Výchova k zdraviu ako nástroj eliminácie rizikových faktorov u rómskych tehotných žien.
Silvia Žultáková¹, Ľubica Derňarová²
¹ Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, Katedra pôrodnej asistencie
² Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, Katedra ošetrovateľstva
Predpokladom narodenia zdravého dieťaťa je dobrý zdravotný stav matky. Preto je nevyhnutná dostatočná starostlivosť ženy o svoje zdravie, hlavne v období tehotenstva. Zložité je to najmä u rómskych žien, ktoré sa o svoje zdravie počas tehotenstva nevedia, alebo nechcú starať, vzhľadom na ich nevedomosť spôsobenú izoláciou a zaostalým spôsobom života. Spôsob, akým tieto rómske ženy žijú, je vo väčšine zdraviu škodlivý. Vo veľkej miere ohrozujú ich tehotenstvo rizikovými faktormi životného štýlu a prostredia, v ktorom sa rómske ženy nachádzajú. Na to, aby sa tieto rizikové faktory eliminovali, je potrebné zmeniť nesprávny spôsob ich života, odstrániť ich škodlivé zlozvyky a venovať väčšiu pozornosť ich zdravotnému stavu. V záujme ochrany a zlepšenia ich zdravia, treba klásť veľký dôraz na prevenciu ochorení a rizikových faktorov, ktoré pôsobia na zdravie a priebeh tehotenstva . Za jedno z preventívnych opatrení považujeme výchovu k zdraviu.
Výchova k zdraviu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je „špeciálny odbor lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého cieľom je utvárať vedomosti a rozvíjať konanie, zameranie na zachovanie zdravia jednotlivcov i populačných skupín spoločnosti (Hegyi, Takáčová, Brukkerová, 2004). Výchovu k zdraviu tvoria princípy zohľadňujúce požiadavky jednotlivca a celej spoločnosti, ktorá výchovu ako takú realizuje.
Výchova k zdraviu je určená širokým masám ľudí spoločnosti, je určená pre deti, dospelých, starých, pre ženy, mužov, teda pre všetkých bez rozdielu pohlavia, príslušnosti, kultúry a rasy. Tento fakt nás oprávňuje tvrdiť, že výchova k zdraviu je multidimenzionálna, lebo svojím pôsobením zasahuje do rôznych oblastí – dimenzií života človeka s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života vo vzťahu k zdraviu.
Súčasný stav priebehu tehotenstva u rómskych žien je v prevažnej miere rizikový a má negatívny dopad najmä na priebeh pôrodu, zdravotný stav novorodenca a priebeh nasledujúceho tehotenstva. V budúcnosti sa negatívny dopad môže odraziť aj na zdravotnom stave rómskej ženy, ktorý sa v súčasnej dobe považuje za dobrý.
Cielené výchovné pôsobenie na jedinca zámerne ovplyvňuje jeho správanie, vedomosti a mení jeho postoje. Takýmto cieleným výchovným pôsobením je aj plán zdravotnej výchovy, či zdravotného pôsobenia určený tehotným rómskym ženám. Tento plán umožňuje rómskym tehotným ženám pochopiť priebeh tehotenstva a poskytuje možnosti, ako predísť alebo zabrániť pôsobeniu tým rizikovým faktorom, ktoré negatívne ovplyvňujú priebeh tehotenstva.
Plán zdravotnej výchovy jednoduchou formou podáva účelné informácie o tehotenstve, priebehu pôrodu , šestonedelia tak, aby boli zrozumiteľné a aby si tehotná rómska žena zapamätala a začala ich uplatňovať aj vo svojom správaní k zdraviu v tehotenstve tak, aby jej tehotenstvo prebiehalo fyziologicky a pôrod i novorodenec nevykazoval odchýlky od normálu.
V prípade spomínaného plánu, pre jeho overenie účinnosti v rámci eliminácie rizikových faktorov v praxi, bol realizovaný prieskum v teréne na vzorke 100 rómskych žien. Výber týchto rómskych tehotných žien bol realizovaný podľa vopred stanovených kritérií:
§ rómske ženy vo veku od 15 – 49 rokov
§ v prvej polovici tehotenstva
§ bydlisko situované v rómskych osadách Prešovského regiónu.
Pre potreby štatistického porovnania a vyhodnotenia, bola vzorka rozdelená do dvoch skupín. Obidve skupiny boli intaktné, rozdiel bol v tom, že prvá skupina – experimentálna (skupina A) absolvovala zdravotnú výchovu podľa navrhovaného plánu a druhá skupina (skupina B) zdravotnú výchovu neabsolvovala. Táto skupina bola kontrolnou skupinou.
Po absolvovaní plánu zdravotnej výchovy boli uskutočnené merania v niekoľkých kategóriách v obidvoch skupinách a následne prostredníctvom štatistickej analýzy aj porovnanie výsledkov medzi obidvoma skupinami:
§ v kategórii sledovaných parametrov v prenatálnom období
§ v kategórii sledovaných parametrov počas pôrodu
§ v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca
§ v kategórii sledovaných parametrov v období šestonedelia.
Účinnosť navrhovaného plánu potvrdili argumentujúce výsledky, najmä v kategórii sledovaných parametrov u novorodenca:
§ priemerná hmotnosť novorodencov zo skupiny A bola 2890 gramov a novorodencov zo skupiny B bola 2520 gramov, teda novorodenci A boli o 370 gramov ťažší;
§ priemerná dĺžka novorodencov zo skupiny A bola 47,88 cm a zo skupiny B bola 45,55 cm, teda novorodenci A boli o 2,33 cm dlhší;
§ vo vzorke A priemerný gestačný vek novorodencov bol 38,38 týždňa, vo vzorke B bol priemerný gestačný vek novorodenca 36,90 týždňa, teda novorodenci A sa narodili o 1,48 týždňa neskôr a konštatujeme, že pôrod u týchto novorodencov prebehol v termíne;
§ priemerné Apgarskóre u novorodencov v skupine A bolo 8,88 bodov; novorodenci B mali 8,06 bodov;
§ fyziologický priebeh včasného novorodeneckého obdobia sme zaznamenali u 91,8 % novorodencov skupiny A na rozdiel od skupiny B, kde sme zaznamenali fyziologický priebeh len u 73,5 % novorodencov.
Spôsob života Rómov je nesporne zaujímavý, ale už dnes hovoríme o rómskej komunite ako o skupine ohrozenej a ohrozujúcej. Obidva fakty v sebe zahŕňajú dôležité údaje pre ich komunitu samotnú, ale aj pre majoritnú časť obyvateľstva, pre ktorú je naozaj skupinou ohrozujúcou v pravom slova zmysle. Samotní Rómovia si túto skutočnosť neuvedomujú. Je preto namieste, že potreba pomôcť tejto skupine znamená pre majoritu obyvateľstva preventívne pomôcť aj sebe. O formách pomoci je potrebné rozprávať, pretože špecifickosť tejto skupiny je zrejmá. Jednou z nich je výchova k zdraviu ako jeden z nástrojov prevencie.
Plán zdravotnej výchovy, ktorý bol použitý u rómskych tehotných žien jasne poukázal na formu pomoci, ktorá nie je finančne náročná, ale pri aktívnom a trpezlivom prístupe k rómskym tehotným ženám je účinná.
Použitá literatúra:
Adresa autora:
PhDr. Silvia Žultáková, Fakulta
zdravotníctva PU v Prešove,
Katedra pôrodnej asistencie, Partizánska 1, Prešov
080 01