Význam medicínskeho práva vo výučbe študentov medicíny

(Z ¹Katedry medicínskeho práva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, vedúci doc. JUDr. Karol Tóth, PhD. a z ²Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Fakultnej nemocnice v Bratislave, prednosta doc. MUDr. Mirko Mego, CSc.)

Východisko: Znalosť právnych predpisov je mimoriadne významná vo všeobecnosti, avšak osobitnú dôležitosť nadobúda v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pre lekára, ktorý každodenne nakladá s hodnotou najcennejšou – s ľudským životom, niet dôležitejšej informácie, ako poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z právnych noriem. Z praxe je zrejmé, že lekári nemajú dostatočné vedomosti o právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Snažili sme sa zistiť, či tento nelichotivý stav nemá príčinu v absencii právnej prípravy študentov v pregraduálnej výchove.

Súbor a metódy: Uskutočnili sme dotazníkový prieskum na vzorke 282 poslucháčov 1. – 5. ročníka študijného odboru všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Výsledky: Z výsledku prieskumu vyplynulo, že poslucháči sa v priebehu štúdia oboznamujú s medicínskymi právnymi normami, avšak toto oboznamovanie je nesystematické a roztrieštené medzi celý rad študijných predmetov.

Záver: Zistené skutočnosti si uvedomujú aj sami poslucháči, ktorí by privítali samostatný predmet zameraný na medicínske právo.

K ľ ú č o v é s l o v á : medicínske právo – právna zodpovednosť – poslucháči medicíny – pregraduálna výučba.

Background: The knowledge of legal regulations is of general significance, while in the area of health care delivery it is of particular importance. The most important information for doctors who are in everyday contact with the most precious value – human life, is to be acquainted with doctors´ rights and duties ensuing from legal norms. The practice shows doctors have insufficient knowledge on legal regulations amending health care delivery. The authors attempted to find out whether this unfavourable situation results from inadequate undergraduate education.

Respondents and methods: A questionnaire inquiry was made on a sample of 282 students of 1. – 5. year of general medicine at Comenius University Medical Faculty in Bratislava.

Results: The results of the inquiry disclosed that although during their study the students get information on medical legal norms, this information is nonsystematic and scattered among numerous study subjects.

Conclusion: The data revealed are being recognized by the students themselves . The students prefer an independent subject focused on medical law.

K e y w o r d s : medical law – legal responsibility – medical students – undergraduate education.

Fungovanie a súdržnosť ľudskej spoločnosti zabezpečuje celý rad normatívnych systémov, ktoré majú schopnosť ovplyvňovať správanie jednotlivcov. Takýmito normatívnymi systémami sú náboženstvo, morálka, zásady slušnosti, obyčaje, zvyky, technické normy a predovšetkým právo. Právo, ako horizontálne a vertikálne usporiadaný systém právnych noriem, ktorých dodržiavanie vynucuje štát svojou autoritou, je z vymenovaných normatívnych systémov jednoznačne najdôležitejším. Základom každého právneho poriadku je zásada formálnej publikácie právnych noriem. Podstatou formálnej publikácie je to, že sa verejnosti poskytne možnosť oboznámiť sa so znením právnych noriem prostredníctvom oficiálnej zbierky zákonov štátu. Na druhej strane, štát po formálnom zverejnení právnej normy v oficiálnej zbierke, vyžaduje jej bezvýhradné dodržiavanie.

V Slovenskej republike formálnu publikáciu právnych noriem upravuje zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Mimoriadne významný je jeho § 2, v ktorom sa uvádza : „O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.“ Toto ustanovenie zákona možno voľne vyjadriť výrokom „Neznalosť zákona neospravedlňuje.“

Znalosť právnych predpisov je mimoriadne významná vo všeobecnosti, avšak osobitnú dôležitosť nadobúda v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti (1). Pre lekára, ktorý každodenne nakladá s hodnotou najcennejšou – s ľudským životom, niet dôležitejšej informácie, ako poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z právnych noriem. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – či už je ním lekár alebo zdravotnícke zariadenie - by sa vo vlastnom záujme mal oboznámiť s príslušnými právnymi normami. Nemožno sa totiž spoliehať na to, že vo väčšine prípadov sú právne normy zhodné so zásadami slušnosti, morálkou či ostatnými neprávnymi normatívnymi systémami.

Na tému znalosti práva lekármi či poslucháčmi medicíny existuje viacero prác, ktoré došli ku zhodnému a nelichotivému záveru. Tým bola alarmujúca absencia základného právneho vedomia u lekárov (2) (3). V snahe nájsť príčiny tohto nepriaznivého stavu sme vykonali dotazníkový prieskum medzi poslucháčmi študijného smeru všeobecné lekárstvo Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK). LF UK je najväčšou lekárskou fakultou v Slovenskej republike a v študijnom odbore všeobecné lekárstvo má zo všetkých študijných odborov najväčší počet poslucháčov, preto sme sa domnievali, že prieskum bude dostatočne reprezentatívny. V školskom roku 2002/2003 mala LF UK 1931 poslucháčov, najviac z nich - l612 v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, zvyšok v odboroch stomatológia, verejné zdravotníctvo a ošetrovateľstvo. Štruktúra poslucháčov LF UK je detailne uvedená v tabuľke č. 1. Predmetom nášho dotazníkového prieskumu bolo zisťovanie, či boli poslucháči medicíny v priebehu ich doterajšieho štúdia oboznámení s medicínskymi právnymi normami. Na LF UK doteraz neexistuje samostatný povinný predmet, ktorý by bol cielene zameraný na komplexné a systematické oboznamovanie poslucháčov s právnou problematikou. V priebehu svojho šesťročného štúdia sa však poslucháči vo viacerých predmetoch oboznámia s mnohými čiastkovými právnymi úpravami, dôležitými pre ten-ktorý študijný predmet. Poslucháč sa takýmto v podstate príležitostným spôsobom oboznámi napríklad pri výučbe chirurgie s povinnosťou oznámiť každé strelné poranenie polícii, prípadne pri výučbe psychiatrie sa dozvie, aký je zákonom predpísaný postup pri nútenej hospitalizácii pacienta nebezpečného sebe alebo svojmu okoliu. Určitý pokrok nastal až v poslednej dobe, keď sa v rámci výučby predmetu sociálne lekárstvo začala venovať väčšia pozornosť medicínskemu právu.

Práve naznačený živelný a vo svojej podstate nesystematický prístup k právnej problematike bol dôvodom, pre ktorý sme sa zaujímali, aký je postoj študentov medicíny k právu vo všeobecnosti a ku potrebe znalosti právnych noriem. Prieskum sme realizovali vo forme dotazníka, ktorý sme nechali vyplniť počas seminárov alebo praktických cvičení celkom 282 poslucháčom 1. – 5. ročníka študijného odboru všeobecné lekárstvo. Študentov 6. ročníka sme do prieskumu nezapojili z dvoch dôvodov:

· obmedzená možnosť kontaktu s poslucháčmi - v 6. ročníku prebiehajú štátne skúšky,

· výučba je obmedzená len na štátnicové predmety (chirurgia, pediatria, gynekológia a interná medicína), ktoré vyučujú tí istí pedagógovia na tých istých klinikách ako v nižších ročníkoch.

Z uvedeného dôvodu sme pokladali za veľmi málo pravdepodobné, že by u poslucháčov 6. ročníka došlo k významnejšiemu oboznámeniu s právnymi normami.

Štruktúra poslucháčov, ktorý sa zúčastnili na prieskume je uvedená v tabuľke č. 2. Z celkového počtu 282 respondentov bolo 90 mužov (31, 91 %) a 192 žien (68,09 %). Dotazník pozostával z troch častí. Vo všeobecnej časti dotazníka sme otázky zamerali na zistenie, či poslucháči považujú znalosť predpisov o zdravotnej starostlivosti pre lekára za potrebnú a či boli v priebehu doterajšieho štúdia oboznámení s právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Druhá časť dotazníka bola zameraná na zistenie, na ktorých predmetoch sa respondenti s právnymi normami oboznamovali a či boli spokojní s poskytnutým rozsahom oboznámenia. Tiež sme sa snažili zistiť, či respondentov oboznamoval s právom lekár, právnik alebo iná osoba. Respondenti sa tiež mali možnosť vyjadriť, či vnímajú oboznámenie s právnymi normami ako prínos. V poslednej časti dotazníka mali respondenti uviesť, či na LF UK existuje predmet, ktorý by sa špecificky zameriaval na oboznamovanie s právom, a ak taký existuje, o ktorý predmet ide. Poslednou otázkou sme zisťovali záujem o prípadný samostatný predmet zameraný na oboznamovanie poslucháčov s právnymi normami.

3. Považujete znalosť predpisov o zdravotnej starostlivosti pre lekára za potrebnú ?

4. Oboznámili Vás niekedy v priebehu vášho doterajšieho štúdia s právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ? áno [ ] nie [ ]

....................................................................................................................

6. Privítali by ste existenciu samostatného predmetu zameraného na oboznamovanie poslucháčov s právnymi normami týkajúcimi sa výkonu lekárskeho povolania ?

Tabuľka č. 1 – Štruktúra poslucháčov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ku 4. marcu 2003

Tabuľka č. 2 – Štruktúra študentov – účastníkov dotazníkového prieskumu.

Ročník	Počet študentov	Percentuálny podiel z ročníka
1.	60	19,67
2.	75	23,58
3.	50	19,08
4.	43	19,11
5.	54	22,31

Tabuľka č. 3. – Štruktúra odpovedí na otázku „Považujete znalosť predpisov o zdravotnej starostlivosti pre lekára za potrebnú ?“ podľa ročníkov.

Tabuľka č. 4. – Štruktúra odpovedí na otázku č. „Oboznámili Vás niekedy v priebehu vášho doterajšieho štúdia s právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ?“ podľa ročníkov.

Diskusia

Prvá otázka, ktorú sme poslucháčom v dotazníku položili, znela: „Považujete znalosť predpisov o zdravotnej starostlivosti pre lekára za potrebnú ?“. 270 poslucháčov (95,74 %) odpovedalo kladne, záporne odpovedalo 6 poslucháčov (2,12%). Otázku zodpovedať nevedelo 6 poslucháčov (2,12%). Štruktúra odpovedí podľa ročníkov je uvedená v tabuľke č.3

Druhá otázka dotazníka znela: „Oboznámili Vás niekedy v priebehu vášho doterajšieho štúdia s právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ?“ Kladne odpovedalo 98 poslucháčov (34,75%), záporne 182 poslucháčov (64,54%). K tejto otázke sa 2 respondenti (0,07 %) nevyjadrili. Štruktúra odpovedí podľa ročníkov je uvedená v tabuľke č. 4. Zlom v oboznamovaní sa s medicínskymi právnymi normami nastáva počas 4. ročníka štúdia. V piatom ročníku boli už všetci poslucháči s uvedenými normami zoznámení. Práve v 4. ročníku štúdia sa objavujú predmety ako Sociálne lekárstvo (povinný predmet) a Súdne lekárstvo a medicínske právo v praxi (povinne voliteľný predmet), na ktorých sa poslucháči cielene oboznamujú s právnymi normami.

Poslucháči, ktorí v dotazníku uviedli, že s právnymi normami už boli v priebehu svojho štúdia oboznámení, mali uviesť jeden alebo aj viac predmetov, v ktorých sa tak stalo. Spektrum predmetov uvádzaných poslucháčmi bolo veľmi široké. Menovite bolo uvedených 12 rozličných predmetov. Jedna pomerne kuriózna odpoveď nechtiac vystihla podstatu problému, keďže odpoveď znela „všade trochu“. Najčastejšie sa vyskytoval predmet sociálne lekárstvo (65 krát), nasledovaný medicínskou etikou (23 krát), súdnym lekárstvom (17 krát), patologickou anatómiou (5 krát), súdnym lekárstvom a medicínskym právom v praxi (4 krát), chirurgiou, psychiatriou, internou medicínou a anesteziológiou a intenzívnou medicínou (po 3 krát). Spomenuté boli tiež predmety hygiena, epidemiológia, mikrobiológia (po 2 razy) a jeden krát dokonca aj preventívna stomatológia.

Študenti dostali možnosť vyjadriť sa aj k rozsahu oboznámenia sa s právnymi normami. Na túto otázku odpovedali oproti našim predpokladom aj tí poslucháči, ktorí podľa svojho vyjadrenia neboli oboznámení s právnymi normami (u tých sme odpoveď na túto otázku nepožadovali). 19,86 % poslucháčov prejavilo spokojnosť s rozsahom oboznamovania, kým 37,59 % spokojných nebolo. 2,12 % poslucháčov sa domnievalo že informácii bolo príliš veľa a 40,43 % opýtaných sa nevyjadrilo.

Z celkového počtu 282 poslucháčov v 18,08 % prípadov bolo oboznámenie s právnymi normami sprostredkované lekárom, v 16,67 % právnikom, v 4,6 % sa na oboznamovaní podieľali lekár aj právnik. V jednom prípade sa vyskytol aj údaj, že oboznamovateľom bola sestrička, čo bol skôr prejav študentskej recesie ako seriózna odpoveď.

Ako prínos hodnotilo oboznámenie sa s medicínskymi právnymi normami 31,91 % poslucháčov, 11,34 % poslucháčov toto oboznámenie za prínos nepokladalo a 56,73 % poslucháčov na túto otázku neodpovedalo.

Ďalšia otázka, ktorú poslucháči mali zodpovedať, znela: „Existuje na LFUK predmet zameraný na oboznamovanie s právnymi normami ?“ Kladne odpovedalo 113 poslucháčov (40,07 %), záporne 138 poslucháčov (48,93 %). Odpoveď „Neviem„ uviedlo 10 poslucháčov (3,55%) a neodpovedalo 21 poslucháčov (7,45%). Tých poslucháčov, ktorí na túto otázku odpovedali kladne, sme požiadali, aby uviedli aspoň jeden študijný predmet, ktorý je podľa nich špecificky zameraný na oboznamovanie s právnymi normami. V odpovediach respondentov sa celkom 57 krát objavilo sociálne lekárstvo, nasledované súdnym lekárstvom (36 krát), medicínskou etikou (23 krát), súdnym lekárstvom a medicínskym právom v praxi (5 krát) a jeden krát sa objavili aj hygiena a epidemiológia.

Na našu poslednú otázku, ktorou sme sa snažili zistiť postoj študentov ku prípadnému samostatnému predmetu, zameranému na objasňovanie medicínskych právnych noriem, sme sa stretli s prekvapivo pozitívnou reakciou. Napriek vyťaženosti poslucháčov LF UK by 202 z nich (71,63 %) privítalo zavedenie takéhoto predmetu. Proti zavedeniu takéhoto predmetu bolo 77 (27,3 %) poslucháčov a 3 poslucháči sa nevyjadrili (1,07 %).

Výsledky nášho prieskumu potvrdili nesystematickosť a roztrieštenosť oboznamovania poslucháčov medicíny s právnymi normami. V školskom roku 2002/2003 v 1. – 5. ročníku študijného odboru všeobecné lekárstvo na LF UK vyučovalo 40 študijných predmetov. Respondenti uviedli, že až na 12 z nich ich oboznamovali s právnymi normami.

Náš úvodný predpoklad, že zaradiť do skúmaného súboru poslucháčov 6. ročníka nebude potrebné sa ukázal ako správny, pretože všetci poslucháči 5 ročníka už boli s právnymi normami oboznámení.

Niet pochybností, že zodpovednosť lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je značná. Súčasný trend odštátňovania zdravotníckych zariadení bude v každodennom výkone lekárskeho povolania klásť zvýšené nároky na odbornosť ako aj znalosť právnych noriem. Dá sa logicky očakávať rast počtu žalôb o náhradu škody voči lekárom za pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pochybenia pritom nemusia spočívať v nesprávnej diagnostike či liečbe, ale aj v neznalosti právnych noriem. Jednou zo základných povinností lekára je napríklad poučiť pacienta. Ako vyplýva z dotazníkových prieskumov, ktoré sa robili v roku 1999 a 2000, zdravotnícki pracovníci nedostatočne dbajú na právo pacienta vedieť všetko potrebné o svojom ochorení, jeho diagnostike a liečbe (4). Takéto neinformovanie pacienta je chybným konaním lekára spočívajúcim v porušení povinnosti uloženej zákonom č. 277/1994 Z. z o zdravotnej starostlivosti. Niet pochýb, že je ho možné hodnotiť ako lekársku chybu (5).

Ukázalo sa, že poslucháči medicíny sú pred ukončením štúdia oboznámení s právnymi normami súvisiacimi s ich budúcim povolaním. To však ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že poslucháči majú v tejto oblasti dostatočné vedomosti. Dotazník, ktorý sme použili, sa preverovaním kvality právnych znalostí poslucháčov nezaoberal. To dáva priestor pre prípadné ďalšie práce v tejto oblasti.

Záver.

Poslucháči Lekárskej fakulty Univerzity Komenského si uvedomujú nesporný význam práva a jeho dopad na každodenný výkon povolania lekára, pretože až 95,75 % z poslucháčov, ktorí sa zúčastnili na našom prieskume uviedlo, že znalosť medicínskych právnych noriem považujú za potrebnú. Z prieskumu vyplýva, že systematickejšie oboznamovanie poslucháčov s medicínskym právom prebieha na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského od 4. ročníka štúdia, pričom všetci poslucháči 5 ročníka už boli s právnymi normami oboznámení. Študenti nižších ročníkov sú oboznamovaní s právnymi normami prevažne na medicínskej etike, kým vo vyšších ročníkoch sa tak deje najmä na sociálnom lekárstve a súdnom lekárstve. Čo sa týka rozsahu, v ktorom boli poslucháči oboznamovaní s právnymi normami, z poslucháčov, ktorí na túto otázku odpovedali, bol pomer nespokojných ku spokojným približne 2 ku 1. Aj keď formálne na LF UK neexistuje predmet zameraný na oboznamovanie s právnymi normami, poslucháči v tejto úlohe akceptujú sociálne lekárstvo (v jeho rámci sa v posledných dvoch rokoch prednáša aj medicínske právo), súdne lekárstvo a voliteľný predmet súdne lekárstvo a medicínske právo v praxi (ktoré objasňujú špecifickú právnu problematiku) a aj tiež medicínsku etiku. Zo záverov prieskumu vyplýva, že poslucháči LF UK majú záujem o samostatný predmet, ktorý by ich oboznamoval s medicínskymi právnymi normami.

1. Drgonec, J.: Ústavné práva a zdravotníctvo. Bratislava: Archa, 1996, s. 28-61.

2. Tóth, K.: Právne vedomie zdravotníckych pracovníkov v procese transformácie zdravotníctva v Slovenskej republike. Medicínsky Monitor 5/1999, s. 18 – 22,

3. Tóth, K.: Význam výučby medicínskeho práva v pregraduálnej výchove lekárov. Slovenský lekár 9-10/2002, s. 360-361.

4. Charta práv pacienta v Slovenskej republike. Materiál prijatý vládou SR dňa 11. apríla 2001. Dostupné na URL XX. Pristúpené dňa 23. 7. 2003

5. Neoral, L.: Právní dúsledky některých lékařských chyb. Praktický lékař 75, 1995, Supplementum 2, s. 8-9.

Ročník	Všeobecné lekárstvo	Stomatológia	Verejné zdravotníctvo	Ošetrovateľstvo	Celkom
1.	305	34	20	125	484
2.	318	35			353
3.	262	25			287
4.	225	30			255
5.	260	26			286
6.	242	24			266
Spolu:	1612	174	20	125	1931

Ročník	Áno	Nie	Neviem
1.	55	4	1
2.	73	1	1
3.	50	0	0
4.	38	1	4
5.	54	0	0

Ročník	Áno	Nie
1.	10	49
2.	11	64
3.	4	46
4.	19	23
5.	54	0