Trendy výskumu v oblasti enviromentálneho zdravia
Mgr. Milada Eštóková

Zhrnutie
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) je zlé životné prostredie zodpovedné za 25 až 33% celkových zdravotných problémov. Z toho dôvodu sa problematika environmentálneho zdravia stáva významnou súčasťou medzinárodných dohovorov, deklarácií v oblasti životného prostredia a zdravia a výskum v tejto oblasti zaznamenáva signifikantný progres.
 

Úvod
Integrovaný výskum v oblasti environmentálneho zdravia, od prvej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví vo Frankfurte v roku 1989, zaznamenal signifikantný progres (Eštóková, Ochaba, 2005). Poznanie a hodnotenie vplyvu faktorov životného prostredia na ľudské zdravie (fyzické a psychické) je problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup (Reichrtová, 1996). Odvíja sa predovšetkým od poznania kvality životného prostredia, od vnútorného prostredia (pracovného i mimopracovného), cez vonkajšie prostredie v urbanizovaných celkoch, až po prírodné prostredie.
 

Definície, základná charakteristika termínu „environmentálne zdravie“
Podľa SZO environmentálne zdravie zahŕňa tie aspekty zdravia a choroby, ktoré sú determinované faktormi životného prostredia. Teoreticky hodnotí a prakticky využíva výsledky hodnotenia a kontroly faktorov životného prostredia, ktoré môžu potenciálne vplývať na zdravie. Zahrňuje priame patologické efekty chemikálií, radiácie a niektorých biologických látok, ako aj ich vplyv (často nepriamy) na zdravie a pohodu, a to cez fyzické, psychické, sociálne a estetické životné prostredie zahrňujúce bývanie, mestský rozvoj, priestorové využitie územia a dopravu.
Pojem environmentálne zdravie z biologického aspektu zvažuje človeka ako ohrozený živočíšny druh, vo vzťahu k jeho narušeným ekologickým podmienkam. Z medicínskeho pohľadu sa však vzťah medzi životným prostredím a zdravotným stavom určitej ľudskej populácie skúma prostredníctvom tradičných disciplín preventívnej medicíny, medzi ktoré patria vedné odbory hygiena a epidemiológia. Na rozdiel od klinických odborov medicíny zameraných na liečbu patologických stavov, hľadajú vzťahy medzi rizikovými faktormi v prostredí a narušením zdravia, s cieľom navrhnúť preventívne opatrenia na jeho ochranu. Paralelne, so zmenami v životnom prostredí človeka, sa vyvíjali aj vedecké prístupy a metodiky v obidvoch odboroch. Napríklad, od tradične ponímanej epidemiológie infekčných ochorení sa odštiepila nová disciplína - epidemiológia neinfekčných ochorení. Týka sa najmä civilizačných ochorení, ktorých pribúda spolu s dôsledkami antropogénnej činnosti, následkom čoho sa mení aj ekológia človeka, vrátane životného štýlu (Reichrtová, 2002).
 

Vplyvy životného prostredia na zdravie obyvateľstva
Novodobé hromadné ochorenia nepochybne etiologicky súvisia so životným prostredím a životnými podmienkami. Ukazujú to značné geografické rozdiely ich výskytu, vzostupné alebo zostupné trendy incidencie viazanej na zmenu životných podmienok v rôznych oblastiach či populačných vrstvách, a tak isto zmeny charakteru chorobnosti u skupín ľudí, ktorí sa prisťahovali do inej zemi (Kotulán, 1991).
Podľa dnešných názorov sa v podmienkach súčasných hospodársky rozvinutých krajín na tvorbe zdravia a jeho potenciálu podieľajú faktory životného a pracovného prostredia 20-30% (Aghová et al., 1993). Z uvedeného vyplýva, že čoraz viac chorôb vzniká v dôsledku pôsobenia environmentálnych determinantov. S ekonomickou vyspelosťou krajiny súvisí aj charakter štruktúry možných ochorení – "typy patológie", ktoré sú príznačné pre rôzny stupeň ekonomickej vyspelosti jednotlivých štátov. Nerešpektovaním environmentálnych limitov1 charakteru hygienických limitov v regionálnom rozvoji, dochádza k problémom ohrozenia životného prostredia a ľudského zdravia v dôsledku prekročenia ich jednotlivých prahových hodnôt. (pozri Izakovičová, 2003). Z tohto okruhu sa prejavujú najvýraznejšie problémy – silne znečistené ovzdušie v oblastiach vysokej koncentrácie obyvateľstva, intenzívna doprava s následným prekročením prípustnej hladiny hluku, nedostatok kvalitných vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a s ňou spojenej sanitácie a pod., čo sú charakteristickí predstavitelia environmentálnych determinantov zdravia. Z toho dôvodu ochorenia dýchacej sústavy, nádorové a srdcovo-cievne ochorenia, mentálne poruchy, alergie, choroby spôsobené potravou v dôsledku mikrobiologickej kontaminácie, z vody a ďalšie patria k celosvetovým problémom a sú typickými objektmi pre výskum environmentálneho zdravia. Keďže ide o celosvetový problém, veda a výskum sa na tomto poli mobilizujú a spájajú do interdisciplinárnych medzinárodných vedeckovýskumných programov a projektov.
Postavenie a výskum environmentálneho zdravia a jeho podpora je v jednotlivých štátoch rozdielna (pozri NEHAP – 2006-2010, Environment and Health Performance Review – Slovakia, 2008, Facts on Children's Health and Environment in Europe, 2007). Jeho implementácia pri tvorbe relevantných politík a programov ide v súčinnosti s medzinárodnými odporúčaniami (The European Environment and Health Action Plan 2004-2010, The European Environemt and Health Strategy, 2004, Children's Environment and Health Action Plan for Europe - CEHAPE), ale zároveň sa diferencuje v závislosti od jeho priorít a potrieb v konkrétnom štáte.
V súčasnosti sú veľmi aktuálne projekty zamerané na výskum environmentálneho zdravia a to najmä cez ľudský biomonitoring, informačný systém životného prostredia a zdravia (ENHIS), projekty zamerané na 4 regionálne prioritné ciele CEHAPE, výskumné aktivity v rámci európskej výskumnej siete ERA-NET, konkrétne ERA-ENVHEALTH. Projekty sú podporované v tejto oblasti hlavne cez 7. Rámcový program, Life+, Komunitárne programy verejného zdravotníctva, rôzne bilaterálne spolupráce (napr. BCA) atď.
 

1Cieľom stanovenia environmentálnych limitov je určenie obmedzujúcich a určujúcich faktorov regionálneho rozvoja. Ich rešpektovanie je nevyhnutné z hľadiska eliminácie a prevencie vzniku nových environmentálnych problémov, ako i z hľadiska zabezpečenia základných podmienok pre TUR.

Cieľ
Hlavným cieľom štúdie, ktorá prebiehala od septembra 2008 do augusta 2009, bolo zmapovanie, čo sa v oblasti výskumu environmentálneho zdravia realizuje, akým smerom sa uberá. Oslovili sa experti z oblasti životného prostredia a zdravia na identifikáciu relevantných programov a projektov, ktoré sa zaoberajú problematikou environmentálneho zdravia. Respondenti určili aké okruhy v environmentálnom zdraví považujú za prioritné a venujú im najviac pozornosti, a z hľadiska financovania majú aj najväčšiu podporu. S tým súvisela tiež pozornosť upriamená na sledovanie dopadov na zdravie, použitie metodiky, sledovanie látok. Zároveň partneri identifikovali, aké medzinárodné a národné odporúčania využívajú pri formovaní strategických dokumentov a príslušných programov v tejto oblasti. Posledná časť dotazníka bola zameraná na štruktúry financovania, ktoré sa uplatňujú a ktoré sú dostupné v oslovených organizáciách.
 

Materiál a metódy
Dotazník bol zostavený z otázok uzavretého charakteru, t. j. respondenti mali na výber niekoľko možností. Celkový počet oslovených partnerov v rámci Slovenskej republiky bol 11. Na dotazník odpovedalo 8 respondentov. Oslovení boli relevantní partneri, a to príslušné ministerstvá, odborné inštitúcie, univerzity a vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva. Pri tvorbe dotazníka a jeho otázok sa za environmentálne zdravie prevzala definícia SZO.
 

Výsledky
Prvá otázka bola zameraná na definovanie priorít v oblasti výskumu environmentálneho zdravia z hľadiska tématických okruhov (obr. 1). Odpovede respondentov zároveň poskytli informáciu o tom, čo je v rámci integrovaného výskumu životného prostredia a zdravia preferované a financované. Z vyhodnotenia dotazníkov vyplýva, že oblasťami, ktorým sa venuje najväčšia pozornosť, sú kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia a kontaminácia pôdy. Uviedlo to viac ako 60% respondentov. Druhú priečku obsadili klimatické zmeny, kvalita vody a jej zásobovanie, ktoré označilo 50 % respondentov. Viac ako 30% respondentov na tretej pozícii uviedlo potravinovú bezpečnosť a bývanie. Prioritám, ktorým sa venuje najmenšia pozornosť z hľadiska výskumu, boli doprava a zelené plochy, ktoré uviedlo okolo ako 10% respondentov.

 


Obr. 1. Prioritné tématické oblasti výskumu environmentálneho zdravia v SR

Pri otázke, ktorá bola zameraná na vyjadrenie priorít v oblasti výskumu environmentálneho zdravia z hľadiska skúmaných látok (obr. 2), vyhodnotilo viac ako 70% respondentov za najdôležitejšiu prioritu iné chemické látky. Ako druhá najdôležitejšia priorita boli uvedené biologické látky a mikroorganizmy (50%). Tretiu priečku a rovnaké postavenie mali pesticídy a biocídy, nanomateriály a polietavý prach, ktoré uviedlo takmer 40% respondentov. Štvrtú skupinu tvorili iné fyzikálne látky, hluk a rádioaktivita. Za najmenej preferovanú oblasť boli označené elektromagnetické polia, ktoré uviedlo cez 10% respondentov.



 

Obr. 2. Vyjadrenie priorít v oblasti environmentálneho zdravia z hľadiska skúmania látok v SR

Na otázku vyjadrenia priorít z hľadiska skúmania dopadov na ľudské zdravie uviedlo viac ako 60% respondentov v tejto časti ako najväčšiu prioritu výskumu respiračné ochorenia (obr. 3). Medzi najvýznamnejšie priority patrili aj endokrinné disruptory a infekčné ochorenia. Uviedlo ich presne 50% respondentov. Za najmenej prioritné bolo vyhodnotené vypadávanie vlasov, ktoré ako predmet výskumu zvažovalo cez 10% respondentov. Témam, ktorým sa z tohto hľadiska nevenovala pozornosť boli poruchy zraku a poruchy spánku, ktoré neuviedol ani jeden respondent.


 


Obr. 3. Vyjadrenie priorít environmentálneho zdravia z hľadiska skúmania dopadov na ľudské zdravie v SR

Čo sa týka použitia metodík, za najviac používanú metodiku bola respondentmi označená metodika hodnotenia expozície (obr. 4). Označilo ju viac ako 70% respondentov. Druhú skupinu najčastejšie používaných metodík respondenti označili komunikáciu rizika, epidemiologické štúdie a integrovaný prístup k hodnoteniu rizika. Označilo ich viac ako 60% partnerov. Za najmenej používané metodiky boli vyhodnotené analýza nákladov a úžitku v ŽP a Z a biomedicínska technológia. Uviedlo ich cez 10 % respondentov.



 

Obr. 4. Grafické vyjadrenie používaných metodík v oblasti výskumu environmentálneho zdravia

Na otázku, aké medzinárodné a národné odporúčania využívajú partneri pri formovaní strategických dokumentov a príslušných programov v tejto oblasti, najviac respondentov (viac ako 60%) uviedlo národnú legislatívu a jej priority (obr. 5). Druhú skupinu tvoria iné politiky a priority EÚ spolu s rezortnou politikou, ktoré označilo 50% respondentov. Najmenší vplyv na tvorbu politiky majú mimovládne organizácie, verejnosť a médiá, ktoré neuviedol ani jeden respondent.


 

Obr. 5. Grafické vyjadrenie spúšťacích mechanizmov pre formovanie a implementáciu environmentálneho zdravia v strategických programoch a dokumentoch


Z hľadiska možných typov štruktúry financovania v partnerských organizáciách sa ako najbežnejší model financovania uplatňuje spôsob financovania konkrétneho projektu v rámci predkladania žiadostí formou národný výziev, resp. na základe definovaných priorít organizáciou poskytujúcou finančné prostriedky. Uviedlo to viac ako 80% respondentov. Viac ako 60% respondentov zároveň využíva vlastné finančné prostriedky, bez použitia externých zdrojov. Viac ako 40% respondentov využíva externé zdroje cez výzvy predkladané Európskou komisiou. Spôsoby financovania charakteristické pre ERA-NETs, tzv. typy „Virtual common pot“ a „Real common pot“ (ponechávame originálny anglický názov, keďže v slovenskom jazyku nemáme adekvátny ekvivalent a ich preklad by bol zmätočný) oslovené organizácie takmer nevyužívajú. Iba jedna vedecká inštitúcia uviedla, že už bola zapojená do takéhoto spôsobu financovania cez virtual common pot.
Záver
Výsledky z dotazníka poukázali, akým smerom sa problematika environmentálneho zdravia v podmienkach SR uberá. Dotazník pomohol objasniť priority výskumných projektov v tejto oblasti. Odhalil aj niektoré nedostatky výskumu v oblasti životného prostredia a zdravia, ako napríklad nedostatočné pokrytie niektorých dôležitých tématických okruhov, alebo nízku diverzifikáciu možností financovania výskumných aktivít. Zároveň sme zistili, že iba jedna inštitúcia z oslovených partnerov doteraz participovala v rámci nejakej siete ERA-NET, a teda mala skúsenosti s týmto špecifickým spôsobom financovania.

Literatúra:

  1. European Commission: The European Environment and Health Acion Plan 2004-2010, EC, 21 pp.

  2. European Commission: The European Environment and Health strategy – executive summary, 2004, 2 pp.

  3. Eštóková M, Ochaba R. Súčasné trendy vo vývoji informačných systémov cez indikátory životného prostredia a zdravia, indikátor ETS. In: Zborník vedeckých prác, životné podmienky a zdravie, Ághová Ľ. Bratislava: ÚVZ SR, 2005: 30-35.

  4. Izakovičová, Z.: Environmentálne limity regionálneho rozvoja, p. 95-103 In: Kozová M., Bedrna Z., ed.: Krajinnoekologické metódy v regionálnom environmentálnom hodnotení, Bratislava, ISBN: 80-88982-69-3, 192 pp, 2003

  5. Kotulán, J.: Zdraví a životní prostředí, AVICENTRUM – zdrav. Nakladatelství, Praha, ISBN 80-201-0158-6, 278 pp, 1991

  6. NEHAP- Akčný plán životného prostredia a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky 2006-2010, ÚVZ SR

  7. Reichrtová, E.: Životné prostredie a zdravie. Environmentálne zdravie – revue pre teóriu a tvorbu životného prostredia. Roč. 30, č. 5. ,1996

  8. Reichrtová, E.: Čo prináša veda a výskum pre „environmentálne zdravie“, Životné prostredie a zdravie. 2002., vyd. SAV, č.3

  9. WHO, Environment and Health Performance Review – Slovakia, Denmark, WHO/EURO, 2008, 87 pp

  10. WHO, Facts on children's health and the environment in Europe, 2007, Denmark, 104 pp

  11. WHO: European Charter on Environment and Health, Frankurt, 1989, WHO

  12. www.cordis.europa.eu/fp7/home_en.html - Seventh Framework Programme

  13. www.ec.europa.eu/research/era/index_en.html - European Research Area




    Adresa autora:
    Mgr. Milada Eštóková
    Odbor hygieny životného prostredia
    Úrad verejného zdravotníctva SR
    Trnavská cesta 52,
    826 45 Bratislava
    email: milada.estokova@uvzsr.sk