ZISŤOVANIE ÚROVNE VEDOMOSTÍ SESTIER O DEMENCII A POUŽÍVANÍ POSUDZOVACÍCH ŠKÁL.
Mgr. Terézia Drobná, PhDr. Anna Faborová,
Ústav ošetrovateľstva LF UK,
Demencia je progredujúce ochorenie, ktorého výskyt sa neustále zvyšuje. Počet pacientov hospitalizovaných s touto diagnózou neustále narastá, čo kladie určité nároky na ich starostlivosť. Jedným z nich sú kvalitné teoretické vedomosti o demencii, ako aj validne a reliabilné informácie o pacientovi získané používaním štandardizovaných posudzovacích škál. V našom prieskume sme si za ciele stanovili zistiť teoretické vedomosti sestier o demencii a posudzovacích škálach a ich používaní. Respondentskú vzorku tvorilo 20 sestier pracujúcich na geriatrickom oddelení vo FN Trenčín, ktorým sme distribuovali nami zostavený dotazník. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že sestry majú dobré teoretické vedomosti o demencii. Zistili sme, že väčšina sestier nepoužíva štandardizované posudzovacie škály pri zbere informácií o pacientovi a niektoré sestry posudzovacie škály ani nepoznajú. V závere sme konštatovali, že tento výsledok je pravdepodobne následkom toho, že v čase realizácie prieskumu nemala ani jedna zo sestier ukončené vysokoškolské vzdelanie, ktorého obsahom je aj učivo o posudzovacích škálach a ich používaní. Sústavné vzdelávanie sestier nachádza aj tu svoje opodstatnenie. Spolupráca sestier s lekármi v komplexnej starostlivosti o geriatrického pacienta by mala byť založená na vzájomnom rešpekte, informovanosti, komunikácii a zodpovednosti. Cieľom modernej zdravotnej starostlivosti je poskytnúť pacientovi kvalitnú starostlivosť výsledkom ktorej je spokojnosť jeho samotného a aj jeho rodinných príslušníkov.
Kľúčové slová: sestra – demencia - posudzovacie škály
Úvod
Demencia je ochorenie, ktoré sa vyskytuje prevažne u starých ľudí. Postihuje kognitívne funkcie, správanie, emócie chorého a celú osobnosť. Výskyt demencie v celom svete výrazne stúpa, preto ju niektorí autori označujú ako tichú epidémiu. U ľudí starších ako 64 rokov je prevalencia ,,...asi 5-10% a ročná incidencia 1-2%. Po 75. roku života je prevalencia 15-20% a incidencia 2-4%.“ (Hegyi L., Krajčík Š., 2006, str. 329)
Na diagnostiku demencie sa okrem anamnézy používajú aj rôzne posudzovacie škály, asi najznámejší je MMSE test (Mini-Mental State Examination). Sestry ho používajú v prvom kroku ošetrovateľského procesu – posudzovanie.
Farmakologická liečba demencie pozostáva z podávania nootropik, farmák ovplyvňujúcich cholinergný systém, vazodilatátorov, blokátorov kalciového kanála a iných.
Pri demencii je veľmi dôležitá nefarmakologická liečba, ako napríklad metóda aktivizácie a rôzne iné moderné nebiologické metódy zamerané na udržiavanie kognitívnych funkcií pacienta.
Starostlivosť o dementného pacienta je veľmi náročná, sestra musí mať vysoký stupeň odborných vedomostí o príznakoch, diagnostike, liečbe, ale aj o starostlivosti o dementného pacienta. Je potrebné, aby si sestra dobre všímala všetky, aj najmenšie zmeny sociálneho správania, kognitívnych funkcií, ktoré môžu byť príznakom zhoršenia stavu pacienta. Okrem toho musí mať veľa trpezlivosti a pochopenia pre dementného pacienta a jeho príbuzných s ktorými pri starostlivosti spolupracuje.
Cieľ prieskumu
Cieľom prieskumu je zistiť úroveň teoretických vedomostí sestier o demencii a používaní posudzovacích škál.
1. Zistiť, aký vysoký stupeň teoretických vedomostí o demencii majú sestry pracujúce na geriatrickom oddelení.
2. Zistiť, či sestry pracujúce na geriatrickom oddelení pracujú s posudzovacími škálami.
Po preštudovaní literatúry a vytvorení teoretických východísk sme si stanovili ciele práce. Následne sme získali súhlas na vykonávanie prieskumu od námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť vo FN Trenčín. Svoj zámer sme konzultovali s manažérkou pre ošetrovateľstvo na geriatrickom oddelení. Dotazník sme doplnili inštruktážnym listom, v ktorom bolo uvedené, že dotazník je anonymný a bola v ňom uvedená inštrukcia ako majú sestry vypĺňať jednotlivé položky. Dotazník sme distribuovali prostredníctvom manažérky pre ošetrovateľskú starostlivosť. Návratnosť dotazníka bola 100%. Prieskum bol realizovaný v čase od 30.9.2006 do 14.10.2006. Jeho výsledky sme kvantifikovali a uvádzame ich v absolútnych hodnotách. Počet možností odpovedí vo výsledkoch môže byť viac ako počet participantov, nakoľko niektoré položky boli otvorené a umožňovali viac odpovedí. Prieskum je kvantitatívno – kvalitatívny.
Respondentskú vzorku tvorilo 20 sestier pracujúcich na geriatrickom oddelení FN v Trenčíne. Podmienkou výberu bolo, aby sestry pracovali na uvedenom oddelení a mali skúsenosti s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti u geriatrických pacientov.
Nami realizovaného prieskumu sa zúčastnili sestry vo veku od 18 do 55 rokov, najväčšiu skupinu tvorili sestry vo veku 26 – 35 rokov.
Všetky sestry mali ukončené stredné odborné štúdium s maturitou na strednej zdravotníckej škole, osem sestier absolvovalo aj vyššie odborné štúdium. Osem sestier má absolvované špecializačné štúdium v odboroch vnútorného lekárstva. Bakalársky a magisterský stupeň vzdelania nemala v tom čase ukončený ani jedna zo sestier.
Väčšina sestier pracuje na svojom terajšom oddelení od nástupu do zamestnania. Najviac sestier pracuje na oddelení od 4 do 6 rokov. Celkovú dĺžku praxe má väčšina sestier od 10 do 12 rokov.
Položka č. 1: VYMENUJTE AKÉ POZNÁTE DRUHY DEMENCIE.
Počet odpovedí je u každého respondenta iný, nakoľko nebolo presne stanovené koľko odpovedí majú sestry uviesť. Najviac sestier uviedlo, že pozná vaskulárnu demenciu. Počet odpovedí bol 20. Najzriedkavejšia odpoveď bola iné demencie s počtom 1 (graf č. 1).
Graf č. 1: Druhy demencie.
Položka č.2: VYMENUJTE, AKÉ POZNÁTE PRÍČINY VZNIKU
DEMENCIE.
Všetci respondenti uviedli po tri odpovede. Sestry uviedli najčastejšiu príčinu poruchy cievneho zásobenia mozgu, odpoveď sa vyskytla 15-krát. Najzriedkavejšia odpoveď bola vplyv alkoholu u 3 respondentov, (graf č.2).
Graf č. 2: Príčiny vzniku demencie.
Položka č. 3:VYMENUJTE PROSÍM, KTORÉ PSYCHICKÉ FUNKCIE
PATRIA KU KOGNITÍVNYM FUNKCIÁM.
V položku č. 3 uviedla každá respondentka po tri odpovede. Najčastejšie odpoveď bola pamäť, vyskytla sa u 17 respondentov. Najzriedkavejšia odpoveď bola učenie, vyskytla sa u 2 respondentov (graf č. 3).
Graf č. 3: Ktoré psychické funkcie patria ku kognitívnym funkciám?
Položka č. 4:UVEĎTE PROSÍM, KTORÝ TYP DEMENCIE SA
VYSKYTUJE NAJČASTEJŠIE.
Sestry uviedli, že najčastejší typ demencie je Alzheimerova demencia. Odpoveď sa vyskytla 14-krát. Najzriedkavejší typ demencie uviedli organický psychosyndróm a stareckú demenciu. Oba typy sa vyskytli po 2-krát, (graf č. 4).
Graf č. 4: Ktorý typ demencie sa vyskytuje najčastejšie?
Položka č. 5: AKO ZISŤUJETE ORIENTÁCIU U DEMENTNÉHO PACIENTA?
Najčastejšou odpoveďou je, že sestry orientáciu nezisťujú. Takto odpovedalo 5 sestier. Najzriedkavejšou odpoveďou je kladenie identifikačných otázok. Odpoveď sa vyskytla 3-krát, (graf č.5).
Graf č. 5: Ako zisťujete orientáciu?
Položka č. 6: AKÉ ŠTANDARDIZOVANÉ POSUDZOVACIE ŠKÁLY NA
ZISŤOVANIE ÚROVNE KOGNITÍVNYCH FUNKCIÍ POZNÁTE?
Na geriatrickom oddelení je najčastejšia odpoveď MMSE, u 7 respondentov. Najzriedkavejšia odpoveď je CAM (Confusion Assessment Method), MMSE, NEECHAM (The Neelon an Champagne) a posudzovacie škály nepoznám. Každá odpoveď sa vyskytla 4-krát, (graf č. 6).
Graf č. 6: Aké štandardizované posudzovacie škály
poznáte?
Položka č. 7: VYSVETLITE PROSÍM ČO ZNAMENÁ NÁCVIK
SOCIÁLNYCH ZRUČNOSTÍ.
Je to otvorená položka. Najčastejšia odpoveď je nácvik sebaobslužných činností. Odpoveď sa vyskytla 8-krát. Najzriedkavejšia odpoveď je manipulácia s drobnými predmetmi, odpoveď sa vyskytla 1-krát, (graf č. 7).
Graf č.7: Čo znamená nácvik sociálnych zručností?
Položka č. 8: POUŽÍVATE PRI ZBERE INFORMACIÍ O PACIENTOVI S
DEMENCIOU NEJAKÉ POSUDZOVACIE ŠKÁLY?
Na geriatrickom oddelení 14 sestier z 20 nepoužíva posudzovacie škály, (graf č. 8).
Graf č. 8: Používate posudzovacie škály?
Položka č. 9: PRÍZNAKOM DEMENCIE MÔŽE BYŤ :
Možnosti odpovede: A – narušené sociálne správanie, B – porucha kontroly emócií, C – strata poznávacích schopností
Najčastejšia odpoveď je A, B, C t.j. narušené sociálne správanie, porucha kontroly emócií, strata poznávacích schopností, odpoveď sa vyskytla 14-krát. Možnosti A t.j. narušené sociálne správanie a B t.j. porucha kontroly emócií sestry vo svojich odpovediach neoznačili, (graf č. 9).
Graf č. 9: Čo je príznakom demencie?
Položka č.10: AKÝ JE VZŤAH MEDZI DEMENCIOU A DEPRESIOU?
Možnosti odpovede: A – vyskytujú sa vždy spolu, B – vyskytujú sa nezávisle, C – môžu sa vyskytovať spolu
Najviac odpovedí je C t.j. môžu sa vyskytovať spolu. Odpoveď sa vyskytla 17-krát. Odpoveď A t.j. vyskytujú sa vždy spolu sestry neoznačili, (graf č. 10).
Graf č. 10: Aký je vzťah medzi demenciou a depresiou?
Diskusia
Z výsledkov prieskumu môžeme konštatovať, že aj napriek tomu, že Alzheimerova demencia je najčastejší a najznámejší typ demencie u geriatrických pacientov, všetky sestry uviedli, že poznajú vaskulárnu demenciu a len 15 sestier uviedlo, že pozná Alzheimerovu demenciu. Ako najčastejšiu príčinu vzniku demencie uviedlo 15 sestier poruchu cievneho zásobenia mozgu a len 5 sestier uviedlo vek pacienta. Až 17 sestier zaradilo pamäť medzi kognitívne funkcie, orientáciu 5 sestier a iba 2 sestry zaradili ku kognitívnym funkciám učenie. 8 sestier definovalo nácvik sociálnych zručností ako nácvik sebaobslužných činností, 5 sestier nevedelo uviesť žiadnu definíciu. Zistili sme, že 5 sestier z 20 dotazovaných vôbec nezisťuje orientáciu u geriatrických pacientov. Ostatných 15 sestier zisťuje orientáciu kladením cielených otázok alebo rozhovorom s pacientom. Zo štandardizovaných posudzovacích škál na zisťovanie orientácie 7 sestier pozná MMSE, viac ako jednu posudzovaciu škálu (CAM, MMSE, NEECHAM) poznajú 4 sestry. 9 sestier nepozná posudzovacie škály, alebo si nepamätá ich názov.
14 sestier z 20 pri zbere informácií o geriatrickom pacientovi nepoužíva žiadne posudzovacie škály.
Záver
Demencia je ochorenie, pri ktorom sa pacient stráca v prostredí a vo svete, kde dovtedy bez problémov ,,fungoval“. Bežné činnosti sa pre neho stávajú veľmi náročné a mnohé veci si prestáva uvedomovať. Takýto pacient je v terminálnom štádiu úplne odkázaný na pomoc druhých. V domácom prostredí sa o pacienta starajú najbližší príbuzní, ktorí väčšinou nevedia ako sa o pacienta starať, aby správne uplatňovali nefarmakologickú liečbu. Úloha sestry je tu veľmi dôležitá. Sestra by mala podávať príbuzným informácie, ktoré potrebujú a oboznamovať ich s informáciami o ktorých predtým nevedeli.
Predpoklad, že sestra ovláda vedomosti o demencii a starostlivosti o dementného pacienta je automatický. Či je tento predpoklad správny sme zisťovali našim prieskumom. Zamerali sme sa na sestry, ktoré každodenne poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť pacientom s demenciou, t.j. sestry pracujúce na geriatrickom oddelení. Zisťovali sme úroveň ich teoretických vedomostí o demencii a to, či vo svojej praxi uplatňujú štandardizované posudzovacie škály. Vopred sme si stanovili ciele a jednotlivými položkami nami zostaveného dotazníka sme ich overovali.
Zistili sme, že teoretické vedomosti o demencii sú u sestier na pomerne vysokej úrovni. Taktiež sme zistili, že väčšina sestier nepracuje so štandardizovanými posudzovacími škálami. V položkách dotazníka zameraných na zistenie identifikačných údajov sestry uviedli aj stupeň dosiahnutého vzdelania. Ani jedna zo sestier nemala v čase realizácie prieskumu dosiahnutý bakalársky ani magisterský stupeň vzdelania. Vedomosti o štandardizovaných posudzovacích škálach sú obsahom učiva práve na tomto stupni vzdelávania. Aj napriek tomu, že sestry nepokračovali vo svojom osobnom raste štúdiom na vysokej škole, mali by si svoje vedomosti vo svojom záujme aj v záujme pacienta ďalej rozširovať a prehlbovať.
Ošetrovateľstvo je vedná disciplína, ktorá sa rýchlo rozvíja a na jej rozvoji sa vo vysokej miere podieľajú samotné sestry. Teoretické vedomosti sa overujú praxou a tým sa aj ďalej rozširujú a prehlbujú. V súčasnosti každý pacient vyžaduje kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť a tú môže poskytovať len sestra, ktorej záleží na vlastnej odbornosti, osobnom raste a stavovskej hrdosti. Našim prieskumom sme potvrdili fakt, že sústavné vzdelávanie sestier má svoje opodstatnenie.
HEGYI, L., KRAJČÍK Š. Geriatria pre praktického lekára. 2. vyd. Bratislava: HERBA, spol. s r.o., 2006. 364 s., ISBN 80-89171-36-2.
KALVACH, Z. a kol. Geriatrie a Gerontologie. Praha: Grada Publishing, a. s. 2004. 864 s. ISBN 80-247-0548-6.
SPAR, J. E., La RUE, A. Geriatrická psychiatria : Stručný sprievodca. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2003. 239 s. ISBN 80-88952-13-1.
Adresa autora:
Mgr. Terézia Drobná, Ústav ošetrovateľstva LFUK, Špitálska 24,
813 72 Bratislava