PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ
SLUŽBA NA SLOVENSKU
RNDr.
Miroslava Raučinová, Doc. MUDr. Štefánia
Moricová, PhD., MPH
(Katedra komunitnej a preventívnej
medicíny Fakulty verejného zdravotníctva SZU, vedúca: Doc. MUDr. Štefánia
Moricová, PhD., MPH)
Súhrn
Úlohou
spoločnosti je vytvárať také podmienky, aby človek mohol svoju prácu vykonávať
trvale, bez poškodenia zdravia a aby práca pozitívne vplývala na rozvoj jeho
telesných a duševných schopností. V prípade, že sa zanedbávajú
pracovné podmienky, pribúdajú pracovné úrazy, choroby z povolania a iné
poškodenia zdravia alebo ochorenia podmienené prácou, čím stúpa celková
chorobnosť, stúpa pracovná neschopnosť, znižuje sa produktivita práce, čo
negatívne ovplyvňuje ekonomiku a následne aj kvalitu života celej spoločnosti.
V minulosti
na Slovensku problematiku ochrany a podpory zdravia pri práci riešil systém
závodných zdravotných služieb, ktorý sa však po roku 1989 úplne rozpadol.
V súčasnosti sa ochrana a podpora zdravia o zamestnancov opiera
o novú legislatívu. Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti zákon č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dňa
1. septembra 2007 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia. Z obidvoch spomínaných zákonom
vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov zabezpečiť pre svoje pracoviská
pracovnú zdravotnú službu.
Pracovná
zdravotná služba je odborná služba na poskytovanie preventívnych a ochranných
služieb zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním
odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochrany
pred nimi. Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej
zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách
na ich odbornú spôsobilosť ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou
č. 458/2006 Z. z. Na Slovensku je k 15.12.2007 83 firiem oprávnených
vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby.
Kľúčové
slová: pracovná zdravotná služba,
zamestnávateľ, lekárske preventívne prehliadky
Človek
strávi priemerne polovicu rokov svojho života v práci, pričom ďalšie
dlhé roky života venuje príprave na zamestnanie. V práci je človek
vystavený rôznym faktorom pracovného prostredia (fyzikálne, chemické,
biologické, fyziologicko-psychologické, psychosociálne a sociálno-ekonomické)
ako i ďalších pracovných podmienok, ktoré môžu mať negatívny alebo
pozitívny vplyv na jeho zdravie. Úlohou spoločnosti je vytvárať také
podmienky, aby človek mohol svoju prácu vykonávať trvale, bez poškodenia
zdravia a aby práca pozitívne vplývala na rozvoj jeho telesných a duševných
schopností. V prípade, že sa zanedbávajú pracovné podmienky, pribúdajú
pracovné úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia zdravia alebo
ochorenia podmienené prácou, čím stúpa celková chorobnosť, stúpa pracovná
neschopnosť, znižuje sa produktivita práce, čo negatívne ovplyvňuje
ekonomiku a následne aj kvalitu života celej spoločnosti. Za tvorbu a ochranu
zdravých pracovných podmienok zodpovedá zamestnávateľ a zamestnanci sú
povinní dodržiavať opatrenia a zásady zabezpečujúce ochranu ich
zdravia, zdravia spolupracovníkov a ostatných
ľudí. Úlohou štátu a ustanovených orgánov ochrany zdravia
je vytvárať stratégie, legislatívny rámec pre otázky a úlohy
ochrany zdravia a zabezpečovať
dohľad nad dodržiavaním celospoločenských prijatých podmienok definovaných
v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a individuálnych správnych
aktoch (Fabiánova, 2003).
V minulosti
na Slovensku problematiku ochrany a podpory zdravia pri práci riešil systém
závodných zdravotných služieb, ktorý sa však po roku 1989 úplne rozpadol.
Nastala situácia, keď sa prevencia chorôb z povolania a poškodení
zdravia z práce dostala do úzadia. Pracujúci
si mohli vybrať praktického lekára, u ktorého absolvovali vstupnú prípadne
výstupnú lekársku prehliadku, periodické preventívne lekárske prehliadky.
Dohľad nad pracovným prostredím vykonávali štátne zdravotné ústavy, väčšie
podniky si čiastočný dohľad zabezpečovali sami a u menších podnikov,
organizácií sa nevykonával vôbec (Jurinová, 2006).
V súčasnosti
sa ochrana a podpora zdravia o zamestnancov opiera o novú
legislatívu. Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a dňa 1. septembra 2007 nadobudol účinnosť
zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia. Z obidvoch spomínaných zákonom vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov
zabezpečiť pre svoje pracoviská pracovnú zdravotnú službu. Podrobnosti o rozsahu
a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu
odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú
spôsobilosť ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou č. 458/2006 Z.
z.
Pracovná
zdravotná služba je odborná služba na poskytovanie preventívnych a ochranných
služieb zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním
odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochrany
pred nimi.
Zamestnávateľ
môže zriadiť pracovnú zdravotnú službu dvoma spôsobmi a to buď
vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo zmluvne dodávateľským spôsobom s jednou
fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi,
alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon pracovnej
zdravotnej služby. Výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským
spôsobom je možný len na základe
oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby (Zákon NRSR 124/2006).
Povolenie na uvedený druh činnosti vydáva na obdobie 5 rokov Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý zároveň kontroluje plnenie
podmienok na výkon pracovnej zdravotnej služby (Zákon NRSR 355/2007).
Úlohy
pracovnej zdravotnej služby plnia odborní zdravotnícki pracovníci
kvalifikovaní na výkon pracovnej zdravotnej služby. Tím odborníkov v zmysle
vyhlášky MZ SR 458/2006 Z. z. u zamestnávateľa
tvoria s ohľadom na pracovné podmienky:
a)
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
-
pracovné lekárstvo alebo
-
služby zdravia pri práci,
b)
asistent po získaní
-
vysokoškolského vzdelania v odbore
verejné zdravotníctvo alebo
-
vyššieho odborného vzdelania v
odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom
odbore zdravie pri práci,
c)
sestra,
d)
iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore
-
hygiena pracovných podmienok,
-
vyšetrovacie metódy v preventívnom
pracovnom lekárstve a toxikológii alebo
-
ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo,
e)
iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore
psychológia so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná
psychológia.
Úlohou
pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa podľa § 26 zákona č.124/2006
Z. z. je najmä:
1.
zisťovať nebezpečenstvá a
hodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci
2.
dohliadať na faktory pracovného
prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie
zamestnancov,
3.
podporovať prispôsobovanie práce
zamestnancom,
4.
poskytovať poradenstvo zamestnávateľovi
i zamestnancom, najmä pri
-
plánovaní a organizácii práce
a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a
pracovných miest,
-
technológiách a látkach, ktoré
sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
-
ochrane a kladnom ovplyvňovaní
zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane
prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
5.
zúčastňovať sa
-
na vypracúvaní programov ochrany
a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na
vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
-
na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
-
na rozboroch pracovnej
neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a
zdravotných rizík,
-
na organizovaní systému prvej
pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
6.
školiť zamestnancov na
poskytovanie prvej pomoci
7.
spolupracovať pri poskytovaní
informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania
zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce
a
ergonómie,
8.
dohliadať na zdravie zamestnancov
v súvislosti s prácou.
K
náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby patrí aj zabezpečenie preventívnych
lekárskych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci
vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov
a)
pred nástupom do práce,
b)
v súvislosti s výkonom práce,
c)
pred zmenou pracovného zaradenia,
d)
pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
e)
po skončení pracovného pomeru.
Lekárske
preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú pri pracovnej činnosti
druhej kategórie jeden krát za tri roky, pri práci zaradenej do tretej a štvrtej
kategórie jeden krát za rok. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce
zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie vykonávajú lekárske
preventívne prehliadky lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou
v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia a služby zdravia pri práci. Lekárske preventívne
prehliadky u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej
kategórie, môžu vykonávať aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou
v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Na požiadanie lekára
pracovnej zdravotnej služby môžu vykonávať ďalšie doplnkové preventívne
vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií. Všetky výsledky
vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zaznamená
lekár pracovnej zdravotnej služby do zdravotnej dokumentácie a vypracuje
posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Posudok
odovzdá zamestnávateľovi a kópiu posudku zašle lekárovi, s ktorým má
zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej
starostlivosti. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním
zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ (Zákon NRSR
355/2007).
Na
Slovensku je k 15.12.2007 83 firiem oprávnených vykonávať činnosť
pracovnej zdravotnej služby (Graf č. 1) (www.uvzsr.sk).
Graf č. 1:
Zastúpenie firiem oprávnených vykonávať činnosť pracovnej
zdravotnej služby v jednotlivých
krajoch, Slovensko 2007
Dôsledná
a kvalitná realizácia výkonu pracovnej zdravotnej služby vedie k zlepšeniu
pracovných podmienok ako aj zdravotného stavu zamestnancov. Nová legislatíva
priniesla so sebou aj isté problémy, ktoré vidíme hlavne vo vysokom dopyte
po poskytovaných službách, nakoľko pracovná zdravotná služba je podľa zákona
povinná a v nedostatočnom počte firiem oprávnených vykonávať pracovnú
zdravotnú službu.
Použitá literatúra:
1. FABIANOVÁ, E.: Človek v pracovnom
prostredí. In: BUCHANCOVÁ, L. et.al.: Pracovné lekárstvo a toxikológia. 1vyd.
Martin: OSVETA, 2003, s. 36 – 38. ISBN 80-8063-113-1
2. JURINOVÁ, A.: Pracovná zdravotná služba:
Špecializačná práca. Bratislava. Slovenská zdravotnícka univerzita 2006,
39s.
3. Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky. (citované dňa 17.12.2007). Dostupné na www.uvzsr.sk
4. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 458/2006 o podrobnostiach o rozsahu a náplni
výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí
ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť
5. Zákon NRSR 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
6. Zákon NRSR 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia
Adresa autora:
RNDr. Miroslava Raučinová
Fakulta verejného zdravotníctva SZU
Limbová 14, 833 03 Bratislava 37
e-mail: Miroslava.raucinova@szu.sk