Verejné zdravotníctvo včera, dnes a zajtra

M. Šulcová, A. Egnerová, R. Kováč, I. Rovný, I. Čižnár, V. Šajter, L. Hegyi

(Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave,

dekan: prof. MUDr. Margaréta Šulcová, CSc.)

Termín „Public Health“, čiže verejné zdravie, sa začal používať v Anglicku okolo roku 1840 pre zdravotnícke zákonodárstvo a sanitárne opatrenia na podporu zdravia sociálne slabých vrstiev obyvateľstva. V roku 1848 prijali zákon o verejnom zdravotníctve, Public Health Act, a vytvorili centrálny zdravotný úrad, Public Health Officers. Úlohou úradu bolo starať sa výhradne o prevenciu a hygienu (1). V  Nemecku sa v roku 1848 k tomuto pojmu priblížil Rudolf Virchow (1821-1902) svojou požiadavkou zriadiť ministerstvo zdravotníctva (Ministerium f. Öffentliche Gesundheitspflege). Virchow podčiarkol význam sociálnych reforiem pre zdravie obyvateľstva a povinnosť spoločnosti chrániť zdravie všetkých svojich členov (2).

V roku 1952 prijala komisia expertov WHO adaptovanú definíciu  C.E.A. Winslowa z roku 1923: „Public Health je veda a umenie o prevencii chorôb, predlžovaní života, rozvoji telesného a duševného zdravia a o efektívnosti cestou organizovaného úsilia spoločnosti“.       Súčasná definícia verejného zdravotníctva vychádza z definície, ktorú vypracovala Achesonova komisia pre otázky budúceho rozvoja verejného zdravotníctva v roku 1988 pre potreby Európskeho spoločenstva. Podľa Achesonovej komisie je verejné zdravotníctvo veda a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a posilovať zdravie prostredníctvom organizovaného úsilia spoločnosti.

V koncepcii verejného zdravotníctva pre SR (1997), ktorej návrh vypracovala Škola verejného zdravotníctva v Bratislave, sa píše: „Verejné zdravotníctvo je multidisciplinárny vedný odbor, zaoberajúci sa zdravím populácie a spôsobmi, ako predchádzať chorobám, predlžovať život a posilovať zdravie prostredníctvom organizovaného úsilia spoločnosti“ (3).

            Najnovší návrh definície verejného zdravotníctva, ktorý je súčasťou návrhu novelizovanej koncepcie verejného zdravotníctva, predložili  h. doc. MUDr. I. Rovný, PhD. so spolupracovníkmi. V návrhu sa hovorí: „Verejné zdravotníctvo je veda a umenie zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej výchovy, podpory zdravia, výskumu a stratégií prevencie ochorení. Je to poznanie aplikácia multidisciplinárnych populačne založených metód výskumu, výučby, realizácie zahrňujúc rôzne akademické disciplíny. Je to veda a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie cestou organizovaného úsilia spoločnosti. Je to organizačný a riadiaci systém, ktorý sa snaží komplexne, konzistentne, kompetentne a efektívne o zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva pomocou podpory a rozvoja zdravia, ochranou zdravia a prevenciou pred ochoreniami“ (4).

            Priority vo verejnom zdravotníctve v Európskej únii sa líšia podľa jednotlivých krajín.

Dve najčastejšie citované priority každej krajiny (5)

            Z uvedených priorít sa ako najčastejšie javia environmentálne zdravie, závislosti, chronické choroby, starostlivosť o starých ľudí, sociálna nerovnosť a zdravie. Isto by bolo zaujímavé porovnať s vyššie uvedenými údajmi priority novoprijatých krajín Európskej únie. K slovenským prioritám by určite patrili environmentálne zdravie, chronické choroby a závislosti. Transformácia slovenského zdravotníctva k nim postupne priraďuje nárast nerovnosti v zdravotnom stave a dostupnosti zdravotnej starostlivosti ( viď Francúzsko).

            Verejné zdravotníctvo je multidisciplinárny odbor a jeho štúdium musí preto zohľadňovať širokú škálu poznatkov z jednotlivých vedných disciplín. Z dnešného pohľadu sa nám predmet verejného zdravotníctva skladá z nasledovných:

Predmet verejného zdravotníctva

            Takýto pohľad na verejné zdravotníctvo nie je definitívny. Verejné zdravotníctvo je moderný a rýchlo sa vyvíjajúci vedný odbor. So zmenou životných podmienok sa mení i jeho zameranie a náplň. Dá sa teda očakávať, ako zmena priorít verejného zdravotníctva, tak i zmena vlastnej náplne odboru.

Literatúra

1. SCHOTT, H. et al.: Kronika  medicíny. Bratislava : Fortuna Print, 1994, 648 s. ISBN 80-7153-081-6

2. MANN, G.: Rudolf Virchow. In: Klassiker der Medizin 2. (D.v. Engelhardt, F. Hartmann –ed.), München: Oscar Beck, 1991, s. 203-215, ISBN 3 406 35537 4

3. Koncepcia odboru verejného zdravotníctva. Vestník MZ SR, čiastka 12-13 zo dňa 2. septembra 1997

4. ROVNÝ, I.: Koncepcia verejného zdravotníctva. Prednáška na seminári Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity: International Workshop Quality Improvement in Public Health Education, Bratislava, 13.-14. november 2003.

5. McKEE,M., WEIL, O.: A framework for identifying public health priorities. In: Priorities for Public Health Action in the European Union. (O. WEIL, M. McKEE, D. OBERLÉÉ-ed.). Employment&social affairs, 1999, s. 9-13, ISBN 2-911489-06-3

Adresa autora: Prof. MUDr. M. Š. CSc

                      Fakulta verejného zdravotníctva SZU

                      Limbová 12, Bratislava

 

Súhrn

Termín „Public Health“, čiže verejné zdravie sa začal používať v Anglicku okolo roku 1840 pre zdravotnícke zákonodárstvo a sanitárne opatrenia na podporu zdravia sociálne slabých vrstiev obyvateľstva.

V roku 1952 prijala komisia expertov WHO adaptovanú definíciu  C.E.A. Winslowa z roku 1923: „Public Health je veda a umenie o prevencii chorôb, predlžovaní života, rozvoji telesného a duševného zdravia a o efektívnosti cestou organizovaného úsilia spoločnosti“.

Základnou myšlienkou súčasného návrhu definície verejného zdravotníctva je, že „Verejné zdravotníctvo je veda a umenie zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej výchovy, podpory zdravia, výskumu a stratégií prevencie ochorení“.

Priority vo verejnom zdravotníctve v Európskej únii sa líšia podľa jednotlivých krajín. K najčastejším patria environmentálne zdravie, závislosti, chronické choroby, starostlivosť o starých ľudí, sociálna nerovnosť a zdravie.

K prioritám verejného zdravotníctva v Slovenskej republike patria najmä environmentálne zdravie, chronické choroby a závislosti. Transformácia slovenského zdravotníctva k nim postupne priraďuje nárast nerovnosti v zdravotnom stave a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Z dnešného pohľadu sa nám predmet verejného zdravotníctva skladá najmä z nasledovných poznatkov z jednotlivých vedných disciplín: bioštatistika, epidemiológia, environmentálne zdravie, zdravotná politika a riadenie, behaviorálne vedy, programy podpory zdravia a prevencie a špecifiká starostlivosti o zdravie vybraných populačných skupín.

Kľúčové slová: verejné zdravotníctvo – definícia – priority – predmet verejného zdravotníctva