Psychológia zdravia vo verejnom zdravotníctve
PhDr. Eva Šovčíková, CSc.
Súhrn
Na základe multi-odborového prístupu k zdraviu WHO zahrnulo do starostlivosti o zdravie aj štúdium životného štýlu, správania ľudí a ich životného prostredia. V tomto smere sa ukázal veľmi vhodný bio-psycho-sociálny model zdravia, ktorý dáva priestor pre uplatnenie poznania, že zdravie je podmienené mnohými vnútornými faktormi, ale aj vplyvmi vonkajšími, vrátane správania. Prioritné zameranie v starostlivosti o verejné zdravie obyvateľstva každej krajiny má verejné zdravotníctvo, ktoré usmerňuje ochranu a podporu zdravia ľudí a aplikuje princípy starostlivosti pri zabezpečovaní zdravia. Psychológia zdravia je už integrovaná súčasť verejného zdravotníctva a má za úlohu usmerňovať a propagovať zdravý životný štýl ľudí, vrátane zdravých životných podmienok, ich ochrany cez vlastné správanie každého jednotlivca. V podstate ide o výchovu obyvateľstva ku kognitívne-emočnemu správaniu voči vlastnému zdraviu a tým aj zdraviu ostatných ľudí. Táto filozofia vo výchove ľudí má ešte nedostatky a preto úlohou psychológie zdravia je praktickými krokmi, t.j. aplikáciou intervenčných postupov, učiť k zmene negatívnych foriem správania zdravých, aj chorých ľudí, propagovať zásady zdravej výživy, sústredenosti v súvislosti s nehodovosťou a pracovnými úrazmi, učiť ľudí osvojovať si pohybovú aktivitu, rozvíjať prevenciu užívania návykových a omamných látok, zabezpečovať výchovu pred chronickými chorobami, stresom, a v neposlednom rade učiť ľudí ovládať mnohé negatívne osobnostné prejavy v správaní.
Kľúčové slová: psychológia zdravia, verejné zdravotníctvo, zmeny správania, životný štýl, chronické choroby
Abstract
The World Health Organization included the problem of life style, behavior of population and care of environmental conditions in the study program of health care. The bio-psycho-social model of health and disease takes place as plausible form for understanding of health, which has the conditions in many internal and external factors, including behavior. The public health has a priority in caring of population health in each country, organizes, and leads and protects the support of humanity health. The Health Psychology is integrated topic into the Public Health, and leads, promotes and teaches to protect the own healthy life style, healthy environment and changing of own behavior. This is an education of cognitive-emotional behavior of population, which is the new philosophy and which has till now many imperfections. The aim of Health Psychology is to teach a population by practical steps – interventions to change a negative habits for promotion of health (principles of healthy nutrition, problems with incidences in traffic and work place, fitness, addictions, stress, and negative behavioral habits, act).
Key words: Health Psychology, Public Health, changes of behavior, life style, chronic diseases.
Úvod
Zdravie obyvateľstva každej krajiny má významnú stabilizujúcu hodnotu aj pre jej sociálno-ekonomický systém. Starostlivosť o zdravie ľudí zahŕňa rad vedných disciplín biologických, medicínskych, aj spoločenskovedných (ekonómiu, sociológiu, psychológiu, filozofiu, etiku, a pod.).
Na základe takéhoto multi-odborového prístupu k zdraviu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zahrnula do starostlivosti o zdravie aj štúdium životného prostredia, životného štýlu a správania ľudí. Vypracovaný bol Sociálno-ekonomický model zdravia, ktorý má za úlohu dosiahnuť rovnováhu a vzájomné doplňovanie sa medzi liečbou, prevenciou a spoločenskými (občianskymi) aktivitami. Pre riešenie problémov zdravia a choroby bol prijatý bio-psycho-sociálny model, ktorý dáva priestor pre uplatnenie poznania, že zdravie je podmienené mnohými vnútornými aj vonkajšími faktormi; všetky sa navzájom prelínajú a významne ovplyvňujú zdravie, priebeh choroby aj jej prevenciu.
V tomto kontexte vzniklo viacero projektov (Zdravé mestá, Zdravé školy, CINDY... a pod), ktoré boli konkrétnym vyjadrením celosvetového úsilia pre podporu zdravia.
Verejné zdravotníctvo má komplexné zameranie, t.j. sleduje a hodnotí zdravotný stav obyvateľstva vo vzťahu k životnému a pracovnému prostrediu, spôsobu života, psychosociálnym a kultúrnym faktorom svojej krajiny; zároveň usmerňuje ochranu a podporu zdravia ľudí.
Psychológia zdravia je v súčasnosti už integrovanou súčasťou verejného zdravotníctva v celej šírke jeho zamerania, aktívnou kooperáciou. Jednou z najviac rozpracovávaných tém tejto komplexnej spolupráce je problém zdravého životného štýlu ľudí (healthy life style). Psychológia zdravia vstupuje do tohto procesu implementáciou a propagáciou postupov pre zdravý spôsob života, zdravých životných podmienok (healthy environment), ovplyvňuje správanie, postoje a názory ľudí na vlastné zdravie.
Psychológie zdravia a niektoré s ňou súvisiace definície
Svetová zdravotnícka organizácia vydala množstvo definícií, významných aj k tejto téme:
Zdravie - je životný proces, dynamická skutočnosť. Toto medicínsko-filozofické konštatovanie predefinovala Svetová zdravotnícka organizácia ako: „...zdravie je celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nie iba neprítomnosť choroby, resp. vady..“; duševné zdravie je „...stav organizmu, ktorý sa prejavuje v správaní ako pozitívny postoj k sebe, ovládaním vlastných emócií, nepodceňovaním/preceňovaním svojich schopností; sú to takí ľudia, ktorí sú spoločenskí, sú schopní zvládať požiadavky života a snažia sa zvládnuť problémy tým, že si plánujú svoje aktivity a neobávajú sa budúcnosti“.
Environmentálne zdravie WHO označilo ako vzťah medzi faktormi životného prostredia, chorobami a zdravím ľudí; je to v podstate vplyv kvality životného prostredia a životných podmienok na zdravie ľudí a celej spoločnosti.
Kvalita života má mnoho definícií, najvýstižnejšia hovorí, že kvalita života človeku umožňuje na jednej strane poznať vlastné ciele a uspokojovať potreby, na druhej strane mu umožňuje reagovať na zmeny, t.j. vyrovnávať sa so svojím prostredím.
Choroba je označovaná ako stav organizmu, vznikajúci pôsobením vonkajších alebo vnútorných dejov, ktoré narúšajú jeho správne fungovanie a cítenie.
Zo všetkých uvedených definícií vyplýva, že ako zdravie, tak aj choroba, či kvalita života, majú spoločného menovateľa, ktorým je osobnosť človeka a jeho prežívanie.
Vymedzenie predmetu psychológie zdravia
Vo viacerých definíciách psychológie zdravia sa uplatňujú alternatívne používané pojmy, napr: Health Promotion a Health Psychology; vo všetkých prístupoch však ide o štúdium psychických a psychosociálnych faktorov, v súvislosti so zdravím a chorobou. Americká psychologická asociácia označila psychológiu zdravia ako súbor špecifických výchovno-vzdelávacích, vedeckých a profesionálnych zručností na podporu a udržovania zdravia, v liečbe, aj v prevencii chorôb (Matarazzo, in Kaplan, et al.1996).
Psychológia zdravia má svoju históriu vývinu, predmet a aplikáciu; v súčasnosti je veľa špecializovaných vedeckých časopisov, ktoré sa sústreďujú na problematiku psychológie zdravia, v európskych aj amerických vydavateľstvách, napr. Health Psychology, Journal of Behaviolral Medicine, American psychosomatics, The American Journal of Public Health, a pod.
Rozvoj psychológie zdravia nastal v období (70. roky minulého storočia), keď sa začala zdôrazňovať dôležitosť skúmania správania spolu so psychosociálnymi faktormi, v súvislosti so zdravím/chorobou. Vyformovalo sa samostatné štúdium behaviorálneho zdravia (behavior health). Následne vznikla samostatná vedná disciplína -Behaviorálna medicína- , ktorá sa zaoberá vývojom a integráciou behaviorálnych a bio-medicínskych vedeckých poznatkov a metód (techník) aplikovateľných pre štúdium zdravia aj choroby. Metodicky sa tiež orientuje na bio-psycho-sociálny model zdravia a choroby.
Súčasne so vznikom behaviorálnej medicíny a koncepciou psychológie zdravia sa etablovala nová medicínsko-psychologická vedná oblasť - psychosomatická medicína -, podľa ktorej „telesné choroby majú svoje emocionálne a psychické zložky, ktoré sú v interakcii práve tam, kde vzniká choroba..“ (Baštěcký a kol., 1993). Psychosomatická medicína je vo svete uznávaná vedná oblasť, študujúca súvislosti medzi psychosociálnymi a biologickými dejmi človeka v zdraví, aj v chorobe a pracuje tiež v zmysle bio-psycho-sociálneho modelu zdravia a choroby.
Metodický prístup v psychológii zdravia
Vychádzajúc z definícií psychológie zdravia je isté, že aj metodický prístup v tejto oblasti je orientovaný na správanie, súvisiace so zdravím; správanie pacientov, zdravotníkov, správanie zdravých a chorých osôb, detí, ľudí vo vysokom veku, ľudí vzdelaných, ale aj negramotných. Pri objasňovaní niektorých druhov správania sa využívajú viaceré teórie (teórie operačného a sociálneho učenia, podmieňovanie, pod).
1. Biopsychosociálne faktory, poškodzujúce zdravie
Psychológia zdravia má významnú spoluprácu s odborníkmi aj v imunológii, nakoľko imunitný systém významne súvisí s prežívaním stresu (zvládanie/nezvládanie, prežívanie týchto stavov), čo má za následok zmeny v činnosti endokrinného systému (štítna žľaza, pohlavné žľazy a ďalšie); následne dochádza k zmenám vo vedomí, cez aktiváciu osi hypotalamus-hypofiza-kôra nadobličiek. Viacerí, aj naši autori (Křivohlavý, 2001a, Šolcova, Kebza, 1996) zhodne uvádzajú, že najvýraznejšie pôsobiace faktory na poruchu imunitného systému sú: skúškový stres, kumulovaný stres, opustenosť, ťaživá pro-sociálna aktivita, nedostatok sociálnej opory, rozvod, tragédia, týranie, negatívny stav domáceho prostredia, každá chronická choroba.
Psychológia zdravia analyzuje tieto faktory a pracuje s nimi ako s rizikovými, nakoľko sú často zodpovedné za negatívne stavy osobnosti, negatívne správanie a rozvoj najmä chronických chorôb:
- Stres je označovaný ako reakcia organizmu na požiadavky. Táto reakcia je sprevádzaná mobilizovaním energetických rezerv organizmu a následným spustením adaptačných mechanizmov, čo vedie k biologickej odozve organizmu (zmeny činnosti psychofyziologického a endokrinného systému).
- Záťaž je reakcia organizmu v zmysle spracovania a vyrovnania sa s požiadavkami a vplyvmi z vonkajšieho prostredia, bez biologickej odozvy organizmu. Ak uvažujeme o psychickej, resp. psychosociálnej záťaži, zdôrazňujeme psychiku, jej sociálnu povahu a sociálne zdroje, napr. neuropsychická záťaž, mentálna záťaž, emocionálna záťaž, a pod.
Veľmi významným krokom je meranie a hodnotenie stresu, resp. záťaže, využívajú sa k tomu dva spôsoby:
fyziologické metódy (meranie krvného tlaku, galvanická kožná reakcia, hladina katecholamínov, sekrécia glukokortikoidov, a pod);
psychodiagnostika (psychologické testy, profesiografia, dotazníky, škály, stupnice).
- Fajčenie je návyková forma správania, s ťažko reparatívnym výsledkom. Zvlášť u mladých ľudí, ktorí začínajú fajčiť, je fajčenie súčasťou obecného syndrómu problémového správania; s alkoholom, drogami a rizikovým sexom, sú súčasťou delikventného syndrómu, s ťažko predpovedateľnou resocializáciou. Liečba a prevencia fajčenia sa navzájom dopĺňajú. Vyžaduje to však výrazné sociálne ovplyvňovanie štýlu života, nácvik zmeny spôsobu života a riešenia problémov, za pomoci kognitívnej a behaviorálnej terapie.
- Alkoholizmus - je označovaný za chorobu osobnosti s poruchou vôle, ale s organickými zmenami v centrálnom nervovom systéme (CNS). Psychológia zdravia sa významne venuje týmto problémom zdravia, najmä v rámci prevencie a intervencie.
- Drogová závislosť- má výraznejší účinok na nervový systém, aj CNS. Liečba drogovo závislých nie je zásadnou náplňou psychológie zdravia, ale úzko s ňou súvisí.
To, čo platí u alkoholikov, platí aj u iných drog: prevencia je najúčinnejšia aktivita, tzn. zabrániť iniciácii, bez ohľadu, či je genetická súvislosť, t.j. vytváranie takého výchovného sociálneho prostredia, aby nedošlo k štartu drog. Treba však zdôrazniť, že prevencia všetkých závislostí je veľmi náročná činnosť a jej úspech je stále nedostatočný.
- Rizikové sexuálne správanie, HIV pozitívne osoby - ide o problémy patriace tiež do psychológie zdravia, hoci pojmy „zdravý a nezdravý sexuálny život“ sú témy, na ktoré dávajú prednostne odpoveď odborníci v sexuológii.
Osobnosť u HIV pozitívnych osôb je často nezrelá a závislá, preto sa stáva obeťou rizikového sexuálneho správania a následne HIV pozitívna.
- Nehody a úrazy možno tiež považovať za sociálne negatívne fenomény poškodzovania zdravia. Štatistiky udávajú najmä u mladistvých najviac úmrtí v súvislosti s dopravnými nehodami; problému sa odborne venuje predovšetkým dopravná psychológia.
Zatiaľ je len teoretický predpoklad tzv. náchylnosti k nehodám (accident proneness), resp. osobnostných typov pre nehodovosť. Ukazuje sa však, že problém je zložitejší, nakoľko sociálno- spoločenské prostredie je do istej miery tiež zodpovedné za spôsob dopravného správania ľudí. Z hľadiska osobnosti sa vykonáva zatiaľ len odborný výber ľudí pre profesionálne povolania (dopravno-psychologická diagnostika).
- Osobnostné charakteristiky sú určité špecifické prejavy správania súvisiace s chorobou:
A typ správania predstavuje tzv. komplex nadmernej aktivity, čiže výraznú snahu veľa pracovať, angažovať sa až na hranicu únosnosti. Toto správanie je typické pre osoby s kardiovaskulárnymi problémami; sú vypracované dobré psychologické metodiky na zachytenie A typu správania a pre usmernenie psychoterapie.
B-typ správania - relatívne opačné správanie ako pri A type. Toto správanie je typické pre gastrointestinálne poruchy.
C-typ správania produkujú osoby konformné, vyhýbajúce sa konfliktom, ustupujú a výrazne potláčajú svoje emócie (napr. pri chronických chorobách dýchacieho systému).
Hostilita je negativistické, hnevlivé správanie, so sklonom k agresivite (verbálnej aj fyzickej). Hostilita sa často kombinuje s inými rizikovými faktormi; správanie je vždy podmienené prítomnosťou viacerých iných psychosociálnych faktorov, resp. somatických problémov. Najčastejšie je hostilné správanie kombinované s A typom správania a prejavuje sa u pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (výrazné u pacientov po opakovanom infarkte myokardu), ale aj u pacientov s reumatoidnými bolestivými atakmi.
Anxieta (úzkosť) je aktuálny emocionálny stav nereálnych obáv. Je výraznou súčasťou prežívania pri mnohých chorobách, predovšetkým v ich iniciálnom štádiu. Zvlášť u kardiovaskulárnych chorôb (najmä po opakovanom infarkte myokardu), je anxieta spolu s hostilitou veľmi výrazná počas terapie, aj v štádiu rekonvalescencie.
Anxiozita (úzkostnosť) je dlhodobý emocionálny stav neadekvátnej úzkosti a tiež je významný rizikový faktoro pri mnohých chronických chorobách, v zmysle ich prehlbovania a upevňovania.
Depresia je chorobný stav prejavujúci sa negativizmom, pasivitou v správaní, otupenosťou, vyčerpanosťou, aj podráždenosťou. Depresia môže vzniknúť ako dôsledok nevyriešených konfliktov, frustrácie, nezvládnutých stresových zážitkov. Ak vznikne ako samostatná chorobná jednotka (endogénna depresia), je rizikovým faktorom pre všetky chronické choroby.
- Nedostatočná opora sociálneho prostredia, jej chýbanie alebo jej nesprávna forma, majú veľmi zlý vplyv na zdravie, aj priebeh a intenzitu choroby; táto skutočnosť bola mnohonásobne dokázaná najmä pri chronických chorobách.
- Sociálna izolácia je stav pocitu psychickej opustenosti najbližšími ľuďmi, bez akýchkoľvek medziľudských vzťahov, ide o tzv. sociálne zavrhnutie.
- Vyhorenie (Burn-out) alebo aj strata nadšenia, je subjektívny stav fyzického, citového, aj duševného vyčerpania (často až na hranici života), v dôsledku dlhodobého, náročného sebarealizovania sa pre niečo a pre niekoho. Typickým príznakom vyhorenia je pocit vlastného zlyhania a pocit psychickej prázdnoty, s dlhodobo prítomnou zníženou výkonnosťou, nerovnomerne pri každej činnosti.
- Násilie, šikanovanie a psychický teror - ide o úmyselné poškodzovanie iných osôb, vyskytuje sa na rozličných úrovniach a zaoberajú sa ním viaceré vedné oblasti; môže ísť o násilie voči sebe (samovraždy, pokusy) alebo voči inej osobe. Do tejto skupiny patrí aj šikanovanie (psychický teror na osobách, v ktorých správaní je tendencia ústupu). Ten kto šikanuje, má vždy prítomnú určitú psychopatologickú komponentu v osobnosti; istou formou násilia je aj psychický teror.
2. Biopsychosociálne faktory, ktoré udržujú, posilňujú a podporujú zdravie.
- Zvládanie životných ťažkostí, zvládanie záťaže (cooping), je podľa klasickej teórie (Lazarus, Folkman, et all. 1984) proces, využívajúci behaviorálne, kognitívne a sociálne aktivity osoby pre možnosť regulovať vnútorné alebo vonkajšie napätie, vyplývajúce z interakcie osoby a prostredia. V tomto smere je známa aj teória Kobasaovej (1979), ktorá vypracovala niekoľko charakteristík zvládania. Najvýznamnejšou je hardiness - nezdolnosť, vo vzťahu k osobnostnej pružnosti (resiliency), resp. schopnosť rýchlo vedieť požiadať o pomoc, vysoká miera sebahodnotenia a viera vo vlastné schopnosti. Medzi efektívne formy zvládania životných ťažkostí patrí tzv. kognitívne ovplyvňovanie, je to posilňovanie presvedčenia o schopnosti situáciu zvládnuť, posilňuje sa tým sebaistota.
- Sociálna opora je pomoc, poskytovaná človeku v záťažovej situácii (obyčajne blízka osoba). Význam sociálnej opory bol študovaný vo viacerých klinických výskumoch (Connel, D´Augeli, in: Zacharová, Hermanová, et al:1990), zisťované boli charakteristiky ľudí, ktorí majú najväčší osoh zo sociálnej opory: osoby, ktoré sociálnu oporu vedia prijímať, osoby, ktoré samy oporu vedia dávať, muži sociálnu oporu vyžadujú viac ako ženy. Psychológia zdravia využíva niekoľko druhov sociálnej opory (inštrumentálna, informačná, emocionálna, hodnotiaca).
Ďalšie štúdie (Křivohlavý, 2001b, Šolcová, Kebza, 1996, a i) tiež ukázali, že poskytovanie sociálnej opory môže byť za určitých podmienok aj veľkou záťažou pre poskytovateľa; vytvoril sa ďalší pojem - pomoc pomocníkom - , čo vyústilo do nového štúdia niekoľkých foriem tohto problému: nadmerná pomoc človeku v tiesni, nevhodná forma pomoci, neporozumenie ľuďom, ktorí pomoc potrebujú a pod.
- Cvičenia sa môžu týkať trénovania niektorých psychických dejov, napr. pamäti (senzorickej, krátkodobej, dlhodobej) alebo psychomotorických zručností a pod. Z hľadiska psychológie zdravia je najmä pohybová aktivita (telesné cvičenia) veľmi významná, najmä v súvislosti s niektorými psychickými poruchami: depresie, zvládanie stresu, znižovanie úzkosti (anxiety), posilňovanie sebadôvery a sebahodnotenia.
- Duševná hygiena (mental health) je tiež problematika psychológie zdravia; jej význam spočíva v posilňovaní a udržovaní duševného zdravia, má konkrétnu úlohu zabezpečovať, aby správanie ľudí odrážalo realitu, aby bolo primerané vo všetkých situáciách (Míček, 1986; Křivohlavý, 2001b). Zabezpečovanie duševnej hygieny prebieha v niekoľkých úrovniach: ako navodzovanie správnej životosprávy (správna organizácia času: striedania práce a odpočinku, telesnej a duševnej činnosti); úprava životného prostredia (domáceho, pracovného, biologická a chemická spoľahlivosť životného prostredia); úprava sociálnych vzťahov (komunikácie, riešenie konfliktov, stresu); sebavýchova a autoregulácia (sebavýchova, cieľavedomosť, nácvik správnych spôsobov správania).
- Zmysluplnosť života, dôvera a viera sú fenomény patriace tiež do psychológie zdravia; ich opodstatnenosť je doložená viacerými zisteniami a kauzistickými závermi (Stríženec, 2000). Sú to významné protektívne faktory pri hodnotení kvality vlastného života. Z hľadiska zmysluplnosti života je považovaná schopnosť zvládať stres ako jedna z najvýraznejších charakteristík duševného zdravia.
Záver
Psychológia zdravia a ostatné behaviorálne vedy sú prudko sa rozvíjajúce a rýchlo sa meniace oblasti, ktoré významne prispievajú k zlepšeniu zdravia a zdravotnej starostlivosti. Jedným z cieľov verejného zdravotníctva je zodpovednosť občanov za zdravie celej spoločnosti, psychológia zdravia vstupuje do tohto procesu svojím cieľom t.j., učiť ľudí k zodpovednosti aj za svoje zdravie. Tieto dva prístupy organicky na seba nadväzujú a stávajú sa významným podporovateľom zdravia v rámci celej spoločnosti.
Verejné zdravotníctvo je komplexný systém starostlivosti o verejné zdravie a psychológia zdravia v tomto procese rieši praktické otázky problémov správania v smere jeho ovplyvňovania u jednotlivcov. Formy správania, ktorými sa psychológovia zdravia zaoberá, sú závažnými rizikovými faktormi pre väčšinu chronických chorôb, ktoré sú označované aj ako choroby životného štýlu. Podľa odhadu Centers for Disease Control (CDC, USA in Kaplan, et al.1996), aspoň polovica predčasných úmrtí na svete súvisí so správaním jednotlivcov. To je významne nebezpečný údaj a upozorňuje na nevyhnutnosť klásť veľký dôraz na štúdium a reedukáciu správania jednotlivcov, čo je v konečnom dôsledku v záujme zlepšenia zdravia celého ľudstva.
Použitá literatúra:
Baštecký J., Šavlík J., Šimek J.: Psychosomatická medicína, Grada, 1993,
Kaplan R.M., Sallis J.F., Patterson, T.L.: Health and Human Behavior, ISBN 0-07-033566-4, Univ.of Calif. San Diego, USA.p.450.
Kobasa S.C.: Stressful life events and health. J.of Personal, Social Psychol., 9979, 37,1-11.
Křivohlavý J.: Psychologie zdraví, Portál, 2001a.
Křivohlavý J.: Psychologie nemoci, Grada, Praha, 2001b
Lazarus R.S., Folkman S.: Stress, appraisal and cooping, Spring.N.Y., 1984.
Míček L.: Duševní hygiena, SPN, Praha, 1986.
Stríženec M.: Religion and coping: empirical verification of their interaction. Stud. Psychologica, 2000, 32, 1-2, 71-74.
Šolcová I., Kebza: Rozdíly v úrovni a struktuře osobnostní odolnosti (hardiness) u vzorku americké a české populace. Čs.psychol., 1996, 40, 480-487.
Zacharová E., Hermanová M., Šrámková J.: Zdravotnická psychologie, Grada, 2006.
Adresa autora:
PhDr. Eva Šovčíková, CSc.,
eva.sovcikova@szu.sk
Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave,
Limbová 14, 83303 Bratislava,
Dekan: doc. MUDr. Roman Kováč, CSc. mim. prof.