Ochrana nefajčiarov na verejných miestach – východiská a názory verejnosti

 

PhDr. Ivan Bielik MPH,  doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof.

Slovenská zdravotnícka univerzita

 

Abstrakt

Článok charakterizuje základné východiská intervencií v oblasti ochrany nefajčiarov a výchovy k nefajčeniu. Na základe záverov zo zahraničných štúdií dokazuje skúsenosti niektorých krajín EÚ s uplatňovaním striktnej politiky kontroly tabaku v oblasti fajčenia v reštauráciách a baroch. Článok predstavuje najdôležitejšie právne normy a programy podpory zdravia, ktoré sa týkajú dlhodobej intervencie v oblasti ochrany, podpory a rozvoja zdravia.

Kľúčové slová: verejné zdravotníctvo, pasívne fajčenie, reštaurácie, bary

Úvod

Slovenská republika odovzdala ratifikačný protokol o uzavretí Rámcového dohovoru OSN o kontrole tabaku (ďalej iba „dohovor“) v sídle Organizácie Spojených národov v máji 2004. Predtým vláda SR uznesením č. 896 z 24. septembra 2003 a následne parlament uznesením č. 667 zo 4. decembra 2003 súhlasila s návrhom na uzavretie dohovoru. Dohovor nadobudol medzinárodnú účinnosť 27. 02. 2005 v zmysle článku 36 dohovoru, čím sa stal záväzným pre krajiny, ktoré ho ratifikovali. (Ochaba, 2003, Oznámenie MZV SR, 2005). Na procese prípravy a prijímania dohovoru participovala Európska únia, ktorá pokladá prevenciu fajčenia a kontrolu tabaku za jednu z prioritných oblastí verejného zdravotníctva.

Z tohto pohľadu sa mnohé krajiny sveta odhodlali systematicky prijímať opatrenia, s cieľom znížiť škody, ktoré spôsobuje užívanie tabakových výrobkov. Jedným z najúčinnejších nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je legislatíva na ochranu nefajčiarov a prevencia fajčenia. Vláda SR preto v roku 2006 prijala Národný program kontroly tabaku, ktorý stanovuje východiská, ciele a stratégie kontroly tabaku. Príprava národného programu bola pod odbornou gesciou orgánov verejného zdravotníctva, respektíve Úradu verejného zdravotníctva SR.

Kontrola tabaku, ako pojem, sa v súčasnosti používa na označenie všetkých aktivít, ktoré vedú k znižovaniu ponuky a dopytu po tabakových výrobkoch. Obsahuje aktivity v oblasti výchovy a vzdelávania v prevencii a podpore nefajčenia, zahŕňa aktivity na liečbu a poradenstvo pri tabakovej závislosti, ale aj aktivity, ktoré smerujú k znižovaniu až zastaveniu dotácií pre pestovateľov tabaku či aktivít s cieľom znižovania výskytu nedovoleného obchodovania a pašovania tabakových výrobkov.

Prijímanie legislatívnych opatrení pritom v systéme nástrojov kontroly tabaku predstavuje osobitnú rolu. Právne normy sú účinným nástrojom, ktoré vedú predovšetkým k znižovaniu výskytu pasívneho (nedobrovoľného) fajčenia na verejných miestach, ale aj k znižovania ponuky predaja tabakových výrobkov na tých miestach, kde môžu byť ponukou oslovení mladí ľudia.

 

Výskyt pasívneho fajčenia

 

            Z pohľadu výskytu pasívneho fajčenia v EÚ je podľa prieskumu Európskeho štatistického úradu z roku 2006 najhoršia situácia v Malte, kde je veľmi často a niekedy vystavených účinkom pasívneho fajčenia až 64 % dospelej populácie nad 18 rokov. Na ďalších miestach nasledujú Cyprus, Taliansko a Slovensko na úrovni vystavenia 54 % dospelej populácie (Attitudes of Europeans, 2006). Medzi najčastejšie miesta, kde sú ľudia vystavení účinkom fajčenia sú bary a kaviarne, reštaurácia a nákupné centrá. Oveľa dramatickejšia situácia sa javí u detí vo veku 13 až 15 rokov, kde je miera vystavenia pasívnemu fajčeniu na oveľa vyššej úrovni ako u dospelej populácie. Deti sú viac nedobrovoľne vystavené účinkom pasívneho fajčenia než dospelí, ktorí sa môžu rozhodnúť, či budú alebo nebudú akceptovať fajčenie predovšetkým v domácnostiach. Na Slovensku je účinkom fajčenia vystavených až 80 % detí, pričom najviac pasívne fajčiacich detí je v Grécku a Rumunsku (80 %), naopak zas najmenej je v Českej republike (41 %) (European Tobacco Control Report, 2007).

Dôvody regulácie fajčenia na verejných miestach

 

Regulácia fajčenia na verejných miestach sa uskutočňuje z týchto dôvodov:

1.      Zdravotné riziká pasívneho fajčenia na nefajčiarov

2.      Názory a postoje obyvateľstva k pasívnemu fajčeniu

3.      Ochrana nefajčiarov (zamestnancov) v zariadeniach spoločného stravovania

4.      Právo Európskeho spoločenstva a medzinárodný dohovor o kontrole tabaku

 

Aktívne fajčenie spôsobuje na Slovensku odhadom 11.000 úmrtí ročne. V súvislosti s údajom o dopadoch pasívneho fajčenia sa podľa údajov z databázy Európskej respirologickej asociácie (Lifting the smokescreen, 2006) hovorí o čísle 519 prípadov úmrtí ročne na Slovensku. Najčastejšie sa dopady pasívneho fajčenia prejavujú v úmrtiach na ischemickú chorobu srdca, mozgovú porážku, rakovinu pľúc a chronické dýchacie ochorenia. Aj keď v porovnaní s odhadovanými úmrtiami na aktívne fajčenie je údaj za dopady pasívneho fajčenia oveľa nižší, sú dôvody na zákaz fajčenia na verejných miestach výsledkom ďalších dôvodov, napríklad estetických a sociálnych. Navyše aj relatívne riziko spojené s aktívnym fajčením je rozdielne. Relatívne riziko spojené s aktívnym fajčením je najvyššie v indikátore rakovina pľúc na rozdiel od pasívneho fajčenia, kde je relatívne najvyšší indikátor ischemická choroba srdca.

Najčastejšie sú rizikom vzniku ochorení vystavení zamestnanci v sektore služieb, kde je dovolené fajčiť. Relatívnym rizikom sú najviac postihnutí ľudia v reštauráciách a baroch, kde je dovolené fajčiť a kde z hľadiska ochrany nefajčiarov, v tomto prípade zamestnancov, sa nepostupuje v zmysle zákonov, ktoré sa týkajú ochrany a bezpečnosti na pracovisku. Riziko vzniku mozgovej mŕtvice je najvyššie u ľudí pracujúcich v baroch a reštauráciách na rozdiel od iných pracovísk a domácnosti, kde je riziko v porovnaní s barmi a reštauráciami nižšie.  Najlepšie dôkazy o rizikách pasívneho fajčenia podali štúdie z New Yorku a Talianska, kde v rámci longitudinálneho sledovania došlo k respondentov v reštauráciách po zavedení zákazu fajčenia k poklesu dýchacích problémov a vystavenia pasívnemu fajčeniu (Farrely, 2005).

Pre podporu prijatia striktnejších opatrení na ochranu nefajčiarov môžu poslúžiť príklad krajín ako sú Írsko, Nórsko, či štáty ako New York, kde napriek negatívnym očakávaniam, získali opatrenia po prijatí úplného zákazu fajčenia v reštauráciách a baroch, podporu verejnej mienky. Negatívne očakávania boli sprevádzané v Írsku hlavne v súvislosti s nepriaznivými ekonomickými dopadmi na obchod, čo sa nepreukázalo ako opodstatnené, skôr naopak (Howell, 2005). Navyše aj verejná mienky po prijatí úplného zákazu fajčenia bola výrazne pozitívne naklonená prijatým zmenám (Lifting the smokescreen, 2006). Pozitívne zdravotné dopady boli preukázateľné u pracovníkov reštaurácií v New Yorku rok po zavedení úplného zákazu fajčenia (Farrelly, 2005) a v Nórsku už po piatich mesiacoch (Eagan, 2006).

 

Názory a postoje k zákazu fajčenia v reštauráciách a baroch

 

V súvislosti s opatreniami na reguláciu fajčenia na verejných miestach Európska komisia v roku 2006 publikovala správu, ktorá sledovala postoje obyvateľov k formám regulácie fajčenia v reštauráciách a baroch (Attitudes, 2006). Na Slovensku sa vykonalo niekoľko prieskumov verejnej mienky, ktoré sledovali postoje občanov k možnosti úplného zákazu fajčenia v reštauráciách a baroch. V súlade so závermi možno konštatovať, že pre prijatie úplného zákazu fajčenia existuje silná podpora nielen v krajinách EÚ, ale aj na Slovensku. Druhým zistením je rozdiel v podpore prijatia úplného zákazu fajčenia v aspekte druh zariadenia a vek skúmaného súboru respondentov. S možnosťou prijatia úplného zákazu fajčenia v reštauráciách súhlasí 56 % obyvateľov krajín EÚ starších ako 18 rokov na rozdiel od 40 % podpory úplného zákazu pre bary. Na Slovensku s úplným zákazom fajčenia v reštauráciách súhlasí 52 % obyvateľov a len 30 % súhlasí s úplným zákazom fajčenia v baroch. Na Slovensku však vo vekovej kategórii 15 – 29 ročných podporuje úplný zákaz fajčenia na všetkých verejných miestach až 70 % respondentov (Ochaba, 2008).

Zo záverov a výsledkov prieskumov v Európe a na Slovensku vyplýva nižšia podpora pre prijatie úplného zákazu fajčenia hlavne v baroch. Na druhej strane, existuje silná podpora pre reguláciu fajčenia na verejných miestach zo strany 15 – 29 ročných na rozdiel od dospelej populácie vo veku 18 -  65 rokov.

 

Podpora fajčiarov pre nefajčiarske verejné miesta

 

V súvislosti s vyhodnocovaním regulačných opatrení sa vykonali viaceré longitudinálne sledovania, ktoré vyhodnocovali postoje fajčiarov k prijatým právnym opatreniam na ochranu nefajčiarov. Podľa Fonga et al, 2005 stúpla podpora Írov, ktorí prijali úplný zákaz fajčenia v reštauráciách v roku 2004, po roku o 31 %. Obdobne stúpla podpora nefajčiarov pre úplný zákaz fajčenia v baroch o 42 % po roku, od prijatia úplného zákazu fajčenia. Iné štúdie dokladajú pozitívne ekonomické a sociálne dopady úplného zákazu fajčenia. Skúsenosti z USA potvrdili dokonca zvýšenie zamestnanosti a nárast daňových príjmov z obchodu v reštauráciách.

V súvislosti s Írskom, kde platí zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch od 29. 3. 2004, odhadovala Asociácia vinárov negatívny dopad na obchod  s poklesom o 16 %. Treba povedať, že tieto katastrofické scenára sa nenaplnili. Na druhej strane treba priznať, že došlo k minimálnemu poklesu tržieb v rámci maloobchodného predaja v reštauráciách a baroch po roku prijatí úplného zákazu fajčenia o 3 %.

 

Závery:

V súvislosti s ochranou nefajčiarov na verejných miestach je jedným z najúčinnejších opatrení úplný zákaz fajčenia. Ventilácia priestorov, kde sa fajčí, či stavebne alebo akokoľvek inak vyčlenené priestory na fajčenie nezabránia prenikaniu tabakového dymu z jedného miesta na druhé. Z tohto hľadiska mnohé krajiny vo svete a v Európe prijali právne predpisy, ktoré regulujú fajčenie predovšetkým na verejných miestach akými sú zdravotníckej zariadenia, pracoviská, kultúrne zariadenia, cukrárne, bary a reštaurácie. Práve fajčenie v priestoroch  barov a reštaurácií vnímajú obyvatelia Slovenska ale aj iných krajín veľmi citlivo. Prieskumy verejnej mienky dokazujú, že voľné fajčenie sa nestretlo so súhlasom u väčšiny obyvateľov Slovenska a z tohto hľadiska sú verejní zdravotníci zodpovední za zlepšenie ochrany  nefajčiarov na verejných miestach. Slovensko ratifikovalo Rámcový dohovor o kontrole tabaku, prijalo Národný program kontroly tabaku a predovšetkým zákon o ochrane nefajčiarov. Právne nástroje kontroly tabaku predstavujú vo svete jeden z najúčinnejších prostriedkov podpory a ochrany zdravia obyvateľstva. Okrem právnych nástrojov je v rámci komplexného prístupu potrebné poskytnúť fajčiarom, ktorí chcú prestať fajčiť, sieť odborných poradenských zariadení na zanechanie fajčenia. V rámci edukácie je kľúčovou úlohou výchovy k nefajčeniu a podpora zdravia mladej generácie. Na Slovensku boli v tejto súvislosti vydané viaceré publikácie a pomôcky, ktoré pomáhajú fajčiarom na ceste k nefajčeniu (Ochaba, 2007; Rovný, 2007).

 

Literatúra:

 

1.      Attitudes of Europeans towards tobacco (2006). Bruselss: European Commision, 2006, 103 p.

2.      EAGAN, LMT. HETLAND, J., AARO, EL. (2006). Decline in respiratory symptoms in service workers five months after a public smoking ban. Tobacco Control, 15, 242-246;

3.      European Tobacco Control Report 2007 (2007). Copenhagen: World Health Organization, Regional Office for Europe, 155 p.

4.      FARRELLY, CM., NONNEMAKER, MJ., CHOU, R., HYLAND, A., PETERSON, KK., BAUER, EU (2005). Changes in hospitality worker´s exposure to secondhand smoke following the implementation of New York´s smoke-free law. Tobacco Control, 14, 236-241.

5.      FONG GT, HYLAND A, BORLAND R, et al.(2005). Reduction in tobacco smoke pollution and increases in support for smoke-free public places following the implementation of comprehensive smoke-free workplace legislation in the Republic of Ireland: findings from the ITC Irelan/UK survey. Tobacco Control, Epub ahead of print.

6.      HOWELL, F. (2005). Smoke Free Bars in Ireland: A Runway Success. Tobacco Control 2005; 14:73-74.

7.      Lifting the smokescreen: 10 reasons for smoke free Europe (2006). Brussels: European Respiratory Society, 146 p.

8.      OCHABA, R. (Ed.) (2003). Kontrola tabaku v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava: ŠFZÚ SR, 108 s.

9.      OCHABA, R., KOLLÁRIK, T., KAVCOVÁ, E., BAŠKA, T., AVDIČOVÁ, M., KRETOVÁ, E., SALAMONOVÁ, M., ŠIMOROVÁ, A., ŠŤASTNÝ, P. (2007). Manuál pre pracovníkov poradne na odvykanie od fajčenia. Bratislava: ÚVZ SR, 36 s.

10. OCHABA, R. (2008). Postoje, skúsenosti a zdravotné uvedomenie mládeže k fajčeniu. Lekársky obzor, 57,  č. 4, v tlači.

11. Oznámenie MZV SR č. 84/2005 Z.z. o podpísaní Rámcového dohovoru o kontrole tabaku. Zbierka zákonov č. 38/2005 str. 730.

12. ROVNÝ, I., OCHABA, R., BIELIK, I. AVDIČOVÁ, M., BOBROVSKÁ, M., BRUTENIČOVÁ, E., HAMADE, J., KAVCOVÁ, E., KIMÁKOVÁ, T., KIŠŠOVÁ, L., NÉMETOVÁ, D., SALAMONOVÁ, M., TÓTH, K., TURČANOVÁ, E. (2007). Prevencia závislostí a fajčenia tabaku. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR, s. 144.