Verejné zdravotníctvo, veda a výskum v 21 storočí

Editorial

      Systematická činnosť verejného zdravotníctva aj napriek svojej krátkej histórií, len o málo presahujúcej jedno storočie, sa môže pochváliť pozoruhodnými výsledkami, ktoré nielen predĺžili ľudský život ale významne prispeli k jeho skvalitneniu. Zabezpečenie nezávadnej pitnej vody pre populáciu, dobudovanie a skvalitnenie kanalizačných sieti a spracovanie odpadu v mestách a obciach, zabezpečenie nezávadných potravín, imunizačný program, dostupnosť lekárskej starostlivosti, skvalitňovanie životného prostredia, znižovanie rizikovosti v pracovnom prostredí, to všetko patrí k tým míľnikom v činnosti verejného zdravotníctva, ktoré ho zaraďujú na post najefektívnejšieho systému v starostlivosti o zdravie človeka. Odborníci sa zhodujú a vedecky fundované  dôkazy neklamne potvrdzujú, že z 30 rokov života, o ktoré žije dlhšie naša generácia než generácia našich pradedov, nám verejné zdravotníctvo zabezpečilo 25 rokov a kuratívna medicína 5 rokov. Aj napriek tomuto úspechu je stále pred verejným zdravotníctvom mnoho problémov, ktorých odstránenie by bolo významným príspevkom k zlepšeniu zdravia, skvalitneniu života a predĺženiu strednej dĺžky života  populácie. Možno polemizovať s názormi, ktoré tvrdia, že také úspechy aké zaznamenalo verejné zdravotníctvo v minulom storočí v zlepšovaní zdravia populácie a predlžovaní života už sotva možno očakávať. Boli aj výsledkom prudkého socio-ekonomického vývoja ako na európskom tak aj americkom kontinente, ktorý so sebou priniesol mnohé prvky moderného životného štýlu, bývania, stravovania a celej sféry kultúrno-spoločenskej existencie. Veda a vedecký výskum sa len marginálne podieľali na úspechoch verejného zdravotníctva. Empíria, pragmatizmus a vplyv iných sfér života komunity boli tými rozhodujúcimi fenoménmi, ktoré mali podiel na úspechoch verejného zdravotníctva. Systematický vedecký výskum začína intenzívnejšie vstupovať do činnosti verejného zdravotníctva až v druhej polovici minulého storočia keď nastáva prudký rozmach ostatných vedeckých disciplín predovšetkým v oblasti metodológie. Pred verejným zdravotníctvom v 21. storočí stoja nové problémy ale aj „ staré problémy s novou tvárou“. Infekčné ochorenia, návykové látky (tabak, alkohol, drogy), bezpečné potraviny, environmentálne znečistenie, kardiovaskulárne a onkologické ochorenia sú výzvou pre verejné zdravotníctvo v 21. storočí. Prístup k riešeniu týchto problémov však sa zásadne mení tak ako sa stále viac presadzuje v činnosti verejného zdravotníctva proaktívny princíp pred retroaktívnym. Aj to jej jeden z dôvodov prečo veda a výskum sa stávajú integrálnou súčasťou činností verejného zdravotníctva. Proaktívny princíp začína dominovať rovnako v rozhodovacej a riadiacej sfére ako vo sfére tvorby základných vedeckých poznatkov. Bez vedeckých dôkazov stojí akékoľvek  rozhodnutie týkajúce sa zdravia komunity na veľmi labilnom základe s potenciálnym rizikom negatívneho dopadu na vnímanie verejného zdravotníctva ako systému, ktorý je zárukou zdravia populácie. Proaktívny princíp zahrňuje v sebe strategicko-prognostické aktivity, ktoré sa opierajú predovšetkým o vedecké dôkazy a poznatky z disciplín ako sú epidemiológia, mikrobiológia, ekológia, environmentalistika, genetika, genomika, bioinformatika, molekulárna toxikológia a ďalšie. Bez vedeckých informácii o mechanizmoch pôsobenia rizikových faktorov, o ich zmenách pod vplyvom meniaceho sa životného prostredia, o genetickom polymorfizme, psychosociálnych fenoménoch nie je možné vytvárať prognózy a pripravovať programy, ktorých jadro  tvoria účinné preventívne a represívne nástroje. Pochopiteľne akýkoľvek program bez aktívnej účasti komunity nemá veľké šance na úspech. A to je ďalšia oblasť, v ktorej sa očakáva, že veda a výskum predovšetkým z oblasti behaviorálnych vied  prinesie nové vedecké poznatky a dôkazy, ktoré posunú verejné zdravotníctvo bližšie k „ účastníckemu verejnému zdravotníctvu“ (participatory public health) v ktorom komunita a jej prístup k zlepšovaniu a ochrane vlastného zdravia bude mať nezastupiteľnú úlohu.

Doc. Ing. Ivan Čižnár, DrSc.