Biologické zbrane a legislatívne nástroje ich kontroly IV.
Medzinárodné organizácie ako nástroj svetového spoločenstva zabezpečujúce dohľad nad problematikou biologických zbraní
Cyril Klement, Lucia Maďarová
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom V Banskej Bystrici
Súhrn
Pracovníci verejného zdravotníctva na rôznych stupňoch riadenia prichádzajú do styku s niektorými medzinárodnými organizáciami. Niekoľko medzinárodných organizácií v rámci svojej pôsobnosti dohliada a zaoberá sa aj Dohodou a zákaze bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní ako aj Dohodou o zákaze chemických zbraní. Svetové spoločenstvo používa medzinárodné organizácie ako nástroje na presadzovanie svojej politiky. Pre pracovníkov iných rezortov ako zahraničných vecí nebýva často jednoduché orientovať v ich členení a zameraní.
Kľúčové slová: Medzinárodné organizácie, Organizácia spojených národov, biologické zbrane, Svetová zdravotnícka organizácia
Úvod
Pracovníci verejného zdravotníctva sa často dostávajú do kontaktu s úlohami, ktoré majú zabezpečiť elimináciu biologického, chemického a radiačného rizika, pričom toto riziko môže byť spôsobené zámernou činnosťou jednotlivcov a skupín s cieľom destabilizovať verejný poriadok, spôsobiť rozvrat občianskej spoločnosti a získať výhody a prostriedky pre naplnenie politických, hospodárskych alebo vojenských cieľov.
Účastnícke štáty Dohody o zákaze bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní a toxínových zbraní spájajú svoje úsilie pri zvládnutí tejto problematiky a súčasne spolupracujú s medzinárodnými organizáciami.(1) Aktivity a iniciatívy týchto organizácií taktiež slúžia na posilnenie medzinárodných noriem zameraných proti nepriateľskému použitiu ochorení namierených voči zvieratám, ľuďom a rastlinám v dôsledku čoho by zlyhal režim kontroly biologických zbraní. V tomto ohľade najvýznamnejšími organizáciami sú:
- Organizácie pre poľnohospodárstvo a potraviny - FAO
- Medzinárodný výbor červeného kríža - ICRC
- Medzinárodný námorný úrad - IMO
- Interpol
- Organizácia pre zákaz chemických zbraní - OPCW
- Svetová zdravotnícka organizácia.- WHO
- Svetová organizácia pre zdravie zvierat.- OIE
- UNMOVIC
- Austrálska skupina – AG
Uvedené medzinárodné organizácie sú začlenené najmä v štruktúre Organizácie spojených národov.(2)
Zneužitie biologických zbraní je potrebné posudzovať v kontexte svetového terorizmu.(3)
Medzinárodné organizácie ako nástroj svetového spoločenstva zabezpečujúce dohľad nad problematikou biologických zbraní
Organizácie pre poľnohospodárstvo a potraviny. FAO
Organizácia pre poľnohospodárstvo a potraviny – FAO so sídlom v Ríme je špecializovanou ustanovizňou Organizáciou spojených národov založenou v roku 1945.Úlohou FAO je zvyšovanie úrovne výživy, zlepšovanie poľnohospodárskej výroby, zlepšenie života vidieckeho obyvateľstva a prispievať k rastu svetovej ekonomiky. FAO potvrdzuje svoju úlohu pri zábrane a reakcií havárií pôsobiacich na potravinovú bezpečnosť, poskytuje včasné varovanie v prípade, že havárie sú spôsobené prirodzenými okolnosťami alebo sú výsledkom zámernej činnosti. Organizácia má vytvorené inštitucionálne mechanizmy koordináciu výpomoci pri haváriách. FAO je taktiež hostiteľom sekretariátu Medzinárodnej zmluvy pre ochranu rastlín z roku 1952. (International Plant Protection Convention- IPPC). Jeho úlohou je zabezpečovať činnosť pri zábrane uvádzania a šírenia škodcov rastlín a rastlinných výrobkov a napomáhať vhodným opatreniam pri ich ničení.
Pracovníci sa od roku 2003 zúčastňujú stretnutí expertov a v roku 2004 pripravili prezentáciu. Emergency Prevention System for Transboundary Animal and Plant Pests and Diseases (EMPRES) a Current Mechanisms for Pests Surveillance, Monitoring and Outbreak Response under IPPC. (4).
Medzinárodný výbor červeného kríža . ICRC
Medzinárodný výbor červeného kríža - The International Committee of the Red Cross je nezávislá neutrálna organizácia zaisťujúca humanitárnu ochranu a pomoc pre postihnutých vo vojne a ozbrojených konfliktoch. Bola založená v roku 1863 ženevským občanom Henri Dunantom, ktorý vidiac hrôzy bitky pri Solferine si uvedomil potrebu takejto inštitúcie. Sídlo má v Ženeve kde sídlia delegácie približne osemdesiatych krajín a personál organizácie pozostáva asi z 12 000 zamestnancov. Medzinárodný výbor červeného kríža sa dlhodobo angažuje v zábrane nepriateľského použitia jedov a ochorení. Je známe jeho stanovisko proti použitiu jedovatého plynu v I. svetovej vojne. Vzhľadom na použitie takýchto zbraní ako zavrhnutia - hodných MVČK dôvodí že: „použitie takýchto zbraní je v rozpore s jestvujúcimi medzinárodnými zmluvami a mnohými základnými normami medzinárodného humanitárneho práva“. V septembri 2002 MVČK vydal „Predvolanie o biotechnológii. Zbraniach a ľudskosti majúceho za cieľ napomôcť úvahám o riziku, pravidlám a zodpovednosti vo vzťahu k výhodám vyplývajúcim z rozvoja v biotechnológii, ktoré môže viesť k ich nepriateľskému zneužitiu..
Následne po tomto vyhlásení MVČK vydal zásady postupov : Zábrana nepriateľského použitia v prírodných vedách: Od etiky a práva k najlepšej praxi, november 2004. Problematika sa vyvíjala cestou konzultácie odborníkov v prírodných vedách a medicíne a politických otázkach. Zásady praxe sú ponímané súčasť multidisciplinárneho preventívneho rámca celej problematiky, ktoré zvyšuje výdobytky vedy v prírodných vedách a ich uplatnenie pre humanitu pričom cieľom zostáva minimalizácia rizika ich nepriateľského použitia.
Medzinárodný námorný úrad. IMO
Medzinárodný námorný úrad, International Maritime Organisation je špecializovanou ustanovizňou OSN, ktorá je zodpovedná za zlepšovanie námornej bezpečnosti a zábrane znečisťovania z lodí. Medzinárodný námorný úrad bol založený v roku 1948 so sídlom v Londýne. Okamžité oznamovanie v prípade únosu alebo zajatia posádkami ako napr. v prípade lode Achille Lauro, uviaznutia na plytčine či poškodené výbuchom, koordinácia a organizovanie pomoci to je úlohou organizácie. Valné zhromaždenie OSN nabáda štáty ku spolupráci pri eliminácií prípadov spôsobených terorizmom podľa rezolúcie 40/61 (1985). Medzinárodný námorný úrad bol poverený študovať problém terorizmu, ktorý sa udeje na palubách lodí alebo lodiam ako takým a následne pripravovať podklady pre vhodné a účinné opatrenia. Toto vyústilo do v roku 1988 do Dohody o potláčaní nezákonných skutkov proti bezpečnosti námornej navigácie známej ako SUA Convention, ktorá vstúpila do platnosti v marci 1992.
Ako výsledok teroristických útokov proti USA v septembri 2001 sa stalo, že členské štáty Medzinárodného námorného úradu začali venovať zvýšenú pozornosť riziku vyplývajúcemu z terorizmu a prípadnému použitiu zbraní hromadného ničenia pre námornú navigáciu v prípade, že lode takýto náklad dopravujú.
Členské štáty Medzinárodného námorného úradu vyrokovali v roku 2005 protokol ku SUA Convention na diplomatickej konferencii v Londýne. Tento Protokol je prvou diplomatickou dohodou poskytujúcou rámec pre boj a postih hocikoho kto použije loď ako zbraň a ako spôsob vykonania teroristického útoku alebo toho kto dopravuje teroristov na lodi alebo náklad, ktorý podporuje programy zbraní hromadného ničenia. Článok 1 tohto protokolu definuje biologickú zbraň rovnako ako Dohoda o zákaze bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní, (BWC) a článok 3 Protokolu .Protokol taktiež ustanovuje mechanizmy ako uľahčiť strážnym lodiam aktivity súvisiace s kontrolnou činnosťou v medzinárodných vodách. Protokol je pripravený na podpis od februára 2006 a vstúpi do platnosti po ratifikácií 12 štátmi Medzinárodného námorného úradu.
Interpol
Medzinárodná kriminálna policajná organizácia všeobecne známa ako Interpol sa nedávno stala aktívnym hráčom v súvislosti so snahami o nepriateľské použitie niektorých ochorení. Interpol bol založený v roku 1923 a v súčasnosti má 186 členských štátov. Výhľadovo je využiteľný ako medzinárodná agentúra pre vynútiteľnosť práva a špecificky sa, okrem iného, zameriava na bioterorizmus a iné bio-kriminálne aktivity. Ako prvá vôbec bola uskutočnený Globálna konferencia Interpolu o bioterorizme a to v marci 2005 v Lyone, hlavnom štábe Interpolu. Konferencia umožnila stretnutie vyšších policajných dôstojníkov a odborníkov na protiteroristické aktivity, národné a medzinárodné vládne a mimovládne organizácie, vedcov a členov akademickej obce. Konferencia odsúhlasila program, ktorý obsahoval rozvojové programy vo výcviku policajných zložiek, založenie zdrojového celosvetového centra pre vynútiteľnosť práva, prípravu príručky pri odpovedi na incident v súvislosti s vynútiteľnosťou práva, zintenzívnenie spolupráce a porozumení v medzinárodných organizáciách majúc na mysli verejno-zdravotníckych predstaviteľov, colníkov a súdnych úradníkov. Súčasťou tohto cieľa je poskytnúť regionálny výcvik pre krajiny, ktoré si potrebujú vybudovať kapacity pre zodpovedajúcu reakciu na bioteroristický incident. Interpol usporiadal regionálne workshopy pre policajných úradníkov v Afrike, Ázií, a Južnej Amerike.
Záverečné komuniké Prvej globálnej konferencie o Interpolu o bioterorizme obsahuje okrem iných materiálov aj Príručku predbežného plánovania reakcie na bioteroristický incident.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní. OPCW
Organizácia pre zákaz chemických zbraní, Organisation for Prohibition of Chemical Weapons má cca 180 účastníckych štátov, ktoré pristúpili ku Konvencii o Zákaze chemických zbraní. (CWC) Najvyšším orgánom je Konferencia účastníckych štátov, jej Výkonná rada a Technický sekretariát. Sídlo organizácie je v Haagu. Vzťahy medzi Dohodou o zákaze chemických zbraní a Dohodou o zákaze bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní sú z pochopiteľných dôvodov veľmi úzke, najmä ak si uvedomíme prelínanie sa oboch Konvencii na úseku toxínov a často nejasné hranice medzi chémiou a biológiou. Okrem toho , článok IX BWC vyzýva účastnícke štáty „pokračovať v negociáciách v dobrej viere s pohľadu dosiahnutia skorej dohody na účinných opatreniach“ s cieľom zabrániť použitiu chemických zbraní.
Dohoda o zákaze chemických zbraní zmluvne zaväzuje účastnícke štáty, že by sa mali schádzať každých päť rokov, (na rozdiel od Zmluvy o zákaze biologických, (bakteriologických) a toxínových zbraní, kedy táto povinnosť bola uložená účastníckym štátom vo forme konania hodnotiacej konferencie a to od roku 1980 na čo ju oprávňuje dohoda z roku 1980.
Prvá hodnotiaca konferencia Dohody o zákaze chemických zbraní sa konala v apríli- až máji 2003 v Haagu. Vzhľadom na to, že CWC má medzinárodnú organizáciu, ktorá dohliada na to, aby účastnícke štáty implementovali dohodu na rozdiel od BWC, ktorá medzinárodnú organizáciu nemá. Táto organizácia, (OPCW), pripravuje a vedie hodnotiace konferencie.
Pracovná skupina, ktorej mandát nie je časovo obmedzený sa stretávala 18 mesiacov pred konaním prvej konferencie a pripravovala jej program.
V súlade s hodnotiacimi konferenciami účastníckych štátov prehodnocuje činnosť CWC tematicky v súlade so Zmluvou článok po článku podobne ako hodnotiace konferencie účastníckych štátov pre BWC.
Prvá hodnotiaca konferencia CWC venovala pozornosť národnej implementácií a univerzalite pričom zároveň odporučila prijatie akčného plánu za účelom zintenzívnenia pokroku v oboch bodoch, čo bolo následne prijaté výkonnou radou a Konferenciou účastníckych štátov v októbri 2003. Do akčného plánu boli inkorporované rôzne termíny a oznámené požiadavky na zabezpečenie politického tlaku a na zabezpečenie a uľahčenie pri prijímaní týchto cieľov. Akčné plány boli hodnotené na stretnutiach členských štátov v rokoch 2004 a 2005 a následne boli prijímané rozhodnutia. V súlade s uvedeným bola vyzvaná Šiesta hodnotiaca konferencia aby prijala podobné aktualizované akčné plány.
Svetová zdravotnícka organizácia. WHO
Svetová zdravotnícka organizácia, World Health Organisation je špecializovanou organizáciou pre zdravie a bola založená v roku 1948 v Ženeve. Združuje 193 členských štátov prostredníctvom Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Okrem iného je dlhodobým záujmom Svetovej zdravotníckej organizácie zabrániť nepriateľskému využitiu biológie. Napríklad v roku 1967 Svetové zdravotnícke zhromaždenie opätovne riešilo „vedecké výdobytky najmä na poli biológie a medicíny, ktorá je najhumánnejšou vedou a mala by byť využívaná len pre dobro ľudstva a nikdy nie k jeho poškodeniu.“ V roku 1969 Svetové zdravotnícke zhromaždenie požiadalo generálneho riaditeľa WHO aby pokračoval v spolupráci s generálnym tajomníkom v záležitostiach chemických a biologických zbraní a možných následkoch ich použitia. V roku 1970 vydalo WHO správu: Zdravotné aspekty chemických a biologických zbraní: Správa skupiny konzultantov WHO. Táto správa vyvolala záujem členských štátov v súvislosti s možným zneužitím biológie.
V máji 2002 Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo rezolúciu WHA 55.16, ktoré definovalo úlohu WHO pri reakcií, (odpovedi) na „prirodzený výskyt, náhodné uvoľnenie alebo zámerné použitie biologických, chemických alebo rádio-nukleárnych materiálov, poškodzujúcich ľudské zdravie“. Sekretariát WHO taktiež ustanovil jednotku zameranú na „pripravenosť voči zámerným epidémiám“ ako aj Pracovnú skupinu pre chemické a biologické zbrane. V roku 1993 WHO pripravilo tretie vydanie Laboratory Biosafety Manual, ktorý po prvý krát obsahoval aj časť o biologickej bezpečnosti. (biosecurity). Taktiež WHO v roku 2004 publikovalo Verejno-zdravotnícka odpoveď na chemické a biologické zbrane- návody WHO ako revidovanú a aktualizovanú verziu materiálu z roku 1970.
V septembri 2006 WHO vydalo Biorisk Management: Laboratory Biosecurity Guidanace, ktorá bola vytvorená z kapitoly o biobezpečnosti, (biosecurity) Laboratory Biosafety Manual a poskytuje podrobnejšie návody dotýkajúce sa biobezpečnosti[CK1] v mikrobiologických laboratóriách a bola nasmerovaná tak, aby poskytla čo najlepšie postupy pre biobezpečnosť. WHO je tiež poverená, aby dohľadom nad zásobami vírusu varioly, ktoré sú uložené v laboratóriu spoločnosti VEKTOR, (Kolcovo, Novosibirsk -Ruská federácia a CDC, Atlanta, GA, USA).
V roku 2005 boli vytvorené vo WHO v Ženeve strategické rezervy, ktoré obsahujú 5 miliónov dávok a ďalších 200 miliónov dávok bude pripravených tak, aby sa uľahčila reakcia pri prípadnom výskyte epidémie varioly. Napriek tomu, že ochorenie sa deklaruje ako eradikované od roku 1980, sú tu signály, že nejaké neautorizované zásoby vírusu varioly by sa mohli dostať do nepovolaných rúk.
V roku 2005 účastnícke štáty WHO jednomyseľne prijali revidovanú a aktualizovanú verziu Medzinárodných zdravotníckych opatrení. Prvá verzia bola prijatá v roku 1969. Táto verzia nahradila Medzinárodné sanitárne opatrenia IHR (International Health Regulations) prijaté v roku 1951. Medzinárodné zdravotnícke pravidlá vytvárajú legislatívny rámec v súvislosti s úsilím zabrániť a kontrolovať cezhraničné šírenie infekčných ochorení.
V tejto súvislosti je treba vedieť, že Medzinárodné zdravotnícke pravidlá z roku 1969 vyžadujú notifikáciu, (oznamovanie) pre WHO len tri ochorenia: choleru, mor a žltú zimnicu v prípade výskytu na danom teritóriu.
Po výskyte niektorých emergentne sa vyskytujúcich infekčných ochorení sa stalo zrejmým, že je potrebné revidovať Medzinárodné zdravotnícke pravidlá a členské štáty WHO sa uzhodli, že veľká revízia by mala odrážať potreby globalizovaného sveta v 21. storočí.
Takto upravené a revidované Medzinárodné zdravotnícke pravidlá odštartovali možnosť vďaka rozšírenému pohľadu posilňujú najmä pôsobnosť sekretariátu WHO.
Povinnosť notifikovať viac než vyššie spomenuté tri ochorenia, (cholera, mor a žltá zimnica) sa vyžaduje od členských štátov notifikovať hocijakú udalosť, ktorá môže spôsobiť „verejno-zdravotnícku haváriu alebo núdzový stav s medzinárodným dosahom, ktorý je možné definovať ako: mimoriadnu udalosť určenú vytvorením verejno-zdravotníckeho rizika pre iné členské štáty s možnosťou šírenia ochorení na územie iných štátov a možnosťou požadovať koordinovanú medzinárodnú reakciu“. Rozhodnutie o tom či sa jedná o havarijný stav z hľadiska verejného zdravotníctva ja založené na posúdení štyroch kritérií:
akútnosť dopadu na verejné zdravie,
neobyčajný a neočakávaný pôvod udalosti,
možnosť medzinárodného sa šírenia a
riziko obmedzenia medzinárodnej dopravy, cestovania a obchodu,
Medzinárodné zdravotnícke pravidlá vstúpili do platnosti v júni 2007.
Svetová organizácia pre zdravie zvierat, pôvodne známa ako Medzinárodný úrad pre epizoócie, (OIE) bola založená roku 1924 so sídlom v Paríži. V súčasnosti má 167 členských štátov. Zabránenie šírenia ochorení zvierat cestou medzinárodného hnutia je jedným z kľúčových cieľov OIE. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je aj zverejňovanie medzinárodných štandardov a návodov a doporučení majúcich za cieľ zabrániť dovozu patogénov, ktoré sú nebezpečné pre ľudí a zvieratá, (antropozoonózy) a zároveň posilniť veterinárske služby tak, aby zlepšili dohľad a zodpovednosť systému veterinárnej ochrany. OIE pracuje v partnerských vzťahoch a to najmä s FAO a spolu rozvíjajú spoločné iniciatívy ako sú napr. Globálny rámec pre progresívnu kontrolu cezhraničného výskytu zvieracích ochorení. (Global Framework for the Progressive Control of Trans-boundary Animal Diseases (GT-TADs).
Zástupcovia OIE sa v roku 2003 zúčastnili v roku 2003 stretnutia expertov a v roku 2004 na takomto stretnutí aj prezentovali: „The Chalenge of International Biosecurity: the OIE Standards and FAO-OIE Actions.“
OIE vydalo aj manuál: „Biologické havárie zvieracieho pôvodu – úloha a pripravenosť veterinárnych a zdravotníckych služieb“. veterinárnych a zdravotníckych služieb“.(4)
Medzinárodná verifikačná a inšpekčná komisia
Organizácie spojených národov - UNMOVIC
Pre kontrolu bakteriologických, (biologických) a toxínových zbraní bola najdôležitejšou organizáciou UNMOVIC, (United Nations Monitorig Verification and Inspection Commission). Táto organizácia má kľúčové postavenie pri kontrole biologických zbraní.
Monitorovacia inšpekčná a verifikačná komisia OSN bola vytvorená na základe Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1284 zo dňa 17. Decembra 1999. UNMOVIC nahradil bývalú Špeciálnu komisiu OSN, (UNSCOM) a pokračoval v jej mandáte overovania či Irak dodržoval svoje záväzky nevlastniť zbrane hromadného ničenia, majúc na mysli chemické a biologické zbrane ako aj rakety s doletom viac ako 150 km.
Táto komisia mala za cieľ uistiť sa ako aj OSN, že Irak nevlastní takéto zbrane zakázané mu Bezpečnostnou radou.
Do funkcie výkonného predsedu bol generálnym tajomníkom vymenovaný Hans Blix zo Švédska, ktorý bol vo funkcií od 1. Marca 2000 do 30. Júna 2003. (Hans Blix bol výkonným riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Na funkciu výkonného predsedu UNMOVIC rezignoval nakoľko sa odmietol stotožniť s tvrdením USA a Veľkej Británie, že v Iraku sa nachádzajú zbrane hromadného ničenia).
1. júla 2003 bol vymenovaný za výkonného predsedu Demetrius Perricos.(1,4)
V súlade s Chartou OSN je personál Komisie, (UNMOVIC), vyberaný na základe najvyššej možnej efektivity, schopnosti, berúc pritom do úvahy geografické zastúpenie jednotlivých členov tímu. Tento tím odborníkov sa skladá z odborníkov na jednotlivé druhy ZHN, analytikov, vedcov, inžinierov a operačných plánovačov.
Personál UNMOVIC-u sa skladal zo zamestnancov OSN. Bol rozdelený na štyri odbory: Plánovanie a operácie, Hodnotenie a analýza, Informácie, Technická podpora a výcvik, ako aj administratívne služby. Vedenie komisie sídlilo v New Yorku, v hlavnej budove OSN.
Bezpečnostná rada požadovala od výkonného predsedu správy o činnosti každé tri mesiace. Kolégium komisárov sa stretávalo každé tri mesiace.
Austrálska skupina
Austrálska skupina, Australia Group je neformálnym združením zameraným na pomoc krajinám z ktorých sa vyváža alebo cez ktoré sa prepravujú tovary dvojakého použitia. Toto združenie sa snaží minimalizovať riziko šírenia chemických a biologických zbraní. Skupina zasadá raz do roka s cieľom diskutovať o spôsoboch nárastu efektívnosti národných licenčných opatrení jednotlivých členských štátov zameraných na zamedzovanie získavania položiek potrebných pre chemické a biologické zbrane ich šíriteľmi.
Členské štáty sú: Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Kanada, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko,, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Kórejská republika Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina , USA, Veľká Británia.
Členské štáty neporušujú právne záväzky, efektívnosť ich spolupráce závisí výlučne od zdieľanej angažovanosti nešírenia chemických a biologických zbraní a posilňovania patričných národných opatrení.
Kľúčové opatrenia kontroly exportu by mali:
- vytvárať efektívne prekážky pre výrobu chemických a biologických zbraní,
- byť primerané a ľahko implementovateľné a
- nemali by brániť bežnému obchodu s materiálmi a zariadeniami používanými pre legitímne účely.
Všetky členské štáty Austrálskej skupiny sú aj stranami Dohovoru o zákaze šírenia chemických zbraní a Dohovoru o zákaze šírenia biologických zbraní a silne podporujú úsilie týchto dohovorov zbaviť svet chemických a biologických zbraní.(5)
Záver
V článku sú predstavené medzinárodné organizácie, ktoré sa nejakou formou podieľajú na riešení agendy biologických zbraní a to najmä z pohľadu Organizácie spojených národov. Takú istú pozornosť si bude vyžadovať aj pripravenie prehľadu o relevantných organizáciách zaoberajúcich sa biologickým rizikom z pohľadu Európskej únie.
Literatúra:
KLEMENT C., MAĎAROVÁ L., ROVNÝ I. : Biologické zbrane a legislatívne nástroje ich kontroly II. Bakteriologické, (biologické) a toxínové zbrane v historickom kontexte medzinárodných zmlúv. Verejné zdravotníctvo, č. 1, 2007.
AZUD, J.: Základy Medzinárodného práva. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica. Zmluva o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických a toxínových zbraní a o ich ničení z r. 1972, s. 328 – 329.
Kolektiv: Terorismus a my, Computer Press, 2001, 216 s. ISBN 80- 7226- 584 - 9
FEAKES, D., McLEISH, C.: Briefing Book, BWC Sixth Review Conference 2006, Prepared by the British American Information Council (BASIC), the Harvard Sussex Program (HSP) and the Verification Research, Traning and Information Centre (VERTIC). Ženeva, október 2006. ISBN: 1-9033721-03-2.