Telesná inaktivita a Body Mass Index (BMI) denných študentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

 

Autor: Ivana Slezáková

Fakulta verejného zdravotníctva SZU

 

 

Kľúčové slová

Telesná inaktivita, Body Mass Index, obezita, vysokoškolskí študenti, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

 

Súhrn

Práca prináša poznatky o negatívach, ktoré vyplývajú z nedostatočnej fyzickej aktivity všeobecne. Popisuje však aj správnu formu a spôsob telesného pohybu, ktorý celkovo podporuje lepší zdravotný stav obyvateľstva. V práci je uvedená epidemiológia obezity a výpočet BMI a jeho klasifikácia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie. Metódou práce je anonymný prieskum dotazníkovou metódou, ktorý je aplikovaný na denných študentov Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Porovnávajú sa dve skupiny respondentov, „športovci“ a „nešportovci“ a ich BMI. Výsledkami práce sú porovnania dvoch skupín študentov a ich BMI, dôvod prečo jednotlivé skupiny nevykonávajú častejšie fyzickú aktivitu, ich voľnočasové aktivity a stravovanie.

 

Úvod do problematiky

Fajčenie, fyzická inaktivita, nadmerná konzumácia alkoholu, psychosociálne rizikové faktory, stres a nezdravá výživa sú najdôležitejšie rizikové faktory životného štýlu.  Tieto rizikové faktory tvoria viac ako polovicu (asi 60%) zo všetkých  podieľajúcich sa na vzniku neinfekčných chorôb.  Nielen osobná zodpovednosť jednotlivcov a spoločnosti za svoje zdravie určuje výskyt rizikových faktorov. Čím zodpovednejší a vzdelanejší jednotlivci a populácia tým je nižší výskyt týchto rizikových faktorov. (2)

Fyzická inaktivita, alebo nedostatok pohybu je považovaná za nezávislý rizikový faktor aterosklerózy. U mladých ľudí sa doporučuje vykonávať aeróbne cvičenie 4 – 5- krát za týždeň po 20 – 30 minút. Takto správne zvolená telesná aktivita by mala mať tri fázy (zahriatie, záťažová fáza, vydýchanie) a jej energetický výdaj za týždeň by mal predstavovať 1 500 – 2 000 kcal. (1)

Fyzická inaktivita, resp. sedavý spôsob života (v dôsledku zmien  v zamestnaní a v doprave, sledovania televízie a pod.), sa stáva narastajúcim problémov verejného zdravotníctva, vedie k mnohým zdravotným poruchám vrátane KVCH, artériovej hypertenzie, diabetu, osteoporózy a aj chronických porúch pohybového aparátu. (4) Pravidelná fyzická aktivita je súčasťou a základným predpokladom úspešnej primárnej aj sekundárnej prevencie chorôb. Pohyb je prejavom, ale aj podmienkou života a zdravia. Pohyb by mal byť súčasťou každodenného života.

            Telesnú – fyzickú aktivitu definujeme v podpore zdravia ako „telesný pohyb vykonávaný svalovou silou a spojený s výdajom energie“. Pravidelná fyzická aktivita je základom zmeny životného štýlu, pomáha prekonať ďalšie zmeny, najmä nutričné, nefajčenie a zvládanie stresu. Pozitívny vplyv na zdravie má systematická, pravidelná, intenzívna a primerane dlhotrvajúca fyzická aktivita. Pozitívny vplyv sa prejavuje zlepšením výkonnosti myokrdu ako aj zlepšením elasticity steny ciev, prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa pružnosť hrudníka, zvyšuje sa výkonnosť svalov a pľúcna ventilácia, ďalej zvyšuje vylučovanie endorfínov, čo má euforizujúci účinok, zlepšuje zvládanie stresu pozitívne pôsobí na depresie, zvyšuje sebadôveru a kvalitu života. Fyzická aktivita zvyšuje pľúcnu kapacitu a telesnú zdatnosť a môže mať ďalšie zdravotné prínosy. Osoby, ktoré sú fyzicky aktívne, majú nižšiu celkovú úmrtnosť, pravdepodobne v dôsledku menej častého výskytu chronických ochorení, vrátane kardiovaskulárnych chorôb. U menej aktívnych ľudí je celková úmrtnosť vyššia. Pravidelné aeróbne cvičenie posilňuje a lepšie adaptuje srdcovocievny, svalový, kostrový a neurohumorálny systém. Cvičenie zvyšuje trénovanosť, takže človek je schopný vykonať väčšie množstvo práce pri nižšej pulzovej frekvencii a pri nižšom krvnom tlaku. Pravidelná fyzická aktivita prináša okrem iného pôžitok z cvičenia, celkovú pohybovú schopnosť a príjemné pocity. (4)

Nedostatočný výdaj energie pri telesnej inaktivite spôsobuje vznik obezity.(1). Výskyt obezity sa neustále zvyšuje nielen u nás, ale aj v ďalších vyspelých krajinách. Trápi nielen dospelých, ale čoraz častejšie postihuje dospievajúcich a deti v stále nižších vekových kategóriách . Štúdie ukazujú, že v rozvojových krajinách sa obezita vyskytuje častejšie u vyšších socio- ekonomických vrstiev a u mestskej populácie. V rozvinutých krajinách je obezita častejšia u osôb s nižším vzdelaním a príjmom a u vidieckej populácie. Genetické dispozície determinujú reguláciu a príjem potravy, výber alebo preferenciu potravín, niekedy až návyk konzumovania niektorých pokrmov, energetickú rovnováhu, zloženie kostrového svalu, predispozície k fyzickej aktivite, schopnosť spaľovať tuky a sacharidy, faktory súvisiace s energetickým výdajom, s hladinami a aktivitou telových hormónov a iné. Obezita nie je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom poruchy jedného génu, ale na jej vzniku sa podieľajú vo väčšej či menšej miere rôzne gény, ktoré sa neuplatňujú samostatne, ale v interakcii na určitom genetickom pozadí. Vrodené faktory sa navzájom podmieňujú a zároveň prelínajú s rôznymi vonkajšími vplyvmi ako je výživa, pohybová aktivita, stres, fajčenie, chemické toxíny v prostredí. Okrem toho k rozvoju nadváhy prispieva aj tukové tkanivo, ktoré pôsobí ako endokrinný orgán. Hormóny, ktoré sa v tuku tvoria, negatívne ovplyvňujú reguláciu energetického metabolizmu, termogenézu a výdaj energie, citlivosť tkanív k inzulínu, podporujú syntézu mastných kyselín a funkčnosť iných orgánov. (5)

V modernom priemyselnom svete je najčastejšou formou poruchy výživy obezita. (6) Hlavným kritériom na meranie obsahu tuku v tele sa stal tzv. index telesnej hmotnosti (BMI= body mass index).  BMI je definovaný ako pomer: hmotnosť v kg/výška v m2 . (3)

 

Tabuľka č. 1  Body Mass Index (BMI) kategórie podľa WHO (7)

BMI

 

menej ako 18,5

podváha

18,5-24,9

normálna hmotnosť

25,0-29,9

nadváha

30,0-39,9

obezita

viac ako 40,0

ťažká obezita

 

Výskyt obezity sa za posledné dve desaťročia zvýšil trojnásobne. Polovica zo všetkých dospelých a každé piate dieťa v Európskom regióne WHO má nadváhu. Z nich je jedna tretina už obéznych a tento pomer sa rýchlo zvyšuje. Tento trend je obzvlášť znepokojivý u detí a mládeže, ktorí si túto epidémiu prenášajú so sebou do dospelosti, a tak vytvárajú rastúce zdravotné bremeno pre ďalšiu generáciu. Obezita tiež silno ovplyvňuje ekonomický a sociálny vývoj. Nadmerná hmotnosť a obezita dospelých sú zodpovedné až za 6 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť v Európskom regióne. Nadváha a obezita najviac postihujú ľudí z nižších socio-ekonomických  skupín,   čo   zas   naspäť   prispieva   k rozširovaniu   zdravotnej   a ďalších nerovností. (8)

 

Metodika práce

V priebehu letného semestra akademického roku 2006/2007 a zimného semestra akademického roku 2007/2008 som vykonala anonymný prieskum dotazníkovou metódou u denných študentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Fakulty verejného zdravotníctva v odbore Verejné zdravotníctvo a Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, v odbore Fyzioterapia, Pôrodná asistencia, Urgentná zdravotná starostlivosť a Ošetrovateľstvo.

Dotazník tvorilo 28 otázok s rôznym počtom návrhov riešení. V 15-tich otázkach mohol respondent doplniť svoju vlastnú odpoveď a v dvoch otázkach doplnil svoju výšku a váhu. Otázky boli zamerané na zistenie životného štýlu mládeže zvlášť na zistenie príležitostí užívania drog, alkoholu a cigariet, zistenie postoja k svojej telesnej aktivite, názoru na vlastné stravovanie a vyplnenie voľného času. Výsledky dotazníkov som graficky, matematicky a štatisticky spracovala v programe Microsoft Excel pomocou Funkcií. Respondent mal v dotazníku uviesť svoju váhu a výšku. Na základe údajov im bol vypočítaný a na základe týchto kritérií pridelený Body Mass Index (BMI) podľa tabuľky č. 1.

Ako základné delenie respondentov a ich následné porovnávanie som si zvolila skupinu „športovcov“ a „nešportovcov“. Do kategórie „nešportovcov“ boli zaradení tí respondenti, ktorí v  otázke „Aký máš postoj k telesnej aktivite“ označili odpoveď „nešportujem“. Do kategórie „športovcov“ boli zaradení tí respondenti, ktorí v tej istej otázke označili jednu z možností „som profesionálny športovec“ alebo  „športujem najmenej 4-5 krát do mesiaca“.

ð   Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 234 respondentov z toho bolo 150  respondentov (64%) z Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií (ďalej len FOaZOŠ) a 54 respondentov (36%) z Fakulty verejného zdravotníctva (ďalej len FVZ). Z toho bolo 202  žien (86%) a 32  mužov (14%).

ð   72,2% (169) športovcov a 27,8% (65) nešportovcov.

 

Výsledky práce

Tabuľka č. 2 Postoj respondentov k telesnej aktivite

 

n

 

%

 

som profesionálny športovec

12

5,1

športujem najmenej 4-5 krát do mesiaca

157

68%

nešportujem

65

27,8%

 

234

100%

 

 Graf č. 1 Body Mass Index (BMI) v porovnaní u športovcov a nešportovcov

 

Graf č. 2 Body Mass Index (BMI) v porovnaní u športovcov a nešportovcov- krivka

 Graf č. 2 Body Mass Index (BMI) v porovnaní u športovcov a nešportovcov- krivka

 

Tabuľka č. 3 Porovnanie dôvodu častejšieho nevykonávania športovej aktivity skupiny športovcov a nešportovcov

 

športovci

nešportovci

n

%

n

%

nestíham naraz chodiť do školy, učiť sa a aj športovať

 

120

 

70

 

44

 

68

myslím, že na to, aby som začal/a športovať potrebujem peniaze

 

8

 

4,7

 

3

 

4,6

mojím koníčkom je hra na hudobnom nástroji, alebo iná aktivita, nie športovanie

 

5

 

3

 

10

 

15

v mojom okolí nie sú žiadne priestory na telesnú aktivitu

 

7

 

4,1

 

3

 

4,6

na to, aby som znížil/a svoju hmotnosť nemusím športovať, stačí, keď začnem s diétou

 

2

 

1,2

 

3

 

4,6

iné

25

16

6

9,2

 

Graf č. 3 Voľnočasové aktivity športovca a nešportovca

 

Graf č. 4 Spôsob stravovania v porovnaní športovca a nešportovca 


 

Diskusia

Z výsledkov mojej práce, pri ktorej som sa zamerala na veľmi špecifickú vzorku respondentov, budúcich zdravotníkov, denných študentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave vyplynuli zistenia, že športuje 73% študentov (5,1% je profesionálnych športovcov a 68% športujúcich 4-5 krát do mesiaca) a nešportuje 27,8% študentov. Ako najčastejší dôvod častejšieho nevykonávania športovej aktivity študenti určili nedostatok voľného času (športovci 70%, nešportovci 68%) a 15% nešportovcov má iné záľuby ktorým sa venuje. 47% športovcov  a 14% nešportovcov je so svojou kondíciou spokojných, 42% športovcov a 22% nešportovcov by na sebe chcelo začať pracovať.  Z mojich výsledkov, ktoré som graficky znázornila v grafe č. 1 vyplynuli zistenia, že väčšina športovcov má podľa kategorizácie BMI normálnu hmotnosť (72,8%). U nešportovcov je to 57%. Nedostatočnú hmotnosť sa vyskytuje na 2. mieste. Má ju 20% nešportovcov a 15,4% športovcov. Je to z  výsledkov jeden z najzaujímavejších poznatkov. Na prvom mieste je Normálna hmotnosť a na druhom Nedostatočná hmotnosť a to vo veľmi vysokom percente. Častejšia je však u nešportovcov čo je pochopiteľné. Nedostatok telesnej aktivity spôsobuje okrem iného aj ochabnutie svalstva, čo teda samozrejme aj menšiu telesnú hmotnosť.  Znázornenie rozdielneho podielu BMI hodnôt u športovcov a nešportovcov vyplýva aj z grafu č. 2, z ktorého je jasne vidieť vyšší podiel respondentov v kategórii Nadváha a Obezita u nešportovcov oproti športovcom.  Nadváha sa vyskytla u 13,8% nešportovcov a 7,7% športovcov. Obezita 4,6% u nešportovcov a 1,8% u športovcov. Ťažká obezita sa nevyskytla u žiadneho z respondentov pričom nemožno zabudnúť na fakt, že z celkového počtu respondentov 4 neuviedli svoju váhu a výšku a preto im nemohol byť vypočítaní BMI. Je však vysoko pravdepodobné, že sa v týchto 4 prípadoch mohol vyskytovať extrém či už by to bola Nedostatočná hmotnosť alebo Ťažká obezita. Možno mal respondent iný dôvod neuvedenia svojich údajov.

         70% športovcov a 68% nešportovcov označilo nedostatok voľného času ako dôvod prečo nevykonávajú športovú aktivitu častejšie. Stále otázkou je, ako vypĺňajú svoj voľný čas nešportovci. Až 15% ich uviedlo, že sa venujú iným záujmovým koníčkom. Čo je u vysokoškolského študenta pochopiteľné, že pri náročnom vysokoškolskom štúdiu nevie zosúladiť svoje záujmy s voľným časom a zároveň telesnou aktivitou. Jeho prioritou je iná aktivita, taká ktorá má pre neho vnútornú hodnotu. Je pozitívne, že mladí ľudia sa venujú iným činnostiam ako iba povinnostiam čím prirodzene rozvíjajú svoj talent a poznajú svoj rebríček hodnôt. Avšak aby sa nenudili tak až 57% ich pozerá televíziu, 52% ich ide s kamarátmi von a 49% spí (graf č. 3). Z toho vychádza, že nešportovci majú iné záujmy ako športovci, pri voľnom čase pozerajú televíziu alebo idú von s kamarátmi, majú vyššie BMI a častejšie nadváhu alebo obezitu.

Záver

Cieľom tejto práce je poukázať na význam vybraných aspektov životného štýlu, zvlášť na telesnú aktivitu u denných študentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Z výsledkov vyplynuli zistenia, že športuje 73% a nešportuje 27,8% študentov. Väčšina športovcov má podľa kategorizácie BMI normálnu hmotnosť (72,8%). U nešportovcov je to 57%. Nedostatočnú hmotnosť sa vyskytuje na 2. mieste. Má ju 20% nešportovcov a 15,4% športovcov. Na prvom mieste je Normálna hmotnosť a na druhom Nedostatočná hmotnosť a to vo veľmi vysokom percente. Prieskum bol aplikovaný na vzorku respondentov, budúcich „zdravotníkov“, denných študentov zdravotníckych odborov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave od ktorých sa očakáva že aj v zdravotníckych odboroch zostanú pracovať. Budú prichádzať do kontaktu s pacientami a klientami a budú môcť podporovať a ovplyvňovať ich životný štýl pozitívnym smerom. Táto vzorka respondentov je však už staršia mládež až dospelá populácia, u ktorej ešte môže dôjsť k pozitívnym zámenám v náprave samých seba, preto je potrebné všetky preventívne opatrenia na predchádzanie nesprávnych návykov životného štýlu aplikovať na jednotlivca ešte v detskom veku a jeho matku.

 

Literatúra

  1. Adameová, A.: Životný štýl a ateroskleróza. In: Lekárnik. 8, 2003, č. 10, s. 34-36,
  2. Egnerová, A. -  Guliš, G.: Epidemiológia neinfekčných chorôb. Učebné texty. Trnava: FZaSP, Trnavská univerzita Katedra HE, SAP, 2001, 129 s., ISBN 80 – 88908 – 81 – 7
  3. Ginter, E. - Havelková, B.: Demografické údaje o prevalencii nadváhy a obezity u dospelej populácie: Slovensko a svet. In: Medicínsky monitor. Bratislava. 2004,č. 6,  str. 14-16,
  4. Jurkovičová, J.: Vieme zdravo žiť? Univerzita Komenského v Bratislave. Bratislava. 2005. 165 s. ISBN 80-223-2132-X
  5. Skybová, K.: Obezita – dedičnosť a prostredie. http://www.bedekerzdravia.sk/slovakindex.php?id=77obezita2005 Zo dňa 30. 11. 2005
  6. Vávrová, J.: Stravovanie v predškolských zariadeniach s klasickým a alternatívnym charakterom. In: II. Národná konferencia škôl podporujúcich zdravie. Zborník príspevkov z konferencie. Bratislava. Ústav zdravotnej výchovy. 1997. s. 210-213, ISBN 80-7159-098-3
  7. http://whqlibdoc.who.int/trs/WHO_TRS_894_(part1).pdf z 16.12.2007
  8. http://www.who.sk/pdf/obezita.pdf z 10.3. 2008

 

 

 

 

Adresa autora:

Ivana Slezáková

Fakulta verejného zdravotníctva SZU Bratislava

Limbová 12

833 03 Bratislava 37

e-mail: ivana.slezakova@szu.sk