Výchova k zdraviu v dnešnom zdravotníctve

Editorial

            Zdravotný stav slovenského obyvateľstva svojou úrovňou stále zaostáva za úrovňou zdravotného stavu obyvateľstva západoeurópskych krajín, o čom svedčia aj sledované indikátory zdravia obyvateľstva. Analýza demografického trendu, ukazujúca nielen starnutie obyvateľstva, ale i pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku na 1 dôchodcu zo 6 v súčasnej dobe na 2 v roku 2050, vedie k reálnej obave, že v polovici 21. storočia nebude dosť finančných prostriedkov na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto očakávanú ekonomickú krízu zdravotníctva môže riešiť v prvom rade zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, a to najmä novými cestami v uplatňovaní prevencie. K najvýznamnejším mechanizmom prevencie patria výchova k zdraviu a podpora zdravia. V súčasnej dobe ani jedna z týchto súčastí prevencie nezohráva u nás úlohu, adekvátnu svojmu významu.

            Výchova k zdraviu je špeciálny odbor lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého cieľom je utvárať vedomosti, postoje a návyky obyvateľov a rozvíjať konanie, zameranie na zachovanie zdravia jednotlivcov i populačných skupín spoločnosti.
            Hlavným cieľom odboru je upevňovať, ochraňo­vať, podporovať a motivovať aktívnu účasť obyva­teľov na starostlivosti o svoje zdravie a tým aj zdravie celej spoločnosti.
            V praktickej realizácii výchovy k zdraviu obyvateľstva sa dnes vyskytuje veľa problémov a nedostatkov. V oblasti výchovy k zdraviu dnes pôsobia alebo by mali pôsobiť všetci lekári a zdravotnícki pracovníci. Inštitucionálne zabezpečenie odboru spočíva na Úradoch verejného zdravotníctva (ÚVZ). V skutočnosti najväčšiu úlohu pri šírení zdravotnovýchovných poznatkov dnes zohrávajú médiá. Pritom pomerne málo pracovníkov médií má aspoň základné vzdelanie v zdravotníckej problematike. V mediálnej oblasti sa dôraz väčšinou kladie na negatívne javy v zdravotníctve, čo narušuje vzťah medzi občanom a zdravotníkom. Rozšírenie internetu poskytlo občanom možnosť získavania informácií, z ktorých nie všetky sú relevantné.

Počet pracovníkov v oblasti výchovy k zdraviu v rámci ÚVZ je menej ako 100, vrátane Poradní zdravia. V odbore pracuje málo lekárov. Postavenie odboru v rámci verejného zdravotníctva je skôr submisívne, dominujúce postavenie v úrade má štátny zdravotný dozor. Chýba centrálna inštitúcia, akou bol v minulosti Ústav zdravotnej výchovy, možnosti ovplyvnenia verejnosti zdravotníckymi profesionálmi sa znížili. Do výchovy k zdraviu prichádza málo peňazí. Financovanie pokrýva mzdy, ale nepokrýva programy.

V zdravotníckych zariadeniach sa z rôznych príčin zanedbáva alebo obmedzuje „terapeutický rozhovor“. Nedostatočné poskytnutie informácií pacientom vedie k nižšej compliance. Nižšia compliance zhoršuje terapeutický efekt. Praktickí lekári už takmer neorganizujú verejné prednášky so zdravotnovýchovným obsahom. Je nedostatok printových zdravotnovýchovných materiálov pre občanov. Občan ťažko rozlišuje medzi firemnou reklamou a pravdivou a relevantnou informáciou. 

            Niektoré aktivity aj napriek spomínaným nedostatkom pozitívne ovplyvňujú súčasnú situáciu. Fakulta verejného zdravotníctva SZU participovala na príprave projektu pravidelných TV seriálov o zdraví, ktorých periodicita bude raz týždenne, 25 minút na STV 2. Slovenská zdravotnícka univerzita a Úrad verejného zdravotníctva SR sa stali odbornými garantmi.

V roku 2004 sa pracovníci FVZ SZU v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR podieľali na vypracovaní projektu na vydávanie zdravotno-osvetového časopisu Bedeker zdravia, ktorý začal vychádzať v roku 2005. Časopis má v súčasnosti náklad 75 000 ks, je dvojmesačník, vychádza na 116 stranách, je bezplatný. Slovenská zdravotnícka univerzita a Úrad verejného zdravotníctva SR sa stali odbornými garantmi časopisu.

            V roku 2006 sa začali na SZU realizovať tlačové besedy k významným Svetovým dňom, podľa odporúčaní WHO, ako aj na ďalšie aktuálne témy, vyplývajúce z činnosti SZU.

Fakulta verejného zdravotníctva SZU začala realizovať projekt výchovy a vzdelávania novinárov vo verejnom zdravotníctve formou výučby študentov žurnalistiky FiF-UK, ako povinného výberového predmetu v letnom semestri v školskom roku 2007/2008.  Na tento predmet  sa prihlásilo 56 študentov žurnalistiky. Fakulta verejného zdravotníctva bola požiadaná o zopakovanie aj v nasledujúcom školskom roku, lebo o predmet je enormný záujem. Pripravuje sa otvorenie internetového portálu so zdravotnovýchovným obsahom.

            Záverom sa dá konštatovať, že klasická predstava o realizácii výchovy k zdraviu je minulosťou. Jedným z významných dôsledkov toho je pokles compliance pacienta. Súčasnou najúčinnejšou formou výchovy k zdraviu je mediálna forma, jej nedostatkom je ale malá odborná pripravenosť žurnalistov. Napokon výchova k zdraviu je podhodnotená a podfinancovaná.

            Východiskom v tejto situácii je navýšenie finančných prostriedkov, prichádzajúcich do odboru výchovy k zdraviu. Ďalej rozvíjať výchovu k zdraviu v zdravotníckych zariadeniach, teda v oblasti sekundárnej a terciárnej prevencie. Zvýšiť odbornú úroveň výchovy k zdraviu v médiách a rozvíjať moderné formy výchovy k zdraviu a podpory zdravia.

Adresa autora:

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

Vedúci Katedry výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky FVZ SZU v Bratislave