Výchova k zdraviu ako nástroj eliminácie rizikových faktorov u rómskych tehotných žien.

 

Silvia Žultáková¹,  Ľubica Derňarová²

¹ Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, Katedra pôrodnej asistencie

² Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, Katedra ošetrovateľstva

 

Predpokladom narodenia zdravého dieťaťa je dobrý zdravotný stav matky. Preto je nevyhnutná dostatočná starostlivosť ženy o svoje zdravie, hlavne v období tehotenstva. Zložité je to najmä u rómskych žien, ktoré sa o svoje zdravie počas tehotenstva nevedia, alebo nechcú starať, vzhľadom na ich nevedomosť spôsobenú izoláciou a zaostalým spôsobom života. Spôsob, akým tieto rómske ženy žijú, je vo väčšine zdraviu škodlivý. Vo veľkej miere ohrozujú ich tehotenstvo rizikovými faktormi životného štýlu a prostredia, v ktorom sa rómske ženy nachádzajú. Na to, aby sa tieto rizikové faktory eliminovali, je potrebné zmeniť nesprávny spôsob ich života, odstrániť ich škodlivé zlozvyky a venovať väčšiu pozornosť ich zdravotnému stavu. V záujme ochrany a zlepšenia ich zdravia, treba klásť veľký dôraz na prevenciu ochorení a rizikových faktorov, ktoré pôsobia na zdravie a priebeh tehotenstva . Za jedno z preventívnych opatrení považujeme výchovu  k zdraviu.

Výchova k zdraviu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je „špeciálny odbor lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého cieľom je utvárať vedomosti a rozvíjať konanie, zameranie na zachovanie zdravia jednotlivcov i populačných skupín spoločnosti (Hegyi, Takáčová, Brukkerová, 2004). Výchovu k zdraviu tvoria princípy zohľadňujúce požiadavky jednotlivca a celej spoločnosti, ktorá výchovu ako takú realizuje.

Výchova k zdraviu je určená širokým masám ľudí spoločnosti, je určená pre deti, dospelých, starých, pre ženy, mužov,  teda pre všetkých bez rozdielu pohlavia, príslušnosti, kultúry a rasy. Tento fakt nás oprávňuje tvrdiť, že výchova k zdraviu je multidimenzionálna, lebo svojím pôsobením zasahuje do rôznych oblastí – dimenzií života človeka s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života vo vzťahu k zdraviu.

Súčasný stav priebehu tehotenstva u rómskych žien je v prevažnej miere rizikový a má negatívny dopad najmä na priebeh pôrodu, zdravotný stav novorodenca a priebeh nasledujúceho tehotenstva.  V budúcnosti sa negatívny dopad môže odraziť aj na zdravotnom stave rómskej ženy, ktorý sa v súčasnej dobe považuje za dobrý.

Cielené výchovné pôsobenie na jedinca zámerne ovplyvňuje jeho správanie, vedomosti a mení jeho postoje. Takýmto cieleným výchovným pôsobením je aj plán zdravotnej výchovy,  či zdravotného pôsobenia určený tehotným rómskym ženám. Tento plán umožňuje rómskym tehotným ženám pochopiť priebeh tehotenstva  a poskytuje možnosti, ako predísť alebo zabrániť pôsobeniu tým rizikovým faktorom, ktoré negatívne ovplyvňujú priebeh tehotenstva.

Plán zdravotnej výchovy jednoduchou formou podáva účelné informácie o tehotenstve, priebehu pôrodu , šestonedelia tak, aby boli zrozumiteľné a aby si tehotná rómska žena zapamätala a začala ich uplatňovať aj vo svojom správaní k zdraviu v tehotenstve tak, aby jej tehotenstvo prebiehalo fyziologicky a pôrod i novorodenec nevykazoval odchýlky od normálu.

V prípade spomínaného plánu, pre jeho overenie účinnosti v rámci eliminácie rizikových faktorov v praxi, bol realizovaný prieskum v teréne na vzorke 100 rómskych žien. Výber týchto rómskych tehotných žien bol realizovaný podľa vopred stanovených kritérií:

§         rómske ženy vo veku od 15 – 49 rokov

§         v prvej polovici tehotenstva

§         bydlisko situované v rómskych osadách Prešovského regiónu.

Pre potreby štatistického porovnania a vyhodnotenia, bola vzorka rozdelená do dvoch skupín. Obidve skupiny boli intaktné, rozdiel bol v tom, že prvá skupina – experimentálna (skupina A) absolvovala zdravotnú výchovu podľa navrhovaného plánu a druhá skupina (skupina B) zdravotnú výchovu neabsolvovala. Táto skupina bola kontrolnou skupinou.

Po absolvovaní plánu zdravotnej výchovy  boli uskutočnené merania v niekoľkých kategóriách v obidvoch skupinách a následne prostredníctvom štatistickej analýzy aj porovnanie výsledkov medzi obidvoma skupinami:

§         v kategórii sledovaných parametrov v prenatálnom období

§         v kategórii sledovaných parametrov počas pôrodu

§         v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca

§         v kategórii sledovaných parametrov v období šestonedelia.

Účinnosť navrhovaného plánu potvrdili argumentujúce výsledky, najmä v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca:

§         priemerná hmotnosť novorodencov zo skupiny A bola 2890 gramov a novorodencov zo skupiny B bola 2520 gramov, teda novorodenci A boli o 370 gramov ťažší;

§         priemerná dĺžka novorodencov zo skupiny A bola 47,88 cm a zo skupiny B bola 45,55 cm, teda novorodenci A boli o 2,33 cm dlhší;

§         vo vzorke A priemerný gestačný vek novorodencov bol 38,38 týždňa, vo vzorke B bol priemerný gestačný vek novorodenca 36,90 týždňa,  teda novorodenci A sa narodili o 1,48 týždňa neskôr a konštatujeme, že  pôrod u týchto novorodencov prebehol v termíne;

§          priemerné Apgarskóre u novorodencov v skupine A bolo 8,88 bodov; novorodenci B  mali 8,06 bodov;

§          fyziologický priebeh včasného novorodeneckého obdobia sme zaznamenali u 91,8 % novorodencov skupiny A na rozdiel od skupiny B, kde sme zaznamenali fyziologický priebeh len u 73,5 % novorodencov.

Spôsob života Rómov je nesporne zaujímavý, ale už dnes  hovoríme o rómskej komunite ako o skupine ohrozenej a ohrozujúcej. Obidva fakty v sebe zahŕňajú dôležité údaje pre ich komunitu samotnú, ale aj pre majoritnú časť obyvateľstva, pre ktorú je naozaj skupinou ohrozujúcou v pravom slova zmysle. Samotní Rómovia si túto skutočnosť neuvedomujú. Je preto namieste, že   potreba pomôcť tejto skupine znamená pre majoritu obyvateľstva preventívne pomôcť aj sebe. O formách pomoci je potrebné rozprávať, pretože špecifickosť tejto skupiny je zrejmá. Jednou z nich je výchova k zdraviu ako jeden z nástrojov prevencie.

Plán zdravotnej výchovy, ktorý bol použitý  u rómskych tehotných žien jasne poukázal na formu pomoci, ktorá nie je finančne náročná, ale pri aktívnom a trpezlivom prístupe k rómskym tehotným ženám je účinná.

 

 

Použitá literatúra:

  1. HEGYI, L.: Základy sociálnej práce pre verejné zdravotníctvo. Učebné texty. Bratislava: SZU, zdravotnícke vydavateľstvo HERBA, 2005. 78 s.
  2. HEGYI, L., TAKÁČOVÁ, Z., BRUKKEROVÁ, D.: Výchova k zdraviu a podpora zdravia. Bratislava: SZU,   zdravotnícke vydavateľstvo  HERBA. 2004. 149 s. ISBN 80-89171-20-6 
  3. HEGYI, L.: Komunitná medicína. In: Verejné zdravotníctvo. http://www.szu.sk/ine/verejnezdravotnictvo/2005/komunitna_medicina_2-305.htm  ISSN 1337-1789

Adresa autora:
PhDr. Silvia Žultáková, Fakulta zdravotníctva PU v Prešove,
Katedra pôrodnej asistencie, Partizánska 1, Prešov 080 01