Kontrola alkoholu z pohľadu komunitných prístupov

PhDr. Róbert Ochaba, MPH – Úrad verejného zdravotníctva SR

doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH - Úrad verejného zdravotníctva SR

PhDr. Jaroslav Stančiak , MPH – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof. - Slovenská zdravotnícka univerzita

Súhrn

    Príspevok charakterizuje súčasnú situáciu užívania alkoholu v Európe a na Slovensku z pohľadu dospelej populácie. Predstavuje komunitné prístupy s cieľom znižovania problémov s alkoholom. Vzťahujú sa na otázky poskytovania krátkej intervencie praktickými lekármi a odborníkmi v poradniach na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, vzťahuj e sa na oblasť vzdelávania špecifických skupín obyvateľstva a oblasť legislatívno-právnej úpravy s cieľom regulácie správania vo vzťahu k užívaniu alkoholu na verejných miestach.

Kľúčové slová: alkohol – kontrola alkoholu - intervencie

Európa a alkohol

    Európa je jedným z najväčších užívateľov alkoholických nápojov na úrovni spotreby 11 litrov čistého alkoholu ročne na dospelú osobu. Aj keď došlo k poklesu spotreby z pohľadu sedemdesiatich rokov, ktorá predstavovala až 15 litrov čistého alkoholu na dospelú osobu ročne, problém z pohľadu podpory verejného zdravia trvá dodnes. Alkohol je po tabaku a zvýšenom krvnom tlaku tretím najzávažnejším rizikovým faktorom, ktorý spôsobuje ochorenia a zhoršuje úroveň verejného zdravia. Posledných štyridsať rokov viedlo k vyrovnávaniu rozdielov v konzumácii alkoholu v Európe, ktoré boli v rokoch 1960 až 1980 sprevádzané nárastom konzumu v strednej a severnej Európe. Väčšina Európanov konzumuje alkohol, pričom alkohol vôbec nekonzumuje iba 15 % dospelej populácie. Najčastejším nápojom, ktorý sa v Európe konzumuje je pivo (44 %), potom víno (34 %) a nakoniec destiláty alebo tvrdý alkohol (23%). Odhady expertov z Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie naznačujú, že v Európe je 23 miliónov ľudí, ktorí majú problémy so závislosťou od alkoholu, čo predstavuje 5 % mužov a 1 % žien.

Pitie piva, vína a liehovín na Slovensku

    V sledovanom období rokov 1996 – 2006 sa podľa údajov zo Štatistického úradu SR z roku 2006 výrazne nezmenil trend konzumácie piva u dospelých. Pivo denne pije 8 % dospelej populácie Slovenska, pričom príležitostne ho pije 40 % dospelých . Až 37 % obyvateľov však pivo nepije vôbec.       

    V oblasti konzumácie vína u dospelej populácie je trend stabilizovaný, pričom nedochádza k znižovaniu výskytu konzumu vína. Víno pije najviac respondentov príležitostne až 69 %, vôbec nepije víno 24 % respondentov.

    V oblasti konzumu tvrdého alkoholu nedošlo v výrazným zmenám. Za abstinentov od tvrdých alkoholických nápojov považuje 33 % respondentov spomedzi dospelej populácie.

Kontrola alkoholu na Slovensku

    Rámec politiky kontroly alkoholu na Slovensku je vymedzený prostredníctvom WHO Európskej stratégie na politiku kontroly alkoholu a tiež Stratégie EÚ pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (Framework, 2006; Stratégia EÚ, 2006). História komplexnej politiky kontroly alkoholu však siaha k roku 1992, kedy bol prijatý prvý európsky akčný plán pre problémy s alkoholom. Na Slovensku je v súčasnosti aktuálny Akčný plán pre problémy spôsobené alkoholom, ktorý  schválila vláda v roku 2006. Podľa tohto akčného plánu je za výkon politiky kontroly alkoholu zodpovedné Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v dvojročných intervaloch bude predkladať na rokovanie vlády SR správu o plnení jeho úloh. Prvý krát bol akčný plán na Slovensku schválený vládou SR v roku 2002 a na ktorého výkon boli v zmysle uznesenie vlády č. 929 účelovo určené financie vo výške 33 450 000.- Sk.

Komunitné prístupy

    Primárna zdravotná starostlivosť spočíva predovšetkým v krátkej intervencii praktických a detských lekárov ohľadom zvykov vo vzťahu k pitiu alkoholu pri návšteve každého pacienta. Ordinácia praktického lekára má výhodu oproti ostatným druhom prevencie v tom, že ňou prejde takmer každý človek. Štúdie vykonané vo Veľkej Británii dokazujú, že krátka intervencia viedla k 20 % zníženiu výskytu excesívneho pitia alkoholu (Wallace, 1988; Role of general, 2002). Napriek viacerým pozitívnym záverom zostáva problémom výkon krátkej intervencie zo strany lekárov a sestier. Z tohto dôvodu je dôležité odborné vyškolenie lekárov a sestier, ktorí by mali byť odborne kompetentnými v tejto činnosti. Krátku intervenciu by mali v tejto súvislosti vykonávať aj odborníci v poradniach zdravia v rámci siete úradov verejného zdravotníctva.

    Vzdelávanie komunít v oblasti kontroly alkoholu, predovšetkým však so zreteľom na cieľovú skupinu koordinátorov prevencie drogových závislostí na školách a pracovníkov RÚVZ, predstavuje jeden z kľúčových nástrojov opatrení na znižovanie problémov súvisiacich s alkoholom. Systematická a dlhodobá edukácia vybraných cieľových skupín má dopad na postoje a správanie mladých ľudí. V tejto súvislosti je dôležitá mediálna výchova a prezentácia vzorových modelov správania sa vo vzťahu k alkoholu. S tým úzko súvisí aj legislatíva v oblasti reklamy s cieľom prijatia úplného zákazu reklamy na všetky alkoholické nápoje.

    Zákaz reklamy na alkoholické nápoje prostredníctvom tlačených a vysielacích informačných predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na znižovanie experimentácie s alkoholom a pravidelných užívaním u detí a mládeže. Z tohto hľadiska je potrebné prijať novelu zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov. V oblasti televízneho a rozhlasového vysielanie je dôležité zakázať reklamu v čase od 6.00 do 22.00 hod. aj na pivo prostredníctvom novely zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov.

    Zákaz predaja alkoholických nápojov a zákaz užívania mladými ľuďmi predstavuje z pohľadu znižovania ponuky a dopytu po alkoholických nápojoch ďalší dôležitý nástroj. Regulácia predaja a užívania alkoholu na verejných miestach je obsahom zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných služieb. Zákon dáva právomoc obciam, aby obmedzovali predaj alebo požívanie alkoholických nápojov s cieľom ochrany detí a mládeže. Obce túto možnosť využívajú zriedkakedy. V tomto smere je dôležité navrhnúť ustanovenie, ktoré obmedzí predaj a užívanie alkoholických nápojov komplexne na verejných miestach, kde sa priamo alebo v blízkosti nachádza školské zariadenie, detský areál alebo iné zariadenie, ktoré navštevuje mládež.

    V oblasti koordinácie a výkonu politiky kontroly tabaku je potrebné podporiť kľúčovú úlohu sektoru verejného zdravotníctva. V zahraničí je kompetencia koordinácie a výkonu niektorých nástrojov kontroly alkoholu uložená úradom verejného zdravotníctva.  Dokumenty ako Národný program podpory zdravia a Národný akčný plán pre problémy s alkoholom definujú koordinačnú funkciu rezortu zdravotníctva, respektíve verejného zdravotníctva. Obdobná kompetencia sa vzťahuje aj na výkon prevencie, edukácie a poskytovania poradenstva zo strany úradov verejného zdravotníctva. V tejto súvislosti bude do budúcnosti potrebné personálne a odborne posilniť centrá koordinácie a výkonu kontroly alkoholu na Slovensku.

Použitá Literatúra:
        1.      Framework for alcohol policy in the WHO European region. Copenhagen : WHO Regional Office for Europe , 2006, 35 p. ISBN 92-890-1384-2.

        2.      Názory občanov na problémy spojené s rozšírenosťou drog. Bratislava : ŠÚ SR, 2006, 110 s.

       3.      Role of general practice setting in the prevention and management of the harm done by alcohol use. Copenhagen : WHO Regional office for Europe , 1992. (Document EUR/ICP/ADA 038).

        4.      ROOM, R.: Alcohol and the Developing Word. Helsinki : A Public Health Perspective. Finnish Foundation for Alcohol Studies, 2002, 276 p. ISBN 951-9192-63-8.

       5.      Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu.  KOM 2006/625 v konečnom znení.

        6.      WALLACE, P.G.: Are Randomized controlled trial of general practitioners intervention in patients with excessive alcohol consumption. BMJ, 297: 663-668. 1988.

Adresa autora:

PhDr. Robert Ochaba, MPH

Úrad verejného zdravotníctva SR