Spotreba alkoholu v Slovenskej republike
B. Havelková, E. Morvicová
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Súhrn
Konzumácia alkoholu patri popri zdravej výžive a pohybovej aktivite k základným ovplyvniteľným determinantom zdravého spôsobu života. V Slovenskej republike z roka na rok klesá spotreba alkoholu na obyvateľa. Na druhej strane však návštevnosť ambulancii pre drogové závislosti poukazuje na pretrvávanie zdravotno-sociálnych problémov vyplývajúce z konzumácie alkoholu. Čiastočné informácie o spotrebe alkoholu podávajú aj niektoré prieskumy realizované v Slovenskej republike. V porovnaní s niektorými okolitými štátmi však chýbajú informácie o konzumácii alkoholu obyvateľov v produktívnom a postproduktívnom veku.
Kľúčové slová:
Spotreba alkoholu, konzumácia alkoholu
Výsledky epidemiologických štúdií potvrdzujú, že na kvalite zdravia populácie sa podieľajú biologické faktory, faktory životného prostredia a faktory spôsobu života . Práve medzi faktory spôsobu života patrí, popri zdravej výžive a pohybovej aktivite, aj konzumácia alkoholu a tabakových výrobkov. Svetová zdravotnícka organizácia vyhodnotila v roku 2000 alkohol ako tretí najčastejší rizikový faktor poškodenia zdravia, hneď za hypertenziou a tabakom. Konzumácia alkoholu je najčastejšou príčinou smrti u mužov vo vekovej skupine od 15 do 30 rokov. (1)
Posledné roky sa upriamuje pozornosť na nelegálne drogy a nezdôrazňuje sa, že na Slovensku najčastejšie sa vyskytujúcou drogou je alkohol. Slovenská populácia je čoraz tolerantnejšia k zneužívaniu alkoholu, ktorý mnohí rodičia, učitelia, ale aj profesionáli pracujúci s mládežou vnímajú ako menšie zlo.
Akým rozsiahlym je na Slovensku problém konzumu alkoholu, o tom svedčí veľmi transparentný výsledok štatistických prieskumov, ktorý obsahuje zosumarizovanie údajov za 90-te roky. Približne 5% dospelých Slovákov tvoria úplní abstinenti (v tomto percentuálnom zastúpení sú tak prirodzení abstinenti, ako aj abstinujúci alkoholici), 60% tvoria bezproblémoví konzumenti (ľudia, ktorí pijú príležitostne), 30% pije hazardne (či už sebapoškodzujúco alebo problémovo) a zvyšných 5% je závislých od alkoholu. Spotreba alkoholu na obyvateľa v 90-tych rokoch, napriek poklesu o 2 litre oproti osemdesiatym rokom, bola 8 litrov 100% liehu na rok. (2)
Trend objemovej spotreby alkoholu podľa údajov ŠÚSR je mierne stagnačný, čiže podľa oficiálnych údajov by slovenská populácia mala konzumovať menej alkoholu (tab. č.1).
Tab. č. 1.: Spotreba alkoholu v SR na obyvateľa v rokoch 1995 – 2002
|
Druh potraviny
|
Merná jednotka |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002
|
|
Alkoholické nápoje spolu (v hodnote 100% liehu)1)
v tom liehoviny víno spolu
v tom hroznové ostatné pivo
Alkoholické nápoje spolu
v tom liehoviny (40%) vína spolu
v tom hroznové ostatné pivo
|
I
I I
I I I
I
I I
I I I
|
8,0
3,9 1,5
1,2 0,3 2,6
110,3
9,7 13,1
11,3 1,8 87,5 |
8,3
4,0 1,6
1,3 0,3 2,7
114,1
10,1 13,8
12,0 1,8 90,2 |
8,5
4,1 1,6
1,4 0,2 2,8
116,9
10,3 14,3
12,5 1,8 92,3
|
8,0
3,9 1,5
1,3 0,2 2,6
108,3
9,8 13,3
11,9 1,4 85,2 |
8,1
4,0 1,5
1,3 0,2 2,6
108,4
10,0 12,8
11,4 1,4 85,6 |
8,9
3,9 1,4
1,2 0,2 3,6
111,0
9,7 12,4
10,8 1,6 88,9 |
8,7
3,7 1,5
1,2 0,3 3,5
110,9
9,1 13,6
11,3 2,3 88,2 |
8,8
3,5 1,6
1,3 0,3 3,7
115,0
8,8 13,9
11,7 2,2 92,3 |
1) Alkoholické nápoje vyčíslené v litroch sa na hodnotu 100% liehu prepočítavajú koeficientmi:
liehoviny: 0,40
hroznové víno: 0,11
ovocné víno: 0,145
pivo: 0,030
Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Spotreba potravín v SR
Dokonca v roku 2003 sa spotreba znížila o 4,3 % a dosiahla hodnotu 110,1 l na obyvateľa. (3) Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo 81,3 %, nasleduje víno 12 % a najmenej sú konzumované liehoviny 6,7 %. Podľa oficiálnych štatistík by stagnácia v spotrebe alkoholu mala znamenať pokles problémového pitia alkoholu, a zároveň by mali stagnovať aj iné nepriame indikátory ako napríklad pokles návštevnosti ambulancií pre drogové závislosti.
Podľa Dr. Breiera (2005) na Slovensku dnes problémovo pije asi 1,5 milióna ľudí a 4000 ľudí ročne zomiera na následky alkoholu. S nadmernou konzumáciou alkoholu súvisí de facto každá tretia návšteva u praktického lekára. Výkazy činnosti ambulancie pre drogové závislosti poukazujú skôr na nárast počtu vyšetrení alkoholikov, ktoré tvorili v roku 2003 47,5 % zo všetkých vyšetrení. Zároveň na ambulanciách pre drogové závislosti bolo v roku 2003 liečených 19 374 alkoholikov a 4 970 drogovo závislých. Aj tieto čísla naznačujú, že alkoholizmus na Slovensku je vážny zdravotno-sociálny problém celej spoločnosti.
Pod vplyvom alkoholu je neustále páchaných najväčší počet priestupkov a trestných činov v porovnaní s inými psychoaktívnymi látkami, a to či dopravných nehôd, alebo násilnej trestnej činnosti. Približne ¼ zo všetkých dopravných nehôd ročne sa stane v dôsledku konzumácie alkoholu.
Alkohol je najrozšírenejšou drogou i medzi deťmi a mládežou, nesmierne riziko spočíva najmä v tom, že plní veľakrát úlohu referenčnej drogy. Na základe prieskumov na ZŠ a SŠ realizovaných v roku 1998 a 2002 malo vlastnú skúsenosť s alkoholom 43,5% 11-ročných detí a až 76,1% 14-ročných. Problémom je i skorý začiatok ponuky alkoholu od rodičov, už vo veku 5 - 7 rokov dieťaťa. V roku 1994 51% opýtaných 7-ročných detí odpovedalo kladne na otázku, či im rodičia ponúkli šampanské ako prípitok na Nový rok a spomedzi 14-ročných to bolo až 88,3%. V tom istom roku malo skúsenosť s akýmkoľvek alkoholom ponúknutým dospelým človekom 97,2% opýtaných 18-ročných. Mládež často v rámci experimentu s alkoholom volí formu vysoko rizikového pitia akou sú "pijanské záťahy", spojené s konzumáciou iných typov drog. Tento spôsob pitia v sebe nesie riziká zdravotné, sociálne i možnosť stretu so zákonom.
Podobné výsledky, aké sú prezentované v reprezentatívnom prieskume ESPAD, zaznamenal aj Úrad verejného zdravotníctva v prieskume realizovanom v rámci projektu „Výživa a zdravie vo výchove a vzdelávaní“, podľa ktorého alkohol nikdy nekonzumovalo, ani alkohol nebol ponúknutý 55% 9-11- ročných žiakov, 17% 13-15 -ročných a len 3% 16-19- ročných. Zarážajúce je, že na I. stupni najviac ponúkali deťom alkohol vlastní rodičia a to v 19 % a v 11 % starí rodičia .Táto bilancia bola o to prekvapujúcejšia, keď na otázku „Mali ste už skúsenosť s opitosťou ?“ z opýtaných kladne odpovedalo 13 % žiakov z I. stupňa ZŠ vo veku 9-11 rokov, 25% ôsmakov vo veku 13-15 rokov , 74% stredoškolákov vo veku 16-18rokov a 81% žiakov SOU v tom istom vekovom intervale. (Obrázok 1) (5)
Pre porovnanie konzumácie alkoholu je nám najbližšie Česká republika, ktorá realizovala prieskum o spotrebe alkoholu, vďaka čomu si vyslúžila jednu z prvých priečok v spotrebe alkoholu na jedného obyvateľa v Európskej únií. Prieskum realizovali na 2551 dospelých jedincoch v produktívnom veku . Priemerná denná spotreba alkoholu, vypočítaná na základe odpovedí na otázky o frekvencii a kvantite pitia alkoholických nápojov, bola 16,6 gramov. Spotreba alkoholu podľa veku dokázala, že najviac konzumujú alkohol jedinci medzi 35 a 44 rokom života. S pribúdajúcim vekom spotreba alkoholu klesá, čo s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s pribúdajúcimi zdravotnými ťažkosťami. Rozloženie spotreby alkoholu podľa výšky vzdelania potvrdzuje nepriamy vzťah. Jedinci s vyšším vzdelaním pijú menej. Hlavne u mužov je tento vzťah zreteľný. (4)
Jediný celoslovenský prieskum zameraný na spotrebu alkoholu u produktívnej a postproduktívnej vekovej skupine je dotazníkový prieskum “zdravotné uvedomenie“. Realizovaný je v pravidelných trojročných intervaloch od roku 1992. Z posledného prieskumu v roku 2004 na vzorke 3840 jedincov vyplýva pre nás podobné zistenie ako v Českej republike. Najčastejšie konzumujú alkohol muži okolo 40 roka života. Ženy všeobecne konzumujú alkohol menej ako muži. V konzumácii alkoholu sú signifikantné rozdiely aj medzi regiónmi. Podľa očakávania viac liehovín sa konzumuje v regiónoch s nižšou vzdelanostnou úrovňou. Podľa prieskumu vysoká spotreba destilátov je v okresoch Krupina a Rožňava (70 % opýtaných viac ako dvakrát do týždňa konzumujú destiláty). Vyššia spotreba destilátov (okolo 40% opýtaných) je aj v regiónoch východného Slovenska. (6)
Európska únia pre roky 2000 – 2005 prijala Európsky akčný plán prevencie nadmernej konzumácie alkoholu. Aktivity v tejto oblasti vyvíja aj Svetová zdravotnícka organizácia, jej Regionálny výbor pre Európu prijal Deklaráciu tzv. Parížskej charty. Spomínaný dokument ratifikovala i Slovenská republika ako kandidujúca krajina pre vstup do Európskej únie. Problémy spojené s alkoholom sprevádzajú našu spoločnosť už od počiatku rozvoja európskej civilizácie. Slovensko sa desiatky rokov snaží riešiť negatívne dôsledky jeho zneužívania. Stojí pred nami úloha zefektívniť, zintenzívniť a zapojiť do realizácie našich snáh systémový prístup.
Literatúra:
E. Morvicová, B. Havelková: záverečná správa prieskumu „Zdravotné uvedomenie obyvateľov Slovenskej republiky. 2005
Adresa autora:
MUDr. Beáta Havelková
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej repubiky
Trnavská cesta 52
Bratislava