Etiológia užívania drog u detí

Mgr. Mária Salamonová

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni

Riaditeľ: MVDr. Ida Hudáková

Súhrn:

Článok je zameraný  na problematiku drogovej scény u žiakov základných škôl v okrese Stará Ľubovňa. Cieľom práce bolo porovnať výsledky drogovej scény u žiakov základných škôl v okrese Stará Ľubovňa v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia (2001, 2005, 2008), porovnať výsledky medzi pohlavím a jednotlivými rokmi sledovaného obdobia a následne porovnať získané výsledky s celoslovenským prieskumom TAD1 – 1998, 2002, 2006. Prieskum v oblasti drogovej scény  bol realizovaný u 13 až 16 ročných žiakov základných škôl  v okrese Stará Ľubovňa a pre zber údajov bol použitý dotazník. Uvedené prieskumy v roku 2001, 2005 a 2008 prebiehali v rovnakom časovom období  mesiaca február za použitia spoločnej metodiky.  Výsledky práce v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia jednoznačne poukazujú  na nárast percenta žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa, ktorí majú prvú skúsenosť s nelegálnou drogou už za sebou. Najčastejšie uvádzanou príčinou užitia drog v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia bola uvádzaná zvedavosť. Každým sledovaným rokom prieskumu sa zvyšuje aj  percento žiakov ZŠ okresu Stará Ľubovňa, ktorí už majú  za sebou prvú skúsenosť s vlastným užitím alkoholu. Z porovnania údajov jednoznačne vyplynulo, že alkohol ochutnalo podstatne vyššie percento žiakov z okresu Stará Ľubovňa v porovnaní so súborom žiakov základných škôl v SR.  Závery tejto práce jednoznačne vypovedajú o nutnosti prevencie užívania drog.

Kľúčové slová: drogy, drogová scéna, deti a mládež, Stará Ľubovňa, prevencia

Úvod

                  Problémy súvisiace so závislosťami sa začínajú už v období, keď sa dieťa usiluje vymaniť z detskej závislosti na rodine a v snahe samostatne rozhodovať o svojom živote. Lenže cesta, ktorá mu môže pomôcť, aby sa v túžbe po slobode nedostalo do područia závislostí, začína oveľa skôr. Začína sa výchovou už od kolísky. Nikto iný ako rodina nedokáže usmerniť dieťa vtedy, keď sa ešte usmerniť dá, na cestu, ktorá ho naučí žiť slobodne a zodpovedne. Neustále sa utvrdzujeme faktom, že užívanie drog je problém, ktorý vychádza z mnohých príčin v spoločnosti, danej kultúry, v rodine i osobnosti užívateľa. Samozrejme u každého môže byť podiel jednotlivých príčin rôzny. Už prvotnými motívmi a príčinami užitia drog sú zvedavosť, snaha získať nové príjemné zážitky a podceňovanie informácií o nepriaznivých následkoch takéhoto konania. 

Problematika užívania drog v SR

Droga je teda akákoľvek látka prírodnej alebo syntetickej povahy, ktorá po pravidelnom užívaní vyvoláva závislosť organizmu, teda drogovú závislosť. /Emmerová, 2007/

Drogová závislosť – WHO ju charakterizuje ako duševný a niekedy aj telesný stav vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo opakovane pre jej účinky na psychiku a tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej neprítomnosti v organizme. /Novotný, 1999, Emmerová, 2007/. K užívaniu drogy dochádza v určitom systéme. Bio–psycho- sociálny model znázorňuje vzťah medzi drogou, jeho užívateľom a prostredím v ktorom k interakcii medzi drogou a užívateľom dochádza. /Bém, Kalina, 2003/. Vývoj závislosti sa neviaže len na jednu príčinu, je to skôr hra sily rozličných faktorov súvisiacich s osobnostnou charakteristikou, drogou a okolitým prostredím. Podľa toho,  či sa tieto faktory u človeka prejavujú negatívne, alebo pozitívne, môžu predstavovať nebezpečenstvo alebo ochranu pred vývojom závislosti. /Göhlert, Kühn, 2001/. 

Prehľad výsledkov u žiakov základných škôl v TAD1  - 1994, 1998, 2002, 2006 na Slovensku poukázal nárast tých, ktorí by sa dali nahovoriť na vyskúšanie marihuany. Od začiatku drogovej  epidémie to však predstavuje štvornásobný nárast  (r. 1994: 1,8 %, r. 1998: 9,2 %, r.2002: 7,7 %; r. 2006: 8,9 %). Vlastné fajčenie marihuany aspoň raz v živote poklesol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 2 % (r. 1998: 9,8 %, r.2002: 7,7 %; r. 2006:  5,7 %). Vysoká je ponuka marihuany (r.1998: 14,6 %; r.2006: 13,6 %). /Nociar, 2004, Nociar, 2006/. V roku 2003 do veku 14 rokov vyskúšalo drogy 8,9 % mladých ľudí. /Bieliková, Pétiová, 2003/.  Porovnanie štyroch ročníkov (11-14 ročných) ukázalo, že rast skúsenosti s legálnymi drogami s pribúdajúcim vekom sa potvrdil aj o vzrastajúcej ochote vyskúšať, ale aj skutočne vyfajčiť  marihuanu, kde je tento nárast päťnásobný. Vek prvého kontaktu je cca 10,38 rokov. /Nociar, 2004/.  Z prehľadov výsledkov  TAD1 -  1998, 2002, 2006 malo v roku 1998 prvé osobné skúsenosti s legálnymi drogami 13,4 % detí vo veku od 11-14 rokov, v roku 2002 to bolo už 22,2 % detí  a v roku 2006 malo uvedenú skúsenosť 24,9 % detí v uvedenom veku. Na základe uvedeného priama skúsenosť s účinkami alkoholu v zmysle podnapitosti u 11-14 ročných plynule narastá, pričom štatisticky významne častejšie u chlapcov (v r.1998: 17,2 verzus 9,7; v r.2002: 25,3 verzus 17,7; r.2006: 27,19 % verzus 22,38). Pokiaľ ide o prvú skúsenosť s tromi druhmi alkoholu, pohybuje sa v prípade piva od 80 do takmer 90 %; v prípade vína medzi 70 až 80 %; kým v prípade liehovín ide o rastúci trend, vždy s prírastkom cca 10 % v každom nasledujúcom prieskume, prírastok  v roku 2006 oproti roku 2002 bol cca 3 % (r. 1998: 50,3 % ; r.2002: 60,1 % ;  r. 2006: 63,3 %). Priemerný vek prvého kontaktu s alkoholom u žiakov základných škôl v SR (TAD1- 1998, 2002) je v roku 1998 okolo 10,18  rokov, v roku 2002 je to okolo 10 rokov, v roku 2006 to bolo 10,83 rokov (10,7 chlapci; 10,99 dievčatá). /Nociar, 2001, Nociar 2004, Nociar, 2006/. Pri hodnotení dôvodov, prečo sa užívajú drogy a prečo sa s nimi experimentuje, ako jeden z najčastejších dôvodov sa uvádza zvedavosť, na druhom mieste očakávanie zážitku – eufórie u chlapcov a u dievčat prevláda snaha zabudnúť na problémy. /Nociar, 2004/. Problematické pitie niektorého člena rodiny v celoslovenskom súbore uvádzalo  18,4 %  žiakov v roku 1998, v roku 2002 uvádzalo problematické pitie niektorého člena rodiny v celoslovenskom súbore 19,6 % žiakov a v roku 2006 uviedlo túto skutočnosť 19,0 % žiakov. Pokiaľ ide o fajčenie u rodičov výsledky TAD1 na Slovensku poukázali na mierny pokles percenta rodičov fajčiarov – otcov (r. 1998: 48 %; r. 2002: 46,6 %; r. 2006: 41,1%) a matiek (r. 1998: 30,9 %; r. 2002: 27,7 %; r. 2006: 27,1 %). / Nociar,2001, Nociar, 2004, Nociar 2006/.

Súbor a metodika:

V práci sú analyzované dotazníkové prieskumy o alkohole a iných drogách u žiakov základných škôl v okrese Stará Ľubovňa. Prvý dotazníkový prieskum bol uskutočnený v školskom roku 2000/2001. Samotný zber údajov prebiehal v mesiaci február v roku 2001 a súbor tvorilo celkovo 988 respondentov z 23 základných škôl (5 ZŠ v meste, 18 ZŠ na vidieku) okresu Stará Ľubovňa. Uvedený súbor pozostával z 503 chlapcov (50,1 %) a 485 dievčat (49,9 %) vo vekovom rozmedzí od 13 do 16 rokov. Priemerný vek súboru bol 13,9 roka (SD 0,7; IS 13,8 – 13,9). Druhý dotazníkový prieskum bol uskutočnený v školskom roku 2004/2005. Samotný zber údajov prebiehal v mesiaci február v roku 2005 a súbor tvorilo celkovo 943 respondentov z 22 základných škôl (5 ZŠ v meste, 17 ZŠ na vidieku) okresu Stará Ľubovňa. Uvedený súbor pozostával zo 463 chlapcov (49,1 %) a 480 dievčat (50,9 %) vo vekovom rozmedzí od 13 do 15 rokov. Priemerný vek súboru bol 13,8 roka (SD 0,7; IS 13,8 – 13,9). Tretí dotazníkový prieskum bol uskutočnený v školskom roku 2007/2008. Samotný zber údajov prebiehal v mesiaci február v roku 2008 a súbor tvorilo celkovo 979 respondentov z 22 základných škôl (5 ZŠ v meste, 17 ZŠ na vidieku) okresu Stará Ľubovňa. Uvedený súbor pozostával zo 487 chlapcov (49,7 %) a 492 dievčat (50,3 %) vo vekovom rozmedzí od 13 do 15 rokov. Priemerný vek súboru bol 13,8 roka (SD 0,7; IS 13,8 – 13,9).  Pre zber údajov bol použitý dotazník, ktorý bol vypracovaný v roku 2000 v spolupráci s Mgr. Jánom Dubničkom, psychológom Pedagogicko-psychologickej poradne v Starej Ľubovni. Samotný dotazník pozostával z úvodnej inštruktáže, prostredníctvom ktorej boli respondenti oboznámení s dôležitosťou a významom tohto prieskumu a boli poučení ako dotazník úplne a správne vyplniť. V úvode sme zisťovali základné údaje o respondentovi - bydlisko, vek a pohlavie. Dotazník tvorilo celkom 13 otázok. Prvú časť dotazníka tvorili otázky vedomostné, týkajúce sa možných následkov užívania drog. Druhú časť dotazníka tvorili otázky prieskumné, zamerané na užívanie alkoholu a drog u žiakov a rodičov. Anonymne vyplnený dotazník odovzdávali respondenti koordinátorovi drogovej prevencie, ktorý bol pre realizáciu tohto prieskumu zaškolený a zabezpečoval prieskum v pôsobnosti svojej školy. Vyplnené dotazníky v zalepenej obálke boli odovzdané spolupracujúcim pracovníkom RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni.  Získané údaje boli spracované a vyhodnotené v programe EPI INFO. Pre štatistické vyhodnotenie a analýzu dát boli použité analytické nástroje v programe Microsoft Excel – ANOVA: jeden faktor, ANOVA: dva faktory s opakovaním, popisná štatistika, regresia. V rámci štatistického hodnotenia uvedenými analytickými nástrojmi bola používaná hladina významnosti alfa = 5 % a tá, sa porovnala s p – hodnotou, ktorá je výsledkom testovanej analýzy. Uvedené prieskumy v roku 2001, 2005 a 2008 prebiehali v rovnakom časovom období  mesiaca február za použitia spoločnej metodiky.

Výsledky a diskusia:

          Na základe porovnaní výsledkov celkových súborov v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia môžeme konštatovať, že dochádza k nárastu percenta žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa (r. 2001: 6,7 %; r. 2005: 8,6 %; r. 2008: 9,4 %), ktorí majú prvú skúsenosť s nelegálnou drogou už za sebou. Závislosť užitia drog u žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa od jednotlivých rokov sledovaného obdobia nie je štatisticky významná (p = 0,947).

Diagram č.1

Tabuľka č. 1       UŽITIE DROG U  ŽIAKOV ZŠ V OKRESE STARÁ ĽUBOVŇA

Porovnania medzi súborom chlapcov a dievčat ZŠ okresu Stará Ľubovňa v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia potvrdzujú, že dochádza k nárastu percenta ako chlapcov, tak aj dievčat (r. 2001: 10,5 % chlapcov a 2,7 % dievčat; r. 2005: 12,7 % chlapcov a 4,6 % dievčat; r. 2008: 13,1 % chlapcov a 5,7 % dievčat),  ktorí majú prvú skúsenosť s nelegálnou drogou už za sebou. Na základe regresnej analýzy sa závislosť užitia drog od jednotlivých rokov sledovaného obdobia v skupine dievčat potvrdila ako štatistický významná (p=0,0449), naopak v skupine chlapcov sa nepotvrdila závislosť užitia drog od jednotlivých rokov sledovaného obdobia ako štatisticky významná (p=0,1897).

Priemerný vek prvého kontaktu s drogou bol u žiakov základných škôl z okresu  Stará Ľubovňa v roku 2001:  12,2 rokov života (u chlapcov 12,3 rokov ; u dievčat 12 rokov), v roku 2005:  12,0 rokov života (u chlapcov 11,9 rokov; u dievčat 12,2 rokov), v roku 2008:  12,3 rokov života (u chlapcov 12,5 rokov; u dievčat 11,9 rokov).

           Podľa výsledkov nášho prieskumu, alkohol už ochutnalo v roku 2001 celkovo 92,7 % žiakov (94,6 % chlapcov a 90,7 % dievčat), v roku 2005 malo túto skúsenosť za sebou 93,7 % žiakov (95,2 % chlapcov a 92,3 % dievčat) a v roku 2008 malo v okrese Stará Ľubovňa skúsenosť s alkoholom 94,2 % žiakov (95,5 % chlapcov a 92,9 % dievčat). Závislosť užitia alkoholu u žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa od jednotlivých rokov sledovaného obdobia nie je štatisticky významná (p=0,0686).  

Diagram č.2

Tabuľka č. 2  UŽITIE ALKOHOLU U  ŽIAKOV ZŠ V OKRESE STARÁ ĽUBOVŇA

Priemerný vek prvého kontaktu s alkoholom uvádzali žiaci základných škôl z okresu  Stará Ľubovňa v roku 2001: 10,6 rokov života (u chlapcov 10,4 rokov; u dievčat 10,9 rokov), v        r. 2005: 10,6 rokov života (u chlapcov 10,3 rokov; u dievčat 10,9 rokov), v r. 2008: 10,9 rokov života (u chlapcov 10,7 rokov; u dievčat 11 rokov).

Čo sa týka spôsobu užívania drog u žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa, ako najčastejší spôsob uvádzali žiaci vdych, na druhom mieste boli tí, ktorí neuviedli odpoveď, na treťom mieste bola uvádzaná žiakmi konzumácia. V roku 2005 a 2008 už bol zaznamenaný aj spôsob užitia drogy vpichom (0,2 % v r. 2005; 0,1 % v r. 2008) a v roku 2005 uviedli žiaci aj rôzny spôsob užitia drogy  (0,2 %).

        Čo sa týka frekvencie užitia drog „3 a viackrát“ v súbore žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa, v roku 2001 ju uviedlo 3,3 % (5,2 % chlapcov; 1,4 % dievčat), v roku 2005 to bolo 3,9 % (5,4 % chlapcov; 2,5 % dievčat), v roku 2008 to bolo už 3,7 % (5,3 chlapcov; 2,1 % dievčat).  Ako druhá najčastejšia frekvencia bola uvádzaná frekvencia 1 krát, ktorá bola zároveň v roku 2008 na prvom mieste s frekvenciou 3 a viackrát, čo predstavovalo v oboch prípadoch 3,7 %. Na treťom mieste bola uvádzaná frekvencia 2 krát ako v súbore žiakov ZŠ okresu Stará Ľubovňa, tak aj v súbore chlapcov a v súbore dievčat v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia.

         Pri porovnaní frekvencie užívania alkoholu u žiakov ZŠ okresu Stará Ľubovňa uviedlo v roku 2001, že občas užilo alkohol 75,1 % žiakov ZŠ okresu Stará Ľubovňa (75 % chlapcov, 75,3 % dievčat), v roku 2005 došlo k poklesu percenta v celom súbore na 73,6 %, pričom pokles bol zaznamenaný u chlapcov  (69,3 %) ale v súbore dievčat došlo k nárastu oproti roku 2001 (77,7 %). V roku 2008 došlo k nárastu žiakov, ktorí užili alkohol občas na 76,2 % (73,7  % chlapcov, 78,7 % dievčat). Časté užívanie alkoholu (1 - 4 krát mesačne) v roku 2001 uviedlo  10,5 % žiakov (13,7 % chlapcov, 7,2 % dievčat),  v roku 2005 bol zaznamenaný pokles na  8,9 % (11,4 % chlapcov, 6,5 % dievčat)  a v roku 2008 došlo k nárastu na 10,6 % (13,1 % chlapcov, 8,1 % dievčat). Kým v roku 2001 uviedlo pravidelné užívanie alkoholu (viackrát týždenne) 0,4 % žiakov ZŠ okresu Stará Ľubovňa (0,8 % chlapcov, 0 % dievčat), v roku 2005 došlo k nárastu na 1,6 % (2,6 % chlapcov, 0,6 % dievčat) a v roku 2008 bol zaznamenaný ďalší nárast tých, ktorí uviedli pravidelné užívanie alkoholu na 1,8 % žiakov (2,3 % chlapcov, 1,2 % dievčat). 

          Čo sa týka príčin užitia drog u žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa, ako najčastejší  dôvod uvádzali žiaci zvedavosť, pričom v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia postupne dochádzalo k nárastu percenta (3,6 % v r. 2001; 4% v r. 2005; 5,7 % v r. 2008). Na druhom mieste uvádzali žiaci nudu v roku 2001 (0,8 %) i v roku 2008 (1,4 %). V roku 2005 bola na druhom mieste u žiakov ZŠ uvádzaná príčina frajerina a iné (1,3%). Ako tretia najčastejšia príčina užitia drog bola žiakmi ZŠ uvádzaná v r. 2001 frajerina a iné (0,7%), v roku 2005 nuda (1,2 %) a v roku 2008 frajerina (0,8 %). Medzi menej uvádzané patrili nechuť žiť a iné dôvody.  Ako v súbore chlapcov, tak aj v súbore dievčat bola zvedavosť najčastejšie uvádzanou príčinou užitia drog v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia. Na druhom mieste uvádzali chlapci nudu a iné (4 %) v roku 2001, frajerinu a iné (2,2 %) v roku 2005 a v roku 2008 nuda (2,1 %). U dievčat bola na druhom mieste v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia uvádzaná nechuť žiť (0,4 % v r.2001; 0,8 % v r.2005 a 0,8 % v r.2008). U chlapcov bola na treťom mieste frajerina, u dievčat nuda a frajerina.

           Žiaci základných škôl v okrese Stará Ľubovňa uviedli v roku 2001, že pravidelne užíva alkohol 19,1 % rodičov (17,3 % rodičov chlapcov a 21 % rodičov dievčat). V roku 2005 pravidelné užívanie alkoholu u rodičov uviedlo 21,2 % žiakov (22,4 % chlapcov a 20 % dievčat) a v roku 2008 uviedlo 22,7 % žiakov (25,4 % chlapcov a 19,9 % dievčat), že rodičia pravidelne (viackrát do týždňa) užívajú alkohol. Závislosť pravidelného  užívania alkoholu u rodičov žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa od jednotlivých rokoch sledovaného obdobia je štatisticky významná (p=0,0087).

Diagram č.3

Tabuľka č.3   PRAVIDELNÉ UŽÍVANIE ALKOHOLU U RODIČOV ŽIAKOV ZŠ V OKRESE SL

Pravidelné fajčenie u rodičov v roku 2001 uviedlo 47,1 % žiakov (45,7 % chlapcov a 48,5 % dievčat), v roku 2005 uviedlo pravidelné fajčenie u rodičov 42,2 % žiakov (41,9 % chlapcov a 42,5 % dievčat) a v roku 2008 to bolo 40,8 % žiakov (42,3 % chlapcov a 39,2 % dievčat). 

Závislosť pravidelného fajčenia rodičov žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa  od jednotlivých rokov sledovaného obdobia nebola štatisticky významná (p=0,1452).  Závislosť pravidelného fajčenia u rodičov žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa  od jednotlivých rokov sledovaného obdobia sa nepotvrdila ako štatisticky významná ani v skupine chlapcov, ani v skupine dievčat.

Závery:

Už spomínané vyššie percento užívania legálnych drog - alkoholu žiakmi základných škôl v okrese Stará Ľubovňa a štatisticky významne vyššie percento konzumácie alkoholu u rodičov žiakov ZŠ v okrese Stará Ľubovňa v závislosti od jednotlivých rokov sledovaného obdobia potvrdzujú jednoznačne vyššiu konzumáciu alkoholu v našom okrese. A preto z uvedených dôvodov, bude opodstatnené zahájiť cielenú intervenciu u žiakov základných škôl, zameranú na zvýšenie vedomostnej úrovne žiakov v tejto oblasti, ale zároveň je potrebné organizovať a realizovať rôzne zdravotno-výchovné aktivity, ktoré by u tejto cieľovej skupiny zabránili experimentovaniu s drogou do budúcnosti.

Literatúra:

1. BÉM, P., KALINA, K.: Úvod do primární prevence: východiská, základní pojmy a přístupy. In: Kalina, K. a kol.: Drogy a drogové závislosti 2. Úřad vlády České republiky, 2003. s. 274-283.

2. BIELIKOVÁ, M., PÉTIOVÁ, M.: Drogy a životný štýl mládeže v Slovenskej republike. Bratislava: ÚIPŠ, 2003. s. 59, ISBN 80-708-364-7

3. EMMEROVÁ, I.: Základná terminológia. In.: Kraus, B., Hroncová, J. a kol.: Sociální patologie. Hradec Králové: GAUDEAMUS, 2007. s. 74-77.

4. GÖHLERT, Ch., KÜHN, F.: Falošné vedomie. Bratislava: Ikar, 2001. s.142, ISBN 80-551-0207-4

5. NOCIAR, A.: Alkohol, drogy a osobnosť. Bratislava: ASKLEPIOS, 2001. s. 364, ISBN 80-7167-044-8

6. NOCIAR, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku u slovenskej mládeže. Bratislava: VEDA, 2004. s. 220, ISBN 80-224-0832-8

7. NOCIAR, A.: Prieskum TAD (tabak, alkohol, drogy) v SR za rok 2006. Záverečná správa. VÚDPaP, 2006

8. NOVOTNÝ, I.: Vznik drogových závislostí  a štádiá drogových závislostí. In: Ondrejkovič, P., Poliaková, E. a kol.: Protidrogová výchova. Bratislava: VEDA, 1999. s. 161-167.

Adresa autora:

Mgr. Mária Salamonová

Oddelenie hygieny detí a mládeže

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni

Obrancov mieru 1, 064 01 Stará Ľubovňa

sl.salamonova@uvzsr.sk