženám, ktoré sú zaostalé, maloleté alebo z iných príčin vyžadujú individuálnu starostlivosť. Správne zvládanie individuálnej a kolektívnej výchovy je nevyhnutnou podmienkou úspešnej výchovy. Pri skupinovej výchove rómskych žien je nutné učiť sa lepšie porozumieť každej rómskej žene. Poznávať a chápať spôsob ich života. Nepodceňovať a ani nepreceňovať ich vedomostné možnosti. U rómskych žien sa nemôžeme uspokojiť s tým, že u nich prebehol celý pripravovaný výchovný proces. Dôležitá je ich neustála výchova a opakovanie potrebných informácií.
Nemožno hovoriť o efektívnej výchove, ak nevidíme jej výsledky v správnej starostlivosti rómskych žien o svoje zdravie a pokojnom priebehu ich tehotenstva.
Výchovu rómskych žien by mala vykonávať jedna osoba, a to žena, lebo k žene si Rómky vytvoria väčšiu dôveru. Žena ženu skôr pochopí, nech je jej situácia akákoľvek, má ľudskejší prístup. Získanie dôvery a spolupráce rómskych žien je veľmi pomalé, no ak si k niekomu vytvoria dôverný vzťah a nechajú ho vstúpiť medzi seba s iným človekom spolupracovať nebudú. Osoba, ktorá chce túto prácu vykonávať si preto musí uvedomiť, že výchova rómskych žien je dlhodobá záležitosť. Práca s rómskymi ženami si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, obetavosti, pracovné úsilie a odbornú vyspelosť. Aby bol vychovávateľ úspešný musí byť s rómskou problematikou dostatočne oboznámený a musí mať snahu rómskym ženám porozumieť. Nutnou vlastnosťou vychovávateľa musí byť schopnosť vžiť sa do problematiky rómskej ženy, pochopiť ju a dať jej najavo, že mu záleží na jej dobre. Vytvorí sa tak lepšia spolupráca a výchova bude efektívnejšia. Je to jeden z predpokladov úspechu pri výchove k zdraviu. Vychovávateľ slúži ako zdroj informácii, preto musí byť dostatočne vzdelaný. Musí mať poznatky zo zdravotníctva, sociálnej ekonómie, komunitného ošetrovateľstva. a pedagogiky. Predpokladom úspešnej činnosti sú však nie len dobré odborné vedomosti vychovávateľa, ale najmä jeho umenie pedagogicky pôsobiť. Výchova sa realizuje formou rozhovoru, preto je potrebné, aby sa vychovávateľ s rómskymi ženami vedel dorozumieť. Mal by ovládať čiastočne základy rómskeho jazyka. Vychovávateľom rómskych žien by mal byť starší zdravotnícky pracovník alebo pôrodná asistentka, ktorá by na túto terénnu a veľmi náročnú prácu mala predpoklady. Vyhľadávala a evidovala by tehotné rómske ženy, ktoré by následne vychovávala k zdravému životnému štýlu prostredníctvom plánu zdravotnej výchovy.
Plán zdravotnej výchovy u rómskych tehotných žien sme vytvorili na základe podmienok, aké rómske ženy majú, včítane východiska pri všeobecnom posúdení ich mentálnej úrovne a predpokladajúc nízku vedomostnú úroveň o priebehu tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Pri zostavovaní tohto plánu sme postupovali v zmysle krokov ošetrovateľského a edukačného procesu podľa Kozierovej et al. ( Kozierová, B., Erbová, G., Olivierová, R., 1995 ). Ako hlavnú metódu pre získanie vstupných informácií sme zvolili vstupný rozhovor, ktorého cieľom bolo zistiť rozsah poznatkov o tehotenstve, životospráve v tehotenstve, pôrode a šestonedelí. Otázky v rozhovore boli jednoduché, aby im rómske ženy mohli porozumieť. V rámci posúdenia sme sa zamerali na dve základné skutočnosti – zistenie dôležitých údajov o tehotných ženách a určenie potreby získavania vedomostí.
Na základe predpokladaných odpovedí sme vytvorili nasledujúce potreby edukácie:
- nedostatok vedomostí o procese oplodnenia, tehotenstve a jeho priebehu
- nedostatok vedomostí o životospráve a hygiene počas tehotenstva
- nedostatok vedomostí o výžive v tehotenstve
- nedostatok vedomostí o preventívnej zdravotnej starostlivosti o tehotné ženy
- nedostatok vedomostí o priebehu pôrodu a šestonedelia
Nami zostavený plán ( Tab 1 ) má presnú štruktúru, ktorá pomôže vychovávateľovi vo veľmi jednoduchej forme podať informácie a prostredníctvom tohto plánu dokáže identifikovať prípadné ďalšie oblasti, ktoré bude potrebné riešiť.

Tabuľka 1 Návrh plánu jednej výchovnej jednotky
 

Zdravotno-výchovný program je zameraný na poskytnutie základných informácií tehotných rómskych žien o správnom životnom štýle v období tehotenstva vzhľadom na ich nedostatočnú uvedomelosť a starostlivosť o svoje zdravie počas tehotenstva. Sme presvedčení, že výchovou k zdraviu sa dá predchádzať rôznym poruchám zdravotného stavu a správnou metódou docieliť pozitívny postoj v starostlivosti o zdravie jedinca a teda aj rómskej tehotnej ženy a komunity.

Literatúra

1. HEGYI, L., TAKÁČOVÁ, Z., BRUKKEROVÁ, D.: Výchova k zdraviu a podpora zdravia. Bratislava: SZU, zdravotnícke vydavateľstvo HERBA. 2004. 149 s. ISBN 80-89171-20-6
2. KOZIEROVÁ, B., ERBOVÁ, G., OLIVIEROVÁ, R.: Ošetrovateľstvo I. 1. vyd. Martin: Osveta. 1995. 836 s. ISBN 80-217-0528-0
3. ZÁVODNÁ, V.: Pedagogika v ošetrovateľstve. 1. vyd. Martin: Osveta, 2002. 95 s. ISBN 80-8063-108-5
4. ČEČETKOVÁ, M.. Správa – zdravie Rómov. 2003. [citované 2003-09-10 ]. Dostupné na internete: http:/www.vlada.gov.sk/romovia/twinning/zdravie.htm/

Adresa autora:
Mgr. S. Žultáková
Partizánska 1, 08001 Prešov
e-mail: zultak@unipo.sk