Epidemiológia kardiovaskulárnych chorôb a možnosti intervenčného ovplyvnenia v podmienkach okresu Treišov.
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Súhrn:
Nerovnosť v zdraví obyvateľov okresu Trebišov v porovnaní so SR je významná. Túto skutočnosť podčiarkuje aj fakt, že ide o etnicky, národnostne a kultúrne zmiešané územie(11,12), kde pretrvávajú viaceré rizikové faktory životného štýlu. Vo všeobecnosti ako aj tu platí, že mnohí ľudia si uvedomujú svoje rizikové správanie, ale nič v zmysle odstránenia alebo zníženia svojho rizika nerobia. Príčinou neochoty zmeniť zaužívané rizikové správanie je hlavne nedostatočná motivácia.(6,10)
Program PO-ZDRA-VY pre srdce je zameraný na ovplyvnenie zdravého spôsobu života rodín vo zvýšenom riziku chronických ochorení. Jeho zámerom je posilniť motiváciu a vzájomnú podporu členov rodiny v ozdravnom procese.
Jedným z výsledkov programu je aj publikácia: „Každý musí na niečo zomrieť“, ktorá bola spracovaná za účelom získania podpory a spolupráce zdravotníckych pracovníkov ako aj na informovanie a motiváciu verejnosti s vyšším vzdelaním.
Kľúčové slová: nerovnosti v zdraví, chronické choroby, intervenčný program, zdravý životný štýl
Chronické choroby a ich vplyv na nerovnosť v zdraví obyvateľov okresu Trebišov.
Chronické neinfekčné choroby (CHCH) si trvalo udržujú prvé miesta ako príčiny smrti1,2,3). Nepriaznivo ovplyvňujú výskyt náhlych úmrtí a tak negatívne ovplyvňujú strednú dĺžku života. Pre CHCH sú však typické pomaly progredujúce stavy. Ich cena – cena liečby ako aj cena, ktorú je treba zaplatiť v podobe nízkej kvality života, je vysoká. (4,5)
Vývoj trendov vo výskyte chronických ochorení (CHO) poukazuje, že 80% úmrtí sa vyskytne v krajinách s nízkym a stredným ziskom(4), vrátane Slovenska. V rámci SR existujú rozdiely vo výskyte CHO (zvlášť kardiovaskulárnych) a rozdiely vo výskyte nerovností v zdraví. Úmrtnosť na KVCH mužov i žien vo veku nad 65 rokov je najvyššia v južných a juhovýchodných okresoch SR (1,6) (vrátane okresu Trebišov - TV). Okres TV bol v roku 1993 na prvom najhoršom mieste v štandardizovanej úmrtnosti na KVCH v SR. V súčasnosti sa nachádza na treťom najhoršom mieste.(7)
Špeciálnemu riziku v súvislosti s CHCH sú vystavené deti, ktoré si nemôžu vybrať, napr. kde by chceli žiť, ako by sa chceli stravovať. Podobne nemajú možnosť ovplyvniť svoju expozíciu pasívnemu fajčeniu v domácom prostredí.(4) Dieťa narodené v okrese TV, ktoré prežije život v podmienkach tohto okresu, sa dožije v priemere o 2,5 roka menej ako dieťa narodené a celý svoj život žijúce v Bratislave.(8)
„Najviac postihnutí CHCH sú chudobní.“(4) S chudobou úzko súvisí nezamestnanosť, ktorá dosahuje v okrese TV úroveň 26%.(11)
Nerovnosť v zdraví obyvateľov okresu Trebišov v porovnaní so SR je významná. Túto skutočnosť podčiarkuje aj fakt, že ide o etnicky, národnostne a kultúrne zmiešané územie(11,12), kde pretrvávajú viaceré RF životného štýlu - hlavne z pohľadu spôsobu stravovania.
Riešenie problému chronických chorôb začína poznaním príčin.Konec formuláře
Za väčšinu prípadov CHCH je zodpovedná malá skupina hlavných RF - nezdravá výživa a nadmerný energetický príjem; fyzická inaktivita a fajčenie.(9) Elimináciou týchto RF sa dá predísť najmenej 80% prípadov KVCH a diabetes mellitus typ 2 ako aj 40% prípadov ochorení na rakovinu.(4)
Intervenčné programy RÚVZ so sídlom v Trebišove:
Intervenčné aktivity boli zacielené na zníženie rizika u rizikových rodín, špeciálne na populáciu detí a mládeže s očakávaným vplyvom na populáciu stredného veku. Na týchto pilieroch sú postavené dva navzájom prepojené verejnozdravotné programy: rovesnícky program „Náš život“ a intervenčný program „PO-ZDRA-VY pre srdce“. Sú postavené na spolupráci zdravotníckych inštitúcií, neziskovej organizácie, verejnej správy, podnikateľskej obce, škôl a dobrovoľníkov.
Program PO-ZDRA-VY pre srdce.
Prioritami programu sú ozdravenie výživy, optimalizácia pohybu a prevencia fajčenia. Tento integrovaný program ideálne spája preventívne intervencie u vysokorizikových osôb s populačnými aktivitami.
Motto programu po-zdra-vy pre srdce: „Pozdravme svoje srdce pohybom, zdravím a výživou (a nefajčením). Upevníme a ochránime zdravie svojho srdca a predídeme aj ostatnými CHCH.“
Východiskom programu je skutočnosť, že mnohí ľudia si uvedomujú svoje rizikové správanie, ale nič v zmysle odstránenia alebo zníženia svojho rizika nerobia. Príčinou neochoty zmeniť zaužívané rizikové správanie je hlavne nedostatočná motivácia.(6,10) Motiváciu pritom ovplyvňuje intenzita vnímania rizika choroby a sociálny kapitál - oporná sieť kontaktov. Vnímanie rizika choroby, ktorá postihuje veľký počet jedincov (napr. hypertenzia alebo hypercholesterolémia) je nízke, zvlášť ak sú známe spôsoby účinnej liečby. Dôležitá je aj skutočnosť, že ak sa už niekto rozhodne pre zmenu spôsobu života a jeho najbližšie okolie ho nepodporuje počiatočná motivácia sa ľahko mení na demotiváciu.
Zámer programu: Zvýšiť prevalenciu rodín žijúcich zdravým spôsobom života. Základom je, aby jednotliví členovia rodiny realizovali zmeny životného štýlu spoločne.
Cieľová skupina a metodika programu: Cieľovú skupinu tvoria rodiny, v ktorých bol jeden alebo viac členov postihnutých náhlou cievnou mozgovou príhodou (NCMP) alebo infarktom myokardu (IM). Rodiny sú písomne alebo osobne oslovené a je im ponúknutá možnosť vyšetrenia v poradni zdravia. Rodinám sa poskytuje cielené poradenstvo zamerané na zníženie individuálneho a rodinného rizika s využitím všetkých štandardných ako aj špeciálnych prístupov viazaných na program.
Ciele programu: 1.Zníženie rizika chronických chorôb u cieľovej populácie cestou zmeny životného štýlu – dlhodobý cieľ. 2.Vytvorenie registra hospitalizovaných (na NCMP, IM) a ich príbuzných. 3.Vybrať a vyškoliť mladých ľudí pochádzajúcich z rodín v riziku pre prácu v rovesníckom programe. (Tým je možné získať silne pozitívne motivovaných jedincov pre rovesnícku prevenciu chronických chorôb) 4.Vytvorenie novej kvality spolupráce medzi klinickými pracovníkmi a pracovníkmi verejného zdravotníctva – prvým prvkom naplnenia tohto cieľa je spracovanie publikácie „Každý musí na niečo zomrieť...“.
„Každý musí na niečo zomrieť, ale smrť nemusí byť pomalá, bolestivá alebo predčasná.“
Publikácia je určená predovšetkým zdravotníckej - verejnozdravotníckej a klinickej verejnosti. Bola spracovaná hlavne za účelom motivácie a podpory realizácie programu PO-ZDRA-VY pre srdce.
Prináša sumárny prehľad najvýznamnejších RF kardiovaskulárnych chorôb a iných CHCH - nezdravá výživa, nedostatok pohybovej aktivity, fajčenie, psychosociálne vplyvy a stres, nadmerná konzumácia alkoholu, hypertenzia, diabetes mellitus, obezita, lipoproteinémie, zvýšená hladina homocysteínu. Publikácia pojednáva o týchto RF v členení - základná charakteristika; výskyt - vo svete, v SR v okrese Trebišov; následky expozície; spôsoby hodnotenia a možnosti intervencie na individuálnej aj skupinovej úrovni.
Názov publikácie veľmi presne vystihuje stret dvoch protichodných postojov. Výrok „Každý musí na niečo zomrieť“ je jedným z najčastejších výrokov ľudí, ktorí nemajú záujem o zmenu svojho rizikového správania (zároveň jeden z desiatich Svetovou zdravotníckou organizáciu uznaných mýtov o chronických chorobách). Tento mýtus a nerozumný výrok je dokončený protiargumentom „... ale smrť nemusí byť pomalá, bolestivá alebo predčasná.“, ktorý zdôrazňuje závažnosť a negatívny dôsledok, takéhoto prístupu k zdraviu. Zdôrazňuje potrebu uvedomiť si svoje rizikové správanie a žiť zdravo.
Publikácia je prístupná na internetových stránkach RÚVZ sídlom v Trebišove: www.ruvztv.sk a internetovej stránke partnera programu PO-ZDRA-VY pre srdce Občianskeho združenia Patronus Health: www.patronushealth.szm.sk.
Literatúra:
1. Vaňo, B. a i.: Populačný vývoj v Slovenskej republike 2004. Bratislava : INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, 2005, 96 s. In: www.infostat.sk/ VDC / Publikácie VDC, 16.11.2005.
2. ÚZIŠ, Odbor informačnej a publikačnej služby.: Sme zdraví?. Vybrané ukazovatele zo zdravotníckej štatistiky SR. Bratislava : Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, 2004, 30 s.
3. Rovný, I.: Determinanty zdravia: Slovensko na začiatku XXI. Storočia. In: Verejné zdravotníctvo, 2004, č.2-3, www.szu.sk / Informácie / Odborné periodiká / Verejné zdravotníctvo / Obsah / No 2-3/2004, 18.7.2005
4. World health organization: Preventing chronic diseases : a vital investment. Geneva : World health organization cop., 2005, 178 s. ISBN 92-4-156300-1
5. McQueen, DV.: Continuing efforts in global chronic disease prevention. Prev Chronic Dis [serial online]. Atlanta : National Center for Chronic Disease Prevention and Health Promotion. In: http://www.cdc.gov/pcd/issues/2007/ apr/07_0024.htm, 10.3.2007
6. Hulanská, K. a i.: Národný program podpory zdravia. Aktualizácia národného programu podpory zdravia v roku 2005. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, 2005, 22 s. ISBN 80-7159-159-9
7. Baráková, A., Hlava, P.: Vybrané informácie o vývoji úmrtnosti na najčastejšie príčiny smrti v SR v rokoch 1971 –2000. Projekt MONIKA. Bratislava : Ústav zdravotníckych informácii a štatistiky, 2003, 111 s. ISBN 80-968936-1-0
8. Sládek, J.: Úvahy o ochrane verejného zdravia a o verejnom zdravotníctve. Michalovce : Excel enterprise, 2005, 79 s. ISBN 80-969142-5-1
9. Sedláková, D.: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a jej globálna stratégia pre výživu, pohyb a zdravie. In: www.who.sk/Ostatné/Globálna stratégia pre výživu, pohyb a zdravie – Slovenská verzia/, 9.6.2005
10. Avdičová, M., Hrubá, F., Herdová, O. a i.: Zdravotné návyky a kvalita zdravia dospelej populácie Slovenska v roku 2002. Bratislava : Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky Bratislava pre Štátny zdravotný ústav Banská Bystrica, 2003, 56 s. ISBN 80-7159-141-6
11. Kundek, Š.: Vybrané demografické údaje Košického kraja za rok 2004. Demografia a sociálna štatistika. Košice : Štatistický úrad Slovenskej republiky. Krajská správa v Košiciach. Odbor informatiky, registrov a informačných služieb, 2005, 84 s.
12. Haasová, G.: Úmrtnosť. In: Jurčová, D. a i.: Populačný vývoj v regiónoch Slovenskej republiky 2001. Bratislava : INFOSTAT–Inštitút štatistiky a informatiky. Výskumné demografické centrum, 2003, s.45-52, In: www.infostat.sk/vdc/pdf/popul2001regfinal.pdf, 19.1.2006.
Mgr. Lucia Demesová
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove
Jilemnického 3370/2, 075 01 Trebišov