Epidemiológia ako medicínsky odbor - súčasť verejného zdravotníctva
Editorial
Intenzívny rozvoj epidemiológie v ostatných 50. rokoch a rozširovanie predmetu od molekulárnej po populačnú epidemiológiu je dôvodom pre diskusiu o tom, čo ešte je a čo už nie je epidemiológia. Najčastejšími argumentmi konzervatívnych diskutérov zastávajúcich dodnes pozíciu len epidemiológie infekčných chorôb je, že všetko ostatné je aplikácia epidemiologickej metódy v oblasti neinfekčných chorôb. Ak by tomu tak bolo, potom by sa mohlo pochybovať aj o epidemiológii infekčných chorôb. Naviac rozvoj epidemiológie neinfekčných chorôb tak ako aj infekčných začal za rovnakých podmienok a to vtedy, keď sa začal ich epidemický výskyt (Saracci, 1999).
Medzinárodne prijatá a súčasne platná definícia epidemiológie je definitívnou bodkou podobných diskusií, pretože táto hovorí o epidemiológii ako o odbore , ktorý sa zaoberá štúdiom rozdelenia a determinantov, stavov a javov spojených so zdravím v špecifikovaných populáciách a tiež aplikáciou výsledkov tohto štúdia na kontrolu zdravotníckych problémov (Last, 1999).
Prirodzený empirický postup myslenia od pozorovania k systematickému kladeniu jedného javu k druhému, ich starostlivé zaznamenávanie, počítanie a konečne logické usudzovanie, ktoré kladie fakty do takých súvislostí, aby sa nimi dali vysvetliť príčiny a ich výskyt a asociácie sledovaných chorôb - to je epidemiologické myslenie, epidemiologický prístup k chorobám ich výskytu a ich príčinám bez ohľadu na etiológiu (Žáček, 1974 ).
Princípy práce a metódy epidemiológie infekčných chorôb, aplikované v minulosti aj teraz priniesli mnoho významných úspechov. V prvom rade sa znížil výskyt infekčných chorôb, ktoré v minulosti spôsobili veľké straty na životoch a tiež zhoršili kvalitu života tých, ktorí ochorenie prežili. Spolupráca epidemiológov a ostatných zdravotníkov bola mimoriadne efektívna v eradikácii Varioly v minulom storočí a v súčasnosti úspešne pokračuje proces eradikácie ďalších infekčných chorôb akými sú Poliomyelitída, Morbilli, Parotitída. Vytvoril sa fungujúci efektívny systém surveillance infekčných chorôb s celosvetovou pôsobnosťou, ktorý pomáha pri eliminácii a eradikácii a súčasne monitoruje výskyt starých aj nových infekčných chorôb.
Dá sa predpokladať, že úspechy epidemiológie v oblasti infekčných chorôb sú zárukou úspechov v oblasti neinfekčných hromadne sa vyskytujúcich chorôb (Ticháček, 1997).
Prvé epidemiologické štúdie neinfekčných chorôb rovnako ako infekčných chorôb mali charakter deskriptívny, výsledky dokazovali epidemický výskyt a jeho špecifiká v rôznych populačných skupinách a štátoch. Až druhým krokom bolo hľadanie a dokazovanie príčin. Ďalším krokom bolo determinovanie možnosti a postupov intervencií a hodnotenie ich efektivity. Dodnes sú komplexnejšie a hodnovernejšie poznatky v oblasti opatrení pri infekčných chorobách v porovnaní s neinfekčnými chorobami.
Štúdium epidemiológie neinfekčných chorôb bolo začiatkom mimoriadneho rozvoja metodológie predovšetkým v oblasti teórie rizika, rizikových faktorov ako aj ich praktického uplatnenia v sekundárnej a v primárnej prevencii. Dnes sa už celkom určite vie, že poznať len biologické rizikové faktory a rizikové faktory životného štýlu nestačí. Determinanty zdravia povahy sociálno-ekonomicko-kultúrnej sú základom pre vznik rizika t.j. zmien zdravia v populácii. Poznať determinanty zdravia znamená tiež lepšie a rýchlejšie poznať zmeny, ktoré sa dejú v oblasti infekčnej epidemiológie s novo sa objavujúcimi ochoreniami a úplne novými infekčnými ochoreniami (Vethher, 1999, Turnock, 2001).
Zákonitosť výskytu chorôb platí tak pre infekčné ako pre neinfkečné choroby. Hľadanie zákonitostí, asociácií príčin chorôb u populačných skupín má rovnaké princípy bez ohľadu na etiológiu.
Problematická v epidemiológii je aplikácia niektorých opatrení / intervencií a hodnotenie ich efektu, v dôsledku nepresností resp. chýbania vedeckých dôkazov. Týka sa to predovšetkým dôkazov účinnosti intervencií pri neinfekčných chorobách. Je to preto, že i keď sa poznajú rizikové faktory a ich účinky na zdravie, metódy ich eliminácie zatiaľ nie sú vypracované. Preto sú tak naliehavé požiadavky na intenzívnejší epidemiologický výskum v tejto oblasti ( Rose, 1992).
Pre sledovanie zmien vo výskyte rizika a chorôb v ich prvopočiatku je dôležitá surveillance, osvedčená, rokmi preverená epidemiologická metóda pri infekčných chorobách, ktorá ak je kvalitná signalizuje nebezpečie vzniku choroby, alebo vznik choroby. Dôkazom je poznanie výskytu novej choroby SARS celosvetovo v nedávnej minulosti. Opakovane dokázané pozitíva surveillance infekčných chorôb sú motivujúce pre vytvorenie systému surveillance aj pre najzávažnejšie neinfekčné choroby vo vyspelých štátoch.
V súčasnej epidemiológii viac ako v ktorejkoľvek medicínskej disciplíne sa stretávame s preceňovaním štatistických významností a multivariačnej analýzy. Výsledky niektorých epidemiologických štúdií sú ovplyvnené aplikáciou nesprávnych hypotéz ako dôsledku nedostatočnej deskripcie a uplatnenie sa skresľujúcich rizikových faktorov. Ak sú závery takto chybných štúdií použité pre vypracovanie opatrení / intervencií môžu mať vážne následky napr. aj ujmu na zdraví. Konečný dôsledok môže byť všeobecná nedôvera k epidemiologickým štúdiám a projektom ( Kenneth, 1998).
Rozvoj epidemiológie v budúcnosti bude nevyhnutne smerovať k riešeniu problémov zdravia a choroby v podmienkach globalizácie. Znamená to nové dimenzie od zmien životných a pracovných podmienok, migráciu obyvateľov, nových technológii k zmenám kultúry veľkých populačných skupín a nevyhnutne k novým chorobám resp. k znovu objaveniu sa starých chorôb. S neobvyklými chorobami a rýchlymi a komplexnými opatreniami sa musí rátať aj v súvislosti s bioterorizmom.
Uplatnenie epidemiológie v zdravotnej politike vyžaduje od každého epidemiológa, aby bol schopný poskytnúť také údaje a metódy, ktoré budú pilierom pre rozhodovacie procesy pracovníkov verejného zdravotníctva v projektoch podpory zdravia a primárnej prevencie s pozitívnym ekonomickým efektom. Zaostávanie rozvoja epidemiológie neinfekčných chorôb (ako celku) na Slovensku je spojené aj so zaostávaním využitia nových metód epidemiológie v praxi verejného zdravotníctva.
Úlohou do budúcnosti u nás zostáva udržanie rozvoja epidemiológie infekčných chorôb a mimoriadne intenzívny rozvoj epidemiológie neinfekčných chorôb.
Literatúra:
1. Kenneth, J.,R., Greenland, S.: Modern epidemiology, Lippincott-Raven publishers, 1998, s. 3-6:
2. Last, J.M..: Slovník epidemiológie (Skrátený preklad tretieho vydania), USAID, 1999, s 54
3. Rose, G.: The strategy of preventive medicine, Oxford University Press, 1992, s. 11 - 112
4. Saracci, R.: Epidemiology in progress: thoughts, tension and targets, International Journal of Epidemiology, 1999, 28, s. 997-999
5. Ticháček, B.: Základy epidemiologie Galén, Praha, 1997, 240 s.
6. Turnock, B., J.: Public Health What It Is and How It Works, Jones and Bartlett Publishers, Inc., 2001, s. 251-270
7. Vetter, N., Matthews, I.: Epidemiology and Public Health Medicine, Churchill Livingstone, 1999, s. 3-9
8. Žáček, A.: Metody studia zdraví a nemocí v populaci, Avicenum, Praha, 1974, s 24-32
Doc. MUDr. Anna Egnerová, CSc, - mimoriadny profesor
Vedúca Katedry epidemiológie,
Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita