Sociálne podnikanie vo vzťahu k sociálnym službám
Ing. Martina Haladová
 

Abstrakt
Príspevok sa venuje problematike sociálneho podnikania v nadväznosti na sociálne služby. Sociálne služby sú odborné, obslužné alebo ďalšie činnosti alebo súbor týchto činností, ktorých cieľom je podpora začlenenia občanov do spoločnosti, ako aj uspokojenie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii, t. j. v sociálnej núdzi.
Vychádzajúc z našich a európskych skúseností bolo snahou vytvoriť legislatívny rámec, ktorý podporuje rozvoj sociálnych služieb, vytvára podmienky pre zvýšenie ich dostupnosti, efektívnosti financovania, organizácie a humanizácie. Nový systém sociálnych služieb tak vytvára predpoklady pre fungovanie a rozvoj podnikania v tejto oblasti. Sociálne podnikanie v súčasnosti zastáva čoraz významnejšie miesto. V širšom zmysle možno sociálne podnikanie chápať ako činnosť, ktorá má uspokojovať sociálne potreby prostredníctvom sociálnych služieb.

Kľúčové slová
Sociálne služby – sociálne podnikanie – sociálny podnik – princípy sociálneho podnikania

Úvod
V súčasnosti v poskytovaní sociálnych služieb vystupuje do popredia nový fenomén, a to sociálne podnikanie. Rozvoj sociálneho podnikania súvisí s rozvojom novej sociálnej politiky a ekonomiky ako reakcia na potreby spoločnosti vo vyspelých ekonomikách (napr. rast chudoby, demografický vývoj a pod.). Jeho hlavnou úlohou je využiť prvky trhovej ekonomiky s dôrazom na rozvoj podnikateľskej aktivity v tejto oblasti.
Sociálne podnikanie predstavuje moderný nástroj sociálnej politiky a sociálnej ekonomiky, zároveň novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Ide tak o nový rozmer nekonvenčnej podnikateľskej dynamiky, ktorá je súčasne nositeľom sociálnych inovácií a sociálneho rozvoja, ako aj novým impulzom ekonomického rastu.
Pre sociálne podnikanie je charakteristické, že jeho podoby vychádzajú zo sociálnej, politickej a ekonomickej histórie, ako aj tradícií jednotlivých krajín, čím odráža národné a regionálne špecifiká. Z tohto dôvodu nie je možné sformulovať univerzálne platnú definíciu sociálneho podnikania, ale z jeho rôznorodých foriem je možné definovať spoločné znaky.

Sociálny podnik
V súvislosti so sociálnym podnikaním je potrebné vysvetliť kategóriu sociálny podnik. Sociálny podnik je „subjekt, ktorý prispieva k rastu zamestnanosti a k integrácii marginálnych a sociálnym vylúčením ohrozených sociálnych kategórií do väčšinovej spoločnosti. Umožňuje jednotlivcom a komunitám pracovať spoločne na obnove ich životných podmienok a prostredia a ukazuje cesty, ako zabezpečiť verejné služby.“ (Lubelcová, 2009)
Zákon č. 330/2008 Z. z. o službách zamestnanosti definuje sociálny podnik ako právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá:

Sociálny podnik je sociálne zodpovedná ekonomická spoločnosť, ktorá prostredníctvom svojej ekonomickej činnosti napĺňa sociálne ciele a posilňuje tak sociálnu kohéziu a inklúziu. Špecifickou črtou sociálnych podnikov je rôznorodosť jeho organizačných foriem existujúcich v rámci tretieho a družstevného sektora (napr. občianske združenia, nadácie, verejno-prospešné, organizácie), ako aj možnosť konkrétnemu sociálnemu poslaniu a podnikateľskému zámeru prispôsobiť jeho právnu formu a hľadať inovatívne formy podnikateľských a pracovných aktivít.
Za najuznávanejšieho odborníka v oblasti sociálneho podnikania je považovaný Defourny, ktorý definuje sociálny podnik ako sociálne podnikanie. Sociálne podnikanie je činnosť s primárne sociálnymi cieľmi, ktorej hospodárske prebytky sú prednostne znovu investované do podnikania za rovnakým účelom alebo do rozvoja miestnej komunity na rozdiel od potreby maximalizovať zisk pre zainteresované skupiny či vlastníkov. (Defourny, 2004)

Definície sociálneho podnikania
Benčo vychádza pri definícii sociálneho podnikania z definície podnikania podľa všeobecnej ekonomickej teórie. Podnikanie je činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť určitú kriteriálnu funkciu. Firma je subjekt s ekonomickou samostatnosťou a právnou subjektivitou, čo jej umožňuje podnikať, t. j. produkovať tovary a služby. Firma nezávisle od štátu rozhoduje o tom, čo bude vyrábať (na základe dopytu a ponuky), ako vyrábať (ako kombinovať výrobné faktory) i pre koho vyrábať. (Benčo In: Kolektív, 2003 a Kolektív, 2004 a Obchodný zákonník)
Podstata sociálneho podnikania vychádza z poznatku, že sociálne služby sú neoddeliteľnou súčasťou verejných služieb. Verejné služby predstavujú tú časť služieb, ktorá nadobúda podľa ekonomickej teórie služieb podobu kolektívnych statkov (ekonomické hľadisko) alebo netrhových statkov (inštitucionálne hľadisko). Sú to také statky, zo spotreby ktorých nie je možné niekoho vylúčiť a spotreba ktorých je nerivalitná. Príslušnosť statku do jednej z uvedených kategórií je daná politickým rozhodnutím každej spoločnosti. Do kategórie čistých trhových statkov sú zaradené tie, ktoré majú trhovú hodnotu, vznikajú na základe konkurencie, pričom do ich produkcie štát nezasahuje (resp. zasahuje len určením právneho rámca podnikania). Pre čisté netrhové statky je charakteristické, že ich produkcia a realizácia je ponechaná na štát. Nemajú priamu cenu, ale sú financované na základe daňovej ceny, t. j. prostredníctvom zdrojov získaných zdaňovaním. Medzi netrhové a trhové statky patria zmiešané statky, ktorých produkcia a realizácia je ovplyvňovaná tak trhovým mechanizmom, ako aj štátnymi zásahmi.
Korimová chápe sociálne podnikanie ako „osobitný druh podnikania, ktorý je založený prevažne na neziskovom alebo ziskovom princípe netrhových a polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu.“ (Korimová, 2006)
Podľa Lubelcovej možno sociálne podnikanie definovať prostredníctvom:

a) základných ekonomických kritérií:

  1. ide o sústavnú činnosť založenú na produkcii a predaji tovarov a služieb - sociálne podniky na rozdiel od tradičných neziskových organizácií môžu byť svojou činnosťou zamerané na obhajobu skupinových záujmov a financované na základe redistribučných mechanizmov, pričom priamo realizujú produkciu tovarov a ponuku služieb na predaj ako svoju sústavnú činnosť,
  2. vysoký stupeň autonómnosti - sociálne podniky sú vytvárané a riadené skupinou ľudí na základe autonómneho podnikateľského plánu, pričom môžu byť podporované z verejných a súkromných zdrojov, avšak ich pozícia, manažment a rozhodovanie je nezávislé od verejného a súkromného sektora,
  3. znášanie ekonomického rizika - sociálne podniky ako podnikateľské subjekty sú vystavené riziku konkurencieschopnosti na trhu tovarov a služieb, ktoré produkujú a ich finančná udržateľnosť závisí od výkonu členov a pracovníkov a ich úsilia o zabezpečenie primeraných zdrojov,
  4. minimálny podiel platenej práce - sociálne podniky môžu kombinovať finančné a nefinančné zdroje, dobrovoľnícku prácu a platených zamestnancov, pričom činnosti produkované sociálnymi podnikmi si pravidla vyžadujú minimálnu úroveň platenej práce.

b) základných sociálnych kritérií:

  1. explicitný sociálny cieľ - základným cieľom sociálneho podniku je napĺňanie jeho sociálnej misie, pričom zároveň využíva podnikanie ako nástroj na podporu sociálnych cieľov,
  2. činnosť sociálneho podniku vychádza z občianskej iniciatív - sociálne podniky sú výsledkom kolektívnej dynamiky zapájania občanov alebo príslušníkov skupiny zdieľajúcej spoločný cieľ alebo potrebu do komunity,
  3. rozhodovacie právomoci nie sú odvodené od vlastníctva kapitálu - všetci členovia sú si rovní v procese prijímania rozhodnutí, pričom rozhodovacie právomoci vo všeobecnosti zdieľajú všetci zainteresovaní aktéri,
  4. participatívna povaha riadenia sociálneho podniku - významnou charakteristikou sociálnych podnikov je práve participatívna povaha riadenia, keď do procesov prijímania rozhodnutí sú zapojené všetky zúčastnené strany vrátane účasti zákazníkov produkovaných tovarov alebo služieb,
  5. obmedzená redistribúcia zisku - sociálnymi podnikmi sú najmä organizácie bez prerozdeľovania príjmov získaných svojou činnosťou, ako aj organizácie, ktoré do určitej miery môžu prerozdeľovať zisk. Typické však pre sociálne podniky je obmedzené rozdeľovanie zisku medzi akcionárov alebo zamestnancov a povinnosť reinvestovať zisk do sociálnych cieľov podniku. (Lubelcová, 2009)

Sociálne podnikanie alebo spoločenské podnikanie je podnikanie, ktorého primárnym cieľom nie je zisk, ale širšie spoločenské poslanie, t. j. trvalé riešenie sociálneho problému. Z interného i externého hľadiska pre činnosť podnikania nie sú dôležité len merateľné výsledky účtovníctva. V sociálnom podnikaní zohrávajú nezastupiteľnú úlohu práve tzv. mäkké veličiny, od ktorých závisí samotný úspech podnikania. Bohužiaľ sa na ne častokrát zabúda. Systém finančných ukazovateľov na jednej strane a sociálne pozorovateľné kvality služieb alebo zariadení na strane sa stávajú základom stratégie, ktorá vyúsťuje do konkrétnej realizácie zodpovedného sociálneho podnikania a napĺňania stanovených cieľov. (Kolektív, 2004)
Realizácia sociálneho podnikania predpokladá uplatňovanie nasledovných základných princípov:

Vychádzajúc z definícií sociálneho podnikania, sociálne služby nemusia byť poskytované len v rámci verejného sektora. Napriek nárastu počtu subjektov i rozsahu poskytovaných sociálnych služieb je ešte stále zapojenie neštátneho sektora a najmä súkromného sektora nedostatočné. Základnou organizačnou formou sociálneho podnikania by sa mali stať práve neziskové organizácie.

Sociálne podnikanie v Slovenskej republike
V oblasti sociálneho podnikania na Slovensku existujú limitujúce faktory v oblasti lokálnych spoločenstiev, a to v ich schopnosti reagovať na existujúce potreby a v ich podnikateľských zručnostiach. Neziskový sektor má určité skúsenosti s inováciami, predovšetkým v oblasti sociálnych služieb a je relatívne rozvinutý. Za potenciál je považovaný rozsah neuspokojených sociálnych potrieb súvisiacich najmä s infraštruktúrou a kvalitou životných podmienok v lokalitách.
Pre Slovenskú republiku predstavuje sociálne podnikanie stimul, ktorý so sebou prináša nasledovné potenciálne efekty:

Štát by mal vytvárať vhodné podmienky pre rozvoj sociálneho podnikania, ktoré by sa malo zamerať najmä na sociálne poradenstvo, dočasné ubytovanie, denné stacionáre, stravovanie, opatrovateľské služby, krízové centrá, zariadenia pre občanov spoločensky neprispôsobivých, komunitné a skupinové terapie, sociálno-právnu ochranu a ústavnú starostlivosť.

Záver
Sociálne podnikanie je prínosom pre poskytovateľov sociálnych služieb, pretože pre nich predstavuje podporné zdroje financovania, podporuje ich ekonomickú nezávislosť, zabezpečuje lepšie využívanie vlastnej infraštruktúry a predstavuje zdroj inovácií a sociálnych zmien. Je aplikovateľné v rôznych oblastiach sociálno-ekonomického systému, najmä však v oblastí verejných služieb. Štát však musí vytvoriť podmienky na odstránenie vlastného monopolu v poskytovaní verejných služieb a zároveň zostať aj naďalej hlavným garantom rozvoja verejných služieb (najmä sociálnych) prostredníctvom finančnej a kontrolnej participácie v tomto procese. Štát by mal taktiež prostredníctvom ekonomických nástrojov motivovať podnikateľskú sféru, jednotlivcov a neziskové organizácie k činnosti v oblasti sociálnych služieb a k znižovaniu náročnosti na financovanie z verejných zdrojov.



Použitá literatúra:

  1. DEFOURNY, J.: Social Enterprise in an Enlarged Europe: Concept and Realities. [online] [cit. 2009-11-04]. Dostupné na internete: <http://www.ces-ulg.be/fileadmin/ces-files/pdfs/Publications/2004/Defourny_J__2004__Social_enterprise_in_a_enlarged_Europe__concepts_and_realities.pdf >
  2. Kolektív: Determinanty sociálneho rozvoja - Sociálne podnikanie II.: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2004
  3. Kolektív: Determinanty sociálneho rozvoja - Sociálne podnikanie I.: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2003
  4. KORIMOVÁ, G.: Sociálna ekonomika [online]. [cit. 2009-05-25]. Dostupné na internete: <http://www.equalslovakia.sk/fileadmin/user_upload/mainstreaming/NTS_B_Predpoklady_rozvoja_socialnej_ekonomiky.doc>
  5. LUBELCOVÁ, G.: Možnosti a príležitosti etablovania sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania v sociálnej politike v SR [online]. [cit. 2009-05-05]. Dostupné na internete: <http://www.upsvarno.sk/data/files/125.doc>
  6. Zákon Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník služby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  7. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/2008 Z. z. Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Adresa autora:
Ing. Martina Haladová
externá doktorandka
Katedra služieb a cestovného ruchu
Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
E-mail: martina.haladova@gmail.com