Výskyt metabolického syndrómu u klientov

Poradne zdravia pri RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote

T. Ostrihoňová, J. Bérešová, A. Strečková

Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR so sídlom v Rimavskej Sobote

regionálny hygienik: MUDr. Dušan Béreš MPH

SÚHRN:

Kontext: Tretia správa skupiny odborníkov Národného vzdelávacieho cholesterolového programu (NCEP) pre vyľadávanie, vyšetrovanie a liečbu hypercholesterolémie u dospelých (Panel pre liečbu dospelých III – ATP III) upozorňuje na dôležitosť liečby pacientov s metabolickým syndrómom kvôli prevencii kardiovaskulárnych chorôb.

Cieľ: Zistiť prevalenciu metabolického syndrómu a úspešnosť intervencie u klientov Poradne zdravia pri RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote.

Zdroje dát: Spracované údaje boli získané retrospektívne z databázy „Testu zdravého srdca“. Pre analýzu bol vybraný 836 členný (318 mužov a 518 žien) súbor dospelých, ktorí od januára 2000 do augusta 2005 absolvovali v poradni zdravia  komplexné vyšetrenie na riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Výsledky: Metabolický syndróm bol prítomní u 18,06% respondentov, vo vyššej miere u mužov (22,01%), ako u žien (15,64%). Prevalencia metabolického syndrómu sa zvyšovala s vekom a najvyššia bola vo vekovej skupine nad 60 rokov (39,2%). Z 18,5% klientov, ktorí absolvovali kontrolné vyšetrenie, vymiznutie rizikových determinantov metabolického syndrómu sme zaznamenali u 20% mužov a 8,7% žien.

Záver: Pri tejto pomerne vysokej prevalencii metabolického syndrómu v skúmanom súbore je potrebné zvýrazniť dôležitosť včasnej intervencie (liečba prvej voľby je úprava životosprávy) pre zníženie rizika vývoja kardiovaskulárnych chorôb, diabetu a ich komplikácií v budúcnosti.   

Kľúčové slová: metabolický syndróm, rizikový determinant, abdominálna obezita, životný štýl, fyzická aktivita, kardiovaskulárne ochorenia.

ÚVOD:

Metabolickému syndrómu (MS) v posledných rokoch bola venovaná zvýšená pozornosť. Je súborom viacerých navzájom prepojených  rizikových faktorov metabolického pôvodu, ktoré priamo urýchľujú vývoj kardiovaskulárnych (KVS) chorôb aterosklerotického pôvodu. Z prospektívnych populačných štúdií vyplýva, že prítomnosť MS 2-krát zvyšuje riziko KVS príhod a 5-krát zvyšuje riziko vývoja diabetu v porovnaní s respondentmi bez MS (1).

Prevalencia MS dosahuje epidemické proporcie a je malá nádej, že by sa tento rýchly nárast spomalil v najbližších rokoch. Príčinou je náš „toxický“ životný štýl, ktorý v priebehu posledného storočia je charakterizovaný pozitívnou energetickou bilanciou, priberaním na hmotnosti, obezitou a progresívnym rozvojom aterogénno - metabolických abnormalít, ako aj starnutím.

Od prvého opisu Reavenom v roku 1988 prešla definícia MS postupnou evolúciou, pričom sa k nej pridávali nové komponenty, ktoré súviseli viac alebo menej tesne s prítomnosťou MS (2). Národný cholesterolový edukačný program (NCEP-ATP III) identifikuje šesť hlavných komponentov MS, ktoré majú vzťah k rozvoju KVS ochorení: abdominálna obezita, inzulínová rezistencia ± intolerancia glukózy, aterogénna dyslipidémia, zvýšený krvný tlak, subklinický zápal a protrombotický stav. Za účelom diagnostiky MS sa však využívajú len kritériá, ktoré majú vzťah k obezite, glukózovej intolerancii, dyslipidémii a výške krvného tlaku (3).

METODIKA:

Pre sledovanie prevalencie MS bol vybraný 836 členný súbor respondentov (318 mužov a 518 žien) vo veku od 20 rokov. Vekové zloženie vybraného súboru znázorňuje graf č. 1. Jedná sa o klientov Poradne zdravia pri RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote, ktorí absolvovali v období od januára 2000 do augusta 2005 kompletné vyšetrenie na riziko kardiovaskulárnych chorôb (glykémia nalačno, triacylglyceridy, HDL-cholesterol, krvný tlak a obvod pása). Údaje boli získané retrospektívne zo softwarového programu „Test zdravého srdca“.

            Diagnostické kritériá boli definované podľa „Tretej správy skupiny odborníkov Národného vzdelávacieho cholesterolového programu (NCEP) pre vyľadávanie, vyšetrovanie a liečbu hypercholesterolémie u dospelých“ (Panel pre liečbu dospelých III – ATP III), ktorá diagnózu MS stanovuje pri výskyte 3 alebo viac rizikových determinantov (4):

§         Abdominálna obezita (obvod pása):  Muži > 102cm, Ženy > 88cm

§         Triglyceridy: > 1,7 mmol/l

§         HDL-cholesterol: Muži < 1,0 mmol/l, Ženy < 1,3 mmol/l

§         Krvný tlak: > 130 / > 85 mm Hg

§         Glykémia nalačno: > 6,0 mmol/l

Laboratórne parametre boli získané z vyšetrenia kapilárnej krvi pomocou prístroja Reflotron Typ IV (výrobca: BOEHRINGER MANNHEIM GmbH, presnosť udaná výrobcom je ± 0,5%), krvný tlak bol meraný digitálnym tlakomerom AND typ UA-751.

VÝSLEDKY:

            Výskyt MS sme zaznamenali u 18,06% respondentov (151), 22,01% mužov (70) a 15,64% žien (81) – graf č. 2. Prevalencia MS sa zvyšovala s vekom, od 6,8% vo vekovej skupine 20-29 ročných do 39,2% vo vekovej skupine viac ako 60 ročných. U mužov 20-29 ročných je výskyt MS až 6-krát vyšší ako u žien a postupne sa tento rozdiel vyrovnáva, až vo vekovej skupine nad 60 rokov prevalencia MS u žien o takmer 12% prekračuje prevalenciu MS u mužov – graf č. 3.

V tabuľke č. 1 sú znázornené priemerné hodnoty jednotlivých sledovaných parametrov u respondentov s MS.

Tabuľka č. 1 – Priemerné hodnoty jednotlivých sledovaných parametrov u klientov s MS

Významný je priemerný vek respondentov (46,9 rokov) a zistená hodnota BMI (30,54 kg/m²), ktorá zodpovedá obezite I. stupňa.

Najčastejšie sa vyskytujúcim rizikovým determinantom medzi respondentmi s MS bola hypertenzia (92,3%), najmenej sa vyskytujúcim hyperglykémia (25,8%) – graf č. 4.

Pohlavné rozdiely sa zistili pri počte rizikových determinantov u respondentov s MS 4 a viac rizikových determinantov, tieto boli prítomné u 53,1% žien, kým u mužov len u 25,7%  – graf č. 5.

Návratnosť klientov do poradne zdravia bola 18,5%, najviac ženy vo vekovej kategórii nad 60 rokov (56%) a muži 30-39 roční (31,5%) – graf č. 6. Vymiznutie rizikových determinantov po radikálnej zmene životosprávy pri kontrolnom vyšetrení sme zaznamenali u 20% mužov a 8,7% žien.

DISKUSIA:

                Používajúc diagnostické kritériá podľa doporučenia ATP III, sme zistili 18,06% prevalenciu MS v skúmanom súbore (22,01% u mužov a 15,64% u žien). Keďže daný súbor nie je reprezentatívny, ani z hľadiska počtu, ani čo sa týka vekového zloženia (75% respondentov bol mladší ako 50 rokov, pričom výskyt MS sa zvyšuje s vekom), predpokladáme u dospelých obyvateľov okresu Rimavská Sobota a Revúca ešte vyšší výskyt MS, podobne ako pri použití diagnostických kritérií „Panelu expertov odborných spoločností“ (na rozdiel od ATP III pre diagnostiku hyperglykémie nalačno odporúča hranicu 5,6 mmol/l) (5).

Podľa výsledkov štúdie NHANES III výskyt MS v americkej populácii je 23,7%, 24% u mužov a 23,4% u žien (6). Nami zistenú nižšiu prevalenciu výskytu MS u žien v  hodnotenom súbore  je možné zdôvodniť nižším zastúpením počtu žien vekovej kategórie nad 60 rokov veku, u ktorých je dokázaná výrazne vyššia prevalencia výskytu MS.

            MS je stav charakterizovaný vysokým kardiovaskulárnym rizikom, ako aj vysokým rizikom rozvoja diabetu 2. typu, preto vyžaduje včasnú diagnózu ako aj multifaktoriálne intervencie (5).

            Liečbou prvej voľby je u všetkých lipidových a nelipidových rizikových faktorov spojených s MS zníženie telesnej hmotnosti a zvýšenie telesného pohybu, čo účinne obmedzí všetky tieto rizikové faktory (4).

 V správe ATP III sú nadváha a obezita považované za hlavné príčinné RF ICHS a sú označené za priamy cieľ intervencie. Zníženie telesnej hmotnosti ďalej znižuje stupeň všetkých rizikových faktorov MS (4). Cieľom intervencie je redukcia telesnej hmotnosti o 7-10% v priebehu jedného roka a postupné dosiahnutie normálnej váhy (BMI < 25 kg/m²), pričom len pomalý a postupný úbytok telesnej váhy je prospešný pre zdravie (1).

Nedostatok telesného pohybu zvyšuje stupeň lipidových a nelipidových rizikových faktorov MS. Pravidelný telesný pohyb zvyšuje koncentráciu HDL-cholesterolu, znižuje krvný tlak, inzulínovú rezistenciu a priaznivo ovplyvňuje kardiovaskulárne funkcie (4). Doporučuje sa pravidelná aeróbna fyzická aktivita s miernou intenzitou, minimálne 30 minút (najlepšie 60 minút), najmenej 5-krát týždenne (najlepšie každý deň) (1).

U všetkých respondentov s MS po komplexnom vyšetrení sa uskutočnilo poradenstvo „face-to-face“, s doporučením komplexnej zmeny životosprávy zameranej hlavne na úpravu stravovania a zvýšenia fyzickej aktivity, s hlavným cieľom redukcie hmotnosti. Úspešnosť nášho poradenstva sa prejavila u 20% mužov a 8,7% žien, u ktorých sme zaznamenali pri kontrolnom vyšetrení (absolvovalo 18,5% respondentov s MS) pokles hmotnosti a vymiznutie rizikových determinantov MS.

ZÁVER:

            U klientov Poradne zdravia pri RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote uskutočnením  retrospektívnej štúdie sme zistili nasledovné skutočnosti:

§         Prevalencia MS v základnom súbore bola 18,06% (22,01% u mužov a 15,64% u žien)

§         Prevalencia MS sa zvyšovala s vekom, od 6,8% vo vekovej skupine 20-29 ročných do 39,2% vo vekovej skupine nad 60 rokov

§         4 a viac rizikových determinantov boli prítomné  u 53,1% žien a len u 25,7% mužov

§         Návratnosť klientov s MS do poradne zdravia bola 18,5%

§         Vymiznutie rizikových determinantov po radikálnej zmene životosprávy pri kontrolnom vyšetrení sme zaznamenali u 20% mužov a 8,7% žien.

            Príčinou MS pre väčšinu ľudí sú neprimerané stravovacie zvyklosti a nedostatok telesného pohybu. Vysoká prevalencia MS nás upozorňuje na potrebu zvýšenia efektívnosti opatrení na kontrolu epidémie obezity a zvýšenie fyzickej aktivity u obyvateľov Slovenskej republiky, hlavne zvýšením ich zdravotného uvedomenia.

Literatúra:

1.       Grundy SM, Cleeman JI, Diagnosis and Management of the Metabolic Syndrome, An American Heart Association / National Heart, Lung and Blood Institute Scientific Statement, Circulation, 2005;112:0000-0000.

2.       Reaven G, Metabolic syndrome, Pathophysiology and implications for management of cardiovascular disease, Circulation, 2002;106:286-288.

3.       Grundy SM, Brewer HB, Cleeman JI, Smith SC, Lenfant C, For the Conference participants, Definition of metabolic syndrome: Report of the National Heart, Lung and Blood Institute / American Heart Association conference on scientific issues related to definition, Circulation, 2004;109:433-438.

4.       Executive Summary of the third Report of the National Cholesterol Education Program /NCEP/ Expert Panel on Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Cholesterol in Adults /Adult Treatment Panel III/, JAMA, 2001;285:2486-2496

5.       Tkáč I, Klimeš I, Krahulec B, Nové odporúčania panelu expertov, Diagnóza a možnosti liečebného ovplyvnenie metabolického syndrómu, www.mets.sk

6.       Ford ES, Giles WH, Dietz WH, Prevalence of the Metabolic Syndrome among US Adults, Findings from the Third National Health and Nutrition Examination Survey, JAMA, 2002;287(3):356-359

 T. OSTRIHOŇOVÁ, J. BÉREŠOVÁ, A. STREČKOVÁ

SÚHRN:

Kontext: Tretia správa skupiny odborníkov Národného vzdelávacieho cholesterolového programu (NCEP) pre vyľadávanie, vyšetrovanie a liečbu hypercholesterolémie u dospelých (Panel pre liečbu dospelých III – ATP III) upozorňuje na dôležitosť liečby pacientov s metabolickým syndrómom kvôli prevencii kardiovaskulárnych chorôb.

Cieľ: Zistiť prevalenciu metabolického syndrómu a úspešnosť intervencie u klientov Poradne zdravia pri RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote.

Zdroje dát: Spracované údaje boli získané retrospektívne z databázy „Testu zdravého srdca“. Pre analýzu bol vybraný 836 členný (318 mužov a 518 žien) súbor dospelých, ktorí od januára 2000 do augusta 2005 absolvovali v poradni zdravia  komplexné vyšetrenie na riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Výsledky: Metabolický syndróm bol prítomní u 18,06% respondentov, vo vyššej miere u mužov (22,01%), ako u žien (15,64%). Prevalencia metabolického syndrómu sa zvyšovala s vekom a najvyššia bola vo vekovej skupine nad 60 rokov (39,2%). Z 18,5% klientov, ktorí absolvovali kontrolné vyšetrenie, vymiznutie rizikových determinantov metabolického syndrómu sme zaznamenali u 20% mužov a 8,7% žien.

Záver: Pri tejto pomerne vysokej prevalencii metabolického syndrómu v skúmanom súbore je potrebné zvýrazniť dôležitosť včasnej intervencie (liečba prvej voľby je úprava životosprávy) pre zníženie rizika vývoja kardiovaskulárnych chorôb, diabetu a ich komplikácií v budúcnosti.   

Kľúčové slová: metabolický syndróm, rizikový determinant, abdominálna obezita, životný štýl, fyzická aktivita, kardiovaskulárne ochorenia.

Adresa autora:

MUDr. T. Ostrihoňová, RÚVZ  so sídlom v Rimavskej Sobote

Ul. S. Tomášika 14,  979 01 Rimavská Sobota

e-mail: beresova@ruvzrs.sk