Úrazy detí a mládeže a prevencia pred nimi
h. doc. MUDr. Rovný I., PhD., MPH
Úrad verejného zdravotníctva SR
Trnavská 52, 826 45 Bratislava
rovny@uvzsr.sk
Súhrn: Autor sa v článku venuje problematike úrazov detí a mládeže s dôrazom na ich prevenciu. Na Slovensku každoročne na následky úrazov zomrie priemerne 120 detí, čo je prvé miesto spomedzi európskych štátov. K úrazom detí a mládeže najčastejšie dochádza v domácom prostredí, na športoviskách, na ceste a v škole, resp. predškolskom zariadení. Prevenciu úrazov detí a mládeže autor vidí v zdokonalení a zjednotení informačného systému detských úrazov na Slovensku, v legislatívnych úpravách, ktoré by viedli k povinnosti používať detské autosedačky a ochrannú prilbu pri bicyklovaní u detí do 18 rokov a v zdravotno-vychovno-intervenčnej činnosti, ktorá patrí medzi účinné prostriedky úrazovej prevencie.
Kľúčové slová: epidemiológia úrazov, primárna prevencia, dopravné úrazy, riziko úrazu, športové úrazy, zdravotno-intervenčná činnosť
Nočnou morou väčšiny rodičov či pedagogických pracovníkov sú úrazy detí. Na Slovensku je to viac ako opodstatnené. Veď každoročne na následky úrazov u nás zomrie v priemere 120 detí, čo je prvé miesto spomedzi európskych štátov. Aj keď úrazom detí nedokážeme na 100% zabrániť, môžeme ich vo veľkej miere eliminovať.
Medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie /36%/, ďalej športoviská /23%/, cesta /21%/ a škola, resp. predškolské zariadenia /17%/.
Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci Národného programu podpory zdravia realizovali projekt „Epidemiológia úrazov detí a mladistvých“. Podľa neho:
Najčastejším mechanizmom vzniku úrazu podľa vekových skupín je úder alebo pád, na druhom mieste je náraz na predmet či osobu, na treťom rozrezanie, bodnutie, rozdrvenie. Najčastejšie úder alebo pád postihuje 10 - 14-ročných. Rovnaká veková skupina utrpí úraz pri náraze na predmet alebo osobu. Vo vekovej skupine 0 - 4-ročných je najčastejšou príčinou vzniku úrazu tepelný účinok.
Najčastejším dôvodom hospitalizácií je otras mozgu, zlomenina a pohmoždenina po úrazoch, ktoré sa stali doma, resp. na ceste.
Trvalé následky sú najčastejšie po otvorenej rane, po poranení hlavy, po údere či páde v prípade úrazov, ktoré sa stanú doma.
Domáce úrazy detí a mladistvých a preventívne opatrenia
Pod úrazmi v domácnosti, v širšom zmysle slova, rozumieme nielen zranenia v byte a v priľahlých priestoroch (schodisko, pivnica, povala, garáž, kôlňa, domáca dielňa, dvor, záhrada), ale i úrazy pri práci na chatách a pri stavbe rodinných domov. Sem patria aj pády v zimných mesiacoch na zľadovatenej ceste, neposypanom chodníku, na dvore, ďalej pády z rebríka nezabezpečeného proti skĺznutiu, pády z voza, zo stromu, z okna a pod. Najčastejšími obeťami úrazov v domácnosti sú starí ľudia a deti mladšie ako 5 rokov.
Štatistiky hovoria, že takmer polovica vážnych detských úrazov sa stáva v dome alebo v jeho okolí. Najčastejšími príčinami sú oheň a popáleniny, utopenie, udusenie, neúmyselné použitie strelných zbraní, pády a otravy. Domov je pre malé deti rizikovým miestom najmä preto, lebo tam trávia najviac času. V staršom veku domácich úrazov prirodzene ubúda.
V rámci projektu Bezpečný domov, ktorého hlavnou úlohou je prevencia detských úrazov v domácnosti, bol realizovaný prieskum detskej úrazovosti na Slovensku. Na otázky odpovedali rodičia detí vo veku do 15 rokov. Podľa zistených údajov je až 91% rodičov presvedčených, že má bezpečný domov. Napriek tomu sa ročne 42% zo všetkých úrazov stane v domácnosti. Ročne približne ¼ detí z vekovej skupiny od 0 - 15 rokov má úraz. Tri štvrtiny z týchto úrazov potrebujú lekárske ošetrenie. Najviac úrazov je spôsobených pádom (približne 60%), na druhom mieste je kuchynské náčinie (hlavne nože) a na treťom mieste sú rozpálené predmety (napr. sporák). Pritom len každý druhý rodič dodržiava aspoň niektoré bezpečnostné zásady v domácnosti.
V rámci p r i m á r n e j p r e v e n c i e je dôležitá:
- Výchovno-edukačná činnosť rodičov zameraná najmä na prehlbovanie znalostí a informácii o prevencii detských úrazov.
- Ochrana detí pred elektrickými spotrebičmi, horúcimi predmetmi a tekutinami a pred ostrými a nebezpečnými nástrojmi v domácnostiach.
- Zvýšený dozor nad deťmi, hlavne v rušnom prostredí (napríklad: výstavba domu, práca v záhrade, na chate, kedy pre záplavu povinností často zabúdame na činnosť detí).
Dopravné úrazy detí a mládeže a preventívne opatrenia
Jedným z negatívnych dôsledkov súčasných sociálnych a ekonomických zmien v oblasti dopravy je jednoznačne nepriaznivý vývoj dopravnej nehodovosti na našich komunikáciách, dôsledky ktorej sa každoročne zvyšujú. Viac ako 80% dopravných nehôd zapríčiňuje človek, predovšetkým svojím neprimeraným správaním sa v dopravnom systéme.
Dopravná úrazovosť je veľký, donedávna však zanedbávaný globálny problém verejného zdravia. Každý deň na celom svete zomiera viac ako 16 000 ľudí na rôzne typy poranení.
V roku 2003 bolo na Slovensku zaevidovaných 60 300 dopravných nehôd, čo je o 3 240 viac ako v roku 2002.
Úmrtnosť v dôsledku úrazov spôsobených dopravnou nehodou je hlavným problémom u detí od 5 do 14 rokov a u mladých ľudí od 15 do 29 rokov, u ktorých sú úrazy druhou najčastejšou príčinou smrti. V kategórii 0 - 4 ročných sú úmrtia pri dopravných nehodách na 13. mieste.
Hlavnou príčinou vzniku dopravných nehôd je neadekvátne správanie človeka, ktoré je pre všetky druhy dopravných nehôd spoločné. Je podmienené nepresnosťou pri výkone, ktorá vychádza z nepozornosti, neskúsenosti, či precenení vlastných schopností, z indispozície po požití alkoholického nápoja alebo liekov, z indispozície pri začínajúcej alebo prebiehajúcej chorobe, zvlášť infekčnej, z telesného alebo duševného vypätia, ktoré vedú k únave až k spánku. Podľa okolností sa pritom tiež uplatňujú vonkajšie faktory, ako sú napríklad - príliš vysoká alebo nízka teplota, vlhkosť prostredia, jednotvárnosť okolitej krajiny, monotónnosť jazdy v kolónach, znížená viditeľnosť za šera, v noci, v hmle, oslnenie a pod.
V mnohých prípadoch sú práve deti hlavnými aktérmi pri vzniku dopravného úrazu a to najčastejšie nepozornosťou na cestách, hraním sa v blízkosti ciest, nedodržiavaním dopravných predpisov, precenením svojich schopností pri riadení nemotorového dopravného prostriedku a nedostatočnou znalosťou dopravných predpisov.
Úrazy detí - chodcov, reprezentujú veľký zdravotnícky problém miest vo vyspelých krajinách. Motorové vozidlá každý rok zrazia tisíce detí. Úrazom sú najviac vystavené deti vo veku od 5 do 9 rokov, a to keď prechádzajú veľkými križovatkami alebo cestujú mestskou dopravou bez doprovodu rodičov.
Pred tridsiatimi rokmi Fínsko ako prvé začalo v osobných autách používať autosedačky pri prevoze detí. Posledných 20 rokov používanie autosedačiek zaznamenalo rozmach. Podľa medzinárodnej organizácii National Higway Traffic Safety Administration (NHTSA) správne používanie autosedačiek redukuje radovo o 60 - 70% smrteľných úrazov a o 40% úrazov s ťažkým poškodením zdravia. Autosedačky sa delia podľa hmotnosti a veku dieťaťa na štyri skupiny. Výber autosedačiek podľa veku a hmotnosti dieťaťa:
· Od 0 až 10 kg (približne deti do 9 mesiacov) tzv. škrupinové, prenosné sedačky s rukoväťou, montujú sa proti smeru jazdy. Môžu sa používať aj na prednom sedadle spolujazdca, ktoré však nesmie byť vybavené airbagom (alebo musí mať možnosť dočasnej deaktivácie). V krajinách EU je povolené tento typ autosedačky montovať na predné sedadlo spolujazdca. Na rozdiel od USA, kde akýkoľvek typ autosedačky môže byť použitý len na zadnom sedadle.
· Od 0 až 18 kg (do 3 rokov). Môžu sa montovať v protismere, a neskôr keď nožičky dieťaťa začnú presahovať von zo sedačky, v smere jazdy - väčšinou sú polohovateľné.
· Tretia a štvrtá skupina zahŕňa sedačky od 18 kg do 36 kg a montujú sa na zadné sedadlo v smere jazdy a sú nepolohovateľné. Sú určené deťom starším ako 4 roky.
Vo vyspelých krajinách EU je používanie autosedačiek do 4 rokov povinnosť vyplývajúca zo zákona. Dokonca niektoré štáty (Škandinávia, Rakúsko, Nemecko) majú zákonom stanovené používanie sedačiek do 12 rokov veku dieťaťa. Medzinárodná organizácia NHTSA iniciovala zaviesť povinné používanie autosedačiek do 8 rokov veku dieťaťa a povinnosť posadiť dieťa mladšie ako 12 rokov len na zadné sedadlo. Na Slovensku, žiaľ, zatiaľ táto povinnosť nie je zákonom stanovená.
V rámci p r i m á r n e j p r e v e n c i e je dôležité:
U detí vekovej skupiny 0 - 4 rokov je potrebné preventívne programy zamerať na rodičov.
Programy by mali zahrňovať:
Informácie o nižšom riziku úrazu pri používaní autosedačiek.
Poukazovať na zvýšené riziko úrazu pokiaľ dieťa sedí na prednom sedadle vedľa šoféra, aj keď je v autosedačke. Na certifikovaných autosedačkách je výstražný nápis, aby neboli upevňované na predné sedadlo pokiaľ je tam namontovaný airbag.
Zdôvodňovať opodstatnenosť používania autosedačiek až do veku 12 rokov resp. kým dieťa nedosiahne hmotnosť 36 kg.
Informovať a edukovať rodičov o dôležitosti vychovávať u detí od ranného detstva také správanie v doprave, aby sa znižovali riziká úrazov.
Dozor nad deťmi hrajúcimi sa v blízkosti cesty, a to zo strany rodičov ako aj účastníkov cestnej premávky
Pre vekovú skupinu 5 - 9 rokov je potrebné vytvoriť
Edukačno - intervenčné programy, ktoré budú v podobe ako prijímania informácií, tak aj praktických overovaní a fixácii naučených zručností na dopravných ihriskách pod dozorom vyškoleného pracovníka. Pre správnu fixáciu návykov je dôležité počuté slovo (prednáška primeraná veku), vizuálny obraz (v podobe rozprávky) a praktický tréning (pohybová hra).
Pre vekovú skupinu 10 – 19 rokov by mali byť preventívne programy zamerané na: Výchovu dorastu k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky.
Športové úrazy detí a mladistvých a preventívne opatrenia
Šport poskytuje ideálne miesto pre fyzický a emocionálny rast detí a mladistvých. Každý rok sa však približne 750 000 adolescentov poraní pri rôznych športových aktivitách. Športové úrazy zahrňujú akútne príhody ako vykĺbenia, zlomeniny, očné úrazy a poškodenia chrbtice. Najviac úrazov je pri loptových hrách hlavne pri futbale, ktorý je našim najrozšírenejším športom, ďalej nasledujú poranenia pri lyžovaní, bicyklovaní, základnej telesnej výchove a atletike, ľadovom hokeji, sánkovaní, vodných športoch, zápasení.
Podľa štúdie Ministerstva školstva SR, realizovanej u školopovinných detí vo veku 11 - 16 rokov, z aktivít, pri ktorých sa úrazy stali, dominujú u mužov športovanie (33,1%), bicyklovanie (14,6%) a pošmyknutie (12,9%). U žien je to športovanie (30,2%), pošmyknutie (22%) a bicyklovanie (10,2%).
Veľkú časť športových úrazov tvoria poranenia pri neorganizovanom športe alebo hre. Počítame sem rekreačné športovanie všetkého druhu a hru detí bez dozoru. Boj proti tomuto druhu úrazov je veľmi ťažký, pretože neorganizovaný šport prebieha rozptýlene a nemožno priamo pôsobiť na športujúcich.
V rámci p r i m á r n ej p r e v e n c i e je dôležité:
- Pri športovaní z pohľadu verejného zdravotníctva je potrebné zamerať na športovanie vo voľnom čase.
- V posledných rokoch je obľúbeným športom bicyklovanie, ktorému sa venujú aj deti už do 2 - 3 rokov. Z toho vyplýva nárast počtu úrazov pri bicyklovaní. Ak zoberieme do úvahy, že deti pri páde s bicykla majú častejšie úraz hlavy ako dospelí pri rovnakom páde, je potrebné poukazovať na nutnosť používania ochrannej prilby. V 90-tich rokov minulého storočia vlády Austrálie, Kanady a Nového Zélandu uzákonili povinnosť používať ochrannú prilbu pri bicyklovaní v každom veku. Neskôr sa pridali aj ďalšie štáty (Fínsko, Španielsko, Island, Česká republika), ktoré uzákonili povinnosť používať ochrannú prilbu u detí a mladistvých do 15 resp. do 18 rokov. Podľa výsledkov používanie ochrannej prilby znižuje výskyt úrazov hlavy u detí až o 45%.
- Dôležitá je aj zdravotno - výchovná činnosť (propagácia slovom, tlačou, obrazom, filmom, rozhlasom, školením). Patrí medzi veľmi účinné prostriedky úrazovej prevencie.
- Jedným z najdôležitejších činiteľov úrazovej zábrany je individuálna prevencia: správna metodika výcviku, vyšetrenie zdravotného stavu cvičenca, rozcvičovanie, rozohriatie, prípadne prípravná masáž pred tréningom alebo pretekami.
- Prevencia športových úrazov by mala zahrňovať aj epidemiologický prehľad športových úrazov u detí, adolescentov
- prehľad prevencie úrazov na odstránenie environmentálnych rizík úrazov
- prehľad individuálnej prevencie úrazov
- prehľad princípov rehabilitácie a ich členenie do primárnej starostlivosti
- prehľad psychosociálnych aspektov športu
Ďalšie preventívne stratégie zahrňujú výučbu o úrazoch spôsobených horúčavou, výučbu trénerov a zabezpečenie bezpečného oblečenia.
V roku 1999 bol vytvorený program prevencie poranení (Injury Prevention Program IPP) na obdobie 5 rokov a jeho hlavným cieľom bolo vytvoriť jednotnú databázu ISS – Injury Surveillance System v rámci EUPHIN – European Public Health Information Network. Prevencia poranení má pozitívny dopad na znižovanie finančných nákladov, na roky dožitia a v neposlednom rade na redukciu postihnutia ľudí. Podľa programu verejného zdravia (2003 - 2008) budú aktivity prevencie úrazov pokračovať v dvoch prúdoch:
- v zdravotníckych informáciách
- v determinantoch zdravia
V Slovenskej republike je potrebné zdokonaliť informačný systém detských úrazov. Pre tú časť detských úrazov, ktoré nie sú monitorované v rámci celej republiky je potrebné vytvoriť dlhodobý monitorovací systém. Jedná sa hlavne o športové úrazy a úrazy v domácnosti, ktoré nie vždy sú ošetrované len v chirurgických ambulanciách. V SR sa zbierajú len údaje o deťoch, ktoré zomrú v dôsledku úrazu.
Dôležitá je aj spolupráca s ostatnými sektormi. Napríklad Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2004 začal spoluprácu s Policajným zborom Ministerstva vnútra pri vyhodnocovaní intervencie v rámci programu „Správaj sa normálne“ vo vybraných školách Bratislavského kraja, ktorá je zameraná na prevenciu úrazov v doprave, úrazov pri manipulácii so zábavnou pyrotechnikou, prevenciu zneužívania liekov a drog.
Na základe našich zistení a odporúčaní medzinárodných organizácií navrhujeme nasledovné opatrenia:
1.) Legislatívne opatrenia:
· Povinnosť používania detských autosedačiek.
· Povinnosť používať ochrannú prilbu pri bicyklovaní u detí do 18 rokov.
2.) Preventívne opatrenia v ochrane zdravia
· Odporúčať používanie autosedačiek do 12 rokov dieťaťa.
· Zdravotno – výchovno - intervenčná činnosť (propagácia slovom, tlačou, obrazom, filmom, rozhlasom, školením). Patrí medzi veľmi účinné prostriedky úrazovej prevencie.
· Podľa Nového programu verejného zdravia (2003 - 2008) budú aktivity prevencie úrazov pokračovať v dvoch prúdoch:
§ v zdravotníckych informáciách
§ v determinantoch zdravia
3.) Monitorovací systém
· V Slovenskej republike je potrebné zdokonaliť a zjednotiť informačný systém detských úrazov.
Literatúra:
1. Projekty ÚVZ SR k Národnému programu podpory zdravia – Epidemiológia úrazov detí a mladistvých
2. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR, schválená uznesením vlády SR č. 689 zo 7. júla 2004