Štúdium verejného zdravotníctva na Slovensku – vývoj a perspektívy.
PhDr. Mgr. Andrej Kováč, PhD.
Súhrn
Vývoj výučby verejného zdravotníctva môžeme rozčleniť do štyroch etáp, ktorými sú predinštitucionálna etapa, Hygiena a epidemiológia, škola verejného zdravotníctva a Fakulta verejného zdravotníctva. Začiatky novodobého slovenského verejného zdravotníctva môžeme datovať od roku 1939 kedy v Bratislave zákonom č. 101/1939 vznikol Štátny zdravotno-sociálny ústav. V ďalšej etape to bol Katedra hygieny a epidemiológie ako jedna zo základných pedagogických útvarov pri založení Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne s pôsobnosťou pre územie Slovenska. Neskôr vznikla Škola verejného zdravotníctva na báze vtedajšieho Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve ako osobitná časť jej štruktúry. V programovom manažmente dominovalo štúdium Master of Public Health. V roku 2002 sa Škola verejného zdravotníctva pretransformovala na Fakultu verejného zdravotníctva. Prioritami FVZ sú ochrana a podpora zdravia, prevencia a zdravotnícky manažment. Študentom ako budúcim výkonným zložkám verejného zdravotníctva musí byť poskytnuté odborné vzdelávanie, ktoré sa opiera o najnovšie poznatky vo verejnom zdravotníctve a využíva najnovšie formy a metódy vo vzdelávacom procese.
Kľúčové slová: Verejné zdravotníctvo, štúdium, etapy vývoja
Úvod
Verejné zdravotníctvo prešlo bohatým vývojom naplneným veľkým počtom udalostí, ktoré významným spôsobom prispeli k zlepšeniu zdravia a života generácií pred nami. Vývoj výučby verejného zdravotníctva môžeme rozčleniť do štyroch etáp:
q Predinštitucionálna etapa
q Hygiena a epidemiológia
q Škola verejného zdravotníctva
q Fakulta verejného zdravotníctva
Predinštitucionálna etapa
Začiatky novodobého slovenského verejného zdravotníctva môžeme datovať od roku 1939 kedy v Bratislave zákonom č. 101/1939 vznikol Štátny zdravotno-sociálny ústav. Bola to prvá inštitúcia systematickej činnosti verejného zdravotníctva na Slovensku. Prvým riaditeľom sa stal MUDr. Ivan Stodola, vynikajúca osobnosť slovenskej literatúry. Pochopil, aký potenciál skrýva v sebe verejné zdravotníctvo pri riešení zdravotných problémov ako aj vzdelávania odborníkov a verejnosti. MUDr. I. Stodola súčasne budoval vedeckú inštitúciu, ktorej kvalitné základy dali vznik aj ďalším zdravotníckym výskumným a vzdelávacím inštitúciám, akými boli Výskumný ústav epidemiológie a mikrobiológie, Výskumný ústav hygieny a Výskumný ústav hygieny práce, ale tiež aj Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov.
Hygiena a epidemiológia
Katedra hygieny a epidemiológie bola jednou zo základných pedagogických útvarov pri založení Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne s pôsobnosťou pre územie Slovenska. Stalo sa tak v roku 1957, spolu s epidemiológiou, laboratórnymi vyšetrovacími metódami, mikrobiológiou a rádiológiou (Kaláč et al., 2003). Tieto katedry našli svoje pedagogické základne vo výskumných ústavoch. V zmysle Zákona č. 19/1966 ministerstvo zdravotníctva vydalo štatúty Inštitútov, ktoré v tom čase slúžili výchove a ďalšiemu vzdelávaniu vysokoškolských a stredných zdravotníckych pracovníkov.
Katedra hygieny po odčlenení katedry epidemiológie mala svoju stabilnú pedagogickú základňu vo Výskumnom ústave hygieny, neskôr vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva, Ústave preventívnej a klinickej medicíny – teraz Vedecko-výskumná základňa Slovenskej zdravotníckej univerzity, kde mohla vykonávať svoju postgraduálnu výchovu pracovníkov hygienickej služby.
Katedra epidemiológie mala svoju pedagogickú základňu vo Výskumnom ústave epidemiológie a mikrobiológie a neskoršie vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva. Náplňou postgraduálneho vzdelávania v epidemiológii bola najmä epidemiológia infekčných chorôb a od roku 1967 aj epidemiológia vybraných neinfekčných chorôb.
Katedra hygieny a epidemiológie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny mala nezastupiteľné miesto v starostlivosti o výchovu a vzdelávanie ostatných pracovníkov v zdravotníctve s vysokoškolským vzdelaním. V roku 1974 navrhla model postgraduálnej výchovy týchto pracovníkov spolu so záverečnými skúškami a so získaním osvedčenia na výkon práce v zdravotníctve.
Katedra hygieny a epidemiológie sa aktívne podieľala aj na výuke v rámci Školy verejného zdravotníctva, ktorá bola súčasťou Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny a pripravovala pracovníkov na riadiace funkcie v zdravotníctve, kde hygiena a epidemiológia mala nezastupiteľnú účasť.
Škola
verejného zdravotníctva
Škola verejného zdravotníctva v Bratislave (ďalej ŠVZ) bola založená v roku 1991 a skončila svoje účinkovanie dňom 1.9.2002, keď sa v rámci vzniku Slovenskej zdravotníckej univerzity transformovala na Fakultu verejného zdravotníctva.
ŠVZ vznikla na báze vtedajšieho Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve ako osobitná časť jej štruktúry. ŠVZ bola tvorená piatimi katedrami a piatimi programami. Skladba katedier sa v priebehu rokov obmenila. V prvých rokoch existencie ŠVZ sa táto skladala z Katedry hygieny a epidemiológie, Katedry sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva, Katedry medicínskej pedagogiky, Katedry manažmentu a Katedry informatiky. V polovici 90-tych rokov boli Katedry hygieny a epidemiológie preradené do iných štruktúr, ale ostali v programe školy ako významné spolupracujúce katedry. Pribudla Katedra medicínskeho práva, ktorej význam neustále narastal. Prvým a jediným riaditeľom Školy bol po celú dobu jej trvania Prof. MUDr. Ladislav Badalík, DrSc..
V programovom manažmente dominovalo štúdium Master of Public Health (ďalej MPH), ktoré prebiehalo ako trojročné prerušované štúdium. Každý rok absolvovali poslucháči štyri dvojtýždňové sústredenia, doplnené prácou na vlastnom projekte, ktorý si študent zvolil a pracoval na ňom na vlastnom pracovisku s občasnými konzultáciami tútora.
Významnou udalosťou v histórii ŠVZ bolo vydanie koncepcie odboru verejného zdravotníctva ministerstvom zdravotníctva SR. Táto, v slovenskej histórii prvá koncepcia verejného zdravotníctva nadobudla účinnosť dňa 1.7.1997. Koncepcia definuje verejné zdravotníctvo ako samostatný odbor a zakotvuje postavenie ŠVZ v postgraduálnej výchove, výskume a poradenstve v oblasti zdravotnej politiky (Hegyi, 2008).
Okrem štúdia MPH usporiadala ŠVZ každoročne okolo 70 školiacich akcií od krátkodobých až po 30 dňové. Išlo o kurzy tematické alebo o kurzy špecializačné.
ŠVZ v Bratislave bola prvá a jediná škola tohto typu a zamerania na Slovensku, rýchlo získala vysoký medzinárodný kredit a stala sa významnou bázou, na základe ktorej sa mohla dôstojne vybudovať Fakulta verejného zdravotníctva SZU.
Fakulta verejného zdravotníctva
Fakulta verejného zdravotníctva vznikla ako súčasť Slovenskej zdravotníckej univerzity zákonom č. 401/2002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a zmene niektorých zákonov č. 209/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2002, pričom nadväzovala na tradíciu Školy verejného zdravotníctva, ktorá vznikla v roku 1991 ako súčasť Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny.
Fakulta získala akreditáciu na bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň vysokoškolského štúdia v odbore Verejné zdravotníctvo a špecializačné štúdium Odborník na riadenie verejného zdravotníctva (Master of Public Health, MPH). Fakulta zabezpečuje pre potreby Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií SZU špecializačné štúdium vo verejnom zdravotníctve, ale aj všetky typy subšpecializačných štúdií v predmetoch súvisiacich s verejným zdravotníctvom pre viaceré zdravotnícke profesie.
Poslaním fakulty je vytváranie predpokladov na rozvíjanie verejného zdravotníctva na Slovensku ako v teoretickej oblasti, tak aj pri jeho praktickej aplikácii. Toto poslanie sa realizuje prostredníctvom
a) vzdelávania a výchovy odborníkov vo verejnom zdravotníctve
b) výskumu
c) služby spoločnosti.
Cieľom vzdelávania a výchovy je pripravovať odborníkov schopných riešiť problémy ochrany a podpory zdravia ľudí v dimenziách lokálnych, regionálnych, štátnych i medzinárodných (Kováč et. al., 2008) Vo svojom programe spája fakulta výučbu, výskum a službu spoločnosti a formuje osobnosť absolventa univerzity tak, aby bol schopný plniť súčasné i perspektívne úlohy verejného zdravotníctva.
Na splnenie tohto poslania využíva fakulta spoluprácu so zahraničnými univerzitami, výskumnými pracoviskami a uznávanými odborníkmi v Európe i zámorí, pričom využíva moderné komunikačné technológie a vytvára rovnováhu medzi výučbou, výskumom a službou komunite.
Verejné zdravotníctvo ako multidisciplinárny odbor využíva participáciu odborníkov z medicínskych, biologických, environmentálnych, prírodovedných a technických disciplín. Prioritou FVZ je skĺbiť toto multidisciplinárne zastúpenie do programov výučby a výskumu v záujme dosiahnutia cieľov odboru.
Prioritami FVZ sú ochrana a podpora zdravia, prevencia a zdravotnícky manažment. Vo výskume je prioritou environmentálne zdravie a poznávanie kauzálnych súvislostí medzi faktormi prostredia a zdravím ľudí, mechanizmy ich účinkov, nástroje prevencie poškodení zdravia a podpory zdravia ľudí. Fakulta sa snaží aj o výučbu i vedecké spracovanie možností, ako ovplyvniť zdravotnícku politiku, a ako tieto procesy riadiť. Vychádzajúc z týchto priorít sa Fakulta zameriava na prevenciu chorôb neinfekčného i infekčného charakteru, ochranu a podporu zdravia, pridanie rokov života /obmedziť predčasné úmrtia/, pridanie života rokom /plne využiť zdravotný potenciál ľudí/pridať zdravie životu /znížiť chorobnosť, obmedziť následky ochorení/, zlepšenie kvality života /život bez chorôb, bez invalidity/, znižovanie nespôsobilosti na prácu, pozitívne ovplyvňovanie determinantov zdravia, zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov, vychovávanie manažérov pre verejné zdravotníctvo, rozširovanie, formovanie vedomostí, postojov a návykov zameraných na ochranu, podporu a rozvoj zdravia jednotlivca i spoločnosti.
Perspektívy
Aby štúdium verejného zdravotníctva držalo krok s potrebami praxe je potrebné zaviesť modulárny spôsob štúdia tak aby sme mohli lepšie využívať aj možnosti štúdia v zahraničí. V bakalárskom štúdiu to znamená vyvážiť podiel teoretických predmetov a predmetov vlastných verejnému zdravotníctvu tak, aby podiel štúdia predmetov vlastných pre VZ postupne narastal.
Na tomto základe sme vytvorili v bakalárskom stupni moduly ako:
· Základné teoretické predmety,
· Teória a metodológia vedeckej a odbornej práce,
· Základy vlastných odborných predmetov vo verejnom zdravotníctve,
· Praktické zručnosti.
V magisterskom štúdiu je dôležité poznatky získané v bakalárskom štúdiu rozširovať v sérii samostatných predmetov. Poskytnúť možnosť študentom magisterského štúdia voľbu viacerých voliteľných predmetov (40% výučby) tak, aby sami študenti formovali svoj odborný profil.
V špecializačnom štúdiu Odborník na riadenie vo VZ je potrebné presúvať ťažisko štúdia na predmety z oblasti riadenia a zdravotnej politiky. Najideálnejšie sa preto javí modulárny systém. Tento systém by pozostával z modulov ako:
· Manažment,
· Zdravotná politika a ekonomika zdravotníctva,
· Právo,
· Zdravé životné a pracovné prostredie,
· Podpora zdravia,
· Prevencia,
· Základné informačné zdroje vo VZ,
· Sociálne podmienky a zdravie,
· Behaviorálne predmety vo VZ.
Jedným z najvýznamnejších krokov v štúdiu verejného zdravotníctva bude zavedenie e-learningovej formy štúdia, čím sa otvárajú úplné nové možnosti pre študentov a väčšia flexibilita štúdia. Pre rozvoj samostatnej práce študentov je veľmi dôležité používať vo výučbe prípadové štúdie, študentov viesť v písaní esejí a seminárnych prác a zapájať ich do najrozmanitejších projektov.
Záver
Študentom ako budúcim výkonným zložkám verejného zdravotníctva musí byť poskytnuté odborné vzdelávanie, ktoré sa opiera o najnovšie poznatky vo verejnom zdravotníctve a využíva najnovšie formy a metódy vo vzdelávacom procese (10 vyhlásení o budúcnosti verejného zdravotníctva v Európe, 2006). Je potrebné sledovať globálne trendy, pretože ľudstvo bude naďalej pokračovať v systematickom ničení životného a pracovného prostredia s negatívnym vplyvom na zdravie. Procesy globalizácie môžu priniesť hrozby šírenia emergentných i reemergentných infekčných chorôb. Budeme len veľmi pomaly postupovať v snahách o zdravší životný štýl ľudí. Budeme sa musieť vyrovnať s chronickým nedostatkom zdrojov pre zdravotníctvo. Populácia bude starnúť a tejto skutočnosti sa bude musieť prispôsobiť celé zdravotníctvo. Na druhej strane nové poznatky v medicíne a v prírodných vedách najmä z oblastí genetiky, mikro a nanotechnologií, možnosti informačných technológií, rast vzdelanosti obyvateľov určite prispejú k zlepšenému zdravotnému stavu populácie. Aby sa o zdraví nehovorilo ako o najdôležitejšej hodnote ale aby sa podľa toho každý správal, jednotlivci, rodiny komunity ale aj štátne a vládne orgány. Zdá sa že táto úloha, ku ktorej sa verejní zdravotníci hlásia môže byť práve tou rozhodujúcou.
Literatúra
10 vyhlásení o budúcnosti verejného zdravotníctva v Európe. 2006. Košice, OZ SAVEZ, 2006, 9 s. ISBN 80-969465-9-5.
HEGYI, L.: Škola
verejného zdravotníctva v Bratislave. In Medicína – celoživotné štúdium
55. rokov inštitucionálneho ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
Bratislava : Slovenská zdravotnícka univerzita, 2008. s. 73-75. ISBN
978-80-89352-02-9.
KOVÁČ, R., KOVÁČ, A.: Fakulta verejného zdravotníctva - integrácia pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania. In Medicína – celoživotné štúdium. 55. rokov inštitucionálneho ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Bratislava : Slovenská zdravotnícka univerzita, 2008. s. 75-77. ISBN 978-80-89352-02-9.
Kaláč, J., Mihalská, E., Egnerová, A.: História katedry hygieny a epidemiológie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny pri ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. In 50 rokov inštitucionálneho ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. Bratislava, SZU, 2003, 143 s. ISBN 80-968951-6-8.
Adresa autora:
PhDr. Mgr. Andrej Kováč , PhD.
Katedra riadenia, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita
v Bratislave
tel.: 02/ 59 37 05 53, e-mail: andrej.kovac@szu.sk