Ekonomické dopady užívania tabaku a alkoholu

Ochaba Róbert.

Slovenská zdravotnícka univerzita

 

Súhrn

          Príspevok analyzuje verejné výdavky na opatrenia v oblasti kontroly tabaku a alkoholu vychádzajúc z dostupných údajov. Príspevok identifikuje sociálne a ekonomické straty v dôsledku užívania tabaku a alkoholu. Porovnáva údaje za výdavky v oblasti protidrogovej politiky s výdavkami na kontrolu tabaku a alkoholu s cieľom stanovenia optimálneho pomeru vo verejných výdavkoch na opatrenia v oblasti znižovania epidémie fajčenia a užívania alkoholu verzus ostatných nelegálnych drog.

 

Kľúčové slová: kontrola tabaku – kontrola alkoholu – verejné výdavky        

 

V súvislosti s realizáciou národných programov a projektov vznikajú otázky, ktoré sa týkajú financovania. Jedným z pilierov Národného programu podpory zdravia, Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom a napokon aj Národného programu kontroly tabaku je oblasť financovania. Závery hodnotiacich správ z realizácie programov opakovane konštatujú, že je vyčlenených málo finančných prostriedkov na plnenie úloh v oblasti podpory a ochrany verejného zdravia. Táto súvislosť sa priamo dotýka aj financovania národných programov a ostatných aktivít v kontrole tabaku a alkoholu.

          V súvislosti s verejnými výdavkami na aktivity v oblasti kontroly tabaku a alkoholu existujú nejednoznačné údaje. Na druhej strane existujú viaceré štúdie, ktoré poukazujú na súvislosť medzi užívaním tabaku či alkoholu a vynaloženými finančnými prostriedkami na liečbu chorôb spôsobených užívaním týchto dvoch najčastejších návykových látok na Slovensku a v Európe.

          V tejto súvislosti sa verejné výdavky sústreďujú na krytie:

·   sociálnych a zdravotných dopadov pri ktorých štát musí znášať náklady na liečbu chronických ochorení a terminálne chorých osôb a náklady na sociálne zabezpečenie detí, ktorým predčasne zomrú rodičia v dôsledku užívania tabaku a alkoholu,

·   strát v súvislosti s dovozom cigariet a alkoholu v krajinách, kde sa nepestuje tabak a existujú rozsiahle obmedzenia pre domácu výrobu,

·   strát obrábateľnej pôdy v dôsledku pestovania tabaku, ktorá by mohla byť požitá na pestovanie plodín,

·   Strát zamestnávateľov v súvislosti s častejšími absenciami fajčiarov a užívateľov alkoholu,

·   Zvýšených nákladov pri likvidácii požiarov v spojitosti s neopatrným zaobchádzaním s cigaretou a pod vplyvom alkoholu.

         

          V súvislosti s verejnými výdavkami na drogovú problematiku sa vynaložilo na Slovensku v roku 2006 až 794 miliónov Sk. Z tejto kapitoly najviac peňazí sa použilo na represívne opatrenia a liečbu drogových závislostí, kam patrí aj liečba alkoholovej závislosti. Pomer výdavkov vynaložených na znižovanie ponuky (represia) a znižovania dopytu (prevencia, liečba, vzdelávanie) je približne v pomere 70:30 (Výročná správa o stave drogovej problematiky, 2007).

Pre porovnanie dáta získané rovnakou metodikou z roku 2004 prezrádzajú, že sa oproti roku 2004 zvýšili verejné výdavky štátu na oblasť kontroly nelegálnych drog o viac ako 200 miliónov Sk. V roku 2004 predstavovali verejné výdavky štátu sumu viac  565 miliónov Sk /14,5 mil. EUR/, čo tvorí 0,04225 z hrubej miery domáceho produktu. Pre porovnanie v Českej republike boli výdavky štátu 11 miliónov EUR /pozn. kurz 1 EURO=37 Sk/ a v Poľsku 51 miliónov EUR (Stav drogovej závislosti v Európe, 2006).

         

          Verejné výdavky na kontrolu tabaku a straty v dôsledku jeho užívania

 

          V súvislosti s odlišnou metodikou zberu dát, ktoré súvisia s fajčením sa však vo viacerých štúdiách používajú rovnaké ukazovatele akými sú: prevádzkové náklady nemocníc na liečbu ochorení v dôsledku fajčenia a straty na nevytvorenom spoločenskom produkte (prestoje, počet dní práceneschopnosti, invalidita).

          V súčasnosti existujú dve metódy na stanovenie priamych a nepriamych nákladov fajčenia v Európe. Prvá metóda je založená na poznatku, že existujú dve hlavné kategórie chorôb, ktoré sú spôsobené do veľkej miery fajčením. Sú to ochorenia dýchacích ciest a srdcovo-cievne choroby. Európska respirologická spoločnosť odhadla, že ročné náklady na liečbu ochorení dýchacích ciest vrátane rakoviny pľúc predstavovali pre celú Európu v roku 2000 približne 102 biliónov EUR. Približne 74 miliónov EUR bolo vynaložených v 15 krajinách EÚ na liečbu srdcovo-cievnych chorôb. Približne 106 biliónov EUR ročne predstavujú nepriame náklady, ktoré sa týkajú straty hrubého domáceho produktu v dôsledku predčasného úmrtia a vzniku choroby. Nepriame náklady súvisiace so stratou v dôsledku fajčenia predstavujú 2/3 zo všetkých nákladov, ktoré sa týkajú najmä liečby. Straty v dôsledku fajčenia na hrubom domácom produkte v roku 2002 predstavovali v Maďarsku približne 4 %  (Tobacco or Health in the EU, 2004).

          Druhá metóda výpočtu nákladov je založená na porovnaní nákladov na liečbu základných ochorení v dôsledku fajčenia v jednom štáte. Príkladom je Nemecko z roku 1996, kde pre výpočet boli zahrnuté priame a nepriame náklady vo výške 16,56 bilióna EUR. Do nákladov boli započítané priame i nepriame náklady na ochorenia ako chronická obštrukčná choroba pľúc, rakovina pľúc, mozgová príhoda, rakovina ústnej dutiny a hrtana a infarkt myokardu. Na základe porovnaní sa zistilo, že priame a nepriame náklady súvisiace s fajčením boli rovnomerne rozdelené na polovicu.

Straty na hrubom domácom produkte sú však citeľnejšie u krajín s nižšie rozvinutou ekonomikou na rozdiel od krajín s vysoko rozvinutou ekonomikou.

Straty na hrubom domácom produkte sa v Nemecku pohybovali na úrovni 1,2 % zatiaľ čo v Maďarsku boli straty na úrovni 4 %. Obdobné závery sa dajú analogicky použiť aj pre hrubý odhad strát na domácom produkte na Slovensku a v bývalých socialistických krajinách.

          Posledná štúdia z Českej republiky z roku 2003 konštatuje, že straty súvisiace s fajčením vysoko prekračujú príjmy, ktoré štát získava z predaja tabakových výrobkov.  Na jednej strane príjmy z predaja tabaku, cla, dani zo zisku tabakových firiem a ušetrené starobné dôchodky v dôsledku predčasného úmrtia fajčiarov boli 49 miliárd českých korún. Na druhej strane priame a nepriame náklady v dôsledku poskytovania zdravotnej starostlivosti, nemocenských, invalidných a vdoveckých dávok predstavovali čiastku približne 63,8 miliárd českých korún. Rozdiel predstavuje sumu 14 miliárd českých korún. Česká ekonomika prichádza kvôli fajčeniu ročne o takmer 64 miliárd českých korún (Habrová, 2007). Celkové celonárodné náklady na nemocničnú liečbu v dôsledku fajčenia v roku 2002 predstavovali v Čechách odhadom 6,14 miliardy českých korún (Sovinová, 2007).

          Zatiaľ poslednú ekonomickú štúdiu o dôsledkoch fajčenia na Slovensku prezentovala Kozíková, 1996. Očakávaný počet stratených rokov ekonomicky aktívneho života  v dôsledku fajčenia  v roku 1990 predstavoval 24 520 rokov. Z pohľadu pohlavia na Slovensku v tomto období zomrelo odhadom 9 070 mužov a 1 200 žien starších ako 35 rokov. Počet obetí chorôb zapríčinených fajčením bolo vydelených počtom úmrtí, čo v roku 1990 predstavovalo v roku mieru 20%. Výdavky na zdravotníctvo v súvislosti s liečbou chorôb v dôsledku fajčenia predstavovali takmer 16 miliárd československých korún. Pričom 20 % z tejto sumy bolo 3 200 miliardy Kčs. Celkové priame a nepriame náklady v súvislosti s fajčením v roku 1990 predstavovali sumu 32,6 miliardy Kčs. Pričom zisky štátu zo spotrebnej dane z tabaku, cla a stratených rokoch života fajčiarov predstavovali sumu odhadom 7 miliárd Kčs.

 

          Verejné výdavky na kontrolu alkoholu a straty v dôsledku jeho užívania

 

          V rámci krajín EÚ náklady spojené s užívaním alkoholických nápojov predstavujú 125 biliónov EUR za rok 2003, pričom to predstavuje stratu na hrubom domácom produkte 1,3 %. V súvislosti s poklesom verejných ale aj súkromných výdavkov v dôsledku alkoholu sa uvádzajú tieto indikátory (An ax Ante assessment of the economics impacts of EU alcohol policies, 2006):

·   Zdravotná starostlivosť poskytnutá v dôsledku vzniku závislosti alebo poškodenia organizmu je jedným z kľúčových faktorov, ktorý obmedzuje verejné výdavky;

·   Odchod do predčasného dôchodku a s tým súvisiace náklady v rámci sociálneho systému znamenajú problém. Trend je v znižovaní chorobnosti a predčasnej úmrtnosti práve prevenciou alkoholizmu;

·   Zločinnosť a jej nárast je sprevádzaný nárastom užívania alkoholu. Znižovaním kriminality sa priamo znižujú náklady súvisiace s ochranou verejného poriadku a zdravia občanov;

·   Pitie za volantom a jeho redukciou dosiahneme nižšie ekonomické náklady v súvislosti so zabezpečením záchrannej služby, zdravotnej starostlivosti a prípadnej sociálnej pomoci zo strany štátu v dôsledku nehodovosti a úrazov.

 

          Štúdie do roku 1995 vo viacerých ohľadoch brali do úvahy pre výpočet strát na ekonomike zdravotníctva konzumáciu alkoholu. Medzi priame náklady sa zaradili tie, ktoré súvisia s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti. Naopak, medzi nepriame náklady sa počítali: strata produktivity v dôsledku predčasného úmrtia, práceneschopnosti, odňatia slobody a hodnota strateného života. Medzi ďalšie kritériá k vypočítaniu odhadovaných dopadov na ekonomiku zdravotníctva patrili tiež náklady na súdne procesy a priestupky, sociálny systém a náklady súvisiace s odstraňovaním nehôd a alkoholovej kriminality (Lehto, 1995). Napríklad v roku 1995 predstavovali náklady v USA 5,8 bilióna amerických dolárov.

          Podľa analýz SZO alkohol zodpovedá celosvetovo za približne 5% úmrtí a vyše 9 % z celkovej miery chorobnosti. V euroregióne tvoria úmrtia následkom konzumácie alkoholu jednu štvrtinu úmrtí u mužov vo veku 15 až 29 rokov. Vo východnej Európe je to až jedna tretina úmrtí. V roku 1999 na následky konzumácie alkoholu zomrelo v euroregióne 55 tisíc mladých ľudí. Bremeno zo škôd následkom konzumácie alkoholu predstavuje v členských krajinách SZO od 2 do 5% ich HDP.

          Posledné údaje z roku 2003 ukázali, že celkové hmotné náklady spôsobené alkoholom pre EÚ boli odhadom okolo 125 miliárd EUR, čo predstavuje ekvivalent 1,3 % HDP. Navyše nehmotné náklady pozostávajúce zo spoločenských a zdravotných škôd predstavovali sumu 270 miliárd EUR (Nociar, 2006). Suma zo spotrebných daní z alkoholu v EÚ krajinách v roku predstavovala iba 25 miliárd EUR, čo je neporovnateľne menej ako sú verejné výdavky na zdravotníctvo, sociálne služby a riešenie problémov s kriminalitou.

 

          I keď spotreba alkoholu na Slovensku v 90. rokoch poklesla o približne 2 litre na obyvateľa (v prepočte na 100% lieh) a pohybuje sa dnes na úrovni okolo 8 litrov, je dodnes taká vysoká, ako bola pred koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Z hľadiska rozloženia populácie z pohľadu pitia alkoholu máme odhadom 5% dospelých, ktorí sú abstinenti. 60% obyvateľstva predstavujú konzumenti, 30% sú osoby, ktoré pijú hazardne až problémovo a zvyšných 5% je už závislých od alkoholu.

Pri 230 pracovných dňoch za rok sa v roku 1994 stratila práca 12.405 pracovníkov, ktorí boli práceneschopní z dôvodov súvisiacich s nadmerným pitím a alkoholizmom. Vzhľadom na vytvorený hrubý domáci produkt (HDP) v roku 1994, ako aj vzhľadom na počet pracovníkov, pripadla na jedného hodnota 262.870 Sk. Pri celoročnej absencii 12.405 pracovníkov bola strata na nevytvorení HDP celkovo 3.261 mil. Sk. V prípade trvalej invalidity a následkom vysokej nezamestnanosti u tejto vrstvy obyvateľstva, by strata na HDP za 22.880 invalidov v roku 1994 predstavovala 6.015 mil. Sk. Pri predčasnom úmrtí (t. j. v produktívnom veku do 55 rokov u žien, do 60 rokov u mužov), nastáva strata na nevytvorených hodnotách za všetky ostávajúce roky ekonomicky aktívneho života.

  Ďalšie ekonomické straty predstavovali :

a)      Zvýšené náklady v zdravotníckej a sociálnej sfére;

b)      Strata z neuplatneného vzdelania, vrátane straty kvalifikácie;

c)      Straty spoločnosti na všeobecnej kriminalite.

 

Podľa uvedenej analýzy oddelenia socioekonomických analýz zrušeného Národného centra podpory zdravia, sa dali v roku 1994 celkové výdavky a straty spôsobené spoločnosti alkoholom odhadnúť na 16,6 miliardy Sk. Každý zamestnaný občan v uvedenom roku prispel zo svojich daní sumou zhruba 3.300 Sk (čo sa vtedy pohybovalo medzi jednou až dvoma tretinami priemerného mesačného platu) na zaplatenie následkov zdraviu škodlivého, hazardného, alebo nadmerného pitia, alebo alkoholizmu.

Čiastku, ktorá predstavuje 16,6 miliardy Sk, by bolo treba porovnať s odvodmi daní z pridanej hodnoty, spotrebnej dane a ziskov z predaja alkoholu, hoci také porovnanie je podľa niektorých odborníkov neetické. V roku 2007 na Slovensku bolo v rámci spotrebných daní za lieh, pivo a víno získaných do štátneho rozpočtu približne 8,2 miliardy Sk.

 

 

 

Literatúra:

1.             An ax Ante Assessment of the Economics Impacts of EU Alcohol Policies. Brusel: DG SANCO,  2006, 101 p.

2.             HABROVÁ, D., HRUBÁ, D.: Ekonomika kuřáctví v České republice. Hygiena, 52, 2007, 4, 110-114.

3.             kozíková, e.: Ekonomické dôsledky fajčenia na Slovensku. In: Zborník príspevkov z XXII. vedeckej konferencie I. Stodolu. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy, 1996, 96-98 s.

4.             LEHTO, J.: The Economics of Alcohol Policy.  Copenhagen: WHO, 1995. 53 p. ISBN 92-89013-257-7.

5.             nociar, a.: Výber zo Správy pre Európsku komisiu: Alkohol v Európe. Alkoholizmus a drogové závislosti, 41, 2006, 1, 29-38 s.

6.             SOVINOVÁ, H., CSÉMY, L., PROCHÁZKA, B., KOTTNAUEROVÁ, S.: Podíl kuřáctví na hospitalizacích v ČR v roce 2002 a odhad nákladu nemocničního léčení. Hygiena, 52, 2007, 2, 36-42.

7.             Stav drogovej problematiky v Európe. Brusel: Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, 2006, 96 s. ISBN 92-9168-261-6.

8.             Tobacco or Health in the European Union – Past, present and future. Brusel: European Communities, 2004, 290 p. ISBN 92-894-8219-2.

9.             Výročná správa o stave drogovej problematiky na Slovensku v roku 2006. Bratislava: Národné monitorovacie centrum pre drogy, 2007, 125 s. ISBN 978-80-88707-97-4.

 

Adresa autora:

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH

Katedra behaviorálnej medicíny

Fakulta verejného zdravotníctva

Slovenská zdravotnícka univerzita