Verejné zdravotníctvo, práca s verejnosťou a práca s médiami

PhDr. Ivan Bielik, MPH

(Katedra výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU, vedúci: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.)

 

 

Súhrn: Verejnú mienku formujú názory a postoje nielen politikov, ale aj inštitúcií, orgánov, ktoré majú participovať, či priamo zo zákona sa aj podieľať na šírení myšlienok týkajúcich sa zdravia, zdravého spôsobu života, prevencie a pod. Ako jeden z najvýznamnejších kanálov sa dnes považujú médiá. Poznanie ich práce, ich technológie výroby, ich limitov a možností, techniky práce, ale aj etických kódexov a redakčných predpisov dáva do rúk účinný nástroj na budovanie harmonických pracovných vzťahov. Za týchto podmienok sa potom môže dariť dostávať do mediálneho priestoru informácie zbavené senzačnosti, bulvárnosti, snahy o škandalizovanie alebo až šírenie poplašných správ. Zo strany inštitúcií, akými sú napríklad FVZ SZU alebo ÚVZ SR, sa však očakáva vysoká profesionalita, vecnosť, jasnosť, aktuálnosť, novosť, originalita, ale aj prospešnosť, významnosť, čiže atribúty, ktoré sú častokrát až nevyhnutnou podmienkou toho, že sa informácie „dostanú“ až na stránky novín alebo do vysielacieho času rozhlasov či televízií. To si však vyžaduje zo strany pracovníkov mediálnych či tlačových odborov, úsekov a pod. vysokú dávku profesionálneho poznania médií, ako aj problematiky, ktorú im „ponúkajú“. Zosúladenie týchto dvoch pohľadov dáva vysoký predpoklad, že sa zdravotnícka problematika bude opakovane pravidelne mediáne prezentovať, a tým aj následne ovplyvňovať a vzdelávať široké vrstvy obyvateľov.

 

Kľúčové slová: verejné zdravotníctvo, ochrana a podpora zdravia, zdravotnícka publicitika,

 

Úvodom si pripomeňme definíciu verejného zdravotníctva, ktoré je:

 

Veda a umenie zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej výchovy, podpory zdravia, výskumu a stratégií prevencie ochorení. Je to poznanie, aplikácia multidisciplinárnych populačne založených metód výskumu, výučby, realizácie zahrňujúce rôzne akademické disciplíny. Je to veda a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie cestou organizovaného úsilia spoločnosti. Je to organizačný a riadiaci systém, ktorý sa snaží komplexne, konzistentne, kompetentne a efektívne o zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva pomocou podpory a rozvoja zdravia, ochranou zdravia a prevencie pred ochoreniami. Verejné zdravie je zdravotný stav obyvateľstva a jeho skupín. Tento zdravotný stav je určovaný súhrnom prírodných, životných, pracovných podmienok a spôsobu života. Verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ekonomickej úrovni spoločnosti.  (Hegyi, L..: Základy sociálnej práce pre verejné zdravotníctvo s.34).

           

            In medias raes, čo občania SR poznajú z úloh verejného zdravotníctva vyplývajúcich napríklad zo Správy EÚ – z kancelárie EuroHealthNet, č. 2, február 2005? Možno len niektoré parciálne úlohy z Rámcového dohovoru o kontrole tabaku. Verejné zdravotníctvo je pre nich stále bezbrehý pojem, bez jasnejšieho a komplexnejšieho poznania základného obsahu. Kde hľadať chyby? Kam, na eliminovanie tohto stavu, musíme čo najskôr a najúčinnejšie, nasmerovať našu pozornosť? Prečo sme len tam, kde sme? Kde sú hlavné príčiny? Aké sú následky?

            V našej téme sa najprv trocha podrobnejšie zamerajme na problematiku médií, ako jednej významnej súčasti komunikácie. Veď nevyhnutnosť komunikácie a dôležitosť jej postavenia v akejkoľvek oblasti a pri akejkoľvek činnosti vyplýva z potreby dôkladnej znalosti prostredia, ktoré nás obklopuje, názorovej hladiny a potrieb tých, ktorí toto prostredie tvoria, ako aj potreby ponúknuť nielen čo najlepší spôsob riešenia týchto potrieb a požiadaviek, ale aj reagovať na aktuálne problémy, ktorých riešenie prinesie spoločenský benefit.

            Potreba správne a vhodne komunikovať je aktuálnou nevyhnutnosťou, podmienkou demokracie, predpokladom a východiskom dobrej spolupráce. Bez komunikácie sa nezaobíde ani moderný marketing a bez marketingu sa nezaobíde univerzita či zdravotnícke zariadenie, úrad verejného zdravotníctva, občianske združenie a pod. Všetci bez rozdielu potrebujú svojich študentov, pacientov, občanov informovať, oboznamovať so svojou ponukou, vysvetľovať vlastnosti, prospešnosť a užitočnosť, hodnotu použitia predkladanej (sociálnej, zdravotníckej) informácie alebo služby a pod. Komunikovať v marketingu však vyžaduje byť dobre pripravený na počúvanie druhej strany, na prijímanie podnetov, návrhov, pripomienok, požiadaviek zo strany recipienta a primerane vhodne na ne aj reagovať. Len tie inštitúcie, ktoré v tomto turbulentnom, dynamicky sa meniacom svete, popri vzniku nových komunikačných technológií, chápu význam marketingovej komunikácie a vedia ju aj vhodne využívať vo svojich aktivitách, majú oveľa väčšiu šancu na úspech. Aj tu platí známe slovenské príslovie o tom, že nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.

            Súčasná „informačná spoločnosť“ očakáva neustále zlepšovanie foriem komunikácie. Sme dostatočne odborne, teoreticky i prakticky pripravení plniť tieto úlohy? Moderný marketingový prístup znamená, že inštitúcia systematicky sleduje potreby, priania, vnímanie, preferencie a spokojnosť svojich študentov, pacientov, občanov. Do komunikačných výstupov modeluje, vysvetľuje zákony, vládne nariadenia, úlohy na poli zdravotníckej osvety a prevencie, moderné formy výučby, nové predmety a pod. Napríklad modeluje aj našu (vašu) „prácu“ v oblasti propagácie zdravotníctva pomocou monitorovania jeho stavu, aktuálnych problémov, hĺbke poznania predmetnej problematiky, schopnosti správne analyzovať a syntetizovať. A potom, ako finálny výsledok, aj ponúkať svojim recipientom pravdivé a neskreslené informácie.

            Z poznaného musíme, žiaľ, konštatovať, že súčasná mediálna práca viacerých periodík, najmä elektronických (televízie, ktoré v krátkom šote nemajú dostatočne široký priestor pre objektívnu informáciu) v oblasti sociálnej reklamy: konkrétne zdravotníctva, trpí živelnosťou, kampaňovitosťou, zväčša aj príliš nízkym stupňom poznania problematiky. Zo strany viacerých médií až bezprecedentne násilnou snahou o dosiahnutie zverejnenia akejkoľvek informácie, najradšej negatívnej.

            O tlačové besedy, ktoré slovenskú medicínu (svoj vklad do sociálneho komunikácie) môžu predstaviť aj v inom, ako negatívnom svetle, nie je zo strany niektorých médií príliš veľký záujem. Ako napríklad o problematiku Alzheimerovej choroby (Svetový deň WHO – 18. 09. 2006), osteoporózy (Svetový deň WHO – 19. 10. 2006), alebo Kmeňových buniek z pohľadu medicíny 21. storočia, ktoré organizovala Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, neprejavili verejnoprávne (STV a SR) médiá záujem, aj keď im to zákon č. 308/2 00 Z. z. v paragrafe 18 , odst. 2 písm. d ukladá, aby zabezpečili rôznorodú skladbu programov, najmä väčšinový podiel programov vo verejnom záujme.

 

Zdravotnícka publicistika

 

Úlohou zdravotníckej publicistiky je oboznamovať verejnosť so všetkým, čo sa v zdravotníctve deje. Zdravotnícka publicistika je zvláštnou formou publicistiky, ktorá si aj vyžaduje zvláštne formy a prístupy spracovania. Plní nezastupiteľnú úlohu, ktorej význam sa hodnotí zvláštnou cenou - cenou zdravia. Bielik I.

 

            Zdravotnícka publicistika je zvláštnou formou publicistiky. Preto v niektorých krajinách je dokonca riadnym študijným oborom (Anglicko). Venujú sa jej nielen novinári, ale tiež lekári, ktorí sa z časti alebo úplne rozhodli praktizovať zdravotnícku popularizačnú činnosť. Zdravotná výchova a zdravotnícka publicistika sú od seba nezlučiteľné, ak chceme hovoriť o vysokej profesionalizácii, a tým aj významnému spoločenskému benefite oboch odborov pre spoločnosť. V Nemecku, napríklad, platia tzv. publicistické zásady, v ktorých sa dočítame, že v správach o medicíne je nutné sa vyhnúť všetkým formuláciám, ktoré by vyvolávali nepodložené obavy alebo neopodstatnené nádeje verejnosti. Za úplnú samozrejmosť sa považuje serióznosť a publicistické zásady doporučujúce: „vyhnúť sa bulvárnosti a atraktivite“. Nič nemá byť zveličované, v texte aj v obraze sa má vypustiť všetko, čo by mohlo u pacientov, obyvateľov vyvolať rozladenie, úzkosť alebo naopak, eufóriu“, uvádza sa na inom mieste (Haškovcová, H.: 2002).

            Ako sme však už povedali, na Slovensku nie je dostatočne prepracovaný systém komplexného, dlhodobého a koordinovaného informovania obyvateľstva zdravotníckou problematikou, využívaním rôznych foriem propagácie primárnej prevencie a podpory zdravia. Nie je to aj preto, lebo chýbajú finančné zdroje. Celá problematika preto leží len v proklamačnej polohe.  Akoby sa zabúdalo, že rozhodujúca časť prevencie a podpory zdravia nie je len vecou zdravotníctva, ale aj celej spoločnosti. Samozrejme, že odborným gestorom, ktorý identifikuje problémy, riziká, determinanty, ukazuje cesty riešenia, hodnotí a interpretuje výsledky, musí byť zdravotníctvo. Ak však zdravotníctvo nenachádza dostatočný mediálny priestor na informovanie podľa načrtnutých predstáv, jeho význam v oblasti verejného zdravotníctva, v presadzovaní Koncepcie verejného zdravotníctva (v r. 1997), sa znižuje. Preto je potrebné tento problém riešiť najmä na úrovni ministrov zdravotníctva a kultúry, aby sa vytvorili legislatívne podmienky, špeciálne zamerané na tento druh publicity. Naozaj pritom nejde o obmedzenie slobody médií, či nebodaj skrytú formu cenzúry alebo nátlaku, ale len o naplnenie anglosaského práva: čím väčšia sloboda, tým väčšia zodpovednosť. Štát si aj z ústavy musí túto významnú úlohy zodpovednejšie a konkrétnejšie plniť. 

            Z tohto dôvodu bol napríklad na Úrade verejného zdravotníctva SR v roku 2002 vytvorený odbor mediálno – marketingových činností. Žiaľ, bez toho, aby na jeho prácu MZ SR vyčlenilo dostatočné množstvo peňazí. Napríklad na zmysluplné, efektívne projekty, školenia, semináre, rozsiahlejšiu edičnú činnosť a pod.

                       

Literatúra

 

  1. HAŠKOVCOVÁ, H.: Lékařská etika, Praha: Galén, 2002, s. 165-167, ISBN 80-7262-132-7

 

Adresa autora:

PhDr. Ivan Bielik, MPH

Fakulta verejného zdravotníctva SZU

Bratislava, Limbová 14

e-mail: ivan.bielik@szu.sk