Potreba manažérskeho vzdelávania v zdravotníctve

PhDr. Andrej Kováč, PhD.
Katedra riadenia, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícky univerzita v Bratislave, poverený vedením PhDr. Andrej Kováč , PhD.

    Manažment je proces riadneho plnenia pracovných úloh pomocou iných. Manažér je potom človek, ktorý tento proces zaisťuje ovplyvňovaním ľudí tak, aby boli dosiahnuté spoločné ciele.
    Na manažérov sú kladené všeobecne vysoké nároky a to najmä v koncepčných, ľudských a technických zručnostiach, vedomostiach a schopnostiach. Podľa Handlířa (1998) záleží na úrovni riadenia, či budú prevažovať koncepčné schopnosti a zručnosti, alebo technické a odborné zručnosti.

V zdravotníctve sa postupom rozvoja manažmentu vyvinuli tri základné úrovne:

            1.             Manažér prvej línie (lower management) vykonáva činnosti spojené s plnením každodenných úloh. V nemocniciach sú typickými predstaviteľmi staničné sestry, vedúci lekári úseku a pod.

            2.             Stredný manažéri (middle management) sú predstavitelia vyváženého spojenia koncepčných schopností so schopnosťami operatívneho riadenia. V zdravotníctve predstavujú vrchol odborných schopností. Sú teda manažérmi strednej úrovne a vrcholoví odborníci pre svoju činnosť, napríklad primári, alebo prednostovia oddelení, vrchné sestry a pod.

            3.             Vrcholoví manažéri (top management) sú špičkoví manažéri, ktorých hlavné úlohy majú koncepčný ráz, strategické riadenie a riadenie zmien. V nemocniciach k nim patrí riaditeľ a jeho námestníci, prípadne hlavná sestra, alebo námestník pre ošetrovateľstvo. Ich odborné znalosti z rôznych disciplín medicíny nemusia byť vysoké a prevažuje u nich znalosť manažmentu.

    Pre zdravotníckych manažérov sú charakteristické dva prvky ich správania sa:

        ·        Tímová práca – typická pre zdravotníctvo, ktorá však nevylučuje potrebu autokratického rozhodovania v kritických situáciách (napríklad rozhodnutia vedúceho operačného týmu).

        ·        Vyhranený etický prístup - pre zdravotníctvo mimoriadne dôležitý, pretože zdravotníctvo svojou činnosťou môže ovplyvniť najdôležitejšie hodnoty, život, jeho kvalitu, zdravie.

    V zdravotníctve väčšina top manažérov má zdravotnícke vzdelanie a je viazaná profesionálnou zdravotníckou etikou. Táto vychádza z iných princípov ako je etika manažéra. Pre zdravotníka sú najdôležitejšie podľa Gladkého (2003) nasledovné princípy:

        ·         snaha pomôcť (beneficiencia);
        ·         snaha neuškodiť (non-maleficiencia);
        ·         solidarita;
        ·         subsidiarita;
        ·         dostupnosť;
        ·         spravodlivosť (rovnosť- ekvita);
        ·         sloboda rozhodovania sa (autonómia);
        ·         ekonomická efektivita.

Manažér podľa Bělohlávka et al. (2001) musí uznávať iné princípy:

        ·         peniaze,
        ·         práca,
        ·         istota postavenia,
        ·         odborný rast,
        ·         osobné postavenie,
        ·         priatelia a spolupracovníci,
        ·         firma.

    Už na prvý pohľad po porovnaní oboch množín hodnôt je jasné, že etické správanie sa lekára jednotlivca je z filozofického i z faktického hľadiska v rozpore s etickým správaním sa a rozhodovaním lekára manažéra. Lekár musí mať v prvom rade na mysli dobro pacienta, kým manažér túto hodnotu podmieňuje ekonomickými možnosťami zariadenia. V dnešnej dobe sa skôr pretláča trend, aby top manažér v zdravotníctve nebol lekár, ale čisto iba manažér. Lekár má totiž bezprostredný vzťah k pacientovi. Je pravdou, že niektorí ekonómovia razia aj v zdravotníctve heslo „čo je neekonomické je aj neetické“ a zdôvodňujú ho tým, že ak neposkytneme ekonomicky efektívnu starostlivosť jednému pacientovi, môžu nám takto neefektívne vynaložené prostriedky chýbať u iného, ťažšieho pacienta (Kováč et al. 2005). Tento princíp však neospravedlní niektoré aktivity zavedené z ekonomických dôvodov, napríklad čakacie listiny na niektoré operácie či vyšetrenia. Upozorňujem tu na nebezpečenstvo z omeškania, prípadne na utrpenie pacienta počas doby, kým na operáciu čaká. Veľký vnútorný rozpor v osobe lekára manažéra sa prejavuje aj v kariérovom pohybe lekárov, ktorý je viac orientovaný na odbornosť ako na manažment.

    Akýkoľvek kariérový rozvoj lekára je spojený s nástupom manažérskych aktivít, ktoré musí lekár vo svojej funkcii vykonávať. Pri štúdiu na lekárskej fakulte, ani pri špecializačnom štúdiu sa lekári nestretávajú s manažérskym vzdelávaním, a tak sa stáva, že po nástupe do funkcie spojenej s manažérskymi aktivitami sa v nej ocitá lekár ako laik v oblasti manažmentu a na vlastných chybách sa učí základy toho, čo mal ovládať pri nástupe do funkcie. V predchádzajúcom systéme bol manažment časťou predmetu teória a organizácia zdravotníctva, neskôr organizácia zdravotníctva, potom sociálne lekárstvo a napokon sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva. To všetko bolo vzdelávanie charakteru špecializačného vzdelávania ukončené atestáciou z tohto v podstate organizačného odboru. Napríklad Makovický (1967) vo veľkej učebnici sociálneho lekárstva Kompedium sociálneho lekárstva sa venuje riadeniu z 920 strán iba na 160 stranách. To znamená 17% učebného textu. Zo začiatku sa ročne pohyboval počet vzdelávaných okolo 30 uchádzačov.

    Od roku 1965 do roku 2006 získalo osvedčenie o atestácii z tohto oboru 395 lekárov. V priemere je to ročne 10 lekárov. Od roku 1998 prudko klesol záujem o atestáciu z tohto odboru, čoho dokladom je, že od roku 1998 do roku 2004 atestovalo z tohto odboru 14 uchádzačov. Od roku 2002 sa okrem toho zaviedlo špecializačné štúdium riadenia zdravotníctva v odbore zdravotnícky manažment a financovanie, ktoré v roku 2002-2003 ukončilo 29 poslucháčov, v roku 2003–2004 skončilo 31 poslucháčov a v roku 2004-2005 skončilo 28 poslucháčov a  v rokoch 2005–2006 skončilo 41 poslucháčov. Osobitnú formu postgraduálneho štúdia predstavuje štúdium riadenia vo verejnom zdravotníctve, ktoré sa koná pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a končí získaním titulu MPH (Master of Public Health).

    Lekár, ktorý sa zaujíma o riadenie, má podľa prílohy č. 4 Nariadenia vlády č. 322/2006 možnosť študovať tieto špecializačné odbory určené na riadenie a organizáciu zdravotníctva:

        a) Kategória lekár a kategória zubný lekár

                –     zdravotnícky manažment a financovanie,

                –     sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva,

                –     organizácia vojenského zdravotníctva.

        b) Spoločné štúdium pre všetky kategórie pracovníkov v zdravotníctve s vysokoškolským vzdelaním

                –     odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve (Master of Public Health)

    Manažérske vzdelávanie lekárov nemá síce takú históriu, akú má špecializačné štúdium. Je oveľa mladšie a nepripisoval sa mu až taký význam. Význam naberá až v dnešnej dobe transformácií zdravotníckych zariadení, keď sú nútené samostatne hospodáriť a efektívne poskytovať zdravotnícku starostlivosť nielen zo zdravotného hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska.

    Zdravie pacientov je príliš vážna vec, optimálne plánovanie, organizácia, personálny výber i kontrola jeho zabezpečenia vyplývajúca z poznania zdravotníckeho manažmentu je súčasťou kvality zdravotníctva. Preto si myslím, že aj zabezpečenie vzdelávania a organizácia vzdelávacích akcií má byť prispôsobená vážnosti úloh zdravotníctva. Predpokladom úspešnej organizácie manažérskeho vzdelávania je mať k dispozícii podrobný profesiogram manažérskej časti práce na jednotlivých funkciách, dobre definovanú cieľovú skupinu, jej vzdelávacie potreby a na základe nich stanovené ciele, obsah, formy a metódy vzdelávania.

Použitá literatúra:
1. Bělohlávek, F., Košťan, P., Šuleř, O.: Management. Olomouc : Rubico. 2001. 642 s. ISBN 80-85839-45-8  
2. Gladkij, I. a kol.: Management ve zdravotnictví. Brno : Computer Press. 2003. 380 s. ISBN 80-7226-996-8
3. Handlíř, J.: Management. Praha : Computer press. 1998. 268 s. ISBN 80-7226-095-2
4. Kováč, R., Kováčová, Ľ., Kováč, A., Kováčová, N.: Čo je neekonomické je aj neetické? Kniha abstraktov. XII. Kongres Slovenskej gynekologicko-pôrodnickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti s medzinárodnou účasťou 26. – 28. mája 2005. Abstrakt č. 66.
5.    Makovický, E. a kol.: Sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva. Martin :
Osveta. 1978. 920 s.
6. Nariadenie vlády SR č. 322/2006 o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.
 
Adresa autora:
PhDr. Andrej Kováč , PhD.
Katedra riadenia, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
tel.: 02/ 59 37 05 53, e-mail: andrej.kovac@szu.sk