Analýzou listov o prehliadke mŕtveho som zisťovala najčastejšie príčiny úmrtia rómskeho obyvateľstva a majoritnej skupiny z okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.
Výsledky potvrdili veľké rozdiely v sledovaných ukazovateľoch porovnávaných skupín, ale i medzi rómskou populáciou navzájom (Poprad, Kežmarok, Levoča). Vysoká úmrtnosť v predproduktívnom a v produktívnom veku nepriaznivo ovplyvňuje dĺžku života Rómov. Najhoršia situácia u Rómov bola zistená v okrese Kežmarok, kde podiel úmrtí v predproduktívnom veku bol až 20%, v produktívnom veku 31% z čoho vyplýva, že 60 a viac rokov sa dožilo len 49% Rómov oproti 78% majoritnej populácie v okrese Kežmarok (grafy 2a,2b,2c,2d,2e,2f).
Táto skutočnosť sa zákonite odráža v niektorých demografických ukazovateľoch a v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľov ako celku v zmysle skresľovania skúmaných javov.
Priemerný vek pri úmrtí Rómov je oveľa nižší ako u majoritnej skupiny a to výraznejšie u žien. Najnižší priemerný vek pri úmrtí v rómskej populácii bol zistený v okrese Kežmarok (50,40 roka ) a výrazne najnižší u mužov 46,3 roka, v okrese Levoča (55,10 roka) a v okrese Poprad (55,80 roka) (grafy 1a,1b,1c).
Uvedené údaje jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že stredná dĺžka života Rómov bude v porovnaní s majoritnou populáciou podstatne kratšia. Chýbajú však relevantné údaje pre jej stanovenie.
Rozhodujúcim činiteľom pre kvalitu štatistiky úmrtnosti a príčin smrti je lekár prítomný pri stanovení príčiny smrti ako aj potvrdenie diagnózy sekciou.
Podľa koncepcie odboru patológie, patológia v celom rozsahu svojej činnosti umožňuje posudzovanie kvality zdravotnej starostlivosti tzn. na základe rozborov nálezov získaných pri nekrotickej a biologickej diagnostike umožňuje hodnotiť mieru diagnostickej a liečebnej úspešnosti a predstavuje akúsi výstupnú kontrolu zdravotnej starostlivosti. Ako uvádzajú tab. č. 3a,3b,3c, overovanie správnosti diagnostického a terapeutického postupu sekciou bolo v sledovaných rokoch veľmi nízke a pohybovalo sa v priemere v okrese Poprad 24,8% a v okrese Kežmarok 31,9% v okrese Levoča 12,7 % z celkového počtu zomrelých. V okrese Levoča to môže byť podmienené aj nízkym počtom úmrtí (v niektorých rokoch 1998, 2000 – 2002) tzv. chyba malých čísel. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že percento pitvanosti je ovplyvnené aj pomerne vysokým podielom externých príčin, kde je pitva povinná.
Štatistické údaje o rómskom obyvateľstve majú rozdielny rozsah a kvalitu, čím sú skomplikované možnosti ich porovnávania. Preto i v záujme zisťovania objektívnych údajov by bolo nutné zahájiť ich monitorovanie na celom území Slovenska s možnosťou kontinuálneho hodnotenia vývoja.
Sú známe aj pravdepodobné príčiny takéhoto stavu – nedostatočná a nesprávna výživa, nezdravý životný štýl a nízka zodpovednosť za zdravie – čo súvisí aj s nízkou vzdelanosťou tejto skupiny. Nakoľko sa v posledných rokov sociálna situácia Rómov zhoršila najmä z dôvodu ich nízkej schopnosti uspieť v konkurenčnom prostredí trhu práce pre ich nízku kvalifikovanosť, sa budú rozdiely v zdravotnom stave a úmrtnosti rómskej majoritnej populácie ešte prehlbovať.
Návrh nápravných opatrení:
- Legislatívno právnymi krokmi prispieť k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne Rómov
- Edukačnými programami zvyšovať zdravotné uvedomenie Rómov v zmysle zvýšenia záujmu o vlastné zdravie a zdravie členov rodiny, zlepšenia výživy a celkového spôsobu života
- Iniciovať aktivity samosprávy zamerané na skvalitnenie zásobovania osád pitnou vodou, odkanalizovania ako i riešenia odvozu TDO
- Do skvalitnenia životného a obytného prostredia Rómov aktívne zapojiť rómske obyvateľstvo
- Zahájiť sledovanie zdravotného stavu a úmrtnosti rómskej populácie v rámci celého Slovenska
- Vo vyššom percente overovať diagnostickú príčinu úmrtia sekciou