Právna zodpovednosť a ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi
Karol TÓTH, Ivana PAGÁČOVÁ, Jozef TÓTH


SÚHRN

Vysoká úroveň ochrany verejného zdravia na úseku hygieny potravín je jedným z hlavných cieľov potravinového práva. Právne predpisy Slovenskej republiky ako aj Európskej únie zakotvujú celý rad právnych povinností pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Súčasťou týchto povinností je aj požiadavka, aby prevádzkovatelia samostatne riadili a kontrolovali celý proces výroby, spracúvania, ako aj distribúcie potravín a chránili tak spotrebiteľa a jeho zdravie pred škodlivými potravinami a pokrmami. Dozor nad dodržiavaním právnych povinností vykonávajú orgány verejného zdravotníctva, ktoré v prípade zistenia nedostatkov a porušenia právnych predpisov môžu voči prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť a sankcie. V rámci potravinového práva však môže dôjsť aj k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, a to v prípade, ak fyzická osoba predá, vyrobí alebo zadováži závadné potraviny a úmyselne alebo z nedbanlivosti ohrozí zdravie ľudí a naplní tak skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi.

Kľúčové slová: právna zodpovednosť, potravinové právo, zdravie

Vysoká úroveň ochrany verejného zdravia je jedným z hlavných cieľov potravinového práva. Tak to definuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.
V súlade s hlavným cieľom potravinového práva boli ustanovenia niekoľkých Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) aproximované do slovenských právnych predpisov (napr. Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vykonávacie predpisy k zákonu č. 355/2007 Z.z., a pod. ), ktoré upravujú:

Potravinami sa podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách rozumejú látky alebo výrobky, ktoré sú spracované, čiastočne spracované alebo nespracované a sú určené na ľudskú spotrebu alebo pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že budú požité ľudmi, vrátane nápojov, žuvačiek, všetkých látok, vrátane pitnej vody, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy, prídavných látok určených na predaj spotrebiteľom a potravín na osobitné výživové účely, vrátane dietetických potravín na osobitné medicínske účely ustanovené osobitným predpisom.

Pod požívaním potravín sa rozumie ich jedenie, pitie, žuvanie, ako aj fajčenie a šňupanie (zákon o potravinách sa v ustanovenom rozsahu vzťahuje aj na tabakové výrobky).
Výrobou potravín sa rozumie čistenie, triedenie, upravovanie, opracúvanie alebo spracúvanie surovín, prípadne pridávanie prídavných látok a pomocných látok, vrátane balenia a skladovania pri výrobe potravín určených na umiestnenie na trh.
Inými predmetmi sú všetky veci, ktoré priamo alebo nepriamo slúžia na uspokojovanie osobných potrieb (napr. kozmetika, hračky, oblečenie, obuv atď.).
Pod pojmom „má na predaj“ sa rozumie činnosť páchateľa spočívajúca v prechovávaní závadných potravín alebo iných predmetov na účely ich predaja, či už legálneho alebo nelegálneho.
Zdraviu škodlivé potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí.
Menej závažné ohrozenie alebo porušenie zdravotnej nezávadnosti požívatín alebo pitnej vody je možné postihnúť v rámci administratívnoprávnej zodpovednosti, ako zodpovednosť za priestupok ( podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ).

Na úseku hygieny potravín a verejného zdravotníctva vyplývajú prevádzkovateľovi (fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe) potravinárskeho podniku alebo zariadenia spoločného stravovania povinnosti a s tým súvisiaca zodpovednosť za bezpečnosť potravín.

V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že podnikatelia v potravinárskych podnikoch, prijatím Práva Európskeho spoločenstva Slovenskou republikou, sa stali primárnou zodpovednou zložkou na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Jednou z mnohých povinností v oblasti hygieny potravín a verejného zdravotníctva je vytvorenie, implementácia a využívanie dostupných preventívnych nástrojov, pomocou ktorých môžu potravinárske podniky dosahovať požiadavky kladené na bezpečnosť potravín (HACCP, správna výrobná a hygienická prax).

V rámci systému nevyhnutných požiadaviek (predpokladov), ktoré sú určené na to, aby prevádzkovatelia samostatne riadili a kontrolovali nebezpečenstvá, musia zabezpečiť :

Mnohí prevádzkovatelia si však stále dostatočne neuvedomujú svoju primárnu zodpovednosť v novom systéme chápaní ochrany spotrebiteľa a jeho zdravia a v mylnom presvedčení sa dopúšťajú protiprávneho konania, ktoré môže mať za následok ohrozenie zdravia spotrebiteľov (konzumentov) zdravotne škodlivými potravinami a pokrmami.

Orgány verejného zdravotníctva vykonávajúce úradnú kontrolu potravín v potravinárskom podniku overujú dodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom č. 152/1995 Z.z., potravinovým kódexom a osobitnými predpismi potravinového práva (napr. Nariadenie (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín ):

  1. na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,
  2. nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,
  3. nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
  4. nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Orgány verejného zdravotníctva v rámci štátneho zdravotného dozoru v zariadeniach spoločného stravovania vykonávajú dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.

K vytvoreniu už spomínaného nového systému zodpovednosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov a ich zdravia, prispel i dlhodobo nepriaznivý trend výskytu alimentárnych ochorení a otráv (ochorenia infekčnej alebo toxickej povahy spôsobené požívaním zdraviu škodlivých potravín, pokrmov a nápojov), ktoré majú negatívny dopad na zdravotné, sociálne a ekonomické ukazovatele nielen u nás, ale i vo svete.

Za bezpečné potraviny a pokrmy sa považujú potraviny, ak nie sú zdraviu škodlivé, sú vhodné na ľudskú spotrebu a spĺňajú požiadavky potravinového práva.

Za zdraviu škodlivé potraviny a pokrmy sa považujú potraviny a pokrmy, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí.

Hlavným zdrojom ochorení z potravín u ľudí sú mikrobiologické nebezpečenstvá (ohrozenia) v potravinách.

Významnými ovplyvniteľnými faktormi v potravinárskych prevádzkach, ktoré sa podieľajú na mikrobiologickej kontaminácií potravín a môžu priamo spôsobiť ohrozenie zdravia škodlivými potravinami alebo pokrmami spotrebiteľov, sú:

Najčastejšími alimentárnymi ochoreniami, ktoré sa vyskytujú v potravinárskych prevádzkach alebo zariadeniach spoločného stravovania, sú:

V rámci administratívnoprávnej zodpovednosti orgán verejného zdravotníctva vykonávajúci úradnú kontrolu potravín môže prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku uložiť pokutu do výšky 331.939 Eur, ak vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené a ak ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Orgán verejného zdravotníctva, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor v zariadeniach spoločného stravovania môže uložiť sankciu fyzickej osobe – podnikateľovi, resp. právnickej osobe, ak nezabezpečí pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a nezabezpečuje ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením. Nedodržanie uvedených požiadaviek sa klasifikuje ako správny delikt na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý môže orgán verejného zdravotníctva uložiť sankciu od 165 Eur až do výšky 16 596 Eur.


Ak prevádzkovateľ úmyselne alebo z nedbanlivosti ohrozí zdravie ľudí nebezpečnými potravinami, dopúšťa sa trestného činu, pričom sa potom postupuje podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi je zaradený do tretieho dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, v ktorej sú upravené skutkové podstaty trestných činov ohrozujúcich život alebo zdravie človeka, pričom jeho podstatou je ochrana ľudského života a zdravia pred jeho možným ohrozením a taktiež aj poškodením, a to závadnými potravinami alebo inými predmetmi.
V ustanoveniach § 168 a § 169 sú zakotvené dve formy ohrozovania potravinami a inými predmetmi :

  1. úmyselné ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi
  2. ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti

Úmyselné ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi

Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži závadné potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Na vyvodenie zodpovednosti Trestný zákon v tomto prípade vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a zároveň ohrozenie ľudského zdravia závadnými potravinami alebo inými predmetmi. Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Pod ohrozením zdravia treba rozumieť vydanie osoby do bezprostredného (skutočného) nebezpečenstva poškodenia zdravia závadnými potravinami, alebo inými predmetmi, pričom k ich faktickému požitiu alebo použitiu ani nemusí dôjsť. Pri tomto trestnom čine, by súd mohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest odňatia slobody.
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania. Pod závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou, po dlhší čas, surovo alebo trýznivo, násilím alebo jeho hrozbou, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia, funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona, organizovanou skupinou, alebo na viacerých osobách (najmenej troch). Aj v tomto prípade by trestný súd mohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest.
Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo ho spácha za krízovej situácie. Pod ťažkou ujmou na zdraví Trestný zákon rozumie len vážnu poruchu zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolenie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas ( liečenie prípadne pracovná neschopnosť v trvaní najmenej 42 dní ).
Pod smrťou sa podľa Trestného zákona rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Krízovou situáciou sa rozumie núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, alebo vojna. Pri tomto trestnom čine by už súd nemohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest.

Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti

Kto má na predaj alebo na taký účel vyrobí, alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Na vyvodenie zodpovednosti v tomto prípade Trestný zákon vyžaduje nedbanlivostné konanie páchateľa a zároveň ohrozenie ľudského zdravia závadnými potravinami alebo inými predmetmi. Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť). Pod ohrozením zdravia treba rozumieť vydanie osoby do bezprostredného (skutočného) nebezpečenstva poškodenia zdravia závadnými potravinami alebo inými predmetmi, pričom k ich faktickému požitiu alebo použitiu ani nemusí dôjsť.
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo ho spácha za krízovej situácie.
Pri všetkých troch skutkových podstatách trestného činu ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti by trestný súd mohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest odňatia slobody.

Použitá literatúra

  1. IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné 2 Osobitná časť. IURA EDITION, 607 strán, Bratislava, 2006, ISBN 80-8078-099-4
  2. STEJSKAL, V.: Nový trestní zákon 2010. České právo životního prostředí, 9, 2009, č. 1, st. 43.
  3. zákon NR SR č. 300 z 20 mája 2005 Trestný zákon
  4. zákon NR SR č. 152 z 27 júna 1995 o potravinách
  5. zákon NR SR č. 355 z 31 júla 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  6. Nariadenie (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín
  7. Nariadenie (ES) č. 178/2002 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín

Adresa autora:
doc. JUDr. K. Tóth, PhD., MPH, mim. profesor
Katedra medicínskeho práva
Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 14
833 03 Bratislava 37
Vedúci : doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mimoriadny profesor