Infekčné choroby sú stále vážnym bremenom pre národy celého sveta, či už v rozvojových alebo priemyselne rozvinutých krajinách. Prirodzene sa vyskytujúce alebo zámerne použité agensy infekčných ochorení môžu spôsobovať choroby, postihnutia alebo smrť jednotlivcov alebo väčších skupín obyvateľstva a byť dôvodom likvidácie celých populácií, ekonomík a vlád. V značne prepletenej a doslova zjednotenej „globálnej dedine“ dneška sa problém jedného národa sa čoskoro môže stať problémom mnohých národov, pretože zemepisné a politické hranice poskytujú len slabú ochranu proti takýmto hrozbám. Legislatívnym rámcom, ktorý ukladá povinnosti vládam pri predchádzaní infekčných ochorení v jednotlivých členských štátoch Svetovej zdravotníckej organizácie sú Medzinárodné zdravotné predpisy (1)
Kľúčové slová: Medzinárodné zdravotné predpisy, legislatíva, National Focal Point.
Úvod
Cholera ako verejno-zdravotnícky problém 19. storočia a katalyzátor zintenzívnenia verejno-zdravotníckej diplomacie.
V roku 1817 sa zakrádala z Indie do Európy nová choroba. V roku 1832 zachvátila Londýn, kde zomrelo 7000 ľudí. Epidémia vymizla, aby sa vrátila späť cez Afganistan s novou silou v roku 1848 kedy opäť zomrelo približne 7000 ľudí. Po inkubačnej dobe, ktorá trvala jeden až šesť dní sa ochorenie začalo prejavovať slabosťou, potením, neskôr náhlym a úplným vyprázdnením čriev, ktoré mnohokrát zastihlo obete priamo na ulici. Nasledovali záchvaty hnačky až dovtedy pokiaľ z ľudí nevychádzala iba voda a kusy črevnej sliznice. Dehydratácia, zmeny acidobázickej rovnováhy v krvi a straty draslíka mali smrteľné následky. Hlavným príznakom tohto ochorenia je hnačka. Grécky sa nazýva kholera. Odtiaľ názov cholera.
Cholera postihla Veľkú Britániu ešte v rokoch 1853 a 1854. V roku 1854 v malej oblasti v Soho, (Londýn) zrazu ochorelo veľké množstvo ľudí, z ktorých 700 aj zomrelo. Na epidemiologické súvislosti vtedy upozornil lekár John Snow, jeden z prvých anesteziológov tej doby a identifikoval ako prameň infekcie miestnu studňu do ktorej sa dostávali splašky z ulice. V nemocniciach kde boli umiesťovaní pacienti s cholerou pôsobila aj Florence Nightingalová, jedna z prvých zdravotných sestier, ktorá sa zaslúžila o zavedenie ošetrovateľskej starostlivosti ranených počas Krymskej vojny.
Cholerové epidémie, ktoré postihli Európu v rokoch 1830-1847 boli katalyzátorom pre zintenzívnenie diplomacie v súvislosti s infekčnými chorobami a mnohostrannou spoluprácou na poli verejného zdravotníctva. To viedlo k zvolaniu prvej Medzinárodnej sanitárnej konferencii v Paríži v roku 1851.(2)
Svetová zdravotnícka organizácie a Medzinárodné zdravotné predpisy.
V roku 1948 bola založená Svetová zdravotnícka organizácia. Následne boli členskými prijaté v roku 1951 Medzinárodné sanitárne predpisy, ktoré boli v roku nahradené v roku 1969 Medzinárodnými zdravotnými predpismi. Tieto boli mierne novelizované v rokoch 1973 a 1981.
Medzinárodné zdravotné predpisy, (International Health Regulations- IHR),vytvárajú medzinárodne uznaný a na základe konsenzu prijatý zákonný rámec ako efektívny nástroj na zabránenie šírenia niektorých ochorení, ktoré boli revidované v roku 1969, následne potom v máji 2005, aby potom vstúpili do platnosti 15. Júna 2007. Boli prijaté 55. Svetovým zdravotníckym zhromaždením za účasti a súhlasu 194 štátov svetového spoločenstva. (1)
Medzinárodné zdravotné predpisy boli väčšinou uplatňované v súvislosti s tromi infekčnými ochoreniami- cholerou, morom a žltou zimnicou. Je však potrebné si uvedomiť , že prenosné ochorenia šíriace sa v svetovom priestore zaznamenali od roku 1969 dynamické zmeny. My všetci, ktorí žijeme v globálnej „dedine“ sme zároveň aktívnymi účastníkmi takýchto zmien. Súčasne tu spolupôsobí rozmach svetového obchodu a cestovanie. Významným faktorom prenosu infekčných ochorení sa stávajú letecké linky. Zraniteľnosť globálneho zdravotníckeho systému v 21. Storočí preukázal SARS. Toto určite nebola posledná skúška tohto druhu, ktorej bolo ľudstvo vystavené a môžu nasledovať ďalšie.
Výzvy vyplývajúce z aplikácie Medzinárodných zdravotných predpisov majú širší dopad. Ide hlavne o to, že Medzinárodné zdravotné predpisy možno uplatniť pri mnohých ochoreniach a to bez ohľadu na ich pôvod a zdroj, pričom najdôležitejšia je skutočnosť, že tieto ochorenia môžu významne ohroziť a poškodiť ľudí. Nezanedbateľným faktom je, že v uplynulých desaťročiach možno pozorovať oslabenie schopnosti niektorých členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie pri detekcií a odpovedi na epidémie.
Posledné vydanie Medzinárodných zdravotných predpisov, (2005) vytvára predpoklady pre zabránenie šírenia ochorení v medzinárodnom meradle ako aj ich neželanej interferencií v súvislosti s medzinárodným obchodom a cestovaním.
Prijatím Medzinárodných zdravotných predpisov svetové spoločenstvo odsúhlasilo, že bude napomáhať naplneniu týchto cieľov.
Napríklad aj v oblasti možného výskytu epidémie či pandémie chrípky poskytujú medzinárodné zdravotné predpisy zákonný rámec pre mobilizujúcu podporu poskytovanú vládami, medzinárodnými partnermi alebo donormi .
Svetová zdravotnícka organizácia v súvislosti s úspešnou a efektívnou národnou implementáciou Medzinárodných zdravotných predpisov sa zaviazala poskytovať členským štátom, pokiaľ to budú potrebovať, nevyhnutnú pomoc pri posiľňovaní kapacít vo verejnom zdravotníctve a mobilizácií zdrojov tak, aby IHR boli úspešne vnútroštátne implementované.
Jedným zo základných a prvých povinností príslušného členského štátu pri ich implementácií je ustanoviť tzv.: „národný ústredný bod pre medzinárodné zdravotné predpisy“, (National Focal Point), ktoré úlohami sú:
V rozhodovacom procese sa používa schéma, ktorá umožňuje zhodnotiť reálne riziko a oprávňuje členský štát pre notifikáciu predmetnej udalosti Svetovej zdravotníckej organizácií. Na tento účel boli pripravené 4 kritériá:
V prípade, sa jedná o kladnú odpoveď na dve zo štyroch otázok účastnícky štát pristúpi k okamžitej notifikácií, (oznámeniu), udalosti.
Činnosť národného ústredného bodu v súvislosti s medzinárodnými zdravotníckymi predpismi je zabezpečovaná Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Každá členská krajina Svetovej zdravotníckej organizácie si potrebuje zabezpečiť schopnosť vyčerpávajúcim spôsobom odpovedať na prípadné požiadavky v súvislosti s verifikáciou informácií týkajúcich sa krízových situácií medzinárodného významu.
V súvislosti s implementáciou Medzinárodných zdravotných predpisov je potrebné, aby sa začal okamžitý proces hodnotenia možností jestvujúceho systému verejného zdravotníctva za účelom zlepšovania schopností detekcie, hlásenia, hodnotenia a reakcie na verejno-zdravotnícke riziká a krízové situácie medzinárodného významu a aby aspoň v základnej miere naplnili požiadavky vyplývajúce z požiadaviek v nich obsiahnutých.
Niektoré krajiny, (Slovenská republika medzi ne patrí), majú pripravené národné plány pre prípad pandémie chrípky. Tento plán, (3), spĺňa požiadavky Medzinárodných zdravotných predpisov.
Národná implementácia odráža napĺňanie politických záväzkov. V prípade Medzinárodných zdravotných predpisov je tento záväzok splnený zasadnutím vlády Slovenskej republiky zo dňa 9.1.2008 kedy vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala a schválila Plán opatrení Slovenskej republiky v prípade vzniku udalostí, podliehajúcich Medzinárodným zdravotným predpisom (2005) schváleným Svetovou zdravotníckou organizáciou. Vzhľadom na akútnosť a celosvetovú aktuálnosť tohto problému, zvyšujúcu sa hrozbu zavlečenia nebezpečného prenosného ochorenia na územie Slovenskej republiky a tým vzniku možnosti vážneho ohrozenia zdravia obyvateľstva, na povinnosť zabezpečiť realizáciu úloh a opatrení vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Medzinárodných zdravotných predpisov možno vnímať Plán opatrení Slovenskej republiky ako reakciu štátu na vznik udalostí, ktoré podliehajú Medzinárodným zdravotným predpisom. (4). V nadväznosti na Medzinárodné zdravotné predpisy uložila vláda vykonať opatrenia na úpravu príslušnej legislatívy a opatrenia na zabezpečenie potrebných podmienok na bezpečné konanie osôb a organizácií pri zabraňovaní šíreniu nebezpečných prenosných chorôb.
Svetová zdravotnícka organizácia má aj naďalej v súvislosti s Medzinárodnými zdravotnými predpismi úlohy a záväzky, ktorými sú okrem koordinácie činnosti „National Focal Point“ aj:
Natíska sa otázka prečo boli Medzinárodné zdravotné predpisy z roku 1969 novelizované?
K ich revidovaniu viedlo predovšetkým zistenie že riziko ohrozenia, ktoré spôsobujú pôvodné tri ochorenia, (mor, cholera žltá zimnica), už v súčasnej dobe nie je tak akútne a v skutočnosti ochorení, ktoré vytvárajú zdravotnícke ohrozenia obyvateľstva v jednotlivých štátoch je omnoho viac. Z logistického hľadiska bola so strany Svetovej zdravotníckej organizácie pociťovaná aj strata formálneho, medzinárodne koordinovaného mechanizmu, ktorého obsahom je dohľad nad šírením ochorení ktoré majú medzinárodný dopad. Možno s uspokojením konštatovať, že Slovenská republika plní všetky medzinárodné záväzky vyplývajúce pre ňu z medzinárodných dohovorov a zmlúv ako aj zo záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v medzinárodných organizáciách Svetovú zdravotnícku organizáciu nevynímajúc.
Svetová zdravotnícka organizácia permanentne vytvára pre členské štáty podmienky, aby v dostatočnom rozsahu oboznamovali odbornú verejnosť s implementáciou svojich podstatných dokumentov, medzi ktoré Medzinárodné zdravotné predpisy patria.
Slovenská republika v súvislosti so svojimi medzinárodnými záveskami aktívne pristupuje k národnej implementácii Medzinárodných zdravotných predpisov, (IHR 2005).
Literatúra:
1. Medzinárodné zdravotné predpisy, (2005), www.health.gov.sk
2. Duinová, N., Sutcliffová, J.: História medicíny, 255 s., Vydavateľstvo Slovart, Bratislava,
1997
3. Národný lán pre prípad pandémie chrípky, www.health.gov.sk
4. Plán opatrení Slovenskej republiky ako reakciu štátu na vznik udalostí, ktoré podliehajú
Medzinárodným zdravotným predpisom, www.governement.sk
5. Dvojročná dohoda o spolupráci (BCA) medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky a Regionálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu na roky
2008 – 2009, www.health.gov.sk
Adresa autora:
doc. MUDr. Cyril Klement PhD.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Banská Bystrica