Partnerstvo pre zdravie
Editorial
Deklarácia z Jakarty, ktorá spolu s Ottawskou chartou tvorí základ nového verejného zdravotníctva ( New Public Health) je postavená na piatich pilieroch. Podpora sociálnej zodpovednosti za zdravie, rast investícií do vývoja zdravia, konsolidácia a rozvoj partnerstva pre zdravie, zvyšovanie participácie komunity ale súčasne ej posilnenie individuality v zdraví a ochrana infraštruktúry podpory zdravia. Pristavme sa v tejto úvahe u pojmu partnerstvo pre zdravie.
Nejde o klasické partnerstvo tak ako ho poznáme zo vzťahu ľudí či v obchodných vzťahoch medzi organizáciami. Partnerstvo pre zdravie je významným prvkom nového verejného zdravotníctva. Potvrdzuje že zodpovednosť za zdravie jednotlivca i keď ju nemôžeme zbaviť individuálneho náboja je predsa aj vecou society, komunity či všetkých nás. Konsolidácia a rozširovanie partnerstva pre zdravie znamená odstránenie bariér medzi vládnymi orgánmi, nevládnymi organizáciami, súkromným i verejným sektorom s cieľom nie len zdieľať poznatky získaných v jednotlivých sektoroch, ale aj expertíz či zdrojov, ekonomických ale aj ľudských, v záujme dosiahnutia lepšej úrovne zdravia spoločnosti. Partnerstvo je natoľko dôležité že sa označuje za jeden z troch nosných pilierov nového verejného zdravotníctva spolu s posilnením individuality a s uznaním vplyvu sociálnych determinánt na zdravie. Významnú úlohu v partnerstve hrá vláda ale aj komunity, ktoré by mali prostredníctvom svojich aktivít v ochrane podpore a posilňovaní zdravia určovať priority, mali by prijať rozhodnutia ktorá z priorít je najvýznamnejšia a je potrebné sa s ňou zaoberať, plánovať stratégie a implementovať ich. Aká je situácia pri ustanovovaní partnerstva pre zdravie v podmienkach Slovenskej republiky?
Partnerstvo musí začať u tých orgánov, ktoré sa rozhodujúcou mierou podieľajú na legislatívnych procesoch. Zákony a iné všeobecne platné právne normy podstatnou mierou určujú ako sa spoločnosť správa. Je preto pochopiteľná požiadavka, aby sa pri prijímaní právnych noriem zvažoval ich vplyv na zdravie obyvateľov štátu, regiónu, mesta či obce. Aby každý zákon obsahoval doložku aký bude predpokladaný vplyv realizácie zákona na zdravie obyvateľov. Určite by stálo za to, k zákonu sa po istej dobe vrátiť a zhodnotiť či sa predpokladaný vplyv potvrdil. Podobné ustanovenie si vo vláde presadilo ministerstvo financií. Súčasťou návrhov zákonov je vždy doložka hodnotiaca vplyv realizácie zákona na štátny rozpočet. Ministrom zdravotníctva sa toto presadiť nepodarilo. Prečo? Je snáď zdravie obyvateľov menej zreteľa hodné ako štátny rozpočet? Ak by sme totiž takéto opatrenie, zaisťujúce partnerstvo pre zdravie na vládnej úrovni realizovali, určite by sa nemohlo stať aby jeden rezort na škatuľkách cigariet upozorňoval aké je fajčenie nebezpečné pre zdravie a život a iný rezort tej istej vlády poskytoval dotácie na pestovanie tabaku. Takéto postupy skutočne nesvedčia o tom, že zdravie obyvateľov je prioritou vládnych orgánov. Ako máme chápať zvýšenie spotrebnej dane za cigarety, ktoré síce prinesú do štátneho rozpočtu viac zdrojov, ale zdravotníctvo, ktoré sa potýka s následkami fajčenia z nich neuvidí nič. Naopak, súčasne sa znižuje rozpočet ministerstva zdravotníctva. Pri tom fajčiari na diagnostiku a liečbu následkov fajčenia spotrebujú veľkú časť zdrojov zdravotnej starostlivosti.
Naša spoločnosť v skutočnosti viac hovorí o priorite zdravia ako sa tak správa. O zdraví ako o najdôležitejšej hodnote hovorí pokojne občan a má pri tom zapálenú cigaretu v ústach či v ruke poldecák. Nie málo našich občanov sa hrdí že neboli u lekára už niekoľko rokov, pri čom už štvrtý rok platí zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý ponúka občanom bezplatné preventívne prehliadky u praktického lekára a stomatológa a ženám aj u gynekológa. A dobre vieme že prevencia je lacnejšia ako liečba. Nie je v tom istá dávka pokrytectva? Sme v otázkach zdravia poctiví voči sebe i druhým? Nie je to tak že do tej doby budeme hovoriť o zdravotníctvu ako „ korupčnom hniezde“, či „čiernej diere ekonomiky“ pokým my sami, alebo naši najbližší neochorejú na vážnu nemoc, ohrozujúcu naše zdravie či životy? Vtedy sa staneme pokornými a začneme sľubovať čo všetko pre zdravie a zdravotníctvo urobíme. A aká je realita?
Slovensko ako jedna z mála krajín v EU nemá svoj národný onkologický program, ktorého realizácia vyžaduje súčinnosť všetkých rezortov a je teda klasickým príkladom partnerstva pre zdravie. Národný program podpory zdravia je dobrý, ale jeho plnenie zo strany niektorých rezortov vykazuje značnú dávku formalizmu.
Informovanosť občanov o problematike zdravia je minimálna. V komunikačných prostriedkoch sa dozvieme, kto koho zavraždil, ktorá „ celebrita“ sa s ktorým partnerom rozišla či zišla. Ale z problematiky zdravotníctva sa dozvieme iba to v ktorom zariadení lekári urobili chybu a akú. O správnom životnom štýle, o škodlivých návykoch o vplyve prostredia na zdravie, o tom ako zdravo žiť sa nedozvedáme takmer nič.
V škole sa deti učia, čo je príčastie minulé trpné, alebo letopočty bezvýznamných udalostí, ale poznatky o tom ako zdravo žiť, ako nepodľahnúť škodlivým návykom, ako chrániť životné a pracovné prostredie, aký význam má prevencia, teda poznatky ktoré by mali mať zafixované pre celý život, to sa deti dozvedajú iba nedostatočne a nesystematicky. Takýto predmet na školách nemáme a pokiaľ viem, ani sa v novelách školských zákonov nechystá. Môžeme teda na Slovensku hovoriť o partnerstve pre zdravie? Myslím si že naša spoločnosť ešte tak ďaleko nedozrela.
Pri tom vieme, že nad hlavami našich detí tiká časovaná demografická bomba a jej hrozbu nie je možné odstrániť bez zapojenia sa úsilia celej spoločnosti. Bez ozajstného partnerstva pre zdravie. Tú bombu predstavuje fakt, že o 20- 25 rokov bude mať tretina našej populácie viac ako 60 rokov.
Sociálna sféra sa pripravuje na potrebu zvýšených finančných nárokov budúcich seniorov v dôchodkovom poistení zavedením viacpilierových dôchodkových systémov. Nevieme či to bude stačiť, ale aj snaha hovorí o zodpovednosti. Doteraz sme sa však nestretli s návrhom na riešenie problému, kto a ako zaplatí tejto tretine populácie jej zdravotnú starostlivosť. Pri tom polymorbiditu seniorov nevieme dostatočne ovplyvniť a teda ak niečo neurobíme bude potrebné stále viac finančných prostriedkov. Ukazuje sa že zdroje odvedené práceschopnou časťou populácie nebudú stačiť a to ani pri klesajúcej nezamestnanosti a rastúcom HDP. Musí sa preto prijať rad opatrení, posilňujúci vlastnú zodpovednosť za zdravie. Už terajšia mladá generácia by sa mala zapojiť do programu zdravého starnutia s cieľom výrazne znížiť polymorbiditu v starobe a prispieť tak k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Akú úlohu v ustanovovaní partnerstva pre zdravie môžu zohrávať univerzity a vysoké školy, na ktorých je možné študovať verejné zdravotníctvo? Najvýznamnejším prínosom týchto inštitúcií je zodpovedná príprava špecialistov, profesionálov, ktorí budú môcť plniť svoje úlohy na rôznych miestach. Naša fakulta začala s postupným dopĺňaním a premenou štúdia v duchu nového verejného zdravotníctva, v duchu bolonského procesu s významným podielom študenta na formovaní svojej osobnosti. Pri koncipovaní nového modelu sme brali do úvahy to, že iba nepatrná časť všetkých absolventov verejného zdravotníctva ( na Slovensku sa jeho výučbou zaoberá 7 univerzít respektíve vysokých škôl) bude môcť pracovať na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Podstatná časť absolventov bude pracovať v iných pozíciách, pre ktoré ich treba pripraviť tak, aby mohli úspešne zastávať aj iné funkcie v zdravotníctve a pri tom nezabudli, že ich základnou profesiou je verejné zdravotníctvo a základným cieľom zdravie obyvateľov. Nepochybne to budú závodné zdravotné služby, farmaceutické firmy, zdravotné i komerčné poistenie, výskumné ústavy. Radi by sme videli našich absolventov aj na významných postoch na ktorých sa tvorí či implementuje zdravotná politika na štátnej, regionálnej či komunálnej úrovni. Politici, ak chcú dosiahnuť v zdravotníctve čo i len mierny pokrok, mali by sa oprieť o profesionálov schopných istého nadhľadu a širšieho pohľadu na celistvú problematiku zdravia vrátane otázok ekonomických.
Prieskum pracovného trhu ukázal zhruba 12 možných typov pracovísk, ktoré by mali záujem o našich absolventov. Predpoklad je, že vzdelanie bude podrobnejšie zamerané na plánovanú profesiu a na jej špecifiká. Zamestnávateľ nemá záujem o pracovníka, ktorého musí naučiť všetko o profesii, v ktorej bude pracovať. Preto sme zvolili model, pri ktorom polovinu predmetov ( tvoriacich podstatu verejného zdravotníctva) absolvujú poslucháči povinne a zo spektra druhej poloviny si študenti volia takú zostavu, ktorá im umožní zamerať sa na tú problematiku v ktorej plánujú pracovať. Vážnou otázkou je, do akej miery majú študenti absolvovať klinické predmety, aby sa zo štúdia verejného zdravotníctva nestala „ malá medicína“ a na druhej strany aby univerzitu neopúšťali absolventi, ktorí počas celého štúdia nevideli žiadneho pacienta ani chorobu, s ktorou absolventi ako verejní zdravotníci budú bojovať. Nájsť dokonale vyvážený model je iste neľahkou úlohou, ale snažíme sa v novom modeli práve o takýto spôsob štúdia.
V duchu nového verejného zdravotníctva sa naši študenti musia zamerať aj na sociálne determinanty zdravia, ktorých váha vo vyspelých spoločnostiach stále rastie. Nezabúdame ani na demografické hrozby a aj preto sa program zdravého starnutia ponímaný z rôznych aspektov stal nie len predmetom výučby ale aj jedným z kľúčových vedeckých cieľov všetkých katedier našej fakulty. Snažíme sa aj o rozvoj najmodernejších pedagogických metód kontaktného a najmä dištančného štúdia. Na našej fakulte stále pretrváva vysoký záujem o dištančné formy pregraduálneho i špecializačného štúdia so silne skráteným časom na priamy kontakt so študentmi. Jednou z možností, ako nedostatok priameho kontaktu so študentmi nahradiť je e-learning, ktorý s pomocou európskych fondov budeme na našej fakulte implementovať. Všetky tieto opatrenia by sa mali stať podkladom pre zvyšovanie kvality pedagogického procesu.
Za najdôležitejší ukazovateľ úspešnosti a kvality práce pedagóga považujem úspech absolventov školy v ich zaradení sa na pracovný trh, v získaní takého zamestnania, ktoré bude zodpovedať ich vzdelaniu a v ktorom budú môcť tvorivo uplatniť poznatky získané počas štúdia. Aj preto je súčasťou nového modelu štúdia výrazný nárast samostatnosti študentov, prejavujúci sa aj v množstve riešených príkladov, prípadových štúdií, rozhodnutí, precvičovanie zručností a praktické preverovanie reálnych problémov tak aby vedeli zodpovedne riešiť situácie, ktoré ich v reálnom živote čakajú.
Práca pedagóga sa veľmi podobá na prácu lesníka. Výsledky ich práce prichádzajú veľa razy až po rokoch. Bude naším zadosťučinením, keď čo i len trochou prispeje naša inštitúcia k tomu aby si naši občania začali uvedomovať skutočnú hodnotu zdravia, ale najmä aby sa podľa tejto správali. Aby sme dosiahli lepší zdravotný stav a kvalitnejší život našich obyvateľov. Práve toto sú naše strategické ciele.
Doc. MUDr. Roman Kováč CSc.
mimoriadny profesor
dekan Fakulty Verejného Zdravotníctva
SZU