Význam peer prístupu v podpore zdravia u detí a mládeže.
Hodnotenie efektivity peer programu „Môj život“.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove
Riaditeľ: MUDr. Jozef Sládek, MPH
Súhrn:
Úvod: Prieskum realizovaný v rámci rovesníckeho programu „Môj život“ v okrese Trebišov hodnotí prvú etapu intervencií (krátkodobý účinok) zameraných na podporu a upevnenie zdravého životného štýlu u 14 -15 ročných žiakov základných škôl okresu Trebišov.
Výsledky: Vedomosti: Efektivita uskutočnených intervencii sa prejavila štatisticky významným vzostupom vedomostí vo vzťahu k všetkým nosným témam programu. Postoje a správanie: Po intervencii nebola zistená štatisticky významná zmena v postojoch a správaní. Zistilo sa však, že 60% respondentov vstupovalo do programu so žiadúcimi postojmi a správaním. Vo výstupnom dotazníku potvrdilo takéto žiadúce postoje a správanie o 10% viac opýtaných (70% respondentov), čo možno hodnotiť pozitívne.
Záver: Výsledky prieskumu poukazujú na vhodný výber metodiky poskytovania vedomostí – cestou zážitkového učenia. Touto metódou sa podarilo v rámci zdravotno-výchovných intervencií prvýkrát dosiahnuť tak významný vzostup vedomostí, čo je podmienené opakovaným pôsobením rovesníkov na cieľovú skupinu. Avšak aj u ďalších dvoch premenných (správanie a postoje) možno pozorovať pozitívny vývoj. Skutočnosť, že nedošlo k štatisticky významnej zmene postojov a správania, môže korešpondovať s faktom krátkeho trvania intervencie (4 mesiace). Tým sa zároveň potvrdzuje potreba ďalšieho systematického a dlhodobého prístupu vo výchove k zdraviu(8), na začiatku ktorého sa program nachádza.
Kľúčové slová: peer výchova, intervenčný program, efektivita
Úvod
Peer výchova predstavuje formu pôsobenia medzi vrstovníkmi navzájom. Je výsledkom poznatkov získaných na celom svete i súčasťou vzrastajúceho trendu podpory zdravia. Východiskom peer výchovy je filozofia, že jedinec sa stotožní skôr s niekým, kto mu je bližší z hľadiska sociálneho zázemia, veku, roly, záujmov a spôsobu chovania. Princíp peer výchovy je postavený na aktívnom zapojení vopred pripravených, zdravo žijúcich vrstovníkov – peer poradcov.(1,5). Skutočnosť, že aktivisti odmietajú sociálne nežiadúci spôsob života, prenikavo zvyšuje účinnosť preventívnych programov. (1, 2, 3, 4, 5)
Žijeme v dobe, v ktorej sa posiluje vplyv miestnych komunít a občanov v otázkach podpory zdravia. Deti a mladí ľudia boli v minulosti, a aj dnes sú, v mnohých situáciách považovaní len za objekt preventívnych aktivít. Ukázalo sa však, že je nutné považovať ich za možný zdroj pre tvorbu preventívnych programov. Práve peer výchova umožňuje zvýšenie účasti mladých ľudí na realizácii podpory zdravia a prenesenie väčšej časti zodpovednosti na nich samotných. (1)
Vo verejno-zdravotnej problematike sa peer prístup orientuje predovšetkým na prevenciu fajčenia, konzumácie drog, násilia, sexuálneho zdravia a ďalších oblastí. Veľký priestor pre jej uplatnenia je v problematike nezdravého životného štýlu.(1)
PEER Program „Môj život“ v okrese Trebišov
Peer Programu "Môj život" je zameraný na podporu zdravia a primárnu prevenciu v oblasti rizikových faktorov životného štýlu a prevenciu patologických sociálnych javov u mladých ľudí.
Cieľom programu je dosiahnuť, aby žiaci základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ) (na základe pozitívneho ovplyvnenia postojov a rozvoja sociálnych zručností) vedeli odolávať negatívnym vplyvom okolia a aby si vypestovali a upevnili zdravý spôsob života.
Cieľové skupiny programu: Intermediálna cieľová skupina - 16 až 17 roční študenti SŠ. Konečná cieľová skupina - 14-15 roční žiaci ZŠ a 16-17 roční študenti SŠ.
Nosné témy programu: partnerské vzťahy, reprodukčné zdravie, zdravé stravovanie a poruchy príjmu potravy, alkohol a fajčenie.
Metódy práce: Využívajú sa metódy sociálnej psychológie: sociálno-psychologický výcvik s dôrazom na zážitkové formy učenia, ktorý sa kombinuje s informačným prístupom. Hlavnou črtou tohto programu je dôraz kladený na rozvoj sociálnych kompetencií, kritického myslenia, zodpovedného rozhodovania pomocou nácviku, posilňovania a modelovania. Cestou týchto metód si študenti a žiaci uvedomujú rôzne sociálne vplyvy, ktoré vedú k rizikovému správaniu a upevňujú sa u nich schopnosti odolávať týmto vplyvom. Tieto metódy práce sa v rámci programu uplatňujú: pri výcviku peer aktivistov; pri besedách s charakterom skupinovej práce, ktoré realizujú peer aktivisti u rovesníkov; pri workshopoch a počas súťaží.
Časový plán intervenčného pôsobenia je rozvrhnutý do dvoch školských rokov. U konečnej cieľovej skupiny sa uskutoční 15 vyučovacích hodín (ďalej len „hodín“) intervencií. V prvom roku 10 hodín zameraných na nosné témy programu. Intervencie v druhom roku sa zameriavajú na prehĺbenie a zafixovanie naučených pozitívnych vzorcov správania a na ďalší rozvoj asertívnej komunikácie. Súčasťou programu je hodnotenie účinnosti intervencií z hľadiska krátkodobého a hlavne dlhodobého.
Vyhodnotenie prvej etapy prieskumu hodnotiaceho krátkodobú účinnosť intervencií
Cieľ: 1.Zhodnotiť východiskovú situáciu u adolescentov – t.j. ich vedomosti a postoje k rizikovému správaniu a ich rizikové správanie pri vstupe do programu. 2. Vyhodnotiť krátkodobú efektivitu – zistenie krátkodobých výsledkov sa uskutočňuje bezprostredne po skončení programu. Predpokladá sa pozitívna zmena vedomostí, postojov a zmena správania. Hodnotenie krátkodobého efektu programu poskytuje predbežnú informáciu o vhodnosti zvolenej metodiky. Získané poznatky sa nevyhnutne overujú hodnotením dlhodobého efektu programu.
Metodika: Pre hodnotenie krátkodobého účinku sa použil tzv. „Pre - a post test“ Respondenti zodpovedali dva anonymné dotazníky – vstupný a výstupný. Prvá časť dotazníka slúžila na demografickú, socio-ekonomickú a antropometrickú charakteristiku súboru respondentov. Jej účelom bolo identifikovať pôsobiace individuálne faktory a faktory prostredia pôsobiace na rozvoj rizikových postojov a správania. Účinnosť intervencií sa hodnotila na základe súborov otázok sledujúcich vedomosti, postoje a správanie cieľovej skupiny vo vzťahu k nosným témam programu. Posledná časť výstupného dotazníka bola zameraná na hodnotenie kvality programu z hľadiska toho, ako respondenti posudzujú prínos programu pre seba. Do analýzy boli zaradené spárované, úplne vyplnené dotazníky od respondentov, ktorí sa zúčastnili prieskumu pred aj po intervencii. Údaje z dotazníkov sa spracovali v programe Excel a EPIinfo s využitím štatistických nástrojov pre analýzu údajov.
Charakteristika súboru: Cieľovú skupinu prieskumu tvorili 14 - 15 roční žiaci (8. ročník), navštevujúci mestské ZŠ, ktorí absolvovali 10 hodín intervencií v rozmedzí troch mesiacov. Z celkového počtu N=146 žiakov zúčastnených na besedách a na prieskume, bolo do analýzy zaradených 115 respondentov - chlapci 53%(n=61), dievčatá 47% (n=54). (Poznámka: N =146 žiakov predstavuje 37% z celkového počtu ôsmakov v okrese navštevujúcich mestské ZŠ so slovenským vyučovacím jazykom.)
Výsledky a diskusia:
Východisková situácia: Hodnotilo sa pôsobenie rizikových faktorov (RF). Z nich sa uplatňujú: „V škole sa cítim - skôr zle až zle“ , túto skutočnosť uvádza 22% respondentov (pre porovnanie v Košickom kraji (KE) 15,5%, v SR 18,5% respondentov(9)). Pôsobenie tohto RF je potrebné bližšie analyzovať. Z RF sa u cieľovej skupiny uplatňujú len málo: 1. Nezamestnanosť - 3% otcov, 12% matiek. Pre porovnanie v KE otec 6,9%, matka 14,3%; v SR otec 4,9%, matka 11,5%(9). 2.Nudím sa (odpovede – „viac áno ako nie“ a „stále“) 9%, v KE 16,5%, v SR 9%. Nízky podiel vyššie uvedených RF v skupine respondentov vytvára predpoklad pozitívneho ovplyvnenia osobnosti a teda postojov a správania cieľovej skupiny pred intervenciami.
Zhodnotilo sa pôsobenie protektívnych faktorov: Výrazne sa uplatňujú:
1.Žijem v úplnej rodine uviedlo 89% (v Košice 87%, v SR 85%(9));
2.Pociťujem lásku vo svojej rodine 91% (Košice 85%, SR 90%);
3.V rodine sa cítim skôr dobre až dobre 98% (Košice 95%, SR 95%);
4.Moje konanie najviac ovplyvňujú rodičia 42% (Košice 51%, SR 50%);
5.Mám vytvorené podmienky pre realizáciu záľub - 93% (Košice 76%, SR 78%);
6 .Nikdy nepociťujem nedostatok peňazí 64% (Košice 28%, SR 34,39%).
Silné pôsobenie vyššie spomínaných protektívnych faktorov, vytvára pozitívny základ pre formovanie osobnosti každého jedinca, čo má potom priaznivý vplyv na ich správanie pred ich účasťou v intervenčnom programe.
Z protektívnych faktorov sa neuplatňuje tréning rozvoja sociálnych kompetencií. Na tréningu odmietanie rizikového chovania sa zúčastnilo 26% respondentov; efektívnej komunikácie 11%; kritického myslenia len 9% opýtaných. Táto skutočnosť sa uplatňuje ako významným RF, ktorý znásobuje zraniteľnosť cieľovej skupiny.
Hodnotenie krátkodobého efektu:
Vedomosti: Po intervencii nastal štatisticky významný vzostup vedomostí vo vzťahu k všetkým nosným témam programu (p=0,0014). Priemer počtu respondentov so správnymi odpoveďami na vedomostné otázky bol pred intervenciou 48, po intervencii 64. Postoje: Po intervencii nenastala štatisticky významná pozitívna zmena v postojoch prospešných pre zdravý spôsob života (p=0,89). Priemerný počet respondentov so žiadúcimi postojmi bol pred intervenciou 69 opýtaných, po intervencii 80 (medián: pred 67, po 82).
Správanie: Po intervencii nebol zistený štatisticky významný nárast počtu respondentov správajúcich sa nerizikovo z hľadiska problematiky konzumácie alkoholu, fajčenia a predčasných sexuálnych skúseností a vhodnej snahe v súčasnosti schudnúť (p=0,699). Priemerný počet respondentov správajúcich sa nerizikovo bol pred intervenciou 72, po intervencii 82 (medián: pred-83, po–93). Napríklad z hľadiska podielu nefajčiacich respondentov možno povedať, že v súčasnosti nefajčí 80% opýtaných (v KE 65%, v SR 61%); nikdy nefajčilo 43% respondentov (v KE 34%, v SR 33%). Výrazný protektívny vplyv z rodinného prostredia, nízka nezamestnanosť, vytvorenie podmienok pre realizáciu voľno-časových záľub, malý podiel respondentov prežívajúcich nudu vytvára základ pre utváranie žiadúcich postojov a pre zdravie nepoškodzujúce správanie. Na základe vyššie uvedených mier centrálneho rozptylu je zrejmé, že 60% respondentov vstupovalo do programu so žiadúcimi postojmi a správaním. Vo výstupnom dotazníku prezentovalo žiadúce postoje a správanie 70% respondentov.
Kvalita programu – prínos pre respondenta:
Ako indikátory sa použili: 1. Osvojenie obsahu - 50% respondentov uvádza získanie nových informácii a 43% potvrdzuje prehĺbenie a spresnenie poznatkov. 2. Identifikácia sa respondenta s programom - 20% účastníkov uvádza zmenu postoja po intervencii a 13% sa rozhodlo po intervencii zmeniť svoje správanie. Pomerne nízka identifikácia respondenta z hľadiska pozitívnej zmeny postoja môže byť podmienená skutočnosťou, že 60% respondentov vstupovalo do programu so žiadúcimi postojmi. Pre zmenu postoja sa rozhodlo 20% opytovaných, ktorí pochádzajú pravdepodobne zo súboru žiakov s rizikovými postojmi pri vstupe do programu. Na základe zodpovedaných otázok vo vstupnom dotazníku vstupovalo do programu 62% respondentov bez rizikového správania (fajčenie, konzumácia alkoholu, zbytočná redukcia hmotnosti, predčasné sexuálne skúsenosti). Vo výstupnom dotazníku deklarovalo nerizikové správanie 71% respondentov. Ďalej možno predpokladať, že časť respondentov deklarovala zmenu postojov a správania aj, keď ho nezmenila. Tieto predpoklady je potrebné overiť ďalším porovnaním a analýzami s kontrolnou skupinou. 3. Miera spokojnosti s programom bola pomerne vysoká. 84% z celkového počtu opýtaných hodnotí intervencie ako zaujímavé, 59% respondentov hodnotí spôsob realizácie školskou známkou „1“.
Pretože do zisťovania nebola zaradená kontrolná skupina nemožno s istotou skonštatovať, že zistené účinky skutočne zapríčinil náš intervenčný zásah. Ako dôležitý vplyv je potrebné vziať do úvahy protektívne faktory prostredia a relatívne malú početnosť vzorky.
Záver
Osobnosť človeka aj jeho postoje a správanie sa formuje vplyvom prostredia, v ktorom žije. V našom súbore respondentov sa významne pozitívne prejavila súhra protektívnych faktorov prostredia, ktoré pravdepodobne podmienili, že do programu vstúpilo 60% respondentov s nerizikovými – žiadúcimi postojmi a správaním. Táto skutočnosť môže byť podmienená aj vhodným výberom vekovej skupiny pre realizáciu vo veku nižšom (o 2-3 roky) ako priemerný vek začiatku rizikového správania. (7)
Za najdôležitejší ukazovateľ efektivity preventívnych programov sa považuje zmena správania, ktorá je podmienená zmenou postojov a mierou vedomostí.(7) Výsledky skúmania preukázali štatistický významný vzostup u položky vedomostí, čo môže svedčiť o výbere vhodnej metodiky poskytovania vedomosti – zážitkového učenia. Avšak aj u ďalších dvoch premenných (správanie a postoje) možno pozorovať pozitívny vývoj v zmene postojov a správania. Skutočnosť, že nedošlo k štatisticky významnej zmene postojov a správania, môže korešpondovať s faktom krátkeho trvania intervencie (4 mesiace). Táto skutočnosť potvrdzuje potrebu ďalšieho systematického a dlhodobého prístupu vo výchove k zdraviu(8), na začiatku ktorého sa program nachádza.
Literatúra:
1. Demesová, L., Mišenda, P., Hricko, M.: Peer výchova v prevencii, podpore a rozvoji zdravia. Pracovná skupina UVZ SR „Rovesnícke programy“, 2006, 21s.
2. Ivanovič, B., Matula, Š.: Peer programy a ich miesto v prevencii drogových závislostí. Bratislava : Metodické centrum v Bratislave, 1998, 70 s., ISBN 80-88796-87-3
3. Riháková, E.: Rovesnícky program pre starších žiakov. Peer program. Bratislava : IUVENTA, Centrum primárnej prevencie drogových závislostí, 2000, 47 s., ISBN 80-88893-59-3
4. OROSOvá, o.: Pomoc – prevencia – rovesníci alebo „Preventívne nie nepoškodí...“. Inovatívne metódy v prevencii drogových závislostí v školskej praxi. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2003, 186 s., ISBN 80-7097-502-4
5. NEŠPOR, K. a kol.: Metodika prevence ve školním prostředí. 1996. In: http://www.help24.cz/index.php?page=download&view=prevence_ve_skole, 14.9.2006
6. NEŠPOR, K., Fischerová, D.,Csémy, L.,pernicová, H.: FIT IN 2001. Praha : BESIP, 1996, 119 s.
7. Nešpor, K a kol.: Zásady efektivní primární prevence. Praha : Sportpropag, 1999, 40s.
8. Štandardy pre uplatňovanie peer programov americkej Národnej asociácie peer aktivistov. National Peer Helpers Association , In: www.peerprograms.org, 25.7.2007
9. Gajdošová, E., Rešovský, J., Mederiová, T.: Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže Slovenskej republiky. Spišská Nová Ves : Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi, 2006
Bc. Lucia Demesová
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove
Jilemnického 3370/2, 075 01 Trebišov