Vývoj kontroly alkoholu na Slovensku z pohľadu verejného zdravotníctva

 

Editorial

 

História a vývoj systematického úsilia o znižovanie následkov užívania alkoholu nie sú také dlhé, ako by sa zdalo. Najprv sa alkohol, najčastejšie víno, považovalo v mytológiách za dar Božstva. Neskôr boli stavy, ktoré nadmerné užívanie alkoholu spôsobovalo, považované a stále ich mnohé kultúry sveta pokladajú za odsúdeniahodné. Ma druhej strane, sa spoločnosť stretáva s fenoménom abstinencie, ktorú, ako protipól alkoholizmu, spoločnosť neuznáva a považuje za niečo, čo je mimo spoločenskej normy.

V roku 1840 začínajú na Slovensku vznikať spolky miernosti a v roku 1847 sa dokonca aj Ľudovít Štúr vo svojej pamätnej reči na Uhorskom sneme dotkol potreby prijatia zákonných opatrení proti alkoholizmu. Dá sa istou dávkou zjednodušenia povedať, že od tohto obdobia datujeme viaceré systematické pokusy s cieľom prijatia komplexnejších opatrení v boji proti alkoholizmu. Rezort zdravotníctva bol iniciátorom mnohých opatrení s cieľom ochrany obyvateľstva pre účinkami alkoholizmu. Pritom slovo „boj“ sa skloňovali pri poňatí opatrení veľmi často. Treba zdôrazniť, že v období 20. storočia nastal prudký rozmach v metódach a liečebných postupoch, ktoré poskytovali ľuďom závislým od alkoholu pomoc. Prvé protialkoholické zákony na území Slovenska predstavujú v oblasti histórie kontroly alkoholu medzník. Aj keď sa slovo kontrola používalo v iných významoch, práve obdobie po prvej svetovej vojne predstavuje z hľadiska prijatia legislatívnych opatrení s cieľom kontroly alkoholu prielom. Najprv to boli zákony prijatého v rokoch 1922 a 1948, ustanovenie protialkoholických zborov v roku 1956 a mnohé iné. Tieto opatrenia mali v prvom rade znížiť výskyt negatívnych prejavov správania, ktoré súviselo s užívaním alkoholu. Predovšetkým nárast kriminality bol výsledkom nadmerného užívania alkoholu u obyvateľstva Slovenska a Čiech. V roku 1962 bol prijatý ďalší zo série zákonov proti alkoholizmu, keďže trestná činnosť s tým súvisiaca stále narastala. V rámci systému zdravotnej osvety a prevencie vznikali ustanovizne, ktoré mali nepriaznivý trend konzumácie alkoholu a dopadov na nárast kriminality zvrátiť. Vznikol Ústav zdravotnej výchovy a neskôr Národné centrum podpory zdravia, ktoré boli časom včlenené do Úradu verejného zdravotníctva SR, respektíve regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorých sieť a predovšetkým činnosť nám mohli závidieť v zahraničí. Obsahom činnosti týchto inštitúcií bolo plánovanie, koordinácia a výkon prevencie a podpory zdravia obyvateľstva. Zámerom vtedajších odborníkov v oblasti verejného zdravotníctva sa stala kontrola alkoholu a iných návykových látok, kde nie je predpoklad úplného zastavenia konzumácie či užívania. Kontrola predaja a užívania alkoholu predstavuje v systéme verejného zdravotníctva tie oblasti, ktoré sú pod vplyvom regulácie a koordinácie zo strany štátnych organizácií, respektíve orgánov verejného zdravotníctva. Jedným z nástrojov kontroly alkoholu je aj výchova ku zdraviu a podpora zdravia. Právne normy, národné programy predstavujú v oblasti podpory zdravia účinný prostriedok, ktorý v dlhodobom horizonte vedie k zníženiu indikátorov ako: výskyt užívania alebo nadužívania alkoholu, výskyt kriminality u detí a mládež,  výskyt domáceho násilia, výskyt dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu a iné.  Inštitucionálne a organizačné podmienky priali koordinovanému úsiliu s cieľom znižovania prevalencie užívania alkoholu. Z tohto dôvodu vláda SR prijala prvý národný akčný plán pre problémy s alkoholom v roku 2002, ktorý bol v histórii kontroly alkoholu prvým multirezortným dokumentom, ktorý bol zameraný na všetky oblasti a stanovil úlohy, zodpovednosť, časové plnenie a finančné krytie. V roku 2006 opäť vláda SR prijala v histórii programov druhý národný akčný plán pre problémy s alkoholom, kde však už absentovalo finančné krytie, respektíve na realizáciu aktivít sa v rozpočte nepočítalo. Problém či nepochopenie? Nedostatok financií, či nedostatok argumentov? Ťažko povedať. Napriek nemeniacemu sa trendu za ostatný 10 rokov a vysokej úrovne konzumácie alkoholu na Slovensku sa bránime širšej podpore pre intervencie. Tu sú dôvody, prečo by tomu malo byť inak:

1.     Neklesá štandardizovaná úmrtnosť na chronické ochorenia pečene a cirhózu za posledných 5 rokov.

2.     Neklesá spotreba čistého alkoholu na osobu na Slovensku za posledných 12 rokov.

3.     Neklesá počet problémových užívateľov alkoholu na Slovensku za posledných 10 rokov okrem destilátov.

Okrem týchto argumentov sa derie na povrch otázka, či kontrola alkoholu získala náležitú podporu a či je tento stav zodpovedajúci praxi. Respektíve, či riziko užívania a nadužívania alkoholu nepredstavuje závažný spoločenský a zdravotný problém. Postupne sa znížil počet organizácií, odborov a oddelení, ktoré sa problematikou kontroly návykových látok z pohľadu výchovy ku zdraviu a podpory zdravia na Slovensku za obdobie takmer 50 rokov zaoberali. Pritom kľúčové dokumenty z pohľadu podpory zdravia, spomeniem Národný program podpory zdravia ale aj zákon č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, sú v gescii rezortu zdravotníctva. V zmysle Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom vyplynuli pre verejné zdravotníctvo nové úlohy:

 

V oblasti koordinácie a výkonu politiky kontroly alkoholu je z týchto dôvodov potrebné podporiť kľúčovú úlohu sektoru verejného zdravotníctva. V zahraničí je kompetencia koordinácie a výkonu niektorých nástrojov kontroly alkoholu uložená úradom verejného zdravotníctva.  Dokumenty, ako Národný program podpory zdravia a Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, definujú koordinačnú funkciu rezortu zdravotníctva. Obdobná kompetencia sa vzťahuje aj na výkon prevencie, edukácie a poskytovania poradenstva zo strany úradov verejného zdravotníctva. V tejto súvislosti bude do budúcnosti potrebné vybudovať centrum koordinácie a regionálne centrá výkonu kontroly alkoholu na Slovensku. Otázkou v tejto súvislosti navyše ostáva, či by nebolo žiaduce budovať centrá a odbory kontroly návykových látok ako takých. Výzva je to obrovská.

 

PhDr. Róbert Ochaba, MPH

Katedra výchovy ku zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU v Bratislave