Návrh skríningovej metódy na vyhľadávanie rizikových pracovníkov z hľadiska vzniku syndrómu karpálneho tunela


RNDr. Katarína Hatiarová
Slovenská zdravotnícka univerzita
Fakulta verejného zdravotníctva
Katedra zdravia pri práci
Vedúci katedry: MUDr. Danica Henčeková

 

Súhrn

    Práca prináša poznatky z oblasti problematiky výskytu symptómov syndrómu karpálneho tunela na linkách vybraného podniku. Syndróm karpálneho tunela patrí medzi najčastejšie profesionálne postihnutia horných končatín nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie a ostaných vyspelých krajín vo svete. Vzhľadom k závažnosti výskytu tohto ochorenia je potrebné dbať na prevenciu vzniku uvedených ochorení a poškodení. Cieľom tejto práce bolo navrhnúť skríningovú metódu identifikácie počiatočných symptómov vedúcich k vzniku syndrómu karpálneho tunela, pomocou modifikovaného dotazníka Nordic Questionnaire, ktorá by umožnila včas uplatniť preventívne opatrenia v rámci podnikového ergonomického programu. Výstupom práce je návrh modifikovaného dotazníka Nordic Questionnaire, ktorý poskytne podklady pre včasné uplatnenie preventívnych opatrení v rámci podnikového ergonomického programu v spolupráci s podnikovými štruktúrami zameranými na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Kľúčové slová: Podporno-pohybový systém. DNJZ. Symptómy syndrómu karpálneho tunela. Ergonómia. Modifikovaný dotazník Nordic Questionnaire.

Úvod do problematiky

     Ochorenia a poškodenia podporno-pohybového systému (PPS) predstavujú v súčasnosti vážny problém nielen na Slovensku ale i celosvetovo, v súvislosti s ich prevalenciou. Celkovo sa radia ochorenia PPS medzi najčastejšie diagnostikované profesionálne ochorenia. Patria medzi najrozšírenejšie dlhotrvajúce ochorenia u pracovníkov takmer vo všetkých odvetviach a ich liečba a následné odškodňovanie sú finančne náročné. Narastajúci výskyt týchto ochorení úzko súvisí s charakterom vykonávanej práce, ktorá je ovplyvnená požiadavkami trhu. V súčasnosti sa stále viac presadzuje spôsob výroby tzv. „just - in – time“, preferujúci dodávanie produktov priamo k odberateľovi bez skladovania hotových výrobkov. Tento systém výroby sa často spája s nárazovou prácou, ktorá nie je prispôsobená schopnostiam pracovníkom ale požiadavkám (nárokom) odberateľov.
    Do popredia vystupuje pracovná činnosť, charakterizovaná častým opakovaním rovnakých pracovných pohybov (operácií) s nárokmi na pohybovú koordináciu a zmyslovú kontrolu. V mnohých prípadoch je práca vykonávaná dlhodobo vo vynútenom pracovnom tempe s nadmerných statickým zaťažením a jednostranným preťažovaním končatín vo vynútených pracovných polohách [1]. Uvedené typy zaťaženia pri práci spôsobujú poškodenia predovšetkým PPS zamestnancov. Tieto ochorenia sa výrazne podieľajú na znižovaní kvality života pracovníkov. Zapríčiňujú dlhodobú a opakovanú práceneschopnosť, často recidivujú a postupne sa ťažkosti menia z akútnych na chronické a môžu viesť až k úplnej invalidizácii. Sprievodné ťažkosti obmedzujú pracovníkov nielen z hľadiska zdravotných dopadov, ale sú aj príčinou ich zníženého pracovného výkonu, znižuje sa celková produktivita a kvalita výrobkov aj služieb a podieľajú sa aj na znižovaní kvality ich života.
   
Vzhľadom k závažnosti výskytu ťažkostí a chorôb všeobecne PPS, je potrebné dbať nielen na poskytnutie adekvátnej liečby pracovníkov a ich opätovné začlenenie do pracovného procesu, ale hlavnou prioritou má byť prevencia vzniku týchto ochorení a poškodení. Včasná identifikácia symptómov poškodení PPS u pracovníkov v podniku môže pomôcť pri zvyšovaní efektívnosti prevencie chorôb súvisiacich s prácou, kvalitu života pracovníkov a ich pracovnú výkonnosť. Toto úsilie spadá pod primárnu prevenciu [2]. Tá sa zameriava na včasnú identifikáciu negatívnych rizikových faktorov pri práci, spôsobujúcich vznik ťažkostí spojených so syndrómom karpálneho tunela a na včasné vyhľadávanie pracovníkov, u ktorých sa začali prejavovať prvotné príznaky tohto ochorenia. Ergonómia môže účinne prispieť k riešeniu problematiky prevencie výskytu ťažkostí a ochorení PPS súvisiacich s prácou, vrátane syndrómu karpálneho tunela.
    Práca sa zameriavala na hľadanie metód prevencie syndrómu karpálneho tunela cez včasné zisťovanie výskytu jeho symptómov, ktoré k nemu vedú, tak aby bolo možné včas uplatniť preventívne opatrenia v rámci podnikového ergonomického programu v súčinnosti s podnikovými štruktúrami zameranými na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

 

Vzájomný vzťah človeka a pracovného prostredia

 

    Človek v pracovnom prostredí strávi približne polovicu svojho života. Počas tohto obdobia je pracovník vystavený rôznorodému spektru faktorov, pôsobiacich pri práci. Napríklad fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické, psychosociálne a sociálno-ekonomické faktory. Každý z týchto faktorov môže predstavovať riziko vzniku poškodenia zdravia človeka. Samotné pracovné podmienky sú tvorené pôsobením pracovného prostredia a spôsobom vykonávania práce. Úlohou spoločnosti je vytvárať také pracovné podmienky, ktoré umožnia vykonávať prácu bez poškodenia zdravia a zároveň sa zabezpečí pozitívny vplyv na telesné a duševné schopnosti pracovníkov. Ak sa však pracovné podmienky zanedbávajú, potom narastá riziko vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci alebo ochorenia podmienené prácou, stúpa celková chorobnosť, predlžuje sa pracovná neschopnosť, klesá celková produktivita práce, v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje ekonomiku a kvalitu života celej spoločnosti.
    Ochrana zdravia pri práci sa zabezpečuje vytváraním zdravých pracovných podmienok. Tvorí ich zdravé pracovné prostredie a zdravotne neškodný spôsob vykonávania práce. Účinnú ochranu zdravia možno dosiahnuť cielenou skupinovou a individuálnou prevenciou. Preventívne opatrenia možno rozdeliť na technické, organizačné, osobnú ochranu, osobnú hygienu pracovníkov životosprávu, zisťovanie a určovanie rizikových prác, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu a výchova k bezpečnej práci a podpore zdravia [3].

 

Problematika poškodení podporno-pohybového systému

 

    Najčastejším postihnutím, ktoré súvisí s prácou sú poruchy muskuloskeletálneho systému (podporno-pohybového systému). Dlhodobé preťaženie následkom ergonomicky nevhodných pracovných podmienok často vedie k narušeniu funkcie podporno-pohybového systému s následným pestrým spektrom klinických symptómov. Väčšinu ochorení PPS súvisiacich s prácou predstavujú kumulované poruchy, ktoré sú spôsobené opakovaným vystavením vysokej alebo nízkej intenzite záťaže počas dlhého obdobia [4].
   
Termín ochorenia z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) sa používa na Slovensku na označenie profesionálnych chorôb, ktoré poškodzujú štruktúry PPS človeka. Tieto ochorenia postihujú kosti, kĺby, šľachy, svaly, nervy, cievy a vznikajú pri rozličných pracovných činnostiach, ktoré sú spojené s dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením končatín s nedostatočným časom na odpočinok a regeneráciu namáhaných oblastí. Podľa slovenskej legislatívy sú profesionálne ochorenia z DNJZ uvedené v zozname chorôb z povolania ako položka č. 29 [5].
   
V súčasnosti poškodenia PPS z DNJZ postupne vstupujú do popredia záujmu nielen v Slovenskej republike, ale i v ostatných krajinách Európskej únie, v USA a ďalších krajinách vo svete s vyspelým priemyslom. Tento stav súvisí s vysokou prevalenciou týchto ochorení v populácii. V rámci Európy predstavujú poškodenia PPS najčastejší problém súvisiaci s prácou. Nárast výskytu týchto poškodení úzko súvisí s výkonom pracovných činností, ktoré sú často spojené s vysokým statickým zaťažením pracovníkov, vysokým pracovným tempom a s vynakladaním nadmernej sily pri práci.
    Dôležitým ukazovateľom úrovne pracovných podmienok je daný výskyt chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia z práce. Na Slovensku sa hlási ochorenie zapríčinené DNJZ končatín ako choroba z povolania od roku 1976. Podľa Národného centra zdravotníckych informácii patria ochorenia z DNJZ nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine štátov Európske únie k najčastejšie hláseným chorobám z povolania. Od roku 1997 do roku 2005, podľa počtu hlásení, boli tieto ochorenia u nás uvedené vždy na prvom mieste [6]. V grafe č. 1 je zrejmý vysoký podiel ochorení z DNJZ zo všetkých priznaných chorôb z povolania za rok 2005.

 

Graf č. 1 Percentuálne rozloženie hlásených chorôb z povolania a iných poškodení zdravia v Slovenskej republike za rok 2005 [6]

    
    Platí, že u klasických chorôb z povolania je známy vzťah medzi veľkosťou pôsobenia príčinného faktora v pracovnom prostredí a jeho výsledným účinkom na pracovníka. Pri ochoreniach z DNJZ je potrebné zdôrazniť ich multifaktoriálnu etiológiu. Vznik ochorenia je podmienený jednak faktormi práce, individuálnym anatomicko-funkčným vybavením pracovníka pre určitý druh a spôsob vykonávania práce [7]. Na vznik nepriaznivo pôsobí aj rad mimopracovných faktorov, ako napríklad vek, fajčenie, obezita, záľuby, dlhodobá mimopracovná alebo športová aktivita. Ďalšiu skupinu mimopracovných faktorov predstavujú rôzne prekonané úrazy a poranenia, rôzne choroby (reumatoidná artritída, poúrazové stavy) a ich následky.
   
Ochorenia PPS väčšinou neohrozujú ľudský život, ale výrazne sa podieľajú na znižovaní jeho kvality. Ťažkosti postupne prechádzajú z akútnych do chronických foriem a môžu viesť k ochoreniam končiacim invalidizáciou. Takto postihnutí ľudia majú ťažkosti v pracovnom procese i pri mimopracovných aktivitách. Pretrvávajúce ťažkosti a bolesti obmedzujú pracovníka pri pracovných aktivitách a spôsobujú tým negatívne psychické zmeny, ktoré postupne zhoršujú fyzický stav jedinca. To spôsobuje nielen osobné ťažkosti a výpadok príjmov pracovníkov, ale aj nezanedbateľné náklady pre podniky a národné hospodárstvo.
   
Tieto ochorenia môžu postihnúť každého zamestnanca, možno im však predchádzať hodnotením pracovných úkonov, zavedením preventívnych opatrení a kontrolovaním účinnosti týchto opatrení.
   
Výskyt ťažkostí a chorôb PPS sa dáva do súvislosti s nedostatkami pracovísk z hľadiska ergonómie a nedostatočným prispôsobením práce a pracovných podmienok možnostiam a schopnostiam organizmu postihnutých pracovníkov a dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením PPS pri práci. Ide o dôsledky kumulatívne patogénnych fyzikálnych faktorov, ako sú moment sily, ktoré sa na Slovensku označujú ako choroby z DNJZ [8].
   
Napriek množstvu odbornej literatúry, príčinný vzťah medzi ťažkosťami a chorobami PPS a faktormi pracovného prostredia zostal predmetom značnej diskusie [2]. Medzi rizikové pracovné aktivity z hľadiska vzniku ťažkostí a chorôb PPS patria z hľadiska biomechaniky najmä[9]:

·         rýchlo vykonávané a často sa opakujúce pohyby pri vykonávané pracovných činností,

·         nadmerné statické a zaťažovanie PPS pri práci,

·         pracovné operácie vyžadujúce vynakladanie nadmernej sily a vplyv vibrácií.

 

Podľa Lasta je riziko definované ako pravdepodobnosť, že sa určitý jav vyskytne. To znamená, ak osoba ochorie alebo zomrie v danom časovom období alebo veku [10]. Riziko chorôb súvisiacich s prácou možno znížiť, respektíve eliminovať len vtedy, keď sa v praxi dôsledne a systematicky uplatnia aspekty primárnej, sekundárnej i terciárnej prevencie.
    Vhodná ergonomická intervencia proti rizikovým faktorom sa považuje za účinnú pri prevencii uvedených chorôb. Môže zredukovať výskyt chorôb PPS približne o 30 až 40 % [11]. Prostriedky primárnej prevencie sú technického, organizačného (administratívneho) charakteru. Podľa Rosecranca je primárna prevencia doménou hygieny práce, ergonómie a psychológie práce. Prioritným zámerom týchto oblastí je sledovať vznik symptómov ochorení súvisiacich s prácou, a včasné rozpoznanie prvých náznakov ťažkostí pracovníkov pri práci. Sekundárna prevencia sa potom zameriava na skorú diagnostiku a adekvátne liečenie chorôb súvisiacich s prácou. Terciárna prevencia má za cieľ zabrániť recidívam, prípadne zhoršeniu už prítomnej choroby. Realizuje sa prostredníctvom adekvátnej rehabilitácie po úspešnej terapii, pričom je snaha, aby sa po odstránení rizikových faktorov, ktoré ochorenie spôsobili, mohol zamestnanec vrátiť na svoje pôvodné pracovisko [2].
   
Účink kumulatívne patogénnych rizikových faktorov z hľadiska ergonómie spočíva v ich negatívnom vplyve na zdravie pracovníkov, ktorý sa neprejaví hneď, ale až po určitom čase. Najskôr sa ťažkosti začnú prejavovať v zaťažovaných častiach PPS. Tam, kde sú z hľadiska ergonómie nepriaznivé podmienky, môžu tieto ťažkosti aj po krátkej pracovnej expozícií prerásť do bolestivých syndrómov.

    Pokiaľ sa dôsledne uplatňuje primárna, sekundárna i terciárna prevencia prispeje sa k:

·         kontrole zdrojov rizík,

·         identifikovaniu nových rizík v čo najkratšom čase a poskytnutiu adekvátnej a cielenej terapie a rehabilitácie zamestnancom,

·         zabráneniu recidív chorôb u vyliečených postihnutých a prevencii zdravých pracovníkov vystavených tým istým rizikovým faktorom,

·         zisťovaniu nových vzťahov medzi vplyvom rizikových faktorov a sledovanými chorobami.

 

Ochorenia horných končatín z DNJZ

 

    Ochorenia horných končatín z DNJZ je možné rozdeliť na ochorenia nervov (neuropatie), šliach a šľachového puzdra (tendinitis a tendovaginitis), šľachových úponov svalov (epicondylitis), kostí, kĺbov (arthrosis, arthritis)a mazových váčkov (bursitis). Tieto ochorenia spôsobujú bolesť, nepohodlie, pocity tŕpnutia a pálenia. Ďalšie symptómy sa môžu rozvinúť po expozícii chladu, alebo pri používaní vibrujúcich nástrojov. Spôsobujú opuchy v kĺboch, znižujú mobilitu končatín a intenzitu uchopenia prstami a menia sfarbenie pokožky na rukách alebo prstoch. Ochorenia horných končatín z DNJZ sa obvykle vyvíjajú postupne a sú spôsobené kumulatívnym účinkom mnohých faktorov, ktoré evidentne oslabujú silové schopnosti človeka. Výsledkom je svalová slabosť, ktorá spôsobuje poškodenia mäkkých tkanív šije, ramien a horných končatín. Medzi hlavné rizikové faktory ochorení horných končatín z DNJZ patrí manipulácia s ťažkými bremenami, lokálny tlak náradia príp. pracovnej plochy, nevyhovujúce tepelno-vlhkostná mikroklíma, nadmerná hlučnosť, vibrácie, nefyziologické pracovné polohy, statická práca, monotónna práca, vysoké pracovné tempo a nedostatok času na regeneráciu [12]. Medzi najčastejšie ochorenia horných končatín z DNJZ patria úžinové syndrómy nervov. Z nich je syndróm karpálneho tunela (SKT) najznámejším a najrozšírenejším úžinovým syndrómom [13]. Vzhľadom k početnosti tohto ochorenia, sme sa rozhodli podrobnejšie rozpracovať problematiku SKT a symptómy, ktoré sprevádzajú jeho vznik. Predovšetkým znalosť symptómov, ktoré sprevádzajú rozvoj SKT v jednotlivých štádiách je podstatná pre tvorbu preventívnych opatrení v podnikoch. V rámci preventívnych opatrení je uplatňovaná snaha odhaliť prípady ochorení skôr, ako sa prejavia.

 

Syndróm karpálneho tunela

 

    Na základe rôznych štatistických údajov pochádzajúcich z aktuálnych analýz je možné tvrdiť, že v rámci všetkých ochorení WRMSDs (Work-related Musculoskeletal Disorders) sa najčastejšie vyskytuje syndróm karpálneho tunela (SKT) – 57,6 % Údaje o výskyte SKT sa však podľa rôznych autorov podstatne líšia. Podľa amerických autorov sa dá predpokladať, že riziko vzniku počas života jedinca je okolo 10 %, ročná incidencia sa pohybuje okolo 0.1 % u dospelých, prevalencia okolo 2,7 %.
    V bežnej populácii predstavuje prevalencia klinicky diagnostikovaného SKT 2,7 %. Je potvrdené, že u 1 z 5 jedincov v bežnej populácii sa môže vyskytnúť jeden zo symptómov SKT [14]. Najväčší výskyt SKT bol zaznamenaný v priemyselnej výrobe (46 %), v službách (16,7 %) a maloobchode (12,8 %). Takmer polovica prípadov SKT (47,5 %) viedla k absencií zamestnania na viac ako 31 dní.
    Podľa väčšiny štúdii medzi jedincami so SKT prevládajú ženy v pomere 3-4:1 s obojstranným poškodením rúk, pričom je vo všeobecnosti postihnutá vo väčšej miere dominantnejšia končatina. SKT sa dáva do súvisu s DNJZ horných končatín, konkrétne s opakovanými pohybmi prstov a dlane [15, 16]. Už v roku 1854 opísal Paget prejavy SKT u chorého po zlomenine distálneho konca rádia. V roku 1913 boli Marie a Foix zaznamenané patologické zmeny, ktoré pozorovali na n. medianus po jeho dlhodobej kompresii u chorého s atrofiou thenaru. V roku 1938 Moersch prvýkrát opísal spontánnu kompresiu nervu a zaviedol termín “syndróm karpláneho tunela“. Hlavnú zásluhu na výskume a štúdiu problematiky SKT má Phalen, ktorý od roku 1950 vydal na túto tému sériu odborných prác, ktoré zahŕňali tisícky pozorovaní [17]. V určitých pracovných podmienkach, kde sú pracovníci vystavení dlhodobo pôsobeniu rizikových faktorov práce, je riziko vzniku SKT vysoké. SKT sa vyvíja postupne, klinické prejavy tohto ochorenia sú identifikovateľné už v počiatočných štádiách. Podľa viacerých autorov, zaoberajúcich sa problematikou SKT, trvá aj niekoľko rokov, kým ťažkosti súvisiace s SKT prerastú do chronickej podoby. Postupne môže dôjsť až k ireverzibilným poškodeniam, ktoré znemožňujú jedincovi vykonávať prácu- čiže je evidentný nielen zdravotný ale aj sociálny dopad tohto ochorenia na pracovníka. Znižuje sa jeho príjem z dôvodu práceneschopnosti, zvyšujú sa náklady na liečenie. Neprítomnosť na pracovisku kvôli ťažkostiam súvisiacich so SKT tvorí v priemere 31 dní.
    Symptómy tohto ochorenia sa dajú rozoznať v počiatočných štádiách rozvoja ochorenia, kedy ťažkosti ešte nespôsobujú ireverzibilné poškodenia. Z tohto dôvodu je možné vyhľadávať rizikových jedincov v podnikoch, u ktorých existuje šanca vzniku SKT. Všeobecne platí, že jednotlivé prípady je nutné identifikovať ešte predtým, ako sa prejavia. Kvôli tomu je v podnikoch v rámci preventívnych programov dôležité zamerať sa na vyhľadávanie jedincov, s prejavmi prvotných symptómov ochorenia.
    Pre tento účel sa doplnil modifikovaný dotazník Nordic Questionnaire, umožňujúci všeobecne mapovať výskyt ťažkostí PPS a vďaka modifikácií aj špeciálne sledovať aj včas identifikovať počiatočné klinické príznaky, ktoré vedú k postupnému rozvinutiu SKT u pracovníkov. 

 

Rizikové faktory vzniku syndrómu karpálneho tunela

 

    Na vznik SKT je podstatný vplyv profesionálnych faktorov pracovného prostredia. Riziková činnosť z tohto hľadiska sú repetitívna práca, vynútené pracovné tempo pri stereotypnej práci s nedostatkom času na odpočinok. Riziko stúpa pri zvýšenom svalovom napätí stále rovnakých svalových skupín a pri úsilnom úchope rúk pri práci. Vzniká tým porucha krvného zásobovania, čo spôsobuje rýchly nástup únavy. SKT vzniká pri dlhodobej nepriaznivej polohe rúk (viac ako 70º flexie, extenzie, prípadne ulnárna deviácia) a pri asymetrickom zaťažení rúk. Nástroje, ktoré majú tvrdé, ostré hrany alebo majú krátke rukoväte môžu spôsobovať kompresívnu ischémiu, ktorá zapríčiňuje poškodenie myelinizovaných vlákien a ich jednotlivých zväzkov v rámci nervu.
    Nedostatok odpočinku, pri vysokých nárokoch práce, dlhšej pracovnej zmene dochádza k zvýšenému riziku poškodenia mäkkých štruktúr. Expozícia chladu a vibráciám zvyšujú riziko vzniku SKT. Pri ich pôsobení dochádza k spazmu ciev, čo má za následok pokles cirkulácie a taktilnej citlivosti v prstoch [7].

 

Návrh skríningovej metódy vyhľadávania rizikových pracovníkov v podniku z hľadiska výskytu SKT

 

    Vzhľadom na akútnosť výskytu ťažkostí spojených so SKT, sme navrhli skríningovú metódu, ktorá by priamo umožnila vyhľadávať rizikových pracovníkov v podniku z hľadiska výskytu SKT. Na tento účel sme využili osvedčený modifikovaný dotazník Nordic Questionnaire, do ktorého sme zapracovali časť, v ktorej jednotlivé otázky opisovali priebeh klinických prejavov jednotlivých štádií SKT. Štádiá symptómov boli vybrané podľa viacerých literárnych zdrojov. Otázky boli zamerané hlavne na subjektívne hodnotenie symptómov, sprevádzajúcich vznik SKT. Popis symptómov bol formulovaný tak, aby jednotlivé symptómy boli jednoznačné a zrozumiteľné aj pre laikov [17, 18, 19, 20].
   
    Symptómy sme rozdelili na 4 typy, podľa závažnosti a podľa štádia postupujúcich ťažkostí. Jednotlivé symptómy predstavujú nasledujúce ťažkosti:

·         Symptóm 1: Mravenčenie resp. tŕpnutie prstov alebo ruky, najmä palca, ukazováka, prostredníka alebo aj časti prstenníka (nie malíčka).

·         Symptóm 2: Bolesť vyžarujúca do pleca, alebo dole do dlane alebo prstov, zvlášť po vynaložení sily alebo vyššej frekvencie opakovania pohybov pri práci. Jej intenzita je príčinou nočného budenia sa.

·         Symptóm 3: Pocit slabosti v rukách a problém udržať aj menšie predmety (najmä ráno po prebudení).

·         Symptóm 4: Stály pocit straty citlivosti v niektorých prstoch rúk.

 

Záver

 

    Práca prináša poznatky z oblasti problematiky výskytu symptómov SKT na linkách vybraného podniku. SKT patrí medzi najčastejšie profesionálne postihnutia horných končatín nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie a ostaných vyspelých krajín vo svete.
    V sledovanom podniku SKT spôsobuje vyraďovanie zamestnancov z pracovného procesu, čo zvyšuje nároky na nábor a zácvik nových pracovníkov, preto podnik prejavil záujem o zisťovanie jednak faktorov, ktoré majú vplyv na objavovanie sa symptómov SKT a tiež o včasné objavovanie sa známok symptómov SKT, ktoré môžu viesť až k rozvinutiu SKT ako choroby z povolania, aby sa mohli realizovať účinné preventívne opatrenia.
   
Z toho dôvodu mala práca za cieľ navrhnúť skríningovú metódu, ktorou by bolo možné zisťovať rizikových zamestnancov v podniku z hľadiska výskytu SKT a začať u nich s preventívnymi opatreniami.

 

Použitá literatúra:  

[1]     JANDA, V. – GILBERTOVÁ, S. – URBAN, P: Přetěžování horních končetin opakovanými pohyby (RSI Syndrom). Pracovní lékařství, roč. 40, 1988, č.4, str. 180-183. ISSN 0032-6291

[2]     ROSECRANCE, J.C. – COOK, T.M.: Upper Extremity Musculoskeletal Disorders: Occupational Association and a Model for Prevention. Central European Journal of occupational and environmental Medicine.1998, roč. 4, č. 3, s.214-231. ISSN 1219-1221).

[3]     ŠULCOVÁ, M.: Preventívne pracovné lekárstvo. In: ROVNÝ, I. a kol.: Preventívne lekárstvo. Učebnica pre zdravotnícke školy. Martin: Osveta, 1995. s. 87-97. ISBN 80-217-0574-4

[4]     OSHA: Problematika poškodení podporno-pohybovej sústavy. [online]. Publikovaný: 1.3.2007. Naposledy modifikovaný: 8.6.2007. [citované dňa 4.6.2007]. Dostupné z: <http://osha.europa.eu/publications/factsheets/71/fs71ew07_sk.pdf>.

[5]     Zákon č. 513/2006 Z. z. o sociálnom poistení

[6]     Edícia zdravotnícka štatistika: Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR 2005. Národné centrum zdravotníckych informácii. Bratislava, 2006. roč. 2006. ZŠ-6/2006

[7]     BUCHANCOVÁ, J.: Ochorenia z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia končatín. In: Buchancová, J.a kol.: Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin:. Vydavateľstvo Osveta, 2003. str. 449-465. ISBN: 80-8063-113-1

[8]     HATIAR, K.: Hodnotenie rizík v pracovnom procese z hľadiska ergonómie. Bezpečná práca. Dvojmesačník pre teóriu a prax bezpečnosti práce. Bratislava, 2004. roč. 35. str. 3 – 6. ISSN 0322- 8347

[9]     HATIAR, K: Základy ergonómie.(Prednáška). Materialovotechnologická fakulta STU so sídlom v Trnave. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu. Trnava. 09.11. 2006

[10]   LAST, J. M.: A dictionary of epidemiology. Oxford: Oxford University Press, 2001, s.224. ISBN 0-19514169-5

[11]   HANSEN, S.M. - JENSEN, P.: Arbeidsmiljö og samfundsekonomi i Norden (Working environment and national economies in the Nordic Countries. Nordic Council of Ministres). Report no. 556, 1993

[12]   OSHA: Hazards and risks leading to work-related neck and upper limb disorders (WRULDs) [online]. Publikované: 24.01.2007. [citované: 24.08.2007]. Dostupné z: <http://osha.europa.eu/publications/e-facts/efact16>

[13]   EHLER, E.: Úžinové syndromy. Česká a slovenská neurologie –tematická příloha, 2000, roč. 63/96, č. 6. s.1-26. ISSN: 1210 – 7859

[14]   ATROSHI, I. – GUMMESSON, Ch. – JOHNSSON, R. – ORNSTEIN, E. – RANSTAM, J. – ROSÉN, I.: Prevalence of Carpal Tunnel Syndrome in a General Population. JAMA, 1999, Vol. 281, no. 2, str.153 – 158. ISSN 0098-7484

[15]   BUCHANCOVÁ, J.: Výskyt, etiopatogenéza a klinika syndrómu karpáneho tunela z pohľadu pracovného lekárstva. Medicínsky monitor, 2000, č. 6, s. 12-16. ISSN 1335-0951

[16]   BRHEL. P, - ŘÍHOVÁ, A. – DUFEK, J. – BENEŠOVÁ, E. – STREITOVÁ, H.: Profesionální syndróm karpálniho tunelu. Pracovní lékařství, 1999, roč. 51, č. 3. s. 123-129. ISSN. 1212-7191

[17]   RYCHLÝ, Z.: Je syndrom karpálního tunelu diagnostickým a terapeutickým problémem?. SANQUIS, 2002, číslo 18/2002, s. 20-22. ISSN 1212-6535

[18]   American Academy of Orthopaedic Surgeons (AAOS): Diagnosis of Carpal Tunnel Syndrome [online]. Publikované: 06.06.2007. [citované: 12.08.2007]. Dostupné z: <www.aaos.org/Research/guidlines/CTS_guidline.pdf>

[19]   KEYSERLING, W. M.: Occupational Ergonomics: Promoting Safety and Health Through Work Design. In: LEVY, S. B. et al.: Occupational And Envitronmental Health. Recognizing and Preventing Disease and Injury. Philadelphia: Lippincott Williams & Wilkins,  2006, s.238 – 250. ISBN 0-7817-5551-4

[20]   MFMER: Mayo Fundation for Medical Education and Research. Carpal tunnel syndrome [online]. Publikované: 21.02.2007, [citované: 03.07.2007]. Dostupné z: <http://www.mayoclinic.com/health/carpal-tunnel-syndrome/DS00326>

 

 

Adresa autora:

RNDr. Katarína Hatiarová
Slovenská zdravotnícka univerzita
Fakulta verejného zdravotníctva
Katedra zdravia pri práci
katarina.hatiarova@szu.sk
02/59-369-303