Trendy výskumu v oblasti enviromentálneho
zdravia
Mgr. Milada Eštóková
Zhrnutie
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) je zlé životné prostredie
zodpovedné za 25 až 33% celkových zdravotných problémov. Z toho dôvodu sa
problematika environmentálneho zdravia stáva významnou súčasťou medzinárodných
dohovorov, deklarácií v oblasti životného prostredia a zdravia a výskum v tejto
oblasti zaznamenáva signifikantný progres.
Úvod
Integrovaný výskum v oblasti environmentálneho zdravia, od prvej ministerskej
konferencii o životnom prostredí a zdraví vo Frankfurte v roku 1989, zaznamenal
signifikantný progres (Eštóková, Ochaba, 2005). Poznanie a hodnotenie vplyvu
faktorov životného prostredia na ľudské zdravie (fyzické a psychické) je
problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup (Reichrtová, 1996).
Odvíja sa predovšetkým od poznania kvality životného prostredia, od vnútorného
prostredia (pracovného i mimopracovného), cez vonkajšie prostredie v
urbanizovaných celkoch, až po prírodné prostredie.
Definície, základná charakteristika termínu
„environmentálne zdravie“
Podľa SZO environmentálne zdravie zahŕňa tie aspekty zdravia a choroby, ktoré sú
determinované faktormi životného prostredia. Teoreticky hodnotí a prakticky
využíva výsledky hodnotenia a kontroly faktorov životného prostredia, ktoré môžu
potenciálne vplývať na zdravie. Zahrňuje priame patologické efekty chemikálií,
radiácie a niektorých biologických látok, ako aj ich vplyv (často nepriamy) na
zdravie a pohodu, a to cez fyzické, psychické, sociálne a estetické životné
prostredie zahrňujúce bývanie, mestský rozvoj, priestorové využitie územia a
dopravu.
Pojem environmentálne zdravie z biologického aspektu zvažuje človeka ako
ohrozený živočíšny druh, vo vzťahu k jeho narušeným ekologickým podmienkam. Z
medicínskeho pohľadu sa však vzťah medzi životným prostredím a zdravotným stavom
určitej ľudskej populácie skúma prostredníctvom tradičných disciplín
preventívnej medicíny, medzi ktoré patria vedné odbory hygiena a epidemiológia.
Na rozdiel od klinických odborov medicíny zameraných na liečbu patologických
stavov, hľadajú vzťahy medzi rizikovými faktormi v prostredí a narušením
zdravia, s cieľom navrhnúť preventívne opatrenia na jeho ochranu. Paralelne, so
zmenami v životnom prostredí človeka, sa vyvíjali aj vedecké prístupy a metodiky
v obidvoch odboroch. Napríklad, od tradične ponímanej epidemiológie infekčných
ochorení sa odštiepila nová disciplína - epidemiológia neinfekčných ochorení.
Týka sa najmä civilizačných ochorení, ktorých pribúda spolu s dôsledkami
antropogénnej činnosti, následkom čoho sa mení aj ekológia človeka, vrátane
životného štýlu (Reichrtová, 2002).
Vplyvy životného prostredia na zdravie obyvateľstva
Novodobé hromadné ochorenia nepochybne etiologicky súvisia so životným
prostredím a životnými podmienkami. Ukazujú to značné geografické rozdiely ich
výskytu, vzostupné alebo zostupné trendy incidencie viazanej na zmenu životných
podmienok v rôznych oblastiach či populačných vrstvách, a tak isto zmeny
charakteru chorobnosti u skupín ľudí, ktorí sa prisťahovali do inej zemi (Kotulán,
1991).
Podľa dnešných názorov sa v podmienkach súčasných hospodársky rozvinutých krajín
na tvorbe zdravia a jeho potenciálu podieľajú faktory životného a pracovného
prostredia 20-30% (Aghová et al., 1993). Z uvedeného vyplýva, že čoraz viac
chorôb vzniká v dôsledku pôsobenia environmentálnych determinantov. S
ekonomickou vyspelosťou krajiny súvisí aj charakter štruktúry možných ochorení –
"typy patológie", ktoré sú príznačné pre rôzny stupeň ekonomickej vyspelosti
jednotlivých štátov. Nerešpektovaním environmentálnych limitov1
charakteru hygienických limitov v regionálnom rozvoji, dochádza k problémom
ohrozenia životného prostredia a ľudského zdravia v dôsledku prekročenia ich
jednotlivých prahových hodnôt. (pozri Izakovičová, 2003). Z tohto okruhu sa
prejavujú najvýraznejšie problémy – silne znečistené ovzdušie v oblastiach
vysokej koncentrácie obyvateľstva, intenzívna doprava s následným prekročením
prípustnej hladiny hluku, nedostatok kvalitných vodných zdrojov pre zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou a s ňou spojenej sanitácie a pod., čo sú
charakteristickí predstavitelia environmentálnych determinantov zdravia. Z toho
dôvodu ochorenia dýchacej sústavy, nádorové a srdcovo-cievne ochorenia, mentálne
poruchy, alergie, choroby spôsobené potravou v dôsledku mikrobiologickej
kontaminácie, z vody a ďalšie patria k celosvetovým problémom a sú typickými
objektmi pre výskum environmentálneho zdravia. Keďže ide o celosvetový problém,
veda a výskum sa na tomto poli mobilizujú a spájajú do interdisciplinárnych
medzinárodných vedeckovýskumných programov a projektov.
Postavenie a výskum environmentálneho zdravia a jeho podpora je v jednotlivých
štátoch rozdielna (pozri NEHAP – 2006-2010, Environment and Health Performance
Review – Slovakia, 2008, Facts on Children's Health and Environment in Europe,
2007). Jeho implementácia pri tvorbe relevantných politík a programov ide v
súčinnosti s medzinárodnými odporúčaniami (The European Environment and Health
Action Plan 2004-2010, The European Environemt and Health Strategy, 2004,
Children's Environment and Health Action Plan for Europe - CEHAPE), ale zároveň
sa diferencuje v závislosti od jeho priorít a potrieb v konkrétnom štáte.
V súčasnosti sú veľmi aktuálne projekty zamerané na výskum environmentálneho
zdravia a to najmä cez ľudský biomonitoring, informačný systém životného
prostredia a zdravia (ENHIS), projekty zamerané na 4 regionálne prioritné ciele
CEHAPE, výskumné aktivity v rámci európskej výskumnej siete ERA-NET, konkrétne
ERA-ENVHEALTH. Projekty sú podporované v tejto oblasti hlavne cez 7. Rámcový
program, Life+, Komunitárne programy verejného zdravotníctva, rôzne bilaterálne
spolupráce (napr. BCA) atď.
1Cieľom stanovenia environmentálnych limitov je určenie obmedzujúcich a určujúcich faktorov regionálneho rozvoja. Ich rešpektovanie je nevyhnutné z hľadiska eliminácie a prevencie vzniku nových environmentálnych problémov, ako i z hľadiska zabezpečenia základných podmienok pre TUR.
Cieľ
Hlavným cieľom štúdie, ktorá prebiehala od septembra 2008 do augusta 2009, bolo
zmapovanie, čo sa v oblasti výskumu environmentálneho zdravia realizuje, akým
smerom sa uberá. Oslovili sa experti z oblasti životného prostredia a zdravia na
identifikáciu relevantných programov a projektov, ktoré sa zaoberajú
problematikou environmentálneho zdravia. Respondenti určili aké okruhy v
environmentálnom zdraví považujú za prioritné a venujú im najviac pozornosti, a
z hľadiska financovania majú aj najväčšiu podporu. S tým súvisela tiež pozornosť
upriamená na sledovanie dopadov na zdravie, použitie metodiky, sledovanie látok.
Zároveň partneri identifikovali, aké medzinárodné a národné odporúčania
využívajú pri formovaní strategických dokumentov a príslušných programov v tejto
oblasti. Posledná časť dotazníka bola zameraná na štruktúry financovania, ktoré
sa uplatňujú a ktoré sú dostupné v oslovených organizáciách.
Materiál a metódy
Dotazník bol zostavený z otázok uzavretého charakteru, t. j. respondenti mali na
výber niekoľko možností. Celkový počet oslovených partnerov v rámci Slovenskej
republiky bol 11. Na dotazník odpovedalo 8 respondentov. Oslovení boli
relevantní partneri, a to príslušné ministerstvá, odborné inštitúcie, univerzity
a vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva. Pri tvorbe dotazníka a jeho
otázok sa za environmentálne zdravie prevzala definícia SZO.
Výsledky
Prvá otázka bola zameraná na definovanie priorít v oblasti výskumu
environmentálneho zdravia z hľadiska tématických okruhov (obr. 1). Odpovede
respondentov zároveň poskytli informáciu o tom, čo je v rámci integrovaného
výskumu životného prostredia a zdravia preferované a financované. Z vyhodnotenia
dotazníkov vyplýva, že oblasťami, ktorým sa venuje najväčšia pozornosť, sú
kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia a kontaminácia pôdy. Uviedlo to viac
ako 60% respondentov. Druhú priečku obsadili klimatické zmeny, kvalita vody a
jej zásobovanie, ktoré označilo 50 % respondentov. Viac ako 30% respondentov na
tretej pozícii uviedlo potravinovú bezpečnosť a bývanie. Prioritám, ktorým sa
venuje najmenšia pozornosť z hľadiska výskumu, boli doprava a zelené plochy,
ktoré uviedlo okolo ako 10% respondentov.
Obr. 1. Prioritné tématické oblasti výskumu environmentálneho zdravia v SR
Pri otázke, ktorá bola zameraná na vyjadrenie priorít v oblasti výskumu
environmentálneho zdravia z hľadiska skúmaných látok (obr. 2), vyhodnotilo viac
ako 70% respondentov za najdôležitejšiu prioritu iné chemické látky. Ako druhá
najdôležitejšia priorita boli uvedené biologické látky a mikroorganizmy (50%).
Tretiu priečku a rovnaké postavenie mali pesticídy a biocídy, nanomateriály a
polietavý prach, ktoré uviedlo takmer 40% respondentov. Štvrtú skupinu tvorili
iné fyzikálne látky, hluk a rádioaktivita. Za najmenej preferovanú oblasť boli
označené elektromagnetické polia, ktoré uviedlo cez 10% respondentov.
Obr. 2. Vyjadrenie priorít v oblasti environmentálneho zdravia z hľadiska
skúmania látok v SR
Na otázku vyjadrenia priorít z hľadiska skúmania dopadov na ľudské zdravie
uviedlo viac ako 60% respondentov v tejto časti ako najväčšiu prioritu výskumu
respiračné ochorenia (obr. 3). Medzi najvýznamnejšie priority patrili aj
endokrinné disruptory a infekčné ochorenia. Uviedlo ich presne 50% respondentov.
Za najmenej prioritné bolo vyhodnotené vypadávanie vlasov, ktoré ako predmet
výskumu zvažovalo cez 10% respondentov. Témam, ktorým sa z tohto hľadiska
nevenovala pozornosť boli poruchy zraku a poruchy spánku, ktoré neuviedol ani
jeden respondent.
Obr. 3. Vyjadrenie priorít environmentálneho zdravia z hľadiska skúmania dopadov
na ľudské zdravie v SR
Čo sa týka použitia metodík, za najviac používanú metodiku bola respondentmi
označená metodika hodnotenia expozície (obr. 4). Označilo ju viac ako 70%
respondentov. Druhú skupinu najčastejšie používaných metodík respondenti
označili komunikáciu rizika, epidemiologické štúdie a integrovaný prístup k
hodnoteniu rizika. Označilo ich viac ako 60% partnerov. Za najmenej používané
metodiky boli vyhodnotené analýza nákladov a úžitku v ŽP a Z a biomedicínska
technológia. Uviedlo ich cez 10 % respondentov.
Obr. 4. Grafické vyjadrenie používaných metodík v oblasti výskumu
environmentálneho zdravia
Na otázku, aké medzinárodné a národné odporúčania využívajú partneri pri
formovaní strategických dokumentov a príslušných programov v tejto oblasti,
najviac respondentov (viac ako 60%) uviedlo národnú legislatívu a jej priority
(obr. 5). Druhú skupinu tvoria iné politiky a priority EÚ spolu s rezortnou
politikou, ktoré označilo 50% respondentov. Najmenší vplyv na tvorbu politiky
majú mimovládne organizácie, verejnosť a médiá, ktoré neuviedol ani jeden
respondent.
Obr. 5. Grafické vyjadrenie spúšťacích mechanizmov pre formovanie a
implementáciu environmentálneho zdravia v strategických programoch a dokumentoch
Z hľadiska možných typov štruktúry financovania v partnerských organizáciách sa
ako najbežnejší model financovania uplatňuje spôsob financovania konkrétneho
projektu v rámci predkladania žiadostí formou národný výziev, resp. na základe
definovaných priorít organizáciou poskytujúcou finančné prostriedky. Uviedlo to
viac ako 80% respondentov. Viac ako 60% respondentov zároveň využíva vlastné
finančné prostriedky, bez použitia externých zdrojov. Viac ako 40% respondentov
využíva externé zdroje cez výzvy predkladané Európskou komisiou. Spôsoby
financovania charakteristické pre ERA-NETs, tzv. typy „Virtual common pot“ a „Real
common pot“ (ponechávame originálny anglický názov, keďže v slovenskom jazyku
nemáme adekvátny ekvivalent a ich preklad by bol zmätočný) oslovené organizácie
takmer nevyužívajú. Iba jedna vedecká inštitúcia uviedla, že už bola zapojená do
takéhoto spôsobu financovania cez virtual common pot.
Záver
Výsledky z dotazníka poukázali, akým smerom sa problematika environmentálneho
zdravia v podmienkach SR uberá. Dotazník pomohol objasniť priority výskumných
projektov v tejto oblasti. Odhalil aj niektoré nedostatky výskumu v oblasti
životného prostredia a zdravia, ako napríklad nedostatočné pokrytie niektorých
dôležitých tématických okruhov, alebo nízku diverzifikáciu možností financovania
výskumných aktivít. Zároveň sme zistili, že iba jedna inštitúcia z oslovených
partnerov doteraz participovala v rámci nejakej siete ERA-NET, a teda mala
skúsenosti s týmto špecifickým spôsobom financovania.
Literatúra:
European Commission: The European Environment and Health Acion Plan 2004-2010, EC, 21 pp.
European Commission: The European Environment and Health strategy – executive summary, 2004, 2 pp.
Eštóková M, Ochaba R. Súčasné trendy vo vývoji informačných systémov cez indikátory životného prostredia a zdravia, indikátor ETS. In: Zborník vedeckých prác, životné podmienky a zdravie, Ághová Ľ. Bratislava: ÚVZ SR, 2005: 30-35.
Izakovičová, Z.: Environmentálne limity regionálneho rozvoja, p. 95-103 In: Kozová M., Bedrna Z., ed.: Krajinnoekologické metódy v regionálnom environmentálnom hodnotení, Bratislava, ISBN: 80-88982-69-3, 192 pp, 2003
Kotulán, J.: Zdraví a životní prostředí, AVICENTRUM – zdrav. Nakladatelství, Praha, ISBN 80-201-0158-6, 278 pp, 1991
NEHAP- Akčný plán životného prostredia a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky 2006-2010, ÚVZ SR
Reichrtová, E.: Životné prostredie a zdravie. Environmentálne zdravie – revue pre teóriu a tvorbu životného prostredia. Roč. 30, č. 5. ,1996
Reichrtová, E.: Čo prináša veda a výskum pre „environmentálne zdravie“, Životné prostredie a zdravie. 2002., vyd. SAV, č.3
WHO, Environment and Health Performance Review – Slovakia, Denmark, WHO/EURO, 2008, 87 pp
WHO, Facts on children's health and the environment in Europe, 2007, Denmark, 104 pp
WHO: European Charter on Environment and Health, Frankurt, 1989, WHO
www.cordis.europa.eu/fp7/home_en.html - Seventh Framework Programme
www.ec.europa.eu/research/era/index_en.html - European
Research Area
Adresa autora:
Mgr. Milada Eštóková
Odbor hygieny životného prostredia
Úrad verejného zdravotníctva SR
Trnavská cesta 52,
826 45 Bratislava
email: milada.estokova@uvzsr.sk