PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA NA SLOVENSKU

 

RNDr. Miroslava Raučinová, Doc. MUDr. Štefánia Moricová, PhD., MPH

(Katedra komunitnej a preventívnej medicíny Fakulty verejného zdravotníctva SZU, vedúca: Doc. MUDr. Štefánia Moricová, PhD., MPH)

 

Súhrn

Úlohou spoločnosti je vytvárať také podmienky, aby človek mohol svoju prácu vykonávať trvale, bez poškodenia zdravia a aby práca pozitívne vplývala na rozvoj jeho telesných a duševných schopností. V prípade, že sa zanedbávajú pracovné podmienky, pribúdajú pracovné úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia zdravia alebo ochorenia podmienené prácou, čím stúpa celková chorobnosť, stúpa pracovná neschopnosť, znižuje sa produktivita práce, čo negatívne ovplyvňuje ekonomiku a následne aj kvalitu života celej spoločnosti.

V minulosti na Slovensku problematiku ochrany a podpory zdravia pri práci riešil systém závodných zdravotných služieb, ktorý sa však po roku 1989 úplne rozpadol. V súčasnosti sa ochrana a podpora zdravia o zamestnancov opiera o novú legislatívu. Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dňa 1. septembra 2007 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z obidvoch spomínaných zákonom vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov zabezpečiť pre svoje pracoviská pracovnú zdravotnú službu.

Pracovná zdravotná služba je odborná služba na poskytovanie preventívnych a ochranných služieb zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochrany pred nimi. Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou č. 458/2006 Z. z. Na Slovensku je k 15.12.2007 83 firiem oprávnených vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby.

 

Kľúčové slová: pracovná zdravotná služba, zamestnávateľ, lekárske preventívne prehliadky

 

Človek strávi priemerne polovicu rokov svojho života v práci, pričom ďalšie dlhé roky života venuje príprave na zamestnanie. V práci je človek vystavený rôznym faktorom pracovného prostredia (fyzikálne, chemické, biologické, fyziologicko-psychologické, psychosociálne a sociálno-ekonomické) ako i ďalších pracovných podmienok, ktoré môžu mať negatívny alebo pozitívny vplyv na jeho zdravie. Úlohou spoločnosti je vytvárať také podmienky, aby človek mohol svoju prácu vykonávať trvale, bez poškodenia zdravia a aby práca pozitívne vplývala na rozvoj jeho telesných a duševných schopností. V prípade, že sa zanedbávajú pracovné podmienky, pribúdajú pracovné úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia zdravia alebo ochorenia podmienené prácou, čím stúpa celková chorobnosť, stúpa pracovná neschopnosť, znižuje sa produktivita práce, čo negatívne ovplyvňuje ekonomiku a následne aj kvalitu života celej spoločnosti. Za tvorbu a ochranu zdravých pracovných podmienok zodpovedá zamestnávateľ a zamestnanci sú povinní dodržiavať opatrenia a zásady zabezpečujúce ochranu ich zdravia, zdravia spolupracovníkov a ostatných  ľudí. Úlohou štátu a ustanovených orgánov ochrany zdravia  je vytvárať stratégie, legislatívny rámec pre otázky a úlohy ochrany zdravia  a zabezpečovať dohľad nad dodržiavaním celospoločenských prijatých podmienok definovaných v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a individuálnych správnych aktoch (Fabiánova, 2003).

V minulosti na Slovensku problematiku ochrany a podpory zdravia pri práci riešil systém závodných zdravotných služieb, ktorý sa však po roku 1989 úplne rozpadol. Nastala situácia, keď sa prevencia chorôb z povolania a poškodení zdravia z práce dostala do úzadia.  Pracujúci si mohli vybrať praktického lekára, u ktorého absolvovali vstupnú prípadne výstupnú lekársku prehliadku, periodické preventívne lekárske prehliadky. Dohľad nad pracovným prostredím vykonávali štátne zdravotné ústavy, väčšie podniky si čiastočný dohľad zabezpečovali sami a u menších podnikov, organizácií sa nevykonával vôbec (Jurinová, 2006).

V súčasnosti sa ochrana a podpora zdravia o zamestnancov opiera o novú legislatívu. Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dňa 1. septembra 2007 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z obidvoch spomínaných zákonom vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov zabezpečiť pre svoje pracoviská pracovnú zdravotnú službu. Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou č. 458/2006 Z. z.

Pracovná zdravotná služba je odborná služba na poskytovanie preventívnych a ochranných služieb zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochrany pred nimi.

Zamestnávateľ môže zriadiť pracovnú zdravotnú službu dvoma spôsobmi a to buď vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo zmluvne dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon pracovnej zdravotnej služby. Výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom je možný  len na základe oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby (Zákon NRSR 124/2006). Povolenie na uvedený druh činnosti vydáva na obdobie 5 rokov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý zároveň kontroluje plnenie podmienok na výkon pracovnej zdravotnej služby (Zákon NRSR 355/2007).

Úlohy pracovnej zdravotnej služby plnia odborní zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní na výkon pracovnej zdravotnej služby. Tím odborníkov v zmysle vyhlášky MZ SR 458/2006 Z. z. u zamestnávateľa  tvoria s ohľadom na pracovné podmienky:

 a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore

-          pracovné lekárstvo alebo

-          služby zdravia pri práci,

b) asistent po získaní

-          vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo

-          vyššieho odborného vzdelania v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci,

c) sestra,

d) iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore

-          hygiena pracovných podmienok,

-          vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo

-          ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo,

e) iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore psychológia so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia.

 

Úlohou pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa podľa § 26 zákona č.124/2006 Z. z. je najmä:

1.      zisťovať nebezpečenstvá a hodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci

2.      dohliadať na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,

3.      podporovať prispôsobovanie práce zamestnancom,

4.      poskytovať poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri

-          plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a  pracovných miest,

-          technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,

-          ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,

5.      zúčastňovať sa

-          na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,

-          na opatreniach pracovnej rehabilitácie,

-          na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,

-          na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,

6.      školiť zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci

7.      spolupracovať pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce

a ergonómie,

8.      dohliadať na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.

K náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby patrí aj zabezpečenie preventívnych lekárskych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov

a) pred nástupom do práce,

b) v súvislosti s výkonom práce,

c) pred zmenou pracovného zaradenia,

d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,

e) po skončení pracovného pomeru.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú pri pracovnej činnosti druhej kategórie jeden krát za tri roky, pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie jeden krát za rok. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie vykonávajú lekárske preventívne prehliadky lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci. Lekárske preventívne prehliadky u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby môžu vykonávať ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií. Všetky výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zaznamená lekár pracovnej zdravotnej služby do zdravotnej dokumentácie a vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Posudok odovzdá zamestnávateľovi a kópiu posudku zašle lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ (Zákon NRSR 355/2007).

Na Slovensku je k 15.12.2007 83 firiem oprávnených vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby (Graf č. 1) (www.uvzsr.sk).

 

 

Graf č. 1: Zastúpenie firiem oprávnených vykonávať činnosť pracovnej

zdravotnej služby v jednotlivých krajoch, Slovensko 2007

Dôsledná a kvalitná realizácia výkonu pracovnej zdravotnej služby vedie k zlepšeniu pracovných podmienok ako aj zdravotného stavu zamestnancov. Nová legislatíva priniesla so sebou aj isté problémy, ktoré vidíme hlavne vo vysokom dopyte po poskytovaných službách, nakoľko pracovná zdravotná služba je podľa zákona povinná a v nedostatočnom počte firiem oprávnených vykonávať pracovnú zdravotnú službu.

 

Použitá literatúra:

1. FABIANOVÁ, E.: Človek v pracovnom prostredí. In: BUCHANCOVÁ, L. et.al.: Pracovné lekárstvo a toxikológia. 1vyd.  Martin: OSVETA, 2003, s. 36 – 38. ISBN 80-8063-113-1

2. JURINOVÁ, A.: Pracovná zdravotná služba: Špecializačná práca. Bratislava. Slovenská zdravotnícka univerzita 2006,  39s.

3. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. (citované dňa 17.12.2007). Dostupné na www.uvzsr.sk

4. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 458/2006 o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť

5. Zákon NRSR 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6. Zákon NRSR 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

 

 

Adresa autora:
RNDr. Miroslava Raučinová

                             Fakulta verejného zdravotníctva SZU

                             Limbová 14, 833 03 Bratislava 37

                             e-mail: Miroslava.raucinova@szu.sk