INFORMOVANOSŤ NÁVŠTEVNÍKOV SOLÁRIÍ O NÁDOROCH KOŽE A MOŽNOSTIACH PREVENCIE

L. Marušková, J. Pekarčíková, Z. Černušková

Úvod

Medzi najvýznamnejšie a najčastejšie sa vyskytujúce nádorové ochorenia patria nádor pľúc, nádor hrubého čreva, nádor prsníka, nádory krčka a tela maternice a nádory kože.[1] Nádory kože predstavujú veľkú hrozbu pre populáciu najmä vďaka zvyšujúcej sa incidencii tohto ochorenia. V súčasnosti je celosvetovo každý rok novo-diagnostikovaných približne 132 000 malígnych melanómov a 2-3 milióny nemelanómových nádorov kože. Štatistiky ukazujú, že jednému z piatich Američanov a jednému z dvoch Austrálčanov bude počas života diagnostikovaný nádor kože. [2]

Podľa American Cancer Society môžeme vo všeobecnosti zhubné nádory kože rozdeliť na dva základné typy: melanómové a nemelanómové. [3] Na koži sa najčastejšie vyskytujú tri druhy zhubných nádorov – malígny melanóm, bazalióm a spinalióm.

V Slovenskej republike bola v roku 2003 incidencia malígneho melanómu štandardizovaná na svetovú populáciu 7,0/100 000 u mužov, čo predstavuje 221 prípadov a 7,3/100 000 u žien, čo predstavuje 291 prípadov. Incidencia nemelanómových nádorov kože štandardizovaná na svetovú populáciu bola 65,3/100 000 u mužov, čo predstavuje 1704 prípadov a 69,8/100 000 u žien, čo predstavuje 1932 prípadov. [1]

Rizikových faktorov nádorov kože je viacero. Vek, mužské pohlavie, biela rasa, nádory kože v rodinnej a osobnej anamnéze a Xeroderma pigmentosum patria k najdôležitejším nemodifikovateľným rizikovým faktorom nádorov kože. K najdôležitejším modifikovateľným rizikovým faktorom patrí nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, expozícia ultrafialovému žiareniu zo solárií a solárnych lámp, chemickým látkam (napr. ťažké kovy, arzén), rádioterapia, jazvy a chronické poškodenia kože, fajčenie, liečba psoriázy (aplikácia fotosenzibilizujúcich psoralénov a ožarovanie v oblasti UVA), Human papillomavirus, pigmentové névy (materské znamienka) a oslabený imunitný systém. [4,5,6]

K najvýznamnejším primárnym preventívnym opatreniam patrí zníženie expozície UV žiareniu (vyhľadávanie tieňa, pohyb, ochranné oblečenie a okuliare, používanie opaľovacích prípravkov), odstránenie melanocytových névov, vyhýbanie sa škodlivým chemikáliám a konzumácia vitamínov a antioxidantov. V sekundárnej prevencii má svoju nezastupiteľnú funkciu samovyšetrovanie kože a pravidelný skríning najmä u ľudí s familiárnym rizikom. Terciárna prevencia zahŕňa pravidelné sledovanie chorých s vyliečeným nádorovým ochorením s cieľom včas odhaliť recidívu ochorenia.  [7,8,9]

Materiál a metodika práce

Informovanosť o nádoroch kože a využívanie možností prevencie bola zisťovaná v súbore, ktorý tvorili návštevníci solárií v mestách Trnava a Trenčín. Celkový počet spolupracujúcich solárií bol 15. Na získavanie údajov o informovanosti bola použitá dotazníková metóda. Dotazník pozostával z 27 otázok. Zber údajov bol realizovaný v mesiacoch november a december 2006, pričom každá prevádzka mala na vyplnenie dotazníkov v priemere jeden mesiac. Bolo rozdaných 360 dotazníkov, ktoré boli pracovníkmi solárií ponúkané klientom. Počet vrátených dotazníkov bol 169, návratnosť bola 47%. Dôvodom nízkej návratnosti dotazníkov bolo odstúpenie troch prevádzok zo štúdie a časová zaneprázdnenosť personálu, ale najmä návštevníkov solárií. Z dôvodu nesprávneho, príp. neúplného vyplnenia bolo vyradených 13 dotazníkov. Počet úplných a správne vyplnených dotazníkov, ktoré boli následne spracované, bol 156. 

Výsledky

            Celkový počet respondentov, ktorí sa zapojili do štúdie, bol 156. Počet respondentov z prevádzok solárií v Trnave bol 77 (49%) a z prevádzok solárií v Trenčíne bol 79 (51%).

Z celkového počtu respondentov bolo 81% žien (126 respondentiek) a 19% mužov (30 respondentov). Priemerný vek respondentov bol 26,1 rokov. Minimálny vek respondentov bol 12 a maximálny 62 rokov. Najviac, 34,6% respondentov bolo vo vekovej skupine 20 – 24 rokov, 23,7% respondentov bolo vo vekovej kategórii < 19 rokov, 14,8% opýtaných malo 25 – 29 rokov, 10,9% respondentov bolo vo vekovej skupine 30 – 34 a taktiež  > 40 rokov. Do vekovej skupiny 35 – 39 rokov bolo zaradených 5,2% respondentov.

Z celkové počtu 156 respondentov bolo 46% zamestnaných a 46% študentov, po 3% bolo nezamestnaných respondentov a dôchodcov a 2% tvorili ženy na materskej dovolenke.

Najviac, 59% respondentov malo najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské s maturitou, ďalej nasledovalo vzdelanie vysokoškolské – 15% a zhodne po 13% bolo respondentov so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity.

Z celkového počtu respondentov 76% bývalo v meste a 24% respondentov uviedlo ako svoje bydlisko vidiek.

Nádorové ochorenie kože v rodine uviedli 4 respondenti (3%). Z týchto prípadov sa dva prípady vyskytli u matky, jeden prípad u brata a jeden prípad u starej mamy respondenta. 

Na otázku, či respondenti vedia, čo je melanóm kože, 68% odpovedalo správne, že je to zhubné ochorenie kože. Melanóm kože za infekčné ochorenie považujú 3% respondentov a 29% sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť.

V otázke, ktorá zisťovala informovanosť respondentov o prvých príznakoch vzniku nádorov kože, mali respondenti možnosť vybrať si z ôsmich odpovedí, pričom bolo možné označiť viacero odpovedí. Najviac, 62% respondentov označilo mokvajúce, prípadne krvácajúce materské znamienko. Druhým najčastejšie označovaným príznakom respondentmi bolo v 49% prípadov neustále sa zväčšujúce materské znamienko. Tretím najznámejším príznakom bola zmena farby materského znamienka, ktorý označilo 47% respondentov. Odpovede respondentov ilustruje obr.č.1.

            Legenda

        1.     mokvajúce, príp. krvácajúce materské znamienko

        2.    neustále sa zväčšujúce materské znamienko

        3.    zmena farby materského znamienka

        4.    vznik novej pigmentovej škvrnky, ktorá neustále rastie a mení tvar

        5.    svrbiace materské znamienko

        6.    neostro ohraničené, nepravidelné znamienko

        7.    svrbenie kože (mätúca možnosť)

        8.    vznik nového materského znamienka (mätúca možnosť)

Obr.č.1:Percentuálne rozdelenie 156 respondentov podľa určenia prvých príznakov nádorov kože, Trnava,            Trenčín, 2007.

            Pri určovaní rizikových faktorov nádorov kože respondenti najviac volili možnosť častého spálenia sa na slnku - 86%. Druhým rizikovým faktorom, ktorý respondenti uvádzali najčastejšie, bolo vystavenie sa slnečnému žiareniu – vybralo ho 75% respondentov. Tretím najznámejším rizikovým faktorom nádorov kože bola rakovina kože v rodine, ktorú označila takmer polovica respondentov – 49%. Odpovede respondentov ilustruje obr.č.2.

                                                                                             Legenda

             1.    časté spálenie sa na slnku

             2.     vystavenie slnečnému žiareniu

             3.     rakovina kože v rodine

             4.    väčšie množstvo materských znamienok

             5.    fajčenie

             6.    modré alebo zelené oči, svetlá farba pokožky a vlasov

             7.    biela rasa

             8.    pehy

             9.    pohlavie – žena (mätúca možnosť)

            10.    nadmerná konzumácia alkoholu (mätúca možnosť)

            11.    obezita (mätúca možnosť)

            12.    pohlavie – muž

Obr.č.2: Percentuálne rozdelenie 156 respondentov podľa určenia rizikových faktorov pre vznik nádorov kože, Trnava, Trenčín, 2007.

            Z vybraných preventívnych opatrení proti vzniku nádorov kože uvedených v dotazníku takmer všetci respondenti označili vyhýbanie sa slnku počas kritických hodín. Túto možnosť uviedlo 94% respondentov.  Druhým najznámejším preventívnym opatrením bolo používanie vhodných prípravkov na opaľovanie podľa fototypu kože, uviedlo to 71% respondentov. Pravidelné samovyšetrovanie a vyšetrovanie kože lekárom zvolilo 63% respondentov. Odpovede respondentov ilustruje obr.č.3

Legenda

1.    vyhýbanie sa slnku počas kritických hodín (11. – 15. hodina)

2.    používanie vhodných prípravkov na opaľovanie podľa fototypu kože

3.    pravidelné samovyšetrovanie a vyšetrovanie kože lekárom

4.    využívanie tieňa

5.    chirurgické odstránenie väčších materských znamienok

6.    konzumácia vitamínu C, B₃, betakaroténu, zeleného čaju

7.    nosenie vzdušného ochranného odevu pri práci a športoch vonku

8.    nosenie slnečných okuliarov

9.    udržiavanie vlhkej pokožky (mätúca možnosť)

10.  pohybovanie sa počas pobytu na slnku

Obr.č.3: Percentuálne rozdelenie 156 respondentov podľa určenia preventívnych opatrení proti vzniku nádorov kože, Trnava, Trenčín, 2007.

Samovyšetrovanie kože vykonáva pravidelne 42% respondentov, z toho 62% respondentov praktizuje samovyšetrovanie kože pomocou zrkadiel a 38% respondentov za pomoci iných osôb. Samovyšetrovanie kože nevykonáva vôbec 58% respondentov. 

Chirurgické odstránenie materských znamienok s priemerom > 5mm v rámci prevencie nádorov kože absolvovalo 21% respondentov. Rizikové materské znamienka na svojom tele podľa svojho názoru nemá 9% respondentov. Túto možnosť prevencie ešte nikdy nevyužilo z celkového počtu 156 respondentov väčšina (70%) z nich.

Zo všetkých 156 respondentov 75,5% uviedlo, že kožného lekára za účelom preventívneho vyšetrenia kože a materských znamienok nenavštevuje vôbec. Menej ako raz ročne navštevuje kožného lekára 13% respondentov. Pravidelne 1x ročne navštevuje kožného lekára 9,5% respondentov. Na preventívne prehliadky ku kožnému lekárovi viac ako 1x za rok chodia 2% respondentov.

            Fototyp svojej kože poznalo 67% respondentov a tretina respondentov – 33% fototyp svojej kože určiť nevedela.  

            Na otázku, či majú respondenti dostatok informácií o nádoroch kože odpovedalo kladne len 31% respondentov. Takmer väčšina - 69% respondentov si myslela, že dostatok informácií o danej problematike nemá. Záujem o nové informácie o nádoroch kože prejavilo 59% respondentov a 41% respondentov záujem o túto problematiku nemalo.

V otázke zameranej na zistenie najčastejších zdrojov informácií o problematike nádorov kože mohli respondenti označiť ľubovoľný počet možností. Najviac informácií o nádoroch kože získavajú respondenti prostredníctvom médií – uviedlo to 61% respondentov. Informačné brožúry, letáky a plagáty využíva na zvyšovanie svojej informovanosti o problematike nádorov kože 57% respondentov. Tretím najčastejším zdrojom informácií pre respondentov je lekár, ktorého označilo 26% respondentov. Školu, prípadne pracovisko uviedlo 21% respondentov, rodinu zvolilo 17% a priateľov 16% respondentov. O túto problematiku sa vôbec nezaujíma 5% respondentov. Otvorenú možnosť „iné“ nevyužil žiaden respondent.

V dotazníku bola uvedená aj otvorená otázka, ktorá sa týkala spôsobov, akými by chceli byť respondenti v prípade záujmu o problematike nádorov kože informovaní. Respondenti mohli sami navrhnúť spôsob informovania. Najviac respondentov – 29% zvolilo zvýšenie ich informovanosti o danej problematike prostredníctvom médií, ktoré bližšie nešpecifikovali. Druhou najčastejšou odpoveďou bolo informovanie prostredníctvom televízie, ktorú uviedlo 23% respondentov. Lekára, najmä lekára prvého kontaktu za rozširovateľa informácií o danej problematike považovalo 21% respondentov. Informačné letáky a brožúry považovalo za najvhodnejšiu možnosť 19% respondentov. Články v novinách a časopisoch s informáciami o nádoroch kože by privítalo 12% respondentov, články na internetových portáloch 10% respondentov. Formou rôznych besied, diskusií a prednášok by chcelo byť informovaných 8%  respondentov. Z ostatných menej frekventovaných odpovedí spomeniem zvyšovanie informovanosti prostredníctvom rozhlasu (4%), informačných mailov (2%) a 2% respondentov si myslí, že by ich o tomto probléme mohli informovať aj personál kozmetických salónov.

Okrem spomínaných možností viac ako polovica - 60% respondentov by privítala viac informácií o správnom opaľovaní sa v prevádzke solárií, ktoré navštevujú.

Záver

Na základe prezentovaných výsledkov môžeme skonštatovať tieto závery:

• Informovanosť respondentov o prvých príznakoch nádorov kože je dobrá.
• Vedomosti respondentov o rizikových faktoroch pre vznik nádorov kože boli nedostatočné.
• Informovanosť respondentov o preventívnych opatreniach nádorov kože bola priemerná.
• Návštevu kožného lekára raz ročne s cieľom vyšetrenia kože v rámci preventívnej prehliadky absolvuje veľmi nízke percento respondentov (9,5%).
• Využitie chirurgického odstránenia rizikových materských znamienok využila len pätina respondentov.
• Najviac informácií o problematike nádorov kože získavajú respondenti prostredníctvom médií a týmto spôsobom chcú byť aj naďalej informovaní.
• Väčšina respondentov si myslí, že nemá dostatok informácií o nádoroch kože, no nie všetci by chceli vedieť viac.
• Viac ako polovica respondentov by privítala informácie o správnom opaľovaní sa v navštevovaných soláriách.

Odporúčania do praxe

Na základe zistených výsledkov a záverov štúdie odporúčame tieto opatrenia:

• Zabezpečiť informačné plagáty o problematike nádorov kože do prevádzok solárií, ale taktiež aj na informačné tabule na umelých i prírodných kúpaliskách. Plagáty by mali obsahovať základné informácie o problematike nádorov kože, o správnom opaľovaní sa nielen na slnku, ale aj prostredníctvom UV žiarenia v soláriách, o postupe samovyšetrovania kože a o potrebe pravidelných návštev u kožného lekára s cieľom predísť vzniku nádoru kože.
• Zahrnúť do onkologickej výchovy na školách problematiku nádorov kože, keďže v prevencii nádorov je veľmi dôležité osvojenie si správnych návykov v mladšom veku.
• Zapojiť do procesu zvyšovania informovanosti verejnosti o nádoroch kože aj lekárov. Jednak dermatovenerológov (upozorňovanie na problematiku nádorov kože, podpora vykonávania preventívnych prehliadok, vyšetrovanie rizikových materských znamienok), lekárov prvého kontaktu (hodnotenie potreby návštevy pacienta v dermatovenerologickej ambulancii v rámci prevencie nádorov kože).
• Distribuovať informačné letáky o danej problematike v rámci zdravotno-výchovných kampaní, do čakární u lekárov.
• Vykonávať pravidelné štúdie podobného charakteru nielen u návštevníkov solárií, ale aj u ostatnej populácie (navrhujem zamerať sa aj na návštevníkov kúpalísk) a podľa výsledkov hodnotiť prijaté opatrenia a navrhovať ďalšie.

Literatúra      

1.      Národné centrum zdravotníckych informácií: Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike 2003. Bratislava: NCZI, 2006. 208s ISBN 80-968936-9-6

2.      World Health Organization: Protecting Children from Ultraviolet Radiation. [online]. [citované dňa 30.3.2007]. Dostupné na: http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs261/en/

3.      American Cancer Society: What Is Nonmelanoma Skin Cancer? [online]. [citované dňa 20.3.2007]. [Dátum aktualizácie: 22.3.2006]. Dostupné na: http://www.cancer.org/docroot/CRI/content/CRI_2_4_1X_What_is_skin_cancer_51.asp?rnav=cri

4.      American Cancer Society: What Causes Melanoma Skin Cancer? [online]. [citované dňa 30.3.2007]. [Dátum aktualizácie: 24.4.2006]. Dostupné na: http://www.cancer.org/docroot/CRI/content/CRI_2_2_2X_What_causes_melanoma_skin_cancer_50.asp?rnav=cri

5.      American Cancer Society: What Are The Risk Factors for Nonmelanoma Skin Cancer? [online]. [citované dňa 30.3.2007]. [Dátum aktualizácie: 22.3.2006].  Dostupné na: http://www.cancer.org/docroot/CRI/content/CRI_2_4_2X_What_are_the_risk_factors_for_skin_cancer_51.asp?rnav=cri

6.      DE VRIES, E.: Trends and Risk Factors of Cutaneous Melanoma in Europe. Enschede: Print Partners Ipskamp, 2004. 210s. ISBN 90-9018756-1

7.      Liga proti rakovine SR: Rakovina kože. Rady nielen pre postihnutých. 5.vyd. Bratislava: KOMPRINT, 2006. 38s. ISBN 80-89201-21-0

8.      American Cancer Society: Can Melanoma Skin Cancer Be Prevented? [online]. [citované dňa 30.3.2007]. [Dátum aktualizácie: 24.4.2006]. Dostupné na:http://www.cancer.org/docroot/CRI/content/CRI_2_2_2X_Can_melanoma_skin_cancer_be_prevented_50.asp?rnav=cri

9.      American Cancer Society: Can Nonmelanoma Skin Cancer Be Prevented? [online]. [citované dňa 30.3.2007] [Dátum aktualizácie: dňa 22.3.2006]. Dostupné na: http://www.cancer.org/docroot/CRI/content/CRI_2_4_2X_Can_skin_cancer_be_prevented_51.asp?rnav=cri

Adresa autora:

Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce,

Katedra verejného zdravotníctva

Vedúci katedry: Prof. MUDr. M. Rusnák, CSc.

Hornopotočná 23, 918 43 TRNAVA

e-mail: maruskova@gmail.com