Komunitná medicína
Editorial
Hartl (1997) definuje komunitu ako miesto, kde človek môže získať emocionálnu podporu, ocenenie a praktickú pomoc v každodennom živote.
Na intervenčných programoch podpory zdravia spolupracujú v komunitách orgány miestnej samosprávy, zdravotnícke zariadenia, hromadné oznamovacie prostriedky, politici, zákonodarcovia, vychovávatelia, občianske združenia, rôzne inštitúcie a jednotlivci. Spolupráca môže napríklad spočívať v zdravotnovýchovnom pôsobení na ľudí v oblasti zdravej výživy a v pôsobení na potravinárske spoločnosti, aby prinášali na trh nízkotučné potraviny a potraviny s dostatkom vlákniny.
Charakteristika komunity podľa J.W. Gardnera (1999) je nasledovná:
Matoušek (2003) udáva typy komunít takto )2):
Občianska komunita je spoločenstvo osôb, ktoré vykonávajú každodenné aktivity v spoločnom priestore.
Výcviková komunita je spoločenstvo osôb, ktoré sa zameriavajú na sebapoznanie, nácvik zručností a postojov.
Spirituálna komunita je spoločenstvo osôb, ktoré zdieľajú spoločné myšlienky a názory, snažia sa o spirituálny rozvoj a niekedy žijú v spoločnom priestore.
Terapeutická komunita predstavuje liečebnú inštitúciu, ktorá umožňuje otvorenú komunikáciu všetkých účastníkov a ich spolurozhodovanie o liečbe.
Komunitná práca je činnosť zameraná na vyvolanie a podporovanie zmeny. Používa sa na riešenie problémov v miestnom spoločenstve. Vzťahuje problémy jednotlivcov a skupín k zdrojom a možnostiam komunity. Zapája do riešenia problémov občanov, miestne organizácie a inštitúcie. Vedie k prerozdeleniu zdrojov, zodpovednosti a kompetencii. Rozširuje možnosti ľudí ovplyvňovať dianie okolo seba. Zároveň znamená spôsob prístupu k ľuďom s cieľom ich aktivizovať a zapojiť do riešenia problémov prostredníctvom projektov.
Proces komunitnej práce obvykle delíme na
- zisťovanie a analýzu potrieb,
- plánovanie,
- realizáciu a
- vyhodnotenie.
Doplňujúci pojem komunitnej práce je pojem komunitnej starostlivosti. Znamená také zameranie zdravotných, sociálnych a ďalších služieb, vrátane vzdelávania, ktoré umožňujú hendikepovaným a zraniteľným (vulnerabilným) osobám zostať vo svojej komunite a žiť v nej plnohodnotný život.
K vulnerabilným osobám radíme zdravotne hendikepovaných, nezamestnaných, migrantov, bezdomovcov, problémové etnické skupiny, ohrozené deti a ženy, starších ľudí a ďalších.
Pojem komunitná medicína je chápaný vo svete rôzne. Obvykle zahrnuje aspekty zdravia a choroby v komunitnom prostredí, charakteristiky primárnej starostlivosti a jej prepojenie so starostlivosťou špecializovanou, otázky kontinuálnej starostlivosti, domácej starostlivosti, prevencie a podpory zdravia, vzťahu ku zdraviu, otázky kvality života, starostlivosť o duševné zdravie, úlohu rodiny v starostlivosti o zdravie, ale tiež činnosti odborných lekárskych spoločností a ďalšie aspekty.
Podľa nášho chápania je komunitná medicína užšie špecifikovaným pojmom s konkrétnou náplňou a rozsahom činnosti.
Komunitná medicína je časť verejného zdravotníctva, zaoberajúca sa ochranou a podporou zdravia obyvateľstva, žijúceho v komunitách a zdravotnou a sociálnou starostlivosť o vulnerabilné skupiny ako i zdravotnou starostlivosťou v mimoriadnych situáciách.
Pod vulnerabilnými skupinami obyvateľstva rozumieme ohrozené a krehké skupiny populácie, vystavené zvýšenej záťaži alebo žijúce vo zvlášť nepriaznivých životných podmienkach. K nim patria najmä ženy, deti, vyššie vekové skupiny, etnické skupiny, nezamestnaní, bezdomovci, osoby so závislosťou na alkohole alebo drogách, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osoby v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti, osoby, žijúce v izolácii a ďalší (3).
Ochrana zdravia obyvateľstva je pasívna – ak jodidujeme soľ alebo fluorizujeme pitnú vodu – alebo aktívna, ak pôsobíme na zmenu správania obyvateľstva. Je možné zákonom nariadiť motocyklistom alebo deťom pri zjazdovom lyžovaní nosenie ochrannej prilby, ale nie je možné zakázať požívanie tučnej stravy. V programoch pre pôsobenie na komunity sa využívajú tri druhy prístupov:
Stratégie zamerané na jednotlivca sú najúčinnejšie, ak prinášajú rýchlo podstatné výhody pri minimálnych nákladoch.
Stratégie, zamerané na komunity sú najúčinnejšie, ak sa zmena prostredia dotkne výrazne populácie, ak je prostredie kontrolované vládou alebo samosprávou a intervencia je politicky a ekonomicky prijateľná.
Ako príklad úspešnej komunitnej stratégie sa dá uviesť úprava vody alebo stavebné predpisy, ako neúspešnú intervenciu prevenciu užívania drog a prevenciu násilných činov.
Kým klinická stratégia sa sústreďuje na pôsobenie na vysoko rizikových jednotlivcov a úspech intervencie znižuje celkové riziko ochorenia v populácii, komunitná stratégia využíva intervenciu na úrovni komunity, pôsobí na veľkú skupinu obyvateľov a dosahuje percentuálne ďaleko vyššie výsledky v zdraví populácie. Príčinou rozdielnych výsledkov je skutočnosť, že intervencia na úrovni komunity pôsobí na rizikové faktory celej populácie, ale klinická intervencia len na niekoľko vysoko rizikových jednotlivcov.
V Ewartovej teórii sociálneho pôsobenia (1991) sa zdôrazňuje vplyv sociálnej interakcie a štruktúr životného prostredia. Sociálne, fyzikálne a politické prostredie pôsobia na riešenie problémov a ovplyvňujú dlhodobo zmenu správania.
Sociálna kognitívna teória sa sústreďuje zmenu správania na podklade metód sebaovládania, pričom zdravotnovýchovné programy sa realizujú hromadnými oznamovacími prostriedkami.
Komunikačný systém zmeny správania sa sústreďuje menej na šírenie informácií, ako na nácvik spôsobilosti, napríklad ako prestať fajčiť. Program na zmenu stravovacích zvyklostí sa preto neuspokojuje informáciou o optimálnej skladbe živín, ale vysvetľuje, v akých potravinách sa čo nachádza a aký je optimálny spôsob ich prípravy.
Systém sociálneho marketingu vyvinul Kotler (1982). Využil techniky marketingu, ale nie s cieľom predať výrobok, ale privodiť sociálnu zmenu. Princíp štyroch P: Product (správny výrobok ), Promotion ( správna reklama ), Place ( umiestniť na správne miesto ) a Price ( za správnu cenu ) použil na podporu zdravia v komunite (2).
Program, zameraný na komunity, musí určiť prijateľné výrobky, ktoré sú v súlade so zásadami správnej životosprávy. Tieto výrobky a zásady podporuje reklama v hromadných oznamovacích prostriedkoch, prednášky, zvláštne akcie, ako je meranie krvného tlaku a cholesterolu v nákupných strediskách. Pre pôsobenie reklamy je treba nájsť optimálne miesto, zaručujúce čo najširšie pôsobenie. Napokon cena programu na podporu zdravia – kurz odvykania fajčenia, prípravy zdravých jedál, telesné cvičenia – spočíva v bezprostredných nákladoch ale zohľadňuje aj časový faktor, pretože väčšinou sa jedná o dlhodobé programy.
Systém organizovania komunity na dosiahnutie zdravotného cieľa spočíva v postupných krokoch. Prvý krok spočíva uvedomenie si problému, druhý krok stanovenie problému ako priority, tretí krok znamená vypracovať plán činnosti, štvrtý krok znamená vytvorenie štruktúr na realizáciu a dodržanie príslušných programov. Výhodou komunitných programov je možnosť účasti a spolupráce najrôznejších organizácii a ich súčasné vplývanie na cieľový subjekt.
Systém sociálnej ekológie vychádza zo vzájomnej interakcie ľudí s ich sociálnym, inštitucionálnym a kultúrnym ako aj fyzikálnym prostredím. Stokols (1992) opísal, ako zmeny v životnom prostredí môžu podporiť zdravý spôsob života. Napríklad vo fyzikálnom prostredí môže nadmerný hluk vyvolávať stresovú reakciu, faktorom sociálneho prostredia môže byť chronický konflikt alebo izolácia, zdravotné správanie môže byť ovplyvnené geograficky podmienenou dostupnosťou zdravotníckych služieb. Z toho vyplýva nutnosť intervencie na viacerých úrovniach. Môže ísť o intervenciu na obecnej, regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Tieto intervencie sa navzájom dopĺňajú.
Programy na podporu zdravia v komunitách patria k najvýznamnejším nástrojom a možnostiam ako zmeniť k lepšiemu zdravie populácie. Rosenthal (1983) vypracoval nasledovnú charakteristiku komunitných projektov zdravia:
- sú pevne zakotvené mimo oblasti zdravotníckych profesií
- zaoberajú sa nerovnosťou v zdraví a v poskytovaní zdravotníckych služieb
- smerujú k podpore kolektívneho uvedomenia si sociálnych príčin poškodenia zdravia
- trvajú na tom, že monopol informácií zo strany profesionálov o zdraví a chorobe musí burcovať jednotlivca aj kolektív
- aktivity sa centrujú na prácu s malými skupinami miestneho obyvateľstva
- projekty majú funkciu katalyzátora v stimulovaní miestnych zdravotníckych sociálnych a vzdelávacích služieb (4).
Stratégie podpory zdravia v komunitách:
Komunitná medicína je neoddeliteľnou časťou verejného zdravotníctva. Svojimi aktivitami môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva.
Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
(Z Katedry výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU v Bratislave,
vedúci: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.)