Stravovacie návyky mládeže v Slovenskej republike.
doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH., MUDr. Elena Morvicová
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
SÚHRN
Úvod: Zdravá výživa a stravovacie návyky patria spolu s pohybovou aktivitou k základným pilierom zdravého spôsobu života (Krak 2001). Je známe, že príjem nutrientov ovplyvňuje výskyt a vývoj viacerých neinfekčných ochorení.
Usporiadanie, miesto výskumu, respondenti: V priebehu obdobia január-marec 2005 sa uskutočnil dotazníkový prieskum zdravotného uvedomenia a správania. Dotazníky boli distribuované rovnomerne po celom území Slovenska za pomoci 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Do prieskumu bolo zahrnutých celkovo 1148 respondentov vo veku 15-19 rokov. Dotazníkom sa zisťovali vedomosti respondentov z oblasti zdravia, zdravého životného štýlu, postoje k vlastnému zdraviu ako i ukazovatele správania v uvedenej oblasti. Vzhľadom na rozsiahlosť prieskumu sa v článku venujeme iba stravovacím návykom.
Zber údajov, analýza: Údaje sa získavali z vyplnených dotazníkov, ktoré boli následne spracované a vyhodnotené v štatistickom súbore Statistica a graficky spracované v prezentácii PowerPoint.
Hlavné výsledky: Konzumácia hydiny je dobrá, no zároveň pretrváva vysoká konzumácia údenín. Surovú zeleninu konzumuje 1-2-krát týždenne 40-44% respondentov, no 13-14% respondentov nekonzumuje vôbec strukoviny. Čerstvé ovocie denne konzumujú najmä dievčatá, no alarmujúca je vysoká denná konzumácia sladkostí a kofeínových nápojov.
Záver: Porovnanie výsledkov uvedeného výskumu s výskumom uskutočnenom ŠFZÚ v roku 2003 poukazujú na to, že stravovacie návyky 15 – 19 ročnej mládeže na Slovensku sa v niektorých parametroch viditeľne zlepšili, v niektorých z nich naopak pretrváva alarmujúco nepriaznivý stav (ŠFZÚ 2003).
Kľúčové slová: zdravotné uvedomenie - zdravotné správanie – stravovacie návyky.
Výsledky
Základná charakteristika výskumného súboru
Ako už bolo uvedené, dotazníkového výskumu sa zúčastnilo 1148 respondentov – študentov stredných škôl a učilíšť v Slovenskej republike, vo veku 15 - 19 rokov. Chlapci boli vo výskumnej vzorke zastúpení 44,5 percentami, dievčatá 55,5 percentami. Z mesta pochádzalo 58% účastníkov, 42% bolo z vidieka, 95% respondentov uviedlo ako svoju národnosť slovenskú.
Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o reprezentatívny pohľad na populáciu 15 - 19 ročných na Slovensku. Menšie zastúpenie národnostných a etnických menšín ako i chlapcov a dievčat mimo škôl a učilíšť, môže ovplyvňovať získané výsledky. Napriek tomu možno predpokladať, že získané výsledky majú veľkú výpovednú hodnotu o stave súčasnej dospievajúcej populácie na Slovensku a dokážu identifikovať problémové oblasti - veľakrát však problém môže byť väčší než výsledky naznačujú.
Stravovanie a konzumácia potravín
Stravovacím a konzumným návykom bola venovaná najväčšia časť výskumu. Výživa spolu s telesnou aktivitou sú rozhodujúcimi činiteľmi ovplyvňujúcimi chorobnosť a úmrtnosť najmä na kardiovaskulárne choroby. V priebehu posledných desaťročí sa v Európe zisťujú významné zmeny v stravovacích zvyklostiach: stále rozšírenejší je model stravy bohatej na tuk a cukor a väčší príjem nasýtených mastných kyselín, znížený príjem komplexných sacharidov a vlákniny, zeleniny, ovocia a aj mikronutrientov (Jurkovičová, 2006). V našom výskume sa ukazuje, že z hľadiska štýlu stravovania sa štandardom stala 1 – 2 porcie vareného jedla (83% u chlapcov, 80% u dievčat). Relatívne veľká časť (10% chlapcov a takmer dvojnásobok – 19% dievčat) je niekedy bez jedla, vyšší výskyt tohto javu u dievčat je asi potrebné pripísať držaniu diét, ktoré sú obľúbené najmä medzi dievčatami (Lockyear, 2006).
Jedno percento respondentov obidvoch pohlaví udáva, že varené jedlo majú zriedka, či nikdy (tab. č. 1).
Tab. č. 1 Denná frekvencia vareného jedla
Ďalšiu časť výskumu tvorila séria otázok orientovaných na zistenie, ako často konzumujú respondenti jednotlivé druhy potravín. Z veľkého množstva údajov sú zhrnuté iba tie najpodstatnejšie zistenia:
Pretrváva nízka spotreba rýb a rybích výrobkov. 44% dievčat a 33% chlapcov ich v čerstvej či zmrazenej forme konzumuje zriedka alebo nikdy, o málo lepšia je spotreba rýb v konzervách a šalátoch (graf č. 1).
Graf č. 1 Konzumácia rýb podľa pohlavia
Obľúbenými stále zostávajú bravčové i hovädzie mäso, bravčové mäso častejšie konzumujú chlapci, počet nekonzumentov hovädzieho mäsa je výrazne vyšší ako u bravčového, čo zrejme súvisí s obavami z choroby šialených kráv (graf č. 2).
Graf č. 2 Konzumácia bravčového a hovädzieho mäsa podľa pohlavia
Najobľúbenejším druhom mäsa je jednoznačne hydina, aspoň raz týždenne ju konzumuje 70% opýtaných bez rozdielu pohlavia (graf č. 3).
Graf č. 3 Konzumácia hydiny a údenín podľa pohlavia
Pretrváva nepriaznivo vysoká spotreba údenín, najmä u chlapcov. Takmer 40% z nich konzumuje údeniny 1 – 2 krát každý týždeň, v porovnaní s dievčatami je to približne dvojnásobok. (23% dievčat) (graf č. 3).
Mlieko a mliečne výrobky sú veľmi obľúbené u obidvoch pohlaví, u dievčat sa však formuje skupina (10%), ktorá nepije mlieko (graf č. 4).
Graf č. 4 Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov podľa pohlavia
Ovocie je dennou súčasťou jedálnička väčšiny dievčat i chlapcov. Asi 8% chlapcov uvádza, že ho konzumuje 1 – 2 krát mesačne, prípadne zriedka, alebo nikdy.
Podobná je situácia s citrusovými plodmi. Sú obľúbené, i keď zrejme pre finančnú náročnosť menej konzumované ako ostatné druhy ovocia. Stále však zostáva dosť respondentov (18% chlapcov a 12% dievčat), ktorí ich konzumujú len 1 – 2 krát mesačne (graf č. 5).
Graf č. 5 Konzumácia ovocia podľa pohlavia
Pretrváva nízka úroveň spotreby zeleniny v surovej i varenej podobe, ktorá je dennou súčasťou jedálnička len u malej časti (12% až 17%) respondentov (graf č. 6).
Graf č. 6 Konzumácia zeleniny podľa pohlavia
Taktiež strukoviny sú pomerne slabo zastúpené, len menej ako 40% respondentov ich konzumuje aspoň raz týždenne (graf č. 7).
Graf č. 7 Konzumácia strukovín podľa pohlavia
Rastlinné tuky sa stali náhradou bravčovej masti, ktorú vôbec nekonzumuje 66% respondentov. Okrem preventívnej výchovy je to zrejme aj vplyvom komerčnej reklamy (graf č. 8).
Graf č. 8 Konzumácia bravčovej masti a rastlinných tukov
Konzumácia tmavého i svetlého chleba sa stáva u respondentov približne rovnocennou a rovnako častou. Bolo by žiaduce v tomto trende pokračovať najmä u chlapcov, u ktorých konzumácia svetlého chleba a pečiva stále mierne dominujú (graf č. 9).
Graf č. 9 Konzumácia chleba podľa pohlavia
Ako prílohy podávané potraviny – zemiaky, ryža, cestoviny majú v podstate identický vzorec
konzumácie – sú obmieňané navzájom, mierne častejšie sú konzumované zemiaky (graf č. 10).
Graf č. 10 Konzumácia zemiakov, ryže a cestovín
Pretrváva vysoká spotreba koláčov a sladkostí, alarmujúce je zistenie, že vyše polovica respondentov ich konzumuje denne (graf č. 11). Obľúbenosť sladkostí a sladkých jedál bola dokázaná i v prieskume z r. 2005 (Šajbidor, 2005).
Graf č. 11 Konzumácia sladkostí podľa pohlavia
V oblasti nealkoholických nápojov chlapci viac inklinujú k pitiu sladených nápojov (44% denne), dievčatá skôr k pitiu minerálok. Spotreba sladených nápojov je veľmi vysoká u obidvoch pohlaví (graf č. 12).
Graf č. 12 Konzumácia sladených nápojov a minerálok
S vekom stúpa spotreba kofeínových nápojov – od 22% u 15-ročných po 35% u 19 ročných. Samostatnou kapitolou pre výskum v budúcnosti sa zrejme stanú nekofeínové energetické nápoje (napr. na báze guarany), ktorých obľuba medzi mládežou rastie (graf č. 13).
Graf č. 13 Konzumácia kofeínových nápojov
Čo sa týka medzipohlavných rozdielov, ukazuje sa, že stravovacie návyky dievčat sú vo všeobecnosti výhodnejšie. Pijú síce menej mlieka a konzumujú menej rybích výrobkov, na druhej strane však v menšej miere konzumujú bravčové i hovädzie mäso, údeniny. Väčšia časť z nich je denne ovocie, citrusové plody i surovú zeleninu. Spomedzi nápojov uprednostňujú minerálky pred sladenými nápojmi.
Záver
Stravovacie návyky sú ovplyvnené viacerými faktormi: sociálnymi, kultúrnymi, biologickými, ekologickými a osobnými faktormi (Parraga, 1990).
Porovnanie výsledkov uvedeného výskumu s výskumom uskutočnenom ŠFZÚ v roku 2003 poukazujú na to, že stravovacie návyky 15 – 19 ročnej mládeže na Slovensku sa v niektorých parametroch viditeľne zlepšili, v niektorých z nich naopak pretrváva alarmujúco nepriaznivý stav (ŠFZÚ 2003). Ako aktuálne problémy sa javia:
- vysoká spotreba bravčového mäsa,
- nízka spotreba rýb a rybích výrobkov,
- nízka spotreba surovej a varenej zeleniny,
- vysoká obľúbenosť sladkostí a sladených nápojov.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. JURKOVIČOVÁ, J. a kol.: Výživové zvyklosti a konzumácia vybraných potravín v Slovenskej populácii In zborník príspevkov z vedeckej konferencie 33. dní zdravotnej výchovy I. Stodolu, Bratislava: ÚVZ SR 2006, ISBN 80-7159-163-7, s. 79 - 81.
2. KRAK, J.: Fyzická aktivita In EGNEROVÁ, A.: Epidemiológia neinfekčných chorôb. Trnava: Trnavská univerzita, 2001, ISBN 80-88908-81-7, 129 s.
3. LOCKYEAR, P., L. , B.: Chilhood Eating Behaviors: Developmental and Sociocultural Considerations,
http://www.medscape.com/viewarticle/467523
4. PARRAGA IM: Determinants of food consumption. J Am Diet Assoc. 1990; 90: s.661-664.
5. ŠAJBIDOR, J. et kol: Priebežná správa o riešení úlohy výskumu a vývoja podprogramu „Výživa a zdravie vo výchove a vzdelávaní“prierezového štúdia programu výskumu a vývoja „Kvalita života – zdravie, výživa a vzdelávanie“, Bratislava 2005, s 167.
6. ŠTÁTNY FAKULTNÝ ZDRAVOTNÝ ÚSTAV SR: Správa o zdravotnom uvedomení a správaní sa obyvateľov SR 2001/2002, Bratislava 2003, 59 s.
Adresa autora:
MUDr. Elena Morvicová
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Trnavská cesta 52
826 45 Bratislava