Projekt „Prevencia chybného držania tela u školských detí“

Autori: MUDr. J. Hamade, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

           MUDr. H. Janechová, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

           MUDr. J. Nováková, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

Úvod

Cieľom uvedeného projektu je monitoring súčasnej situácie v ergonomických podmienkach  aplikovaných v školských triedach a na základe analýzy získaných výsledkov vypracovať zásady ochrany a podpory posturálneho zdravia žiakov pri výchovno-vzdelávacom procese.
Projekt sa riešil v dvoch navzájom nadväzujúcich etapách. Koncom roka 2002 sa vypracovala  metodika a realizácia prvej etapy sa uskutočnila v prvom polroku roku 2003.  Na základe výsledkov, ktoré vyplynuli riešením projektu, sme navrhli intervenčné opatrenia, ktoré  je potrebné v školách presadzovať ako jednu z foriem preventívnych opatrení chybného držania tela.
Súčasťou prevencie ochrany zdravia a života školskej mládeže sú vedľa rizikových faktorov fyzikálnej, chemickej a biologickej povahy tiež faktory, ktoré možno zhrnúť pod spoločné označenie ako ergonomické. Predmetom ergonómie je štúdium vzťahov medzi človekom, pracovným predmetom a pracovným prostredím a tiež aplikácia príslušných poznatkov pri projektovaní objektov, nástrojov, strojov, technických prostriedkov, ale aj  školského nábytku.  V oblasti výskumu sú predmetom ergonómie otázky vnútorných a vonkajších determinat, výkonnosti  človeka, t.j. jeho antropologické charakteristiky, kapacita pohybová, energetická, zmyslová, mentálna, spôsoby reakcií a adaptácia na pracovné podmienky, ako sú fyzikálno – chemické a biologické faktory pracovného prostredia,  formy organizácie práce, režim práce a odpočinku, príčiny vzniku únavy, neprimeranej pracovnej záťaže, pracovných úrazov a ďalších negatívnych účinkov na zdravie (Bence, L., 1988,1999) 
Význam riešenia projektu spočíva v tom, že uplatňovanie ergonomických zásad pre prácu detí v škole je základným predpokladom prevencie chybného držania tela a deformít chrbtice.
Chybné držanie tela treba považovať za začiatok rozvinutia degeneratívnych stavov chrbtice, ktoré sa prejavujú v dospelosti vo forme bolestí chrbta.  Chrbtica zohráva u človeka veľmi dominantnú úlohu (Bitter, K., Spustová, V., 1998). Človek ju používa permanentne, či už  sedí, alebo stojí.  Chrbtica je podporným prvkom statických polôh tela. Jednostranné zaťaženie, event. trvale chybné držanie tela môže narušiť rovnováhu systému a viesť k posunutiu platničky.  Veľká väčšina ľudí počas dňa väčšinou sedí – v škole, v dopravných prostriedkoch, pri jedle, doma, pri televízii, v kine alebo divadle (Jirka, Z., 1990).  Dokonca aj deti, ktorým je živelný pohyb prirodzený, veľmi skoro začíname vpravovať do spoločnosti sediacich – v rodine, materskej škole a neskôr v škole. Pritom vieme, že človek je svojím morfologickým a fyziologickým usporiadaním stavaný pre pohyb.
Preto môže dôjsť pri dlhodobom sedení k poškodeniu nasledujúcich častí chrbtice:

·               preťaženie stavcov  (platničky nevlastnia žiadny aktívny zásobovací  systém a potrebujú pre výživu stále zaťažovanie a odľahčovanie chrbtice)

·               statické zaťaženie chrbtového, ramenného a krčného svalstva

·               vznik guľatého chrbta (vzniká v dôsledku netypického škodlivého držania tela s predkloneným  hrudníkom). Táto poloha je najrozšírenejšia, pohodlná, pretože nevyžaduje žiadnu energiu (Vojtaššák, J., 1985). V tejto polohe však dochádza k oslabovaniu  brušného svalstva a k jednostrannému zaťažovaniu platničiek, ktorých predná časť je stále stlačovaná , zadná časť vyťahovaná a následkom je jednostranné opotrebovanie (Jankovská, Ž., 2001).

·               oslabovanie a skracovanie väziva k chrbtici a stavcom

·               prerušenie lymfatickej a krvnej cirkulácie v nohách (najmä nevhodná výška sedadla alebo zlé opretie nôh môže ovplyvniť prekrvenie dolných končatín).

Vážnym somatickým chorobným stavom v detstve je patologické zakrivenie chrbtice – skolióza, ktorá je aj významným psychosociálnym rizikovým faktorom, pretože ovplyvňuje správanie sa adolescentov, vedie  k pocitom menejcennosti.
Napriek známej  multifaktoriálnej kauzalite chybného držania tela u detí, sedenie vo vhodnom veľkostnom type školského nábytku patrí medzi základné preventívne opatrenia.
Na základe jednotného  metodického postupu pracovníci Štátnych zdravotných ústavov v SR v prvej etape projektu v jednotlivých triedach vybraných  základných škôl zmapovali aktuálnu situáciu s ohľadom na požiadavky na pracovné miesto a rozmiestnenie žiakov v triede.
Situáciu vo vybraných mestských základných školách sledovali – ŠZÚ Banská  Bystrica, Bardejov, Bratislava, Čadca, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Humenné, Komárno, Košice, Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Michalovce, Nitra, Nové Zámky a Poprad. Vidiecke základné školy zmapovali - ŠZÚ Považská Bystrica,  Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Senica, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zvolen, žiar nad Hronom a Žilina.
Na jednotlivých školách sa zmerali všetci žiaci a všetky triedy  každého ročníka.

Výsledky

1.                  Požiadavky na pracovné miesto žiaka

V rámci riešenia projektu  sa zisťovali pri prvom vstupe do školy nasledovné údaje:

a)                  akými veľkostnými typmi nábytku sú jednotlivé triedy vybavené:
 1 – ČSN 1965
 2 – ČSN 1980
 3 – iný neštandardný typ

b)                 aktuálne rozmiestnenie žiakov v triede vo vzťahu k veľkosti nábytku.

Pomerali sa výšky žiakov, ktoré sa zaznamenali spolu s údajom o veľkostnom type stola a stoličky do príslušnej tabuľky (tab. č.2). Celkový záznam obsahoval nasledovné údaje:

§           počet žiakov

§           výška každého žiaka

§           výška jeho stola (veľkostný typ - označené číslom 1 až 5, alebo farbou)

§           ľavorukosť s posúdením, či bola pri rozsadzovaní zohľadnená

§           prítomnosť refrakčnej chyby s posúdením zohľadnenia

§           prítomnosť sluchovej chyby a jej zohľadnenie

§           hodnotenie primeranosti školského sedacieho nábytku.

Údaje o výskyte ľavorukosti, refrakčnej chyby, sluchovej chyby, ortopedických porúch a ďalších zdravotných porúch sa získali od žiakov resp. ich rodičov prostredníctvom dotazníka.
Keďže ergonomické požiadavky zahrňujú nielen vhodné pracovné miesto, ale aj prostredie ako také, zhodnotili sa v rámci projektu  aj doplňujúce údaje o svetelných, hlukových a mikroklimatických podmienkach v sledovaných triedach (tab. č.1), pretože  významne prispievajú k pohode pri školskej práci.

Výsledky sledovania sú uvedené v nasledovných tabuľkách č.1 a 2. 

Z celkového počtu 12 435 žiakov vybraných základných škôl  sa refrakčné chyby  vyskytujú v počte18,1% a sluchové chyby udáva necelé jedno percento sledovaných žiakov.  Ortopéda navštevuje 8,3% opýtaných a bolesti hlavy, resp. chrbta udalo 11,6% žiakov.
Ľavorukosť nie je zohľadnená pri sedení v 36,4% prípadoch,  refrakčné chyby v 26% a sluchové chyby  u 24,3% žiakov ( tab. č.2).
V optimálnych podmienkach by sa mali ďalej rešpektovať nasledovné zásady pri rozsadzovaní žiakov:

·      vyššie deti by mali sedieť v zadných laviciach (ak u dieťaťa nie je potvrdená    zraková alebo sluchová chyba),

·      deti s poruchami zraku, sluchu, resp. správania by mali sedieť   v predných laviciach,

·      ľavorukí žiaci by mali sedieť pri okne (aby im svetlo dopadalo na   pracovnú plochu, nakoľko si pri písaní tienia rukou).

Primeranosť sedenia pri stole a na stoličke sa hodnotila  vzhľadom na výšku žiaka a typ školského nábytku.  Päť najčastejšie  používaných farebne označených veľkostných typov školského nábytku v našich triedach vychádza z ČSN 91 1623 a ČSN 91 1624 z roku 1965. Neskoršia úprava veľkostných kategórií, s iným farebným rozlíšením (ČSN 91 1623 a ČSN 91 1624 z roku 1980), sa vyskytuje v školách v menšej miere. Predstavuje určité obmedzenie pri praktickom určovaní vhodnosti veľkostného typu pre jednotlivých žiakov, keďže v danej kategórii je uvedená iba stredná výška v danej skupine. V súčasnosti  uvádzajú normy na školský nábytok STN 91 0640 – Nábytok školský. Žiacke stoličky. Funkčné rozmery a technické požiadavky a STN 91 0841– Nábytok školský. Žiacke stoly. Funkčné rozmery a technické požiadavky -  obe z r. 1987.
V malom počte škôl sa vyskytujú aj nové netradičné typy školského nábytku bez špeciálneho označenia. Tu by mali byť akceptované všeobecne prijaté zásady pre školský sedací nábytok, aby svojimi rozmermi a tvarom umožňoval pohodlnú a premenlivú polohu, dostatočné oporné plochy a podporu bedrovej lordózy (Kozlík, J., 1998; Bartošík, J., 2000).
Žiaci sedia primerane pri stole a na stoličke  zhruba iba v 50 percentách (52% sedí primerane pri stole a 50,1% primerane na stoličke – tab.č.2).
Držanie tela sa sledovalo testom podľa Matthiasa, ktorý je jednoduchý a spoľahlivý. Dieťa bolo vyzvané na vzpriamený postoj s hornými končatinami predpaženými v 90⁰ a stálo v tomto postoji 30 sekúnd. Ak sa jeho postoj po 30 sekundách v podstate nemenil, išlo o správne držanie. Keď  v priebehu 30 sekúnd dôjde k zmenám držania, t.j. hlava a horná časť hrudníka sa skláňa dozadu, ramená dopredu, dieťa vystrkuje bruško, ide o chybné držanie. Ak nie je vôbec možné v predpažení vzpriamený postoj udržať, ide už o zrútenie správneho držania tela. Výhodou testu je, že možno postupne v priebehu krátkeho času 30 sekúnd zisťovať aj skryté a menšie formy chybného držania a pritom vytipovať aj jeho jednotlivé zložky.
Chybné držanie tela sa vyskytuje u žiakov až v 22,5% prípadoch. Najvyššie percento chybného držania tela sledovaných detí  vykazuje Banská Bystrica (85,3%), Spišská Nová Ves (44,5%), Galanta (43,1%), Martin (40,8%), Zvolen (35,7%), Žilina (33,9%) a Žiar nad Hronom (32,5%).

Diskusia a záver

Riešením projektu  zmonitorovali všetky štátne zdravotné ústavy na Slovensku  ergonomické podmienky na vybraných základných školách.  Žiaci väčšinu svojho času v škole  trávia staticky – sedením na stoličke za stolom.
Pri tejto činnosti treba poukázať na dominantnú úlohu chrbtice. Človek ju používa permanentne, či už stojí, alebo sedí. Chrbtica stabilizuje priame držanie a zároveň pripúšťa a umožňuje všetky žiaduce pohyby ako zohýnanie, naťahovanie, úklony a otáčanie.  Sedenie je pre platničky veľmi namáhavé. Pre našu fyziológiu je  netypické, škodlivé držanie tela s predkloneným hrudníkom („guľatý chrbát“) -  je to najrozšírenejšia poloha, ktorá sa zdá byť pohodlná, nakoľko nevyžaduje žiadnu energiu. V tejto polohe však dochádza k oslabovaniu predných a k preťahovaniu zadných dlhých väzov, k oslabovaniu brušného svalstva a k jednostrannému zaťažovaniu platničiek, kedy  sa ich predná časť stláča a zadná časť vyťahuje a následkom je jednostranné opotrebovanie.
Správne sedenie v škole by malo zohľadňovať  jednak výšku žiaka, ako aj prípadnú ľavorukosť, alebo refrakčnú či sluchovú chybu (Rašev, E., 1992).
Z výsledkov sledovania vyplynulo, že ľavorukosť pri sedení nie je zohľadnená v 36,4% prípadoch, refrakčné chyby  v 26% a sluchové chyby  v 26% prípadov.
Vzhľadom na typ a veľkosť  školského nábytku sedí 42%  žiakov neprimerane pri stole a 49,9% (skoro polovica) sedí neprimerane na stoličke.
Vyšetrenie detí testom držania tela preukázalo chybné držanie tela až v 22,5% prípadoch.
Mikroklimatické podmienky predstavujú súčasť ergonomického pohľadu na optimálnu situáciu pracovného prostredia na školách. Z celkového počtu sledovaných 623 tried na Slovensku  malo nevhodné denné osvetlenie   10,3 % tried, z čoho 4,8% tvorilo nadmerné oslňovanie a 5,5% nedostatočná intenzita denného svetla. Nedostatočné umelé osvetlenie vykazuje 19,6% tried a  nevhodné umiestnenie svetelných zdrojov 0,9% tried. Nízku teplotu v lete vykazuje 0,4% tried a prehrievanie udáva až 18,1% tried. V zimnom období zisťujeme v počte 2,8% nízku teplotu v triedach a prehrievanie udáva 8,3% tried. Občasné vetranie vykázalo 2,1% tried. Hluk z vonkajšieho prostredia sme zaznamenali v 6,1% tried, z toho občasné rušenie nachádzame v 5% tried a permanentné rušenie v 1,1% prípadoch.
Ako vidno z výsledkov prieskumu, situácia na školách v zmysle ergonomických požiadaviek  nie je zďaleka optimálna. Svedčí o tom vysoké percento detí, ktoré sedia v nevhodnom školskom nábytku - či už na stoličke, alebo za stolom. Žiaci sú nútení sedieť na stoličkách, ktoré vôbec nezodpovedajú ich telesným parametrom.  V dôsledku toho stolička nepodporuje a nepodopiera chrbticu pri všetkých pozíciách v sede tak, aby nedochádzalo k tvorbe „ guľatého chrbta“.
Záverom treba zdôrazniť, aké dôležité je predchádzať zdravotným problémom spôsobeným nerešpektovaním ergonomických kritérií.
Nerešpektovanie uvedených ergonomických požiadaviek má negatívny vplyv na zdravie ako také. Je to okrem spomenutých problémov s držaním tela aj napr. zvýšený počet pracovných úrazov, obtiaže a ochorenia svalovo – kostrového aparátu, preťaženie svalových skupín v dôsledku jednostrannej, dlhodobej a nadmernej svalovej záťaže, neurotické príznaky a psychosomatické ochorenia v dôsledku monotonie, narušenie nárokov na mentálne procesy (zodpovednosť, spoľahlivosť). Pri nedodržaní ergonomických parametrov  môže dochádzať k zhoršeniu sústredenia žiakov a zníženiu ich kvality práce.
Jedným z preventívnych opatrení by  malo byť tzv. dynamické sedenie, ktoré pravidelnými zmenami držania tela chráni pred nebezpečným jednostranným preťažením.  Dynamické sedenie znamená pravidelné zmeny rôznych polôh sedenia:

§      striedavé zaťažovanie a odľahčovanie svalov a platničiek,

§      zlepšená výživa platničiek, ktoré sú sedením obzvlášť namáhané,

§      zmenšené zaťažovanie platničiek,

§      docielenie lepšieho pocitu,

§      stále napínanie a povoľovanie napätia vo svaloch zlepšuje prekrvenie a zaručuje lepšie zásobenie svalov kyslíkom,

§      zamedzenie statického napätia vo svaloch a tým predčasnej únavy.

Ďalším preventívnym krokom sú aktívne využívané prestávky v škole. Systém pravidelných prestávok v trvaní 10,15, resp. 20 min. je úplne nevyhnutnou prevenciou výskytu vážnych obtiaží (Kostková., V., 1990). Žiaci by mali všetky prestávky v škole tráviť aktívne, pohybom a najlepšie na čerstvom vzduchu (Karas, V., Otáhal, S., Sužanka, P., 1990).
Najjednoduchším mechanizmom ako docieliť, aby žiaci sedeli vo vyhovujúcom školskom nábytku, je rozsadiť žiakov tak, aby sedeli v takom veľkostnom type stoličky pri stole, ktoré zodpovedajú ich antropometrickým parametrom. Samozrejme je potrebné rešpektovať  pri sedení aj prítomnosť ľavorukosti, refrakčnej chyby, resp. sluchovej chyby. Bolo by vhodné cestou ministerstva školstva zabezpečiť pre jednotlivé školy  normu určujúcu veľkostné typy stolov a stoličiek v súvislosti s výškou žiaka. V zmysle tejto normy by mali byť žiaci v triedach rozsadení, aby nábytok podľa možností spĺňal tie základné ergonomické kritériá. 

Z výsledkov aj iných prieskumov sa zistilo, že žiaci trávia sedavým spôsobom veľkú časť dňa aj mimo vyučovania. Väčšinou je to práca s počítačom, alebo sledovanie televízie, či videa.  Z toho vyplýva, že nekompenzujú statickú prácu v škole s dynamickými prvkami po vyučovaní. Je nanajvýš žiaduce, aby v ktoromkoľvek ročnom období trávili deti čo najviac času pohybom na čerstvom vzduchu, prípadne vhodnou športovou záujmovou činnosťou  (Adamírová, J., 2000).
Napĺňaním odporúčaných zdravotných opatrení sa predíde výskytu nežiaducich zdravotných problémov, najmä ochorení pohybovo – svalového aparátu a iných závažných porúch zdravia, ktoré majú úzku súvislosť práve v nerešpektovaní ergonomických kritérií vo vyučovacom procese. 

„Prevencia chybného držania tela u školských detí“

Intervencia na základných školách.

 Cieľ: Cieľom intervenčných opatrení v rámci uvedeného projektu je na základe získaných výsledkov uviesť do praxe zásady ochrany a podpory posturálneho zdravia žiakov pri výchovno-vzdelávacom procese na základných školách.

Intervenčné opatrenia:

1.    Prispôsobiť pracovné miesto žiaka  v zmysle predloženej tabuľky, vychádzajúcej z príslušnej STN.

2.        Rešpektovať pri výbere pracovného miesta žiaka prípadné zdravotné a telesné  špecifiká:

§           V predných laviciach – deti s refrakčnými chybami a poruchami sluchu a deti nižšieho vzrastu.

§           V laviciach pri okne – ľavoruké deti

§           V zadných laviciach – vyššie deti

3.        Dbať na správne sedenie žiaka:

§       Všímať si, ako žiak v lavici sedí

§      Upozorňovať a usmerniť žiaka  správne sedieť  

4.        Správne využiť existujúce vybavenie školy školským nábytkom:

§           Premiestniť existujúci nábytok  v triedach nižších a vyšších ročníkov tak, aby zodpovedal  telesným proporciám žiakov.

§        Zosúladiť výšku stoličky a lavice s výškou žiaka v rámci triedy.

5.    Zabezpečiť vhodné mikroklimatické podmienky v triedach:

§       Vhodné denné a umelé osvetlenie (dbať na funkčnosť a čistotu osvetľovacích telies a okien).

§       Dostatočná výmena vzduchu v triedach vetraním.

§       Vhodná tepelná pohoda (v lete zabrániť prehrievaniu – žalúzie, rolety; v zime vykurovať triedy v závislosti od vonkajšej teploty).

6.    Dodržiavať zásady psychohygieny vo vyučovacom procese:

§           Rešpektovať  krivku fyziologickej výkonnosti žiaka pri zostavovaní rozvrhov  hodín v rámci dňa a týždňa.

§           Štruktúru vyučovacej hodiny prispôsobiť dĺžke aktívnej pozornosti  žiakov v závislosti od veku.

§           Redukovať až eliminovať nadbytočný stres u žiakov, vyplývajúci z nadmerných požiadaviek a termínovaných úloh (koordinácia medzi pedagógmi).

§           Snažiť sa dodržať optimálny počet žiakov v jednotlivých triedach.

§           Umožniť žiakom dodržiavať pitný režim v priebehu celého vyučovania.

7.    Akcentácia pohybovej aktivity žiakov:

§    Zabrániť statickému jednostrannému zaťaženiu žiakov počas vyučovacej hodiny (zaradenie krátkych jednoduchých telesných, resp. dychových cvičení).

§    Prestávky tráviť čo najviac mimo budovu školy na čerstvom vzduchu a tým umožniť žiakom aktívny odpočinok medzi jednotlivými vyučovacími hodinami.

§    Obohatiť hodiny telesnej výchovy o sezónne športy nielen v telocvičniach  podľa ročného obdobia.

8.    Rešpektovať zásady práce s počítačom:

§      Neprekračovať počet hodín, vymedzený pre prácu s počítačom.

§      Upraviť pracovné miesto žiaka tak, aby rešpektovalo jeho antropometrické zvláštnosti (výška sedadla, umiestnenie klávesnice a monitora).

§      Zabezpečiť technicky vyhovujúce parametre počítačovej techniky (odtienenie monitora, hlučnosť ventilácie počítača, dopad svetla na monitor a pod.).

9.  Jednoduchý test držania tela  (podľa Matthiasa):

§      Dieťa je vyzlečené do tielka a treniek.

§      Vzpriamený postoj s  hornými končatinami predpaženými v 90-stupňovom uhle

§      Zotrvávanie v postoji  30 sekúnd.

§      Správne držanie tela (S)  -  postoj sa v  tomto intervale výrazne nemení

§      Chybné držanie tela (CH) - počas 30 sekúnd dôjde k  zmenám v  držaní tela, t.j. hlava a horná časť hrudníka sa skláňajú dozadu, ramená dopredu, dieťa vystrkuje bruško,

Správne  vzpriamené držanie tela:

-          Hlava je vzpriamená, tvár hľadí priamo dopredu, dolná čeľusť je zatiahnutá bradou dozadu, očný kútik s  horným úponom ušného boltca leží vo vodorovnej čiare, os krku je zvislá, hĺbka krčného zakrivenia je 2 cm od zvislej opory (steny).

-          Hrudník je dobre klenutý, hrudná kosť tvorí najviac vyčnievajúcu časť, vrchol hrudnej chrbtice sa dotýka zvislej opory (steny). Os hrudníka je zvislá.

-          Brucho: stena brušná je vtiahnutá, pri pohľade zboku neprečnieva líniu hrudníka.

-          Zakrivenie chrbtice: normálna krivka chrbtice vykazuje mierne zakrivenie vinúce sa tak, že olovnica sa dotýka hrudného zakrivenia, hĺbka bedrového zakrivenia je 2,5  - 3 cm 

-          Držanie tela v  čelnej rovine (zozadu) musí byť súmernosť členkov, bokov, hrudnobrušných trojuholníkov, rovnaká výška ramien, neodstávajúce lopatky a ich vnútorné okraje prebiehajú paralelne.

-          Dolné končatiny: os prechádzajúca stredom kĺbov bedrových, kolenného a členkového tvorí vertikálu.

Chybné držanie tela:

Z  odchýlok v  držaní tela sa v  neskoršom veku vyvíjajú chronické chorobné zmeny - deformity chrbtice. V  prípade zistenia anatomických zmien na chrbtici ide už o určitú chorobu tzv. patologické zakrivenie chrbtice (napr. skolióza – vybočenie chrbtice do strany). Preto je dôležité zamerať sa na aktívne vyhľadávanie detí s  chybným držaním tela.

Súhrn

§           z celkového počtu 12 435 žiakov vybraných základných škôl  sa refrakčné chyby  vyskytujú v počte18,1%,

§           sluchové chyby udáva necelé jedno percento sledovaných žiakov,

§           ortopéda navštevuje 8,3% opýtaných a bolesti hlavy,

§           bolesti chrbta udalo 11,6% žiakov.

§           ľavorukosť nie je zohľadnená pri sedení v 36,4% prípadoch,  refrakčné chyby v 26% a sluchové chyby  u 24,3% žiakov

§           žiaci sedia primerane pri stole a na stoličke  zhruba iba v 50 percentách (52% sedí primerane pri stole a 50,1% primerane na stoličke),

§           chybné držanie tela sa vyskytuje u žiakov až v 22,5% prípadoch,

§           z celkového počtu sledovaných 623 tried na Slovensku  malo nevhodné denné osvetlenie   10,3 % tried, z čoho 4,8% tvorilo nadmerné oslňovanie a 5,5% nedostatočná intenzita denného svetla.

§           nedostatočné umelé osvetlenie vykazuje 19,6% tried a  nevhodné umiestnenie svetelných zdrojov 0,9% tried,

§           nízku teplotu v lete vykazuje 0,4% tried a prehrievanie udáva až 18,1% tried,

§           v zimnom období zisťujeme v počte 2,8% nízku teplotu v triedach a prehrievanie udáva 8,3% tried,

§           občasné vetranie vykázalo 2,1% tried,

§           hluk z vonkajšieho prostredia sme zaznamenali v 6,1% tried, z toho občasné rušenie nachádzame v 5% tried a permanentné rušenie v 1,1% prípadoch,

Použitá literatúra

1. ADAMÍROVÁ, J.: Hravá a zábavná výchova pohybem, Praha: ČASPV, 2000, 68 s.

2. BENCE, L.: Vplyv inovačných učebných osnov na pohybovú výkonnosť 10 – 14 ročných dievčat v B. Bystrici. In: Antropomotorika 1998, B. Bystrica: Vedecká spoločnosť pre TVŠ, 1999, s. 93-105, ISBN 80-968103-1-6

3. BARTOŠÍK, J.: Rozvoj pohybových schopností žiakov a výkonnosti u žiakov 1.-4. ročníka ZŠ  v priebehu jedného školského roka. In: Príprava učiteľov elementaristov  na prahu nového tisícročia, Prešov: PF PU, 2000, s. 325-327 ISBN 80-88722-97-7

4. BITTER, K., SPUSTOVÁ, V.: Osteoporóza, Bratislava: SAP, 1998, 128 s.

5. JANKOVSKÁ, Ž.: Monitorovanie telesného rozvoja a chrbtice u vysokoškolákov. In: zborník z konferencie „Vývojové tendencie v telesnej výchove na vysokých školách“, Bratislava, KTVaŠ MFF, 2000, s. 37-41, ISBN 80-223-1554-0

6. JANKOVSKÁ, Ž.: Vplyv nápravných cvičení na najčastejšie oslabenia oporno-pohybového systému oslabených žiakov. In:  Zborník z vedeckého seminára II/2001 „Zdravie, zdatnosť, výkonnosť a pohybový režim mládeže a dospelých“. Trenčín: Universitas Trenchiniensis, KTVŠ, VŠK Akademik, 2001, s. 23-27, ISBN – 80 – 88914-40-X AH

7. JIRKA, Z.: Regenerace a sport, 1. vyd., Praha: Olympia, 1990, 254 s.

8. KARAS, V., OTÁHAL, S., SUŽANKA, P.: Biomechanika tělesných cvičení, 1. vyd., Praha: SPN, 1990, 184 s.

9. KOSTKOVÁ, V. a kol.: Rytmická gymnastika, 1. vyd., Praha: Olympia, 1990, 82 s.

  10. KOZLÍK, J.: Směřování k základní škole zítřka, 1. vyd., Praha: Fortuna, 1998, 120 s.

  11. RAŠEV, E.: Nejen bolesti zad vás zbaví škola zad, 1. vyd., Praha: Direkta, 1992, 222s.

  12. VOJTAŠŠÁK, J.: Osteoporóza následkom imobilizácie. In: Malý, M. a kol.: Poranenie miechy a rehabilitácia, Bratislava: Bonus Real, 1999, s. 352-364

  13. VOJTAŠŠÁK, J.: Držanie tela detí materských a základných škôl. In: Rehabilitácia -18, 1985, s. 99-102

  14. ZVARKA, J., SPUSTOVÁ, V.: Osteoporóza, Bratislava: SAP, 1998, s. 116-122

Riešitelia:  MUDr. J. Hamade, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

                   MUDr. H. Janechová, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

                   MUDr. J. Nováková, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

                   Doc. MUDr. Ľ. Ševčíková, CSc., Ústav hygieny LF UK,Spitálska 24, Bratislava

       Šeďová Marta, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, Bratislava

Pracovníci odborov hygieny detí a mládeže jednotlivých regionálnych úradov    verejného zdravotníctva v SR

Adresa autora: MUDr. J. Hamade, Úrad verejného zdravotníctva SR,

                      Trnavská 52, Bratislava