Verejné zdravotníctvo očami dvoch konferencií

 

Gabriel Guliš1,2, Jarmila Korcová2, Marek Majdan2

 

 

1 University of Southern Denmark

, Institute of Public Health, Unit of health promotion research, 6700 Esbjerg, Denmark

2 Trnavská Univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra hygieny a epidemiológie, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava

 

 

    V priebehu jedného mesiaca, od 7.októbra 2004 do 10.novembra 2004 sme mali možnosť zúčastniť sa dvoch významných konferencií organizovanými dvoma najvýznamnejšími asociáciami verejného zdravotníctva vo svete.

Prvá sa konala od 7.–9.októbra 2004 v Oslo, usporiadateľom bola Európska asociácia verejného zdravotníctva (EUPHA, zúčastnil sa jej len GG) a druhá 6.–10.novembra 2004 vo Washingtone, DC. organizovaná Americkou asociáciou verejného zdravotníctva (APHA, zúčastnili sa všetci traja autori). EUPHA bola ešte len 13.konferenciou v poradí, APHA organizovala už 132.konferenciu. Tieto počty nám dávajú pocítiť určité rozdiely medzi týmito dvoma asociáciami. História a tradícia APHA je oveľa rozsiahlejšia ako u EUPHY. Veľkosť týchto konferencií poukázala taktiež na určité rozdiely; napríklad počet účastníkov konferencie EUPHA v Oslo bol 700 a APHA vo Washingtone bol 15 000.

Akokoľvek naším hlavným záujmom byť na konferenciách nebolo v porovnaní počtov účastníkov, alebo histórie ale predovšetkým v obsahu. Ako člen rady EUPHA som mal šancu byť pri rokovaniach o rozvoji celej asociácie. EUPHA sa veľmi rýchlo rozrástla a prispela k rozvoju profesionálov v oblasti verejného zdravotníctva v Európe so zvýšením vplyvom na politiku verejného zdravotníctva v celej Európe. Vďaka podpore EUPHA, Národných asociácií verejného zdravotníctva v západnej Európe a Inštitútu – Open Society sa 10 nových národných asociácii verejného zdravotníctva zo strednej a východnej Európy stalo členmi EUPHY počas posledných 2 rokov (medzi nimi aj slovenský SAVEZ). Tento proces pokračuje smerom k východnej časti Európy. Eurrpean Journal of Public Health, odborný časopis asociácie je vysoko hodnotený časopis, ktorý napomáha rozširovaniu informácií o modernom verejnom zdravotníctve po celej Európe (a samozrejme po celom svete). Kľúčovými bodmi-témami konferencie boli globálne zdravie (odznela skvelá prezentácia Gro Harlem Brundtland, bývalej riaditeľky Svetovej zdravotníckej organizácie a bývalej predsedkyne vlády Nórskeho kráľovstva pri otváraní konferencie), výživa a fyzická aktivita ako dva kľúčové faktory prispievajúce k vzrastajúcej epidémií obezity. Viac informácii o konferencii EUPHA môžete nájsť na Internetovej stránke asociácie www.eupha.org .

Ústrednou témou konferencie APHA bolo verejné zdravotníctvo a environmentálne ydravie. Erin Brockovich, ktorá hovorila o svojich skúsenostiach z  boja (nerovného, z dôvodu, že jej chýbalo vzdelanie v oblasti práva, či environmentálneho zdravia, ale úspešného), ktorý viedla proti  silnému súperovi – priemyslu a právnemu systému,  predniesla skvelú otváraciu reč k tejto téme. Jej energickosť a odhodlanosť je prinajemnšom dvojnásobkom tej, ktorú predviedla Julia Roberts vo filme, ktorý vychádzal z jej príbehu. “Standing ovations”, ktoré nasledovalo po jej prezentácii, potvrdzuje čoraz urgentnejšiu potrebu obrátenia sa na hodnoty, ľudskú skúsenosť, ľudské vedomosti a otvoriť demokratickú a čestnú diskusiu o verejnom zdravotníctve ako aj o ostatných sférach ľudského života. Hodnoty, ako rovnosť, solidarita, ľudské práva, transparentnosť a demokracia musia byť inkorporované v bežnom živote a v rozhodovacom procese v oveľa väčšej miere ako tomu bolo v poslednom období. Aj keď vedecký program konferencie bol mimoriadne rôznorodý a široký a zahrňoval najrozličnejšie aspekty a postoje k téme konfrrencie, surveillance, schopnosť rýchlej reakcie, výživa a fyzická aktivita boli zastúpené hádam častejšie, než tie ostatné. Téma obezity bola všaseprítomná. Bola zastúpená v prednáškových i posterových sekciách a taktiež fyzicky medzi prítomnými (čo nie je až také prekvapivé, ak si uvedomíme, že 1 z 5 američanov je obézny (!), ako sme sa dozvedeli v jednej z úvodných prednášok a tento podiel bol prítomnými potvrdený…). Relatívne obšírna sekcia o využití geografických informačných systémov (GIS) vo verejnom zdravotníctve len potvrdzuje, že tento nástroj nachádza čoraz širšie uplatnenie vo výskume a praxi tejto disciplíny.  Viac informácií o konferencii APHA je možné nájsť na stránke   .

Popri účasti na vedeckých sekciách účasť na týchto konferenciách bola šancou na úvahu, či kurikulum verejného zdravotníctva na Trnavskej Univerzite odzrkadľuje trendy v tejto oblasti v Spojených Štátoch Severoamerických a v celej Európe. Po týchto skúsenostiach môžeme spokojne povedať, že posledné zmeny a úpravy kurikula majú správne smerovanie a koncepciu, aj keď, samozrejme, stále je čo zlepšovať a meniť (a zrejme vždy aj bude). Environmentálne zdravie, podpora zdravia, odhady dopadu, techniky surveillance, komunikácia, zameranie sa na determinanty zdravia a potreba intersektorálnej spolupráce boli tie témy, ktoré patrili medzi najdiskutovanejšie v rámci oboch konferencií. Nie je prekvapujúce, že ústrednými témami konferencií EUPHA a APHA v roku 2005 budú “Podpora zdravia verejnosti: presmerovanie zdravotných politík, prepojenie podpory zdravia so zdravotnou starostlivosťou” , respektíve “Politika a prax založená na dôkazoch”.

Robiac si závery, počúvajúc prezentácie rôznych nových členov EUPHA (členská základňa pozostáva z národných asociácií a organizácií verejného zdravotníctva) a spoznávajúc obrovskú paletu ľudí s rôznymi názormi a predstavami na konferencii APHA (v rámci jednej krajiny) sme sa naučili, že vlastne všade, v každej krajine existuje nejaký systém verejného zdravotníctva. Nemusí to byť práve systém, s ktorým my ako profesionáli v tejto oblasti plne súhlasíme a schvaľujeme ho, ale existuje a je prítomný. Miera, do akej systém vyhovuje našim očakávaniam, predstavám, ideám a teórii, je obyčajne závislý na jednej strane na rozvinutosti, prístupe k informáciám a na druhej strane, nie však v poslednom rade, na historických súvislostiach, kultúre a tradíciách tej, ktorej krajiny alebo spoločenstva. Všetky tieto skúsenosti nás nútia uznať, že je potreba čoraz viac komunikovať v rámci verejného zdravotníctva ako odvetvie, ale aj mimo neho. Inak by čoraz silnejšie hlasy volajúce po intersektorálnom verejnom zdravotníctve ostali len hlasmi bez činu. To, čo musí byt základ takejto komunikácie je etika a úcta k hodnotám.

 

Poďakovanie

Gabriel Guliš, Jarmila Korcová a Marek Majdan ďakujú Center for International Rural and Environmental Health University of Iowa a menovite Robin Ungar a Tom Cookovi za pomoc pri zabezpečení ich účasti na APHA konferencii.

Ústrednou témou konferencie APHA bolo verejné zdravotníctvo a prostredie. Erin Brockovich, ktorá rečnila o svojich skúsenostiach z  boja (nerovného, z dôvodu, že jej chýbylo vzdelanie v oblasti práva, či environmentálneho zdravia), ktorý viedla proti  silnému súperovi – priemyslu a právnemu systému,  predniesla skvelú otváraciu reč k tejto téme. Jej energickosť a odhodlanosť je prinajemnšom dvohjnásobkom tej, ktorú predviedla Julia Roberts vo filme, ktorý vychádzal z jej príbehu. “Standing ovations”, ktoré nasledovalo po jej prezentácii, potvrdzuje čoraz urgentnejšiu potrebu obrátenia sa na hodnoty, ľudskú skúsenosť, ľudské vedomosti a otvoriť demokratickú a čestnú diskusiu o verejnom zdravotníctve ako aj o ostatných sférach ľudského života. Hodnoty, ako rovnosť, solidarita, ľudské práva, transparentnosť a demokracia musia byť inkorporované v bežnom živote a v rozhodovacom procese v oveľa väčšej miere ako tomu bolo v poslednom období. Aj keď vedecký program konferencie bol mimoriadne rôznorodý a široký a zahrňoval najrozličnejšie aspekty a postoje k téme konfrrencie, surveillance, schopnosť react tuky, výživa a fyzická aktivita boli zastúpené hádam častejšie, než tie ostatné. Téma obezity bola všaseprítomná. Bola zastúpená v prednáškových i posterových sekciách a taktiež fyzicky medzi prítomnými (čo nie je až také prekvapivé, ak si uvedomíme, že 1 z 5 američanov je obéznych (!), ako sme sa dozvedeli v jednej z úvodných prednášok a tento podiel bol prítomnými potvrdený…). Relatívne obšírna sekcia o využití geografických informačných systémov (GIS) vo verejnom zdravotníctve len potvrdzuje, že tento nástroj nachádza čoraz širšie uplatnenie vo výskume a praxi tejto disciplíny.  Viac informácií o konferencii APHA je možné nájsť na stránke www.apha.org.

Popri účasti na vedeckých sekciách účasť na týchto konferenciách bola šancou na úvahu, či kurikulum verejného zdravotníctva na Trnavskej Univerzite odzrkadľuje trendy v tejto oblasti v Spojených Štátoch Severoamerických a v celej Európe. Po týchto skúsenostiach môžeme spokojne povedať, že posledné zmeny a úpravy kurikula majú správne smerovanie a koncepciu, aj keď, samozrejme, stále je čo zlepšovať a meniť (a zrejme vždy aj bude). Environmentálne zdravie, podpora zdravia, odhady dopadu, techniky surveillance, komunikácia, zameranie sa na determinanty zdravia a potreba intersektorálnej spolupráce boli tie témy, ktoré patrili medzi najdiskutovanejšie v rámci oboch konferencií. Nie je prekvapujúce, že ústrednými témami konferencií EUPHA a APHA v roku 2005 budú “Podpora zdravia verejnosti: presmerovanie zdravotných politík, prepojenie podpory zdravia so zdravotnou starostlivosťou” , respektíve “Politika a prax založená na dôkazoch”.

Robiac si závery, počúvajúc prezentácie rôznych nových členov EUPHA (členská základňa pozostáva z národných asociácií a organizácií verejného zdravotníctva) a spoznávajúc obrovskú paletu ľudí s rôznymi názormi a predstavami na konferencii APHA (v rámci jednej krajiny) sme sa naučili, že vlastne všade, v každej krajine existuje nejaký systém verejného zdravotníctva. Nemusí to byť práve systém, s ktorým my ako profesionáli v tejto oblasti plne súhlasíme a schvaľujeme ho, ale existuje a je prítomný. Miera, do akej systém vyhovuje našim očakávaniam, predstavám, ideám a teórii, je obyčajne závislý na jednej strane na rozvinutosti, prístupe k informáciám a na druhej strane, nie však v poslednom rade, na historických súvislostiach, kultúre a tradíciách tej, ktorej krajiny alebo spoločenstva. Všetky tieto skúsenosti nás nútia uznať, že je potreba čoraz viac komunikovať v rámci verejného zdravotníctva ako odvetvie, ale aj mimo neho. Inak by čoraz silnejšie hlasy volajúce po intersektorálnom verejnom zdravotníctve ostali len hlasmi bez činu.