Aby verejné zdravotníctvo nebolo zemou
neznámou
PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH
In medias res, čo občania SR poznajú z úloh verejného zdravotníctva
vyplývajúcich napríklad zo Správy EÚ – z kancelárie EuroHealthNet, č. 2, február
2005? Možno len niektoré parciálne úlohy z Rámcového dohovoru o kontrole tabaku.
Verejné zdravotníctvo je pre nich stále bezbrehý pojem, bez jasnejšieho a
komplexnejšieho poznania základného obsahu. Kde hľadať chyby? Kam, na
eliminovanie tohto stavu, musíme čo najskôr a najúčinnejšie nasmerovať našu
pozornosť? Prečo sme len tam, kde sme? Kde sú hlavné príčiny? Aké sú následky?
Slovenské príslovie vraví, že nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Práve
komunikácia je kľúčom k úspechu. V súčasnej dobe nezastupiteľnú úlohu zohrávajú
ako printové, tak aj elektronické médiá, ktoré významne doplňuje internet.
Nevyhnutnosť komunikácie a dôležitosť jej postavenia v akejkoľvek oblasti a pri
akejkoľvek činnosti vyplýva z potreby dôkladnej znalosti prostredia, ktoré nás
obklopuje, názorovej hladiny a potrieb tých, ktorí toto prostredie tvoria, ako
aj potreby ponúknuť nielen čo najlepší spôsob riešenia týchto potrieb a
požiadaviek, ale aj reagovať na aktuálne problémy, ktorých riešenie prinesie
spoločenský benefit.
Potreba správne a vhodne komunikovať je aktuálnou nevyhnutnosťou, podmienkou
demokracie, predpokladom a východiskom dobrej spolupráce. Bez komunikácie sa
nezaobíde ani moderný marketing a bez marketingu sa nezaobíde univerzita či
zdravotnícke zariadenie, úrad verejného zdravotníctva, občianske či profesijne
združenie, charita a pod. Všetci bez rozdielu potrebujú svojich študentov,
pacientov, členov, klientov, občanov informovať, oboznamovať so svojou ponukou,
vysvetľovať vlastnosti, prospešnosť a užitočnosť, hodnotu použitia predkladanej
(sociálnej, zdravotníckej) informácie, tovaru alebo služby.
Komunikovať však vyžaduje byť dobre pripravený na počúvanie druhej strany,
prijímanie podnetov, návrhov, pripomienok, požiadaviek zo strany recipienta a
primerane vhodne na ne aj reagovať. Len tie inštitúcie, ktoré v tomto
turbulentnom, dynamicky sa meniacom svete, popri vzniku nových komunikačných
technológií, chápu význam komunikácie a vedia ju aj vhodne využívať vo svojich
aktivitách, majú oveľa väčšiu šancu na úspech. Platí zásada, že ak nedokážeme
„ovládnuť“ média, média „ovládnu“ nás. Média dobre vedia, čo od nich ich
recipient očakáva, my by sme mali vedieť, čo môžeme očakávať od médií...
Súčasná „informačná spoločnosť“ očakáva neustále zlepšovanie foriem komunikácie.
Sme dostatočne odborne, teoreticky i prakticky pripravení plniť tieto úlohy?
Moderný marketingový prístup znamená, že inštitúcia systematicky sleduje
potreby, priania, vnímanie, preferencie a spokojnosť svojich študentov,
pacientov, občanov. Do komunikačných výstupov modeluje, vysvetľuje zákony,
vládne nariadenia, úlohy na poli zdravotníckej osvety a prevencie, moderné formy
výučby, nové predmety a pod. Napríklad úlohou verejného zdravotníctva v oblasti
propagácie je okrem toho, že musí naučiť študentov tomu, že pri hľadaní a
odstraňovaní príčin zdravotného poškodenia populácie, sa verejné zdravotníctvo
usiluje o pozitívne ovplyvňovanie determinantov zdravia. Aby študenti poznali,
že verejné zdravotníctvo včas identifikuje nebezpečenstvá a riziká, popisuje
kvalitatívne a kvantitatívne súvislostí a vzťahy, a na základe praktických,
empirických, ale i vedecky overených poznatkov usmerňuje politiku, programy a
legislatívu. Že z hľadiska organizácie a riadenia verejného zdravotníctva je pre
nich dôležité vychádzať zo základných povinností štátu, územných samospráv a
skutočných potrieb obyvateľstva zo zorného uhla podpory, rozvoja, zlepšovania
zdravia a prevencie ochorení. Ako najlepšie však uplatniť získané vedomosti?
Preto sa študentom verejného zdravotníctva venuje aj nemálo času predmetu
komunikácie v zdravotníctve a v médiách. Ich úlohou je, aby dokázali svoje
teoretické vedomosti pretaviť do takého mediálneho posolstva, ktoré dokáže
nielen širokú verejnosť informovať, ale aj presvedčiť k želaným zmenám, prejsť k
nezámernej pozornosti do zámernej. Napríklad od inaktivity k pravidelnému
cvičeniu, k očkovaniu proti chrípke, udržaniu si správnej telesnej hmotnosti,
predchádzaniu civilizačným ochoreniam, byť aktívne vnímavý k svojmu životnému
prostrediu a pod.
Zdravotnícka publicistika je zvláštnou formou publicistiky. Preto v niektorých
krajinách je dokonca riadnym študijným oborom (Anglicko). Venujú sa jej nielen
novinári, ale tiež lekári, ktorí sa z časti alebo úplne rozhodli praktizovať
zdravotnícku popularizačnú činnosť. Zdravotná výchova a zdravotnícka
publicistika sú od seba nezlučiteľné, ak chceme hovoriť o vysokej
profesionalizácii, a tým aj významnému spoločenskému benefite oboch odborov pre
spoločnosť. V dnešnej tlači, a v elektronických médiách zvlášť, sa však až
pričasto stretávame s nízkou odbornou úrovňou jej niektorých redaktorov,
spojenou s vážnymi chybami. Fakty, ktoré niekedy uverejňujú médiá, sa veľmi
často spájajú do akéhosi „modelu“: overené s overovanými, overované s
neoverenými, overené s neoverenými... atď. Potom vznikajú až poplašné správy,
ktoré bývajú často zveličené so snahou o vyvolanie škandálu, hystérie alebo
snahy o zbulvarizovanie témy.
Spoločnosť preto musí vytvárať čo najvhodnejšie a aj najoptimálnejšie podmienky
pre obe strany. Aby sa práce s verejnosťou „public relations“, ako aj práca s
médiami „press relation´s obecne stali čo najbezkonfliktnejším prostriedkom
cieľavedomého ovplyvňovania verejnosti, s využitím poznatkov nielen humanitných
(psychológia, sociológia), ale najmä zdravotníckych.
. V Nemecku, napríklad, platia tzv. publicistické zásady, v ktorých sa dočítame,
že v správach o medicíne je nutné sa vyhnúť všetkým formuláciám, ktoré by
vyvolávali nepodložené obavy alebo neopodstatnené nádeje verejnosti. Za úplnú
samozrejmosť sa považuje serióznosť a publicistické zásady doporučujúce:
„vyhnúť sa bulvárnosti a atraktivite“. „Nič nemá byť zveličované, v texte aj v
obraze sa má vypustiť všetko, čo by mohlo u pacientov, obyvateľov vyvolať
rozladenie, úzkosť alebo naopak, eufóriu“, uvádza sa na inom mieste.
Preto je úlohou dneška, ktorú potvrdzujú aj všetky významné zasadanie WHO, v
ktorých sa zdôrazňuje význam spolupráce s médiami, aby obe strany, lekári,
zdravotníci, hygienici boli na komunikáciu s médiami pripravení. A na druhej
strane, aby sa novinári o tejto problematike dozvedeli čo najviac z
najdôveryhodnejších zdrojov. Je rozdiel, ak sa novinár venujúci sa ekonomike
pomýli, že sa napríklad postaví o 10 km diaľnic menej, ako keď povie, že hrozí
epidémia žltačky typu E a Slovensko má len jednu podtlakovú komoru s dvoma
posteľami, alebo že hrozí Slovensku obrna, lebo bol izolovaný divoký poliovírus
a pod.
Problematika zdravotníctva je zložitá, používa sa v nej veľa odborných slov, má
široký, interdisciplinárny záber, preto vyžaduje od novinára neustále štúdium.
Aj to bol dôvod, prečo pred dvoma rokmi podpísala Fakulta verejného
zdravotníctva SZU dohodu o spolupráci s Katedrou žurnalistiky FiF-UK pri výučbe
predmetu verejného zdravotníctva pre svojich študentov. V tomto školskom roku
vstupujeme už do tretieho „kola“ a prednášková sála s 56 miestami na sedenie, je
skoro vždy plná. Záujem o predmet je vždy oveľa vyšší, ale počet sedadiel
limituje. Na tento povinný výberový predmet sa v druhom ročníku prihlásilo už aj
niekoľko študentov pedagogiky, čo je naozaj dobrá správa potvrdzujúca kvalitu
predmetu.
Je pravidlom, že otváraciu prednášku má dekan FVZ SZU docent MUDr. Roman Kováč,
CSc., mim. profesor. Všetci na fakulte sú presvedčení, že aj týmto spoločným
projektom vstúpi do slovenskej žurnalistiky viac odbornosti, dôstojnosti,
profesionality, taktu, etiky, čím sa posilní dôvera zdravotníkov k novinárom,
novinárov k zdravotníkom, ako aj celej verejnosti k reprezentantom oboch strán.
Veď dopady nepoznania úloh verejného zdravotníctva majú aj svoj ekonomický
rozmer. Zníženie kvality informovanosti a edukácie obyvateľov má za následok, z
dlhodobejšieho hľadiska, okrem iného vyššiu chorobnosť, preto vyššie výdavky na
zdravotnú starostlivosť, sociálny systém a pod.
Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity a Katedra
žurnalistiky Filozofickej fakulty univerzity J. A. Komenského vytvorili
životaschopný projekt, ktorý na Slovensku zatiaľ nemá svojho pandanta. Obe
strany sú presvedčené, že za 12 týždňov, krát 2 hodiny, spolu 24 hodín,
získavajú poslucháči dostatočný základný prehľad, slušnú orientáciu v
problematike, čo dáva nádej, že po skončení vysokej školy, ak by sa venovali
práve rezortu zdravotníctva, budú vedieť veľmi rýchlo všetkých presvedčiť, že
táto problematika nie je pre nich terra inkognita, čiže, zem neznáma.
Adresa autora:
PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH
Katedra behaviorálneho zdravia
Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave
Vedúci katedry: PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH